Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/6/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105204620 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1105204620.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: F. Č. B. N. X. A. K. E. Ý., trvale bytom C., E. Č.. X, zastúpený JUDr. Miroslavom Chrenkom, advokátom v Bratislave, Blumentálska č. 22, proti odporcovi: Q. C. G. H. X., trvale bytom C., Z. Č.. XX, zastúpený spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka č. 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, za ktorú koná Mgr. Tomáš Kušnír, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: B. - K.Á. S., B..K.., so sídlom M. Q. Č.. X, XXX XX C., IČO: XX XXX XXX, o mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 28. septembra 2010, č. k. 18C 53/2005-280, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 8. októbra 2010, č. k. 18C 53/2005-288, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 28. septembra 2010, č. k. 18C 53/2005-280, v napadnutej časti, ktorou uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 50.228,74 € a nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 4.287,01 € na účet JUDr. Miroslava Chrenku, advokáta, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 8. októbra 2010, č. k. 18C 53/2005-288, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo dňa 28.9.2010, č. k. 18C 53/2005-280, uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 50.228,74 € a nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 4.287,01 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku; návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 38.212,31 € súd prvého stupňa zamietol ako nedôvodný. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil po právnej stránke ustanovením § 6 ods. 1, 2, § 7 ods. 1, 2, 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia a po vecnej stránke tým, že dňa 4.8.2002 sa navrhovateľ stal účastníkom dopravnej nehody, ktorú zavinil odporca, pričom v dôsledku dopravnej nehody utrpel kompresívnu zlomeninu tela stavca L2, L4, trieštivú luxačnú zlomeninu hlavy a krčku pravej kosti ramennej s dislokáciou ťažkého úrazu, utrpel zlomeninu nosových kostí, zlomeninu tretieho, štvrtého a piateho rebra vpravo bez dislokácie, pomliaždenie hlavy a tváre, pomliaždenie oboch predlaktí, pomliaždenie panvy a bezprostredne po úraze sa navrhovateľ musel podrobiť operačnému zákroku, a to repozícii vykĺbenej hlavy pravej kosti ramennej, repozícii úlomkov a ich fixácii Kirschnerovými drôtmi. Následne musela byť končatina fixovaná Desaultovým obväzom, pri ktorom je horná končatina prifixovaná k hrudníku od ramena po lakeť, tento je v pravom uhle zohnutý a predlaktie je až po zápästie fixované k trupu a musel dodržiavať tzv. chrbticový režim. Tento stav pretrvával do zhojenia zlomenín stavcov a ramenného kĺbu šesť až osem týždňov. V tomto období sa podrobil druhej operácii, a to odstráneniu osteosyntetického materiálu. V druhej fáze mohol vstávať s trojbodovým korzetom na trupe a rehabilitoval pravé rameno a chrbticu . V októbri 2002 bol vykonaný redress ramena, ktorý mal kĺb uvoľniť a v máji 2003 musela byť vykonaná ablácia a plastika ramena. Navrhovateľ absolvoval rehabilitáciu a kúpeľnú liečbu a až po týchto liečebných úkonoch sa stav zlepšil natoľko, že mohol byť čiastočne obnovený pohyb v postihnutom ramene. Úraz zanechal trvalé následky vo forme obmedzenia pohyblivosti pravého ramena a obmedzenia pohyblivosti driekovej chrbtice. Zvýrazňujú sa obtiaže z porúch statiky a dynamiky chrbtice a z artrotických zmien v okolí ramenného kĺbu. Následkom kompresívnych zlomenín dvoch tiel stavcov (L2 a L4) so znížením výšky tiel stavcov je atrofované paravertebrálne svalstvo, chrbtica je skolioticky esovite zakrivená v driekovej oblasti, obmedzený je rozsah pohyblivosti driekovej chrbtice, pri predklone sa chrbtica nerozvíja, predklon je možný do 35-40 cm od podložky; jedná sa o obmedzenie pohyblivosti chrbtice ťažkého stupňa. Po luxačnej trieštivej zlomenine pravej kosti ramennej je výrazne atrofované svalstvo ramenného pletenca vpravo a výrazne obmedzený pohyb v ramene, ide o obmedzenie ťažkého stupňa so súčasným obmedzením rotačných pohybov v ramene a paži. Navrhovateľ bol pred úrazom pracovne aktívny, ako dôchodca pracoval v K., po úraze boli jeho aktivity podstatne obmedzené, niektoré úplne vylúčené. Duševná porucha vplývala na jeho spoločenské uplatnenie, pred úrazom bol vitálny samostatný človek, plný spoločenských záujmov, bol hudobný kritik a historik, v dôsledku úrazu sa musel vzdať hry na klavír. Musel sa vzdať návštev divadiel a iných kultúrnych predstavení z dôvodu zlej chôdze, ťažkostí s obliekaním. Divadlá navštevoval takmer jeden krát do týždňa, pred úrazom pracoval na čiastočný úväzok v K. B. N. na grantovom programe, ktorý po úraze musel upustiť, po dopravnej nehode mu musia vypomáhať s domácimi prácami suseda a dcéry. Musel ukončiť dohody o vykonaní práce z dôvodu sťaženého pohybu a problémami s dochádzkou na pracovisko, nemôže navštevovať knižnice, nemôže používať knižnicu, len tie knihy, ktoré môže vytiahnuť ľavou rukou, lebo pravú nezdvihne do výšky. Môže písať len recenzie a iné menšie útvary, pred úrazom plával, športoval, chodieval na dovolenky, pomáhal v domácnosti s upratovaním, robil nákupy, jazdil na vozidle. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že vo svojich 68 rokoch bol navrhovateľ veľmi aktívny, pracovne vyťažený a v dôsledku úrazu sú aktivity u navrhovateľa veľmi obmedzené a niektoré pracovné aktivity, ktoré vykonával pred úrazom, úplne vylúčené. K vyššie uvedeným zraneniam ešte následne súd prvého stupňa zhrnul, že navrhovateľ utrpel kompresívnu zlomeninu tela stavca L4, trieštivú luxačnú zlomeninu hlavy a krčku pravej kosti ramennej a v oboch prípadoch ide z lekárskeho hľadiska o ťažký úraz. Ďalšie zlomeniny a pomliaždeniny možno charakterizovať ako úrazy ľahkého stupňa. Úraz zanechal trvalé následky vo forme obmedzenia pohyblivosti pravého ramena a obmedzenia pohyblivosti driekovej chrbtice a tieto pretrvávajú dodnes. Ustúpili akútne bolesti súvisiace s úrazom a s jeho liečbou, zvýrazňujú sa obtiaže z porúch statiky a dynamiky chrbtice a z artrotických zmien v okolí ramenného kĺbu. Prognóza týchto zmien a z nich vyplývajúcich obtiaží má charakter progresívny - vekom sa budú stupňovať. Podľa súdu prvého stupňa tak ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 6 plne nevyjadruje pretrpenú bolesť a dôsledky zhoršeného zdravotného stavu na životné úkony navrhovateľa, lebo škoda na zdraví viedla k ťažkým následkom, ktoré podstatne obmedzujú a znemožňujú ďalšie uplatnenie v osobnom, v pracovnom a v spoločenskom živote. Ide o výnimočný prípad hodný osobitného zreteľa, kde možnosti navrhovateľa sú veľmi výrazne obmedzené a v pracovnom živote úplne stratené v porovnaní s vysokou a mimoriadnou úrovňou jeho pracovných a spoločenských aktivít pred vznikom škody. Zvýšenie bolestného v zmysle ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky na 10-násobok a zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia na 20-násobok je primerané. K výpočtu výšky odškodnenia bolestného súd uviedol, že vedľajší účastník v časti bolestného plnil sumou 646,09 € (19.464,-- Sk), mal plniť sumou 869,85 € (26.205,-- Sk), pretože podľa znaleckého posudku Z.. K. bolestné predstavovalo 425,5 bodu a 11,25 bodu za pomliaždenie panvy, spolu 436,75 bodov. Odporca preto má doplatiť v zmysle ustanovenia § 6 vyhlášky sumu 223,76 € (6.741,-- Sk). Základné obodovanie bolestného predstavuje 436,75 bodu x 1,99 € (60,-- Sk), zvýšené o 10-násobok, čo je v sume 8.698,46 € (262.050,-- Sk). Spolu so sumou 223,76 €, ktorú mal vedľajší účastník plniť, bolestné predstavuje sumu 8.922,23 €. K sťaženiu spoločenského uplatnenia súd prvého stupňa uviedol, že vedľajší účastník plnil sumou 2.190,80 € (66.000,-- Sk) a pri počte bodov 1.040 (740 + 300 za duševné poruchy) mal plniť sumu 2.071,30 € (62.400,-- Sk), a teda plnil viac o 119,50 € (3.600,-- Sk). Výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vypočítal v sume 2.071,30 € (62.400,-- Sk), zvýšenú o 20-násobok, čo predstavuje po odpočítaní sumy 119,50 € (3.600,-- Sk) sumu 41.306,51 €. Plnenie celkom predstavuje sumu 50.228,74 € (41.306,51 € + 8.922,23 €). Za psychickú poruchu súd priznal obodovanie v zmysle posudku Z.. N. a Z.. K., nakoľko podľa Z.. A. posudok K. je nadhodnotený, keď navrhovateľ od roka po úraze nevyhľadal psychiatra ani psychológa. Súd prvého stupňa v závere odôvodnenia ešte uviedol, že rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 18.11.2003, sp. zn. 6T 9/2003, ktorým bol odporca uznaný vinným za spôsobenie danej dopravnej nehody, nadobudol právoplatnosť dňa 18.11.2003 a navrhovateľ si uplatnil nárok na súde dňa 16.2.2005; nárok navrhovateľa teda nie je premlčaný. Súd prvého stupňa upustil od výsluchu znalca Z.. A., nakoľko by bol nadbytočný, keď znalecký posudok je jednoznačný. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. a navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku. Trovy konania pozostávajú z náhrady trov konania štátu v sume 100,-- €, ktorá suma predstavuje preddavok zaplatený navrhovateľom a z trov právneho zastúpenia v sume 9.267,59 €. Vzhľadom však na to, že navrhovateľ si uplatňoval náhradu trov konania len v sume 4.287,01 €, súd prvého stupňa navrhovateľovi priznal len túto náhradu trov konania, keďže nad rámec návrhu nemôže ísť. Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 50.228,74 € a nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 4.287,01 €, podal včas odvolanie odporca z dôvodu, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a neúplne zistil skutkový stav veci. V úvode podaného odvolania odporca zdôraznil ustanovenie § 6 ods. 1, ods. 2, § 7 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 5 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, v nadväznosti na ktoré poukázal na otázku č. 3 “Aký je súčasný zdravotný stav žalobcu po psychickej stránke“ znaleckého posudku zo dňa 13.12.2009, na ktorú znalec Z.. Ľ. A. odpovedal, že v súčasnosti možno ťažkosti psychického charakteru hodnotiť u navrhovateľa ako reziduá depresívnej poruchy, ktoré sú psychogénneho a ľahkého charakteru, klinický obraz oproti vyšetreniu z roku 2003 je podstatne zmenený v tom zmysle, že nálada nevykazuje hlboký stupeň depresie, ide len o ľahké subdepresívne ladenie, ktoré je odkloniteľné vonkajšími stimulmi, ustúpili aj iné príznaky, ako je porucha spánku, strata záujmov, anhedonia, hypoaktivita. Odporca poukázal rovnako na závery vyššie uvedeného znaleckého posudku, keď zdôraznil, že v zmysle vyhlášky č. 32/1965 Zb. navrhol Z.. Ľ. A. ako najzávažnejší následok pre navrhovateľa bod 252 - vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy vo výške 300 bodov, pričom odporca uviedol, že suma odškodnenia bola navrhovateľovi vedľajším účastníkom aj uhradená. Ako vyplýva z vyššie uvedeného znaleckého posudku navrhovateľ doteraz nebol psychiatricky liečený, možno hovoriť o narušení životnej pohody s dopadom na bežné a pracovné aktivity, ktoré však neboli rozsiahleho charakteru a na pretrvávaní príznakov duševnej poruchy môžu nepriaznivo pôsobiť aj iné skutočnosti, ktoré vznikli v poúrazovom období ako je strata životného partnera, deficit opory a pomoci blízkeho človeka, s následnými pocitmi osamotenia, ako aj vekové zmeny či skutočnosť, že vývoj sťaženia spoločenského uplatnenia z hľadiska duševnej poruchy, ktorá je reaktívneho charakteru, je v zásade priaznivý, o čom svedčí aj súčasné zlepšenie stavu. Zo znaleckého posudku zo dňa 20.4.2010 vypracovaného Z.. Q. K. poukázal na jeho závery, že prognóza zmien a z nich vyplývajúcich obtiaží má charakter pomaly progresívny - vekom sa budú stupňovať a ďalej na skutočnosť, že navrhovateľ pri dopravnej nehode utrpel sedem zranení, pričom v troch prípadoch ide o ťažké úrazy a v štyroch prípadoch o ľahké úrazy. Vo vzťahu k znaleckému posudku Z.. Q. K. odporca uviedol, že samotný úrazový dej dosahuje maximálny stupeň na škále bolesti, pooperačné a poúrazové obdobie je charakterizované bolesťou strednej intenzity, ktorá mierne osciluje, zintenzívňuje sa pohybom, ošetrovateľskými úkonmi, možno ju v priemere klasifikovať stupňom 3, včasné poúrazové obdobie malo základnú hladinu bolesti okolo 2-3 stupňa, ktorá sa krátkodobo zvyšuje na 3-4 stupeň, neskoršie poúrazové obdobie je charakterizované odoznievaním akútnych bolestí stupeň 2-3, iné zdroje bolesti - operácia dňa 18.9.2002 - odstránenie osteomateriálu z pravého ramena v celkovej anestéze. V pooperačnom období bolesti narastajú do hladiny stupňa 3-4, operácia dňa 14.5.2003 bola vykonaná v anestéze. Bolestivosť pooperačného obdobia sa dá hodnotiť stupňom 4-5, následne sa znižuje na hladinu 3. stupňa, obdobie rehabilitácie a rekonvalescencie - rehabilitácia je v prvých týždňoch značne bolestivá so stupňom 3-4 a základná hladina bolesti medzi cvičeniami je trvale okolo stupňa 1-2 a v súčasnosti pretrváva nízka hladina chronických bolestí, spravidla okolo stupňa 1-2. Odporca je na základe týchto záverov toho názoru, že navrhovateľ trpel maximálnym stupňom bolesti v čase samotného úrazového deja, následné poúrazové obdobie znalec charakterizoval bolesťou strednej intenzity s klasifikáciou v priemere stupňom 3 a následné poúrazové obdobie charakterizuje rozmedzím stupňov 2-3. Zdôraznil, že operácie dňa 18.9.2002 a 14.5.2003 boli vykonané v anestéze, pričom pooperačná bolesť po ústupe tlmiacich účinkov liekov je obvyklá a viaže sa ku každému operačnému zákroku. V období rehabilitácie a rekonvalescencie znalec klasifikuje bolesť stupňom 3-4, avšak len počas prvých týždňov rehabilitácie počas cvičení. Medzi cvičeniami znalec klasifikuje bolesť stupňom 1-2 a súčasný stav navrhovateľa znalec charakterizuje stupňom 1-2. Z klasifikácie bolesti vyplýva, že navrhovateľ trpel bolesťami väčšej intenzity v čase úrazu, bezprostredne po úraze a počas rehabilitačných cvičení, v dlhodobom poúrazovom období znalec klasifikoval bolesť strednou až nízkou intenzitou a nie je tak možné dospieť k záveru, že sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa, ako to predpokladá ustanovenie § 7 ods. 3 vyhlášky. Zo znaleckého posudku Z.. Q. K. zo dňa 20.4.2010 ešte zdôraznil, že v porovnaní so stavom tesne po dopravnej nehode a v súčasnosti došlo k zlepšeniu zdravotného stavu navrhovateľa, zanikla potreba vynúteného obmedzenia pohybového režimu a nutnosť fixácií, významne nižšia je hladina bolestivosti, zlepšený je rozsah pohyblivosti napriek popísanému obmedzeniu, poúrazový stav možno považovať za ustálený. Suma odškodnenia bola ešte vo väčšom rozsahu navrhovateľovi vedľajším účastníkom uhradená. V závere podaného odvolania odporca skonštatoval, že z celého vykonaného dokazovania nie je zrejmé ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia podľa ustanovenia § 6 vyhlášky plne nevyjadruje pretrpenú bolesť a dôsledky zhoršeného zdravotného stavu na životné úkony navrhovateľa. Navrhovateľ nespĺňa predpoklady pre priznanie mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia ako to predpokladá ustanovenie § 7 ods. 3 vyhlášky. Zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia nad určené najvyššie výmery odškodnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky je prípustné len v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, kedy zapojenie poškodeného do spoločenského života je v dôsledku poškodenia zdravia veľmi výrazne obmedzené alebo úplne stratené v porovnaní s jeho významnými aktivitami pred vznikom škody. Výška konkrétneho odškodnenia závisí od hodnotenia v lekárskom posudku a tiež od toho, či a v akom rozsahu a s akými prejavmi došlo k zmene stavu pred vznikom škody a po ňom. Pri určení výšky odškodnenia do úvahy prichádza iba postup podľa § 6 ods. 2 vyhlášky. Nesúhlasil ani s výsledným výpočtom súm odškodnenia, kedy súd prvého stupňa nepostupoval podľa § 5 ods. 2 vyhlášky a neodpočítal už zaplatenú sumu navrhovateľovi vedľajším účastníkom. Súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil aj otázku premlčania, keď uviedol, že navrhovateľ sa len právoplatným rozsudkom dňa 18.11.2003 dozvedel, kto je zodpovedný za ublíženie na jeho zdraví. O škode sa mohol navrhovateľ dozvedieť a o tom, kto za ňu zodpovedá, aj skôr. Napokon nesúhlasil ani s výpočtom náhrady trov konania, nakoľko nie je zrejmé, z akého základu súd vychádzal, je nezrozumiteľné, nesprávne a náhrada trov konania uplatnená navrhovateľom v sume 4.287,01 € je nepreskúmateľná. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť tak, že návrh navrhovateľa zamietne. Zároveň si uplatnil a vyčíslil náhradu trov konania. Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu sa s odvolaním odporcu v plnom rozsahu stotožnil. Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil a priznal navrhovateľovi neprimerané náhrady škody na zdraví. Pri posudzovaní mimoriadneho odškodnenia treba prihliadať na všetky okolnosti, pričom je nutné samostatne posudzovať nároky na mimoriadne odškodnenie za bolesť a samostatne mimoriadne odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia. Vedľajší účastník nespochybnil, že navrhovateľ pri dopravnej nehode utrpel úraz, ktorý zasiahol do jeho bežného života, že utrpel vážne zranenia, ktoré si vyžiadali dlhý čas liečby a spôsobovali mu bolesti, avšak ako uviedol, súčasný zdravotný a psychický stav navrhovateľa je podmienený aj inými skutočnosťami, ktoré nastali po úraze, nezávisle, ako strata životného partnera, deficit opory a pomoci blízkeho človeka. Nie je vylúčené, že vzhľadom na vek navrhovateľa aktivity, ktoré vykonával v K., by v súčasnej dobe už nevykonával. V konaní pred súdom prvého stupňa navrhovateľ nepreukázal, žeby trpel zvlášť mučivými bolesťami, žeby bolesti, ktoré utrpel, boli u neho v porovnaní s obdobným úrazom u iných osôb, s porovnateľnými zraneniami, výrazne väčšie. Námietka premlčania, ktorá bola vznesená, je opodstatnená, nakoľko navrhovateľ o tom, kto za škodu zodpovedá, sa dozvedel najneskôr pri vznesení obvinenia a nie až právoplatným trestným rozsudkom, ktorým bol odporca uznaný za vinného. Priznanie 10-násobku zvýšenia za bolesť v zmysle ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. je tak neprimerané. Vo vzťahu k 20-násobnému zvýšeniu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vedľajší účastník rovnako uviedol, že je neprimerané, nakoľko postup súdu podľa ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. prichádza do úvahy len výnimočne, kedy nie je vzhľadom na mimoriadne aktivity poškodeného adekvátne základné, resp. zvýšené, odškodnenie poškodeného v zmysle ustanovenia § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť tak, že návrh navrhovateľa zamietne. Zároveň si uplatnil náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu dôvodil, že prežívanie bolesti je vždy subjektívna záležitosť, ktorú sa snažili odborníci objektivizovať vytvorením 5-stupňovej stupnice. Z hodnotenia bolesti znalcom Z.. K. poukázal na to, že znalec uviedol presný výpočet zranení, ktoré utrpel pri dopravnej nehode, pričom charakterizoval, že pri kompresívnej zlomenine tela stavca L4 a pri trieštivej luxačnej zlomenine hlavy a krčku pravej kosti ramennej sa jedná o ťažký úraz, špecifikoval stupeň bolestivosti v jednotlivých obdobiach po úraze a v priebehu liečby a rehabilitácie, pričom táto sa pohybovala v jednotlivých fázach v rozpätí od druhého do piateho stupňa. Obdobie úrazu klasifikoval stupňom 3, včasné poúrazové obdobie hodnotil v základe 2-3 stupňov s krátkodobým, ale opakovaným zvýšením na 3-4 stupeň, neskoršie poúrazové obdobie klasifikoval stupňom 2-3 a obdobie bezprostredne po operácii v súvislosti s vybratím kovového materiálu hodnotil stupňom 2-4 a po operácii pravého ramena stupňom 4-5. Znalec tiež uviedol, že dlhotrvajúcu opakujúcu sa bolesť dosahujúcu úroveň tretieho a vyššieho stupňa znásobenú opakovanými operačnými zákrokmi s viacerými preväzmi a dlhotrvajúcou bolestivou rehabilitáciou možno považovať za mučivú, prípadne osobitne bolestivú. Boli splnené kritériá pre určenie, že v jeho v prípade boli splnené podmienky pre priznanie zvýšenia odškodnenia tejto náhrady. Súd prvého stupňa posúdil otázku zvýšenia náhrady za bolesť správne v súlade so zisteným stavom vyplývajúcim zo znaleckého posudku. Vo vzťahu k náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia uviedol, že poukaz na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorých je riešená otázka hodnotenia výnimočnosti prípadov hodných osobitného zreteľa, je namieste. Nesprávna je ale ich interpretácia odporcom na jeho prípad, nakoľko jedným zo základných kritérií pre porovnanie aktivít pred a po úraze je aj vek, v ktorom poškodený utrpel úraz. Nemožno paušálne tvrdiť, že človek v seniorskom veku nemá svoje aktivity, ktoré mu umožňujú sa uplatniť v pracovnom procese, v kultúrnom a spoločenskom živote a pod. a ktoré v dôsledku úrazu a jeho následkov sa výrazne obmedzia až stratia. Pred úrazom bol plne pracovne zapojený, keď ako vedecký pracovník K. pracoval ako vedúci na projekte Dejiny slovenského divadla do dvadsiatych rokov XX. storočia. V dôsledku úrazu najmä pre poranenie chrbtice a panvy a s tým súvisiacu obmedzenú pohyblivosť a sťaženú chôdzu nemôže návštevy divadiel po úraze vykonávať vôbec. Pre poškodenie pravého ramenného kĺbu nemôže písať pravou rukou, musel sa preškoliť na písanie ľavou rukou a zabránilo mu to aj v hraní na klavíri, čo ako hudobný kritik ku svojej práci potreboval. Tieto poškodenia ho výrazne obmedzili aj pri bežných denných činnostiach a musel ich robiť za pomoci druhej osoby. K námietke odporcu, že od priznaných súm je nutné odrátať doteraz vyplatené náhrady, dôvodil, že súhlasí s odporcom v tom, keď táto skutočnosť vyplýva z predpisov o odškodnení. V závere podaného vyjadrenia sa navrhovateľ vyjadril aj k otázke premlčania, keď uviedol, že o tom, kto zodpovedá za škodu, sa dozvedel až v momente, keď bol odporca súdom uznaný za vinného, že zapríčinil dopravnú nehodu a spôsobil mu škodu na zdraví. Túto skutočnosť sa dozvedel až z rozsudku Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 6T 9/2003, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 18.11.2003. Z hľadiska znalosti o výške škody je podľa ustálenej praxe rozhodujúci moment ustálenia zdravotného stavu. Podľa vyjadrenia znalca Z.. K. o tom, že jeho zdravotný stav možno považovať za ustálený, je pri bolesti od konca mája 2003 a pri sťažení spoločenského uplatnenia od konca mája 2004. Návrh na začatie konania podaný na súde prvého stupňa dňa 16.2.2005 bol podaný včas. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti po zohľadnení vyplatených náhrad ako vecne a právne správny potvrdiť. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 8.10.2010, č. k. 18C 53/2005-288, uložil odporcovi povinnosť zaplatiť trovy konania štátu v sume 720,80 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia dôvodiac ustanovením § 148 ods. l O.s.p. Odporca bol v konaní neúspešný; štát hradil znalečné zo svojich prostriedkov. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie odporca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a neúplného zistenia skutkového stavu veci. Keďže podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti, predmetné uznesenie považuje za predčasné a nedôvodné. Odvolaciemu súdu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odvolací súd preskúmal vec (§ 212 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2013, ďalej len O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 50.228,74 € a nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 4.287,01 €) a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vrátiť mu vec v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie. Z dôvodu odporcom namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa odvolací súd sa najskôr vyporiadal s náležitou aplikáciou vyhlášky ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej aj „vyhláška č. 32/1965 Zb.“). Podľa ustanovenia § 11 ods. l zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorým bola zrušená vyhláška č. 32/1965 Zb. s účinnosťou od 1.8.2004, sa na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, vzťahujú doterajšie predpisy. Nakoľko k poškodeniu zdravia navrhovateľa došlo dňa 4.8.2002, a teda k poškodeniu zdravia navrhovateľa došlo pred účinnosťou zákona č. 437/2004 Z.z., nemožno v zmysle vyššie uvedeného náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia posudzovať podľa tohto zákona, ale jedine podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60,-- Sk za jeden bod. Podľa § 7 ods. 2 vyhlášky celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240.000,--Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000,-- Sk. Podľa § 7 ods. 3 vyhlášky v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2. V posudzovanej veci je predmetom konania nárok navrhovateľa o mimoriadne zvýšenie odškodnenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Odvolací súd považuje za dôležité uviesť, že vyhláška č. 32/1965 Zb. upravuje možnosť odškodnenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to v dvoch prípadoch. Prvý prípad upravuje ustanovenia § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb., podľa ktorého suma, zodpovedajúca základnému počtu bodov, zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodenému vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti, a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito možnosťami sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania. Pritom sa prihliada na to, že ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10 uvedenej vyhlášky. Druhý prípad primeraného zvýšenia sumy zodpovedajúcej základnému počtu bodov zistenému lekármi, o ktorého aplikáciu ide aj v právnej veci navrhovateľa proti odporcovi za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu, upravuje ustanovenie 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., ktoré uvádza, že v prípadoch hodných osobitého zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad ustanovené najvyššie výmery odškodnenia uvedené v ustanovení § 7 ods. 1 a 2 vyhlášky. Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví, a to aj napriek tomu, že vyhláška č. 32/1965 Zb. upravuje tieto oba druhy odškodnenia ako náhradu vzniknutej nemateriálnej ujmy spoločne. Vyššie citovaná vyhláška č. 32/1965 Zb. upravuje osobitne predpoklady, za ktorých možno poskytnúť odškodnenie za bolesť a osobitne predpoklady, za ktorých možno poskytnúť odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia a osobitne vyhláška č. 32/1965 Zb. stanovuje zásady pre vyhodnocovanie oboch druhov odškodnenia, čo súd prvého stupňa nerešpektoval, keď v odôvodnení rozhodnutia neposudzoval oba druhy odškodnenia samostatne a z tohto dôvodu odvolací súd osobitne poukáže na mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Vo vzťahu ku sťaženiu spoločenského uplatnenia z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa domáha mimoriadneho zvýšenia náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. vo výške 30-násobku ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia znalcami, ktorí stanovili ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia v počte bodov 1.040, pozostávajúce v zmysle znaleckého posudku č. 08/2010 vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia a traumatológia Z.. Q. K. zo 740 bodov - obmedzenie pohyblivosti driekovej chrbtice ťažkého charakteru vo výške 650 bodov, obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu ťažkého stupňa vpravo vo výške 75 bodov a obmedzenie rotačných pohybov pravej paže vo výške 15 bodov (č. l. 213 spisu) a v zmysle posudku zo dňa 16.9.2003 vypracovaného Z.. F. N. z 300 bodov za vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy (č. l. 100 spisu), nakoľko Z.. Q. K. uviedol, že hodnotil len somatické následky úrazu a na následky na psychickom a duševnom stave odkázal na ohodnotenie iným odborníkom. Bolo tak úlohou súdu prvého stupňa skúmať a na základe vykonaného dokazovania zistiť, či boli splnené podmienky na priznanie náhrady odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Rozsah poškodenia zdravia navrhovateľa bol označený ako ťažká ujma na zdraví, ktorú utrpel pri dopravnej nehode dňa 4.8.2002 v Bratislave zapríčinenej odporcom. Za to bol odporca preukázateľne uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 18.11.2003, sp. zn. 6T 9/2003, právoplatným a vykonateľným čo do viny a trestu dňa 18.11.2003. Ako bolo zistené v dôsledku vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa v tomto štádiu konania neumožňuje vyvodiť záver o možnosti priznať tento nárok vo výške 20-násobného mimoriadneho zvýšenia, pretože napriek tomu, že ustanovenie § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. pripúšťa, aby súd odškodnenie primerane zvýšil, a to aj nad stanovené najvyššie výmery odškodnenia, použitie tohto ustanovenia je však svojou povahou výnimočné. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia samo vo svojej podstate predstavuje náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh, teda k účasti na tých formách spoločenského života, ktoré slúžia k rozvoju jeho osobnosti. Priznanie tohto odškodnenia preto prichádza do úvahy iba v prípadoch, kedy sú objektívne obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Výška konkrétneho odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia závisí nielen od ohodnotenia v lekárskom posudku, ale tiež od toho, či, a v akom rozsahu, a akými prejavmi došlo k zmene stavu u poškodeného pred vznikom škody a po ňom. Pre správne určenie výšky odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia je nevyhnutné najskôr zistiť, aké mal poškodený predpoklady pre svoje uplatnenie v živote a v spoločnosti pred vznikom škody, ako tieto v skutočnosti realizoval, a aké predpoklady má po poškodení zdravia a ako tieto v skutočnosti realizuje. Iba porovnaním týchto predpokladov možno vyvodiť záver, či a do akej miery boli touto udalosťou u navrhovateľa ako poškodeného zúžené alebo stratené možnosti uplatnenia sa v živote a v spoločnosti. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, súd môže odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia zvýšiť v zmysle ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. len vo výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa a aj keď je dané oprávnenie súdu prvého stupňa rozhodnúť o tomto druhu odškodnenia voľnou úvahou, musí byť náležite odôvodnené vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu. Popri závažnom nedostatku súdu prvého stupňa, keď na strane 5 druhý odsek napadnutého rozsudku nesprávne spoločne posudzuje náhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, sa súd prvého stupňa obmedzil len na všeobecné konštatovanie, že „hoci v čase úrazu mal navrhovateľ 68 rokov, bol veľmi aktívny, pracovne vyťažený, v dôsledku úrazu sú u navrhovateľa veľmi obmedzené a niektoré pracovné aktivity, ktoré vykonával pred úrazom vylúčené“, alebo „ako divadelný kritik a historik často cestoval po slovenských divadlách, musel sa vzdať návštev divadiel a iných kultúrnych predstavení“, resp. „škoda na zdraví viedla k ťažkým následkom, ktoré podstatne obmedzujú a znemožňujú navrhovateľovi ďalšie uplatnenie v osobnom, pracovnom a spoločenskom živote“ a „podľa názoru súdu prvého stupňa ide o výnimočný prípad hodný osobitného zreteľa, keď možnosti navrhovateľa sú výrazne obmedzené a v pracovnom živote úplne stratené v porovnaní s vysokou a mimoriadnou úrovňou jeho pracovných a spoločenských aktivít pred vznikom škody.“ Takéto prevažne všeobecné úvahy nemôžu byť podkladom pre záver súdu prvého stupňa o priznanom 20-násobnom mimoriadnom zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia. Súd prvého stupňa všeobecne uviedol a poukázal na mimoriadnu úroveň pracovných a spoločenských aktivít navrhovateľa, pričom nevysvetľuje bližšie, akým spôsobom dospel k takémuto záveru. Poukázal vo všeobecnosti na spoločenskú stránku života navrhovateľa, a to na oblasť divadla, histórie (kultúry), pričom ako vyplýva z vykonaného dokazovania, túto oblasť života však vnímal navrhovateľ ako pasívny konzument. Zároveň súd prvého stupňa poukazuje na mimoriadne pracovné aktivity navrhovateľa na jednej strane, ale už neuvádza, v čom spočíval prínos navrhovateľa v pracovnej oblasti, pričom odvolací súd poukazuje na oznámenie Slovenskej akadémie vied, ktorá uviedla, že neeviduje navrhovateľa ako zamestnanca. K pracovnej oblasti ešte odvolací súd uvádza, že sa tu berie do úvahy obmedzenie v ďalšom výbere povolania alebo v nemožnosti vykonávať niektoré povolania, a to z hľadiska straty predpokladov, ktoré mal navrhovateľ na uplatnenie v profesii, pričom ako vyplýva z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa, navrhovateľ mal v čase osudnej dopravnej nehody 68 rokov. K sťaženiu spoločenského uplatnenia odvolací súd ešte uvádza, že v priebehu konania rovnako nebolo preukázané, či dopravná nehoda zmarila alebo podstatne sťažila dosiahnutie celoživotného cieľa alebo snaženia navrhovateľa. Tieto závery v oblasti mimoriadnych pracovných aktivít navrhovateľa okrem výsluchov nie je možné vziať za dôkazne podložené, a to práve preto, že samotná dedukcia súdu prvého stupňa sa v tomto zmysle viac či menej pohybuje len v univerzálnej polohe, bez odkazu na to, z čoho konkrétneho súd tieto závery urobil, a preto záver o priznaní mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 20-násobku nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Až po doplnení dokazovania v naznačenom smere bude možné posúdiť, či existujú dôvody hodné mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to v zmysle vyššie uvedených zásad. K odškodneniu za bolesť je potrebné zdôrazniť, že odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe vyhlášky (§ 2 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb.). Za bolesti sa považuje i sťaženie zdravotnej pohody, ako sú závažné psychické zmeny, poruchy nervového ústrojenstva, stavy únavy, závraty alebo iné fyzické útrapy a strasti z obmedzenia pohybu alebo bezvládnosti (A. Zásady pre hodnotenie I. odškodnenie za bolesť odsek 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb.). Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa domáha odškodnenia za bolesť vo výške 25-násobku základného bodového ohodnotenia bolestného, pričom súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi 10-násobok ohodnotenia. Ako vyplýva z rozhodovacej činnosti súdov dôvody umožňujúce výnimočné zvýšenie odškodnenia za bolesť treba vyvodzovať predovšetkým z okolností vymedzených v bode I ods. 6 Zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, tvoriacich prílohu vyhlášky cˇ. 32/1965 Zb., najmä ak ani zvýšenie odškodnenia na dvojnásobok základnej sadzby nepostačuje na primerané zmiernenie ich následkov (v tejto súvislosti porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.4.2008, sp. zn. 5Cdo 73/2007). Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa však vyplýva, že sa obmedzil len na závery o tom, aké diagnózy utrpel navrhovateľ v dôsledku dopravnej nehody (kompresívna zlomenina tela stavca L4, trieštivá luxačná zlomenina hlavy a krčku pravej kosti ramennej, ďalšie zlomeniny a pomliaždeniny ako úrazy ľahkého stupňa) a skutočnosť, že „trvalé následky vo forme obmedzenia pohyblivosti pravého ramena a obmedzenia pohyblivosti driekovej chrbtice a ustúpili akútne bolesti súvisiace s úrazom a jeho liečbou“. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v tejto časti nedáva odvolaciemu súdu možnosť preskúmať správnosť záveru súdu prvého stupňa, keď sa nezaoberal vytrpenými bolesťami ale len lekárskymi diagnózami. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvého stupňa priznané odškodnenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia neodôvodnil každé osobitne, nemožno preskúmať ani závery súdu prvého stupňa ohľadom prognóz zmien zdravotného stavu navrhovateľa do budúcnosti v tom smere, či ich odškodnil ako bolestné alebo sťaženie spoločenského uplatnenia. Súd prvého stupňa totiž uviedol, že „prognóza obtiaží navrhovateľa má charakter pomaly progresívny - vekom sa bude stupňovať, ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia tak plne nevyjadruje pretrpenú bolesť a dôsledky zhoršeného stavu“, pričom odvolací súd uvádza, že odškodňovanie bolesti je len za pretrpené bolesti v minulosti a bolesti budúce je nevyhnutné subsumovať pod sťaženie spoločenského uplatnenia. K vznesenej námietke premlčania odvolací súd považuje za dôležité zdôrazniť nasledovné. Právo na náhradu škody sa premlčuje v subjektívnej dvojročnej premlčacej lehote, ktorá plynie odo dňa, kedy poškodený preukázateľne nadobudol vedomosť o tom, že ku škode došlo a kto za ňu zodpovedá. V právnej veci navrhovateľa proti odporcovi sa navrhovateľ mohol dozvedieť o to, kto za škodu zodpovedá až nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti trestného rozsudku Okresného súdu Bratislava I. dňa 18.11.2003 (do viny a trestu), kedy sa reálne navrhovateľ mohol s istotou dozvedieť o tom, že odporca je vinný zo spôsobenej ťažkej ujmy na zdraví. Až právoplatným rozhodnutím súdu v trestnom konaní sa vytvorila právna istota, kedy rozhodnutie nadobúda záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť. Ak teda navrhovateľ uplatnil svoj nárok na súde prvého stupňa návrhom na začatie konania doručeným súdu prvého stupňa dňa 16.2.2005, vykonal svoje právo v premlčacej dobe. Rovnako rozhodnutie o náhrade trov konania a jeho správnosť výpočtu nemohol odvolací súd preskúmať, nakoľko súd prvého stupňa neuviedol, z akej výšky tarifnej hodnoty vychádzal pri priznávaní jednotlivých úkonov právnej služby, čím absentoval základný podklad pre výpočet trov právneho zastúpenia. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (vo vyhovujúcej časti vo veci samej a vo výroku o náhrade trov konania) zrušil podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.). V ďalšom konaní, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.) súd prvého stupňa doplní dokazovanie podrobným výsluchom navrhovateľa na skutočnosti rozhodujúce pre mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia na jeho pracovný, osobný, spoločenský, kultúrny život pred úrazom a po úraze, na vytrpené bolesti vyvolané úrazom, jeho liečením, odstraňovaním jeho následkov a na bolesti v ďalšom období. Vo veci vykoná aj ďalšie dokazovanie, ak jeho potreba v konaní vyvstane (§ 120 ods. l O.s.p.). Nároky navrhovateľa na mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia potom posúdi osobitne; rozsudok bude obsahovať náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd poukazuje pri výpočte výšky bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia aj na tú skutočnosť, že súd prvého stupňa musí správne a dôsledne preskúmať aj výšku plnenia vedľajšieho účastníka na strane odporcu, ktorú už uhradil navrhovateľovi. V tejto súvislosti sa súd vyporiada aj so sumou 7.470,-- Sk, v ktorej bol odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 18.11.2003, sp.zn. 6T 9/2003; či išlo o škodu na veciach, resp. na zdraví a osobitne z dôvodu bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia, a teda či aj túto sumu je potrebné zohľadniť v prejednávanej veci. Pri rozhodovaní vo veci samej bude tiež povinnosťou súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania pred súdom prvého stupňa i pred odvolacím súdom (§ 224 ods. 1, 3, § 142 a nasl. O.s.p.). Aj v tejto časti rozhodnutie súdu bude obsahovať všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 8.10.2010, č. k. 18C 53/2005-288, odvolací súd zrušil postupom podľa ustanovenia § 221 ods. l písm. i/, ods. 2 O.s.p., keď súd nerozhodol vo veci samej, dôvody, pre ktoré bolo vydané, odpadli (v tomto štádiu konania). Okrem toho súd prvého stupňa nesprávne vyčíslil výšku trov konania štátu sumou 720,80 €. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že doteraz trovy konania štátu predstavujú sumu 722,80 € (znalečné 138,-- € + 584,80 €). Pri opätovnom rozhodovaní o náhrade trov konania štátu súd prvého stupňa bude dôsledne postupovať podľa ustanovenia § 148 O.s.p. majúc pritom na zreteli výsledok sporu. V súlade so zákonom č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.