Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/221/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104143307 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1104143307.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, členov senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľa: H. X., bytom Š. XXX/XX, Y., zastúpený advokátom JUDr. Vladimírom Beňačkom, Scherera 4803/8, Piešťany, proti odporcovi: I. Q. U., R. X, U., o mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11. februára 2011, č.k. 12C 414/2004-157, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie 1.200.000,- Sk z titulu mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, keď mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že neexistuje príčinná súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou odporcu pri zdravotnej starostlivosti poskytnutej navrhovateľovi a vzniknutou škodou. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa tak, že ich náhradu ani odporcovi, ani štátu nepriznal. Poukázal na to, že navrhovateľ argumentoval tým, že dňa 18.07.2002 bol hospitalizovaný na X. K. X., M. XX, U., z dôvodu bolesti v ľavom uchu, oslabenia sluchu a výtoku z ucha s postupnými závratmi pri chôdzi a nasledujúci deň podstúpil operáciu ucha, po ktorej bol dňa 12.08.2002 prepustený do ambulantnej starostlivosti. Po operácii sa jeho zdravotný stav komplikoval, pociťoval úporné bolesti hlavy, závrate pri zmene polohy a dňa 08.10.2002 pri prehliadke v Q. Y. R. T. Y.X. na K. K. bola zistená ponechaná tamponáda v ľavom uchu, ktorú sa mu lekár pokúsil odstrániť, no už pri nepatrnom dotyku mal silné závrate, preto bol odporučený na hospitalizáciu na X. K. X. T. U., kde bol prijatý 09.10.2002 a tamponáda zanechaná pri operácii dňa 19.07.2002 bola odstránená. Následkom týchto skutočností je úplne bezvládny, stratil reč, musel sa učiť znova chodiť, rozprávať a ovládať základné činnosti pohybového a rečového aparátu, prišiel o prácu a od roku 2003 je invalidný dôchodcom. Bodovým ohodnotením ošetrujúceho lekára zo dňa 02.05.2005, bolo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené na 200 bodov, ktoré ošetrujúci lekár navrhol zvýšiť o 100%. Navrhovateľ z dôvodov osobitného zreteľa v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. 32/1965 Zb. žiadal zvýšiť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 50 - násobku, t.j. vo výške žalovanej sumy. Odporca namietal, že indikovaná chirurgická liečba bola štandardným liečebným postupom, popísal celý liečebný postup a mal za to, že väčšinu ťažkostí uvádzaných navrhovateľom v žalobnom návrhu mal navrhovateľ už pred začatím liečby u odporcu, ku ktorému prišiel s pokročilým štádiom chronického zápalu stredného ucha s vývojovými komplikáciami. Liečebný postup bol štandardný a pooperačné komplikácie súviseli s rozsahom postihnutia spánkovej kosti zápalom. Súd prvého stupňa skúmal základné podmienky zodpovednosti za škodu podľa § 420a Občianskeho zákonníka, a to vznik škody, a existenciu príčinnej súvislosti medzi prevádzkovou činnosťou odporcu a vzniknutou škodou navrhovateľa. Za účelom zistenia existencie príčinnej súvislosti medzi prevádzkovou činnosťou odporcu a vzniknutou škodou, súd nariadil znalecké dokazovanie z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie otorinolaringológia. Znaleckým posudkom R.. J.. G. F., R.. zo dňa 25.08.2010, mal súd za preukázané, že sťaženie spoločenského uplatnenia udávané navrhovateľom nie je v príčinnej súvislosti s ošetrovaním, ani s operáciami navrhovateľa na 1. K. X., M. XX, U. a ani s tamponádou, zanechanou v jeho ľavom uchu pri operácii dňa 19.07.2002, a taktiež mal za preukázané, že postup ošetrujúcich lekárov na X. K. X., M. XX, U. pri ošetrovaní navrhovateľa bol lege artis. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ mal v júli 2002 pokročilý chronický zápal stredného ucha s ostitídou a cholesteatómom. Zápal vytvoril fistulu na laterálnom polkruhovitom kanáliku polohovastickej časti vnútorného ucha vo veľkosti 2 - 3mm, zápalovo zrušil sluchové kostičky a báze lebky v oblasti zadnej jamy na ploche 0,5cm. Liečba bola možná len chirurgicky. Pri vzniknutej komplikácii je prvoradý cieľ operácie vyriešiť a odstrániť zápalovo zmenené štruktúry, prípadne rekonštrukcia existujúcich defektov, následne následky komplikácii, vykonáva sa šetrné odstránenie chorobne zmeneného tkaniva a plastika - prekrytie defektov zdravými tkanivami pacienta. Plastiky sa fixujú na požadovanom mieste priložením tamponády. Prvé odstránenie tamponád sa robí v intervale 7 - 14 dní, niekedy neskôr. Zistil, že navrhovateľ mal v júli 2002 urobenú modifikovanú radikálnu operáciu stredného ucha vľavo. Píšťalu na bočnom polkruhovitom kanáliku mal ošetrenú priložením štiepu fascie zo spánkového svalu, ktorú na mieste pridržiavala silastiková fólia a retiazková (malá) tamponáda. Nasledovala plastika koženým zvukovodom, tamponáda mastnou logetou, zošite rany. Tesne po operácii nemal navrhovateľ príznaky iritácie vnútorného ucha, tvárový nerv fungoval správne. Jednalo sa o štandardný liečebný postup. Pri kontrole po prepustení dňa 27.08.2002 bolo konštatované zlepšenie a odporučené kontroly podľa potreby. Po tomto zápise nie je v zdravotnej dokumentácii navrhovateľa dlhú dobu žiaden záznam týkajúci sa operovaného ucha. Navrhovateľovi malá retiazková tamponáda vykonaná 19.07.2002 pri operácii stredného ucha vľavo a ponechaná na fixáciu plastiky bočného polkruhovitého kanálika labyrintu vľavo navrhovateľovi "prerástla" novotvoreným hojivým tkanivom a pôsobila ako cudzie teleso, čo navrhovateľovi predlžovalo hojenie a epitelzáciu operačnej rany. Odstránenie cudzieho telesa (tamponády) z operovaného ucha pri operácii 09.10.2002 bolo nutné. Bol mu diagnostikovaný vestibulárny kombinovaný centrálno - periférny syndróm vľavo a ťažkú depresívnu poruchu endoreaktívneho charakteru. Okolnosti súvisiace s dlhodobou a nepríjemnou liečbou komplikovaného zápalu stredného ucha vľavo boli u navrhovateľa určite veľmi traumatizujúce a psychické poruchy navrhovateľa môžu byť náhodné, ale sú pravdepodobné. Vychádzal aj zo záveru znaleckého posudku, že zanechaná tamponáda, ktorá pri operácii dňa 19.07.2002 fixovala plastiku bočného polkruhovitého kanálika labyrintu vľavo nebola príčinou invalidity a sťaženého spoločenského uplatnenia navrhovateľa. Ponechaná tamponáda v operovanom uchu a jej následné nevyhnutné odstránenie predĺžili čas hojenia operovaného ucha a v inkriminovanom období zvýraznili aj sprievodné subjektívne i objektívne zdravotné ťažkosti navrhovateľa, avšak sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa nie je v príčinnej súvislosti so zanechanou tamponádou. Dospel tak k záveru, že neexistuje príčinná súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou odporcu pri zdravotnej starostlivosti poskytnutej navrhovateľovi a vzniknutou škodou, a preto návrh navrhovateľa na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhl. 32/1965 Zb. zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi súd náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne trovy neuplatnil. O trovách štátu rozhodol podľa § 148 O.s.p. a neúspešného navrhovateľa na ich úhradu nezaviazal, pretože sú u neho splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, keďže ide o invalidného dôchodcu. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Vyjadril presvedčenie, že nebol riadne zistený skutkový stav, a poukázal na to, že navrhovateľ si nezapríčinil ochorenie, ktorým dodnes trpí a následkom ktorého je imobilný. Skonštatoval, že hoci boli v konaní predložené všetky dostupné lekárske správy, návrh bol zamietnutý. Navrhol opätovné vyšetrenie navrhovateľa znalcom z dôvodu, že doterajší znalci sa venovali len okrajovo trojmesačnému hluchému obdobiu, ktoré nedokumentujú žiadne lekárske správy, hoci v tom období sa navrhovateľ nachádzal prakticky v najhoršom zdravotnom stave. Odporca žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako správny potvrdiť, keď mal za to, že prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov vec správne právne posúdil. Nesúhlasil s dôvodmi odvolania a vykonávanie ďalších dôkazov považoval s poukazom na ust. § 120 ods. 4 O.s.p. za neprípustné. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu odvolania navrhovateľa, bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa odvolací súd stotožňuje aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, týmto naň v celom rozsahu poukazuje (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Odvolací súd zastáva názor, že skutkový stav bol zistený v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie vo veci, a preto námietku navrhovateľa, že skutkový stav nebol dostatočne zistený, vyhodnotil ako nedôvodnú. Nepovažoval za nedostatočné zistenie skutkového stavu okolnosť, že podľa navrhovateľa sa znalci nedostatočne zaoberali „hluchým obdobím“, počas ktorého absentuje dokumentácia zdravotného stavu navrhovateľa. Je namieste konštatovať, že v konaní pred súdom nie je potrebné zisťovať a preukazovať každú jednu tvrdenú okolnosť, ale dokazovanie je potrebné vykonať v takom rozsahu, aby bol skutkový stav zistený dostatočne pre rozhodnutie vo veci. Navrhovateľ bol v konaní vypočutý, uviedol všetky rozhodujúce okolnosti, ktoré súd pri vyhodnocovaní skutkového stavu zobral do úvahy, a predložil všetky relevantné dôkazy a lekárske správy, od ktorých odvodzoval svoj nárok. Tu je potrebné poukázať i na skutočnosť, že navrhovateľ mal počas konania stále možnosť predkladať ďalšie dôkazy, prípadne navrhnúť dôkazy, ktoré považoval za dôležité vykonať, a mal právo sa k vykonanému dokazovaniu vyjadrovať. Navrhovateľ tieto možnosti nevyužil, nevyjadril sa na výzvu súdu ani k vykonanému znaleckému dokazovaniu, a nenavrhoval žiadne ďalšie dokazovanie, a to ani k ním uvádzanému obdobiu bez lekárskej dokumentácie. Ani v odvolaní navrhovateľ nevysvetľuje, prečo by mal súd objasňovať „hluché obdobie“ bez lekárskej dokumentácie navrhovateľa, ani čo by sa malo práve týmto zisťovaním objasniť, a ani sám predmetné obdobie nevysvetľuje. Navrhovateľ v odvolaní vôbec nespochybnil závery súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku. Odvolací súd preto odvolacie dôvody považuje za nedôvodné a zmätočné. Odvolací súd sa stotožnil so záverom, že súdu prvého stupňa, ktorý návrh zamietol z dôvodu, že nezistil príčinnú súvislosť medzi poskytovaním zdravotnej starostlivosti odporcom navrhovateľovi a škodou na strane navrhovateľa. Pri uplatnenom nároku na náhradu škody musí byť preukázaná príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym konaním odporcu a vznikom škody na strane navrhovateľa, musí ísť teda o vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. V danom prípade z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že postup ošetrujúcich lekárov bol štandardný a lege artis. Navrhovateľ trpel zdravotnými problémami s uchom dlhú dobu, pričom v čase, keď sa podrobil operácii, mal už pokročilý chronický zápal stredného ucha s ostitídou a cholesteatómom. Priebeh a ťažkosti navrhovateľa svedčili o zanedbanom a preto rozvinutom zápale stredného ucha, ktorý stihol poškodiť kostné bariéry medzi stredným a vnútorným uchom a tiež medzi stredným uchom a mozgom. Uvedeným komplikáciám sa dalo predísť tým, ak by sa navrhovateľ liečil priebežne a vyhľadal lekára skôr. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvého stupňa dospel po vyhodnotení všetkých dôkazov k správnemu záveru, že príčinná súvislosť medzi zdravotným stavom navrhovateľa a operačným zákrokom, vykonaným lekármi odporcu (ako i ďalšou zdravotnou starostlivosťou), nebola preukázaná, a z uvedeného dôvodu návrh zamietol. Keďže odvolací súd sa stotožňuje i odôvodnením napadnutého rozsudku, v ďalšom na toto odôvodnenie odkazuje v zmysle ust. § 219 ods. 2 Os.p.. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže tento si náhradu trov neuplatnil. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.