Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/206/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104133708 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1104133708.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľa: X.. F. K., D. K., B.. K. A. XX, zastúpený: JUDr. Pavol Gombík, advokát, so sídlom Martin, Kukučínova 1, proti odporcovi: Štátna plavebná správa, so sídlom v Bratislava, Prístavná 10, o zaplatenie 6.638,78 Eur, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislave I v Bratislave č.k. 22C/308/2004-145 zo dňa 19.3.2010 r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudku Okresného súdu Bratislave I v Bratislave č.k. 22C/308/2004-145 zo dňa 19.3.2010 p o t v r d z u j e . Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh navrhovateľa zamietol. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu odškodnenie vo výške 200.000.,-Sk (6.638,78 Eur). Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe prihlášky ho odporca pozval na výberové konanie na pozíciu "pracovník útvaru Štátnej plavebnej správy", ktoré sa konalo 6. mája 2004. V dôsledku meškania vlaku prišiel však neskoro a po podpísaní prezenčnej listiny ho pracovník odporcu X.. J. Z. vykázal ponižujúcim spôsobom z miestnosti. Nepripustením navrhovateľa do výberového konania sa odporca dopustil "spáchania trestného činu diskriminácie a hrubého nátlaku podľa článku 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd", pretože znemožnil navrhovateľovi riadne preukázať svoje schopnosti a vedomosti. Navrhovateľ zároveň namietal nezákonný postup odporcu pri výberovom konaní, keď tento nekonal v súlade so zákonom č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme. Nezostavil výberovú komisiu pozostávajúcu minimálne z troch členov, neuskutočnil výberové konanie niektorým zo stanovených spôsobov a o jeho výsledku a poradí jednotlivých uchádzačov neinformoval adekvátnym postupom. Navyše, na sťažnosť navrhovateľa, ktorou poukazoval na nesprávny postup pri výberovom konaní, odporca neodpovedal uspokojivo a v zákonnej lehote. Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť. Na internetovej stránke uverejnil inzerát na obsadenie voľného miesta samostatného odborného referenta vo verejnej správe a prihlásených uchádzačov pozval na výberové konanie formou osobného pohovoru. Ku stanovenému dňu jeho konania (6.5.2004) u odporcu neexistoval interný právny predpis upravujúci konkrétny postup pri osobnom pohovore uchádzačov. Keďže nešlo o obsadenie funkcie vedúceho zamestnanca, riadil sa ustanoveniami § 6 zákona O výkone práce vo verejnom záujme. Navrhovateľ sa napriek meškaniu pohovoru preukázateľne zúčastnil a bolo mu umožnené prezentovať svoje odborné vedomosti a schopnosti. O výsledku konania bol oboznámený nielen priamo po ukončení pohovoru, ale aj písomne. Celá vec bola aj predmetom šetrenia zamestnankyňou na odbore kontroly, ktorá na sťažnosť navrhovateľa odpovedala v súlade so zákonom, písomnou formou, pričom sťažnosť vyhodnotila ako nedôvodnú. Po vykonanom dokazovaní súd ustálil, zistil nasledovný skutkový stav a dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom: Poukázal na ustanovenia §§ 2 ods. 2 písm. a); 5 ods. 1, 4, 5, 6 a 6 ods. 1, 2 zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Konštatoval, že navrhovateľ sa domáhal voči odporcovi náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 6.638,78 Eur (200.000,-Sk) dôvodiac, že odporca pri výberovom konaní na voľné pracovné miesto samostatného odborného referenta, o ktoré sa uchádzal : 1. nedodržal zákonom stanovený postup podľa vyhlášky Úradu pre štátnu službu č. 93/2003 Z.z., resp. § 5 zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom zaujme, 2. neumožnil navrhovateľovi zúčastniť sa ho, keď ho mal diskriminačným spôsobom vykázať z miesta konania, a tým sa dopustiť porušenia článku 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, 3. Na jeho sťažnosť ohľadne postupu a nedostatkov výberového konania neodpovedal adekvátne a v súlade so zákonom. Súd mal za preukázané, že inzerované miesto samostatného odborného referenta bolo pracovnou pozíciou v odbore vnútornej správy, ktorá v zmysle Organizačného poriadku patrila do oblasti verejnej správy. Táto skutočnosť síce nevyplývala priamo z inzerátu zverejneného odporcom, ale je zrejmá z pozvánky odporcu na výberové konanie a z výpovedí svedkov X.. J. Z. a X. K.. Neobstojí potom námietka navrhovateľa vznesená jeho právnym zástupcom o povinnosti odporcu aplikovať' na daný prípad vyhlášku Úradu pre štátnu službu č. 93/2003 Z.z., pretože tá upravuje podrobnosti výberového konania na štátnozamestnanecké miesta. Odporca vyberal uchádzačov na voľnú pozíciu referenta sekcie vnútornej správy, na ktorej obsadzovanie neexistoval u odporcu osobitný vnútorný predpis a postup. Odporca preto postupoval správne, keď vychádzal z ustanovenia zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme, konkrétne z ustanovenia § 6 tohto zákona. Tie sa vzťahujú na ostatné prípady výberu zamestnanca na miesto vo verejnej správe, ktorý nie je vo vedúcej funkcii. Na postup podľa § 5 citovaného zákona, z ktorého názvu vyplýva, že sa aplikuje v prípade obsadzovania miesta vedúceho zamestnanca, nebol žiaden dôvod. Referentské miesto totiž nemožno považovať za miesto riadiace, na ktorého výber bolo potrebné dodržať striktný postup podľa jednotlivých ustanovení § 5 zákona č. 552/2003 Z.z.. Ďalším dôvodom nezákonnosti postupu odporcu malo byť vykázanie navrhovateľa z miesta osobného pohovoru, ktoré málo za následok nemožnosť predstavenia jeho osoby pred komisiou. Toto tvrdenie navrhovateľa bolo jednoznačné vyvrátené výpoveďami svedkov a členov výberovej komisie. Tí zhodne potvrdili, že navrhovateľ sa síce dostavil na pohovor s omeškaním a jeho nedochvíľnosť bola predmetom vytknutia zo strany vedúceho odboru, ale nakoniec dostal možnosť prezentovať svoje vedomosti a schopnosti. Skutočnosť, že výberová komisia si v konečnom dôsledku zvolila za vhodného kandidáta iného uchádzača, nemožno považovať za postup diskriminačný, priečiaci sa zákonu. Právne predpisy síce upravujú postup a kritéria pri výbere uchádzača na voľné pracovné miesto, posúdenie vhodnosti konkrétneho kandidáta a jeho spôsobilosť, zastávať danú funkciu je však v plnej kompetencii samotného zamestnávateľa. Možno teda uzavrieť, že tvrdenia navrhovateľa o jeho diskriminácii a neadekvátnom postupe pri jeho vykázaní z miesta výberového konania neboli preukázané. Svedecké výpovede tiež jednoznačne potvrdili, že navrhovateľ nebol oproti iným uchádzačom osobného pohovoru znevýhodnený z niektorých dôvodov stanovených v článku 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Nebola preukázaná ani posledná námietka navrhovateľa, podľa ktorej odporca na sťažnosť navrhovateľa zo 6.mája 2004 neodpovedal adekvátne a v zákonnej lehote. Sťažnosť navrhovateľa na postup pri osobnom pohovore odporca obdržal 10.mája 2004. Sťažnosť bola pridelená Ing. Polakovičovej z útvaru kontroly, ktorá s jej obsahom oboznámila vedúceho odboru vnútornej správy X.. Z.P. a požiadala ho o stanovisko. X.. Z. sa k sťažnosti písomne vyjadril 31.mája 2004 a zaslal ho na vedomie riaditeľovi odporcu. Navrhovateľ bol o výsledku šetrenia podrobne informovaný listom odporcu z 3. júna 2004, v ktorom sa odporca vyjadril jednotlivo ku každému bodu sťažnosti a formuloval záver o jej neopodstatnenosti. O prešetrení sťažnosti svedčí aj zápisnica č. 2/2004, ktorú pre potreby odporcu spísala Ing. Polakovičová. Súd vyhodnotil, že odporca odpovedal na sťažnosť navrhovateľa dostatočne, pričom dodržal zákonnú 30 dňovú lehotu na jej vybavenie v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 152/1998 Z.z. o sťažnostiach. Prvostupňový súd na základe týchto skutočností dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní nepreukázal tvrdenia o tom, že odporca postupoval pri obsadzovaní voľného pracovného miesta samostatného odborného referenta v odbore vnútornej správy v rozpore s príslušnými zákonnými predpismi, prípadne, že by sa voči jeho osobe dopustil diskriminačného konania a porušil tak ustanovenia Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Preto návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Navyše v priebehu konania navrhovateľ nijako nepreukázal existenciu tvrdenej škody, prípadne nemajetkovej ujmy, ani akým spôsobom a v akej výške mu škoda mala vzniknúť. Odporcovi ako úspešnému účastníkovi konania náhradu trov prvostupňového konania súd nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli. Rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu, podaním doručeným súdu dňa 5.5.2010. Namietol, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Namietol, že z inzerátu nevyplývalo, že by sa nemalo jednať o štátnozamestnanecké miesto. Odporca nepredložil dôkaz, ktorý by vyvrátil, že v čase konania pohovoru by navrhovateľ mohol objektívne vedieť o tom, že odbor vnútornej správy je podľa organizačného poriadku zaradený do kategórie verejnej služby. Nepredložil ani žiadny interný predpis, ktorý by upravoval vykonané výberové konanie, a zápisnicu, ktorá by osvedčovala priebeh výberového konania. Navrhovateľ po odbornej stránke spĺňal všetky predpoklady na inzerovanú pozíciu. Domáha sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel. K odvolaniu sa vyjadril odporca písomne podaním doručeným súdu 24.5.2010. Zdôraznil, že spôsob vyhlasovania výberového konania na štátnozamestnanecké miesto vyplýval z platných právnych predpisov. Ak by išlo o štátnozamestnanecké miesto, toto by musel vyhlasovať Úrad pre štátnu službu. V pozvánke bolo uvedené konkrétne miesto referenta na odbore vnútornej správy, pričom z Organizačného poriadku je jednoznačne zrejmé, že ide o miesto spadajúce pod verejnú správu. Odporca nemal ku dňu pohovoru vydaný interný právny predpis na vykonávanie osobných pohovorov, preto sa riadil ustanovením § 6 ods. 2 zákona č. 552/2003 Z.z. a rozhodol o obsadení pozície na základe znalostí a vhodnosti jednotlivých uchádzačov Navrhovateľ podané odvolanie doplnil podaním doručeným súdu 31.5.2010, na ktoré odvolací súd neprihliadal, pretože bolo podané po uplynutí odvolacej lehoty. Krajský súd ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2, postupom podľa § 156 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na zmenu a ani na zrušenie napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci (§ 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.). S odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). K dôvodom napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné skutočnosti: 1. To, že inzerovaná pozícia nebola štátnozamestnaneckým miestom vyplýva z vyhlášky č. 93/2003 Úradu pre štátnu službu, ktorá ustanovuje podrobnosti výberového konania. Podľa vyhlášky výberové konanie vyhlasuje vždy predseda úradu, pričom v tomto prípade bolo výberové konanie oznámené len v tlači. 2. Nešlo ani o miesto vedúceho funkcionára v rámci verejnej správy, čo vyplýva z organizačného poriadku odporcu, v rámci ktorého je odbor vnútornej správy zaradený do verejnej služby. V inzeráte bolo uvedené, že ide o referentské miesto, a na takéto výberové konanie sa nevzťahuje § 5 zákona č. 552/2003 Z.z.. 3. Odporca správne postupoval vo výberovom konaní podľa § 6 citovaného zákona, podľa ktorého zamestnávateľ musí umožniť uchádzať sa o voľné miesta a o obsadení miesta rozhodne na základe posúdenia vhodnosti jednotlivých uchádzačov, z hľadiska ich znalostí a schopností. Na výberové konanie sa tak nevyžaduje zriadenie 3-člennej komisie a je len na zamestnávateľovi ktorého z uchádzačov si vyberie. 4. Odporca vo výberovom konaní postupoval správne, v súlade so zákonom. Navrhovateľa riadne pozval na výberové konanie, umožnil mu zúčastniť sa ho a bolo mu oznámené minimálne písomne, že nebol vybratý. 5. Odporca riadne postupoval aj pri vybavení sťažnosti navrhovateľa a odpovedal mu v súlade so zákonom o sťažnostiach 6. Navrhovateľ sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy, pričom nepreukázal porušenie povinností odporcom, vznik škody a jej výšku, a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a konaním odporcu. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. Odporcovi súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konanie, pretože si takýto nárok neuplatnil, resp. mu žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.