Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/391/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104143847 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1104143847.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Michaely Frimmelovej, v právnej veci navrhovateľky: S. E., bytom S. P. XXXX/XX, G., zast. JUDr. Milošom Papcúnom, advokátom, Vajanského 5270/1A Piešťany proti odporcovi: D., D.. D. O..M.., so sídlom M. L.. X, J., IČO: XX XXX XXX, v konaní o zaplatenie 1.023,47 eur s prísl., na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu v Bratislava I v Bratislave zo dňa 10. júna 2011, č.k. 9C 92/2005-113, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 10. júna 2011, č.k. 9C 92/2005-113, v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke 401,42 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 15,5% ročne za obdobie od 10.01.2002 do zaplatenia, vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol a o trovách prvostupňového konania rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa uviedol, že navrhovateľka sa návrhom zo dňa 29.11.2004 domáhala sumy 1.023,47 eur, vrátane úroku z omeškania za obdobie od 03.12.2001 z titulu nároku na náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku v počte 17 dní. Odporca v priebehu prvostupňového pojednávania nenamietal skutočnosť, že navrhovateľke za rok 2001 vznikol nárok na 17 dní riadnej dovolenky, avšak rozporoval uplatnenú sumu. Súd prvého stupňa po oboznámení sa s listinnými dokladmi, ako je pracovná zmluva, mzdový výmer, pripojený spis, ako aj vykonaním dokazovania svedkyne I. C., s poukazom na § 4 ods. 2 a § 17 zák.č. 1/1992 Zb. o mzde, ako aj s poukazom na ust. § 101 ods. 1 a 2, § 110b ods. 1 a 2 Zák. práce, účinného v čase skončenia pracovného pomeru navrhovateľky mal za to, že návrh navrhovateľky je dôvodný len z časti, keď nárok na vyplatenie náhrady za nevyčerpané dni dovolenky je v počte 17 dní, avšak bolo potrebné vychádzať z pravdepodobného zárobku navrhovateľky z dôvodu, že navrhovateľka v rozhodnom období (tretí štvrťrok roku 2001) nepracovala pre prekážky v práci na strane zamestnávateľa, pričom za toto obdobie - tretí štvrťrok roku 2001 jej patrila náhrada mzdy, avšak táto sa podľa § 4 ods. 2 zák.č. 1/1992 Zb. nepovažuje za mzdu a do priemerného zárobku sa nezapočítava, bolo potrebné vychádzať z pravdepodobného zárobku, ktorý by navrhovateľka v uvedenom období dosiahla. Súd prvého stupňa vychádzal zo mzdového výmeru, v zmysle ktorého navrhovateľka poberala základnú mzdu vo výške 13.500,- Sk, pričom v roku 2001 jej bola vyplatená odmena vo výške 6.720,- Sk udelená za predchádzajúcich 12 mesiacov, pričom za jeden mesiac pripadá suma 563,- Sk a priemerné percento prémií vyplatené štvrťročne predstavovalo sumu 1.166,- Sk mesačne, t.j. pravdepodobný zárobok navrhovateľky predstavoval sumu 15.229,- Sk (13.500,- Sk + 563,- Sk + 1.166,- Sk). Súd prvého stupňa zároveň konštatoval, že navrhovateľka síce údaje o výplate odmeny a výške prémií rozporovala, avšak v priebehu konania nepreukázala ich nesprávnosť. Súd prvého stupňa podotkol, že pokiaľ sa týka prémie, tieto vyplývajú zo mzdového listu zamestnankyne D. T. po prepočte a vydelení sumy priemerným počtom pracovných hodín, ktoré pripadajú na jeden mesiac pri 8,5 hodinovom dennom pracovnom čase vo výške 184,79 Sk predstavuje hodinový zárobok 82,41 Sk a po vynásobení 8,5 hodiny pravdepodobný denný zárobok navrhovateľky predstavuje sumu 700,50 Sk. Za 17 dní dovolenky teda prináleží navrhovateľka celkom suma 11.908,50 Sk (395,29 eur). Súd prvého stupňa však zo sumy 12.093,20 Sk (401,42 eur), keď odporcom nesprávne uvedený prepočet pre uvedené sumy na Sk na 401,92 vyhodnotil ako pisársku chybu a nakoľko sám odporca navrhovateľke predmetný nárok vo výške 401,42 eur priznal, súd zaviazal odporcu k úhrade takejto sumy. Ako nedôvodnú obranu vyhodnotil stanovisko navrhovateľky, aby súd vychádzal z údajov o dovolenkovom priemere, ktoré sa nachádzajú na výplatnej páske vypracovanej samotným odporcom. Pokiaľ sa týka úrokov z omeškania, tieto priznal navrhovateľke odo dňa 10.01.2002, kedy sa dostal s výplatou priznanej sumy do omeškania z dôvodu, že preddavkové zúčtovanie v danom prípade nebolo možné a zároveň išlo o záverečné vyporiadanie nároku po riadnom ukončení pracovného pomeru. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že zaviaže odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 622,048 eur, s úrokom z omeškania vo výške 17,6% ročne od 03.12.2001, zároveň, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke úrok z omeškania vo výške 17,6% ročne od 03.12.2001 do 24.07.2011 z istiny 401,42 eur, ako aj navrhla uhradiť trovy prvostupňového a odvolacieho konania. Uviedla, že navrhovateľka pred podaním návrhu využila všetky zákonom stanovené možnosti, či už osobne alebo písomne. Predmetom žaloby nie je určenie výpočtu pravdepodobného zárobku, keď pravdepodobný zárobok určil odporca s poukazom na ust. § 275 Zák. práce, zákona o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku podľa § 17 ods. 4. Mala za to, že súd prvého stupňa nepostupoval nestranne, naposledy 16.12.2002 žiadala o úpravu výplatných dokladov za obdobie od júna do decembra 2001, pričom zo strany odporcu nedostala žiadnu odpoveď. Namietala akceptovanie tvrdenia odporcu, naopak obranu navrhovateľky súd vyhodnotil ako nedôvodnú. K odvolaniu sa odporca písomne nevyjadril. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie navrhovateľky v súlade s ust. § 212 ods. 1 O.s.p., viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a s poukazom na ust. § 214 ods. 1 O.s.p., po vytýčení pojednávania v predmetnej veci a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nie je možné vyhovieť. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a vykonal dokazovanie, správne aplikoval príslušné hmotnoprávne normy na zistený skutkový stav a súčasne vo veci rozhodol v súlade s ustanoveniami procesného práva. Navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku. Z obsahu spisu vyplýva, že v priebehu prvostupňového konania nárok navrhovateľky, pokiaľ sa týka rozsahu, t.j. počtu dní, za ktoré si uplatňuje náhrady mzdy nebol sporný. Sporná bola len výška žalovanej sumy. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa mal za preukázané, že na základe výpovede odporcu zo dňa 07.06.2001 došlo k skončeniu pracovného pomeru medzi účastníkmi konania po uplynutí výpovednej lehoty a predĺženej o pracovnú neschopnosť navrhovateľky 01.12.2001. Správne súd prvého stupňa stanovil i rozhodné obdobie, a to tretí štvrťrok roku 2001 pre výpočet pravdepodobného zárobku vzhľadom na ust. § 110b ods. 1 Zák. práce v spojení s ust. § 110b ods. 2 písm. c/ a ods. 3 Zák. práce, v zmysle ktorého náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku možno zamestnancovi poskytnúť len vtedy, ak zamestnanec nemohol vyčerpať dovolenku ani do konca budúceho kalendárneho roka pre skončenie pracovného pomeru. Tak, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania navrhovateľka v rozhodnom období (tretí štvrťrok roku 2001) nepracovala pre prekážky v práci na strane zamestnávateľa a preto správne súd prvého stupňa uzavrel, že za toto obdobie jej patrila náhrada mzdy. Nakoľko sa táto náhrada mzdy podľa ust. § 4 ods. 2 zákona o mzde a o odmene za pracovnú pohotovosť (zák.č. 1/1992 Zb.) nepovažuje za mzdu, a teda sa do priemerného zárobku nezapočítava, bolo potrebné vychádzať z pravdepodobného zárobku, ktorý by navrhovateľka v uvedenom období dosiahla. Odvolací súd v ďalšom, pokiaľ sa týka výpočtu pravdepodobného zárobku, poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa. Pokiaľ sa týka úrokov z omeškania, súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke úroky z omeškania od 10.01.2002 s poukazom na ust. § 219 ods. 3 Zák. práce, v zmysle ktorého pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi na jeho žiadosť mzdu a náhradu mzdy splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak to umožňuje technika výpočtu miezd. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané najmä výpoveďou svedkyne C., že riadne zúčtovanie bolo možné až k dátumu 10.01.2002 kvôli programovému nastaveniu účtovníctva, a to až po riadnom ukončení pracovného pomeru, nakoľko išlo v podstate o záverečné vyporiadanie nárokov navrhovateľky. Nesprávny bol postup navrhovateľky pri výpočte žalovanej sumy, ak táto vychádzala z priemerného zárobku uvedeného na výplatnej páske. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny s poukazom na ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 224 ods. 1, v spojení s ust.§ 142 ods. 1 O.s.p. Odporca mal v odvolacom konaní plný úspech vo veci, avšak trovy odvolacieho konania si neuplatňoval a preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.