Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/127/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105218033 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1105218033.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudkýň JUDr. Heleny Škrinárovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci navrhovateľa TEGOLA Slovakia s.r.o., Jakabova 39, Bratislava, IČO: 34 121 447, práv. zast. Mgr. Romanon Birčákom, advokátom, Nám. Sv. Egídia 97, Poprad, proti odporcovi H.. Ľ. J., G., R. X, U., práv. zast. TORA Legal, s.r.o., Laurinská 18, Bratislava, o zaplatenie 4.803,60 EUR s príslušenstvom a o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 31Cb/59/2005-203 zo dňa 30.11.2011, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 31Cb/59/2005-203 zo dňa 30.11.2011 v napadnutej zamietajúcej časti potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh v časti úroku z omeškania 0,05 % za každý deň omeškania od 03.02.1999 do zaplatenia zastavil a vo zvyšku žalobný návrh zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne osobitným rozhodnutím. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa domáhal žalobou doručenou súdu dňa 11.05.2005 zaplatenia istiny vo výške 4.803,60 EUR spolu s príslušenstvom a trovami konania titulom náhrady škody. Svoj nárok odôvodnil tým, že na základe zmluvy o poskytnutí právnej pomoci poskytol odporca navrhovateľovi právne poradenstvo a následkom neúplného poskytnutia právnej pomoci, t.j. nekonania od roku 1998 do roku 2003 došlo k zmareniu vymoženia súdom priznanej čiastky, nakoľko dlžník navrhovateľa v roku 2003 už nemal žiadny majetok a súd zamietol konkurz na dlžníka navrhovateľa pre nedostatok majetku. Navrhovateľ poukázal v návrhu, že v rokoch 1998-1999 mal dlžník navrhovateľa dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie súdom priznanej sumy. Odporca vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že v roku 1997 bola uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom Zmluva o právnej pomoci, predmetom ktorej bola právna pomoc súvisiaca so zastupovaním v súdnom konaní ohľadom vymáhania pohľadávok voči dlžníkom, TEGEZ-F s.r.o. vo výške 144.713,30 Sk, voči spoločnosti VESCOM s.r.o. na sumu 15.000,-Sk, voči odporcovi R. J. na sumu 4.661,70 Sk. Vo všetkých troch právnych veciach odporca dosiahol úspešné ukončenie sporu v prospech navrhovateľa TEGOLA Slovakia s.r.o.. V právnej veci voči odporcovi TEGEZ -F s.r.o. bol vydaný Platobný rozkaz Okresným súdom Bratislava II č.k. 33 ROB/151/98 dňa 26.02.1998, ktorý mu bol doručený dňa 19.03.1998. O tejto skutočnosti bol navrhovateľ riadne oboznámený a bola mu odovzdaná kópia Platobného rozkazu tak, ako v predchádzajúcich dvoch prípadoch. Po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty od doručenia PR odporca žiadal OS Bratislava II, aby na PR vyznačil právoplatnosť. OS Bratislava II odporcovi oznámil, že zatiaľ sa PR nepodarilo doručiť odporcovi, t.j. spoločnosti TEGEZ F s.r.o.. Následne dňa 17.11.1998 podal odporca v uvedenej veci sťažnosť, pričom OS Bratislava II vybavil predmetnú sťažnosť ako neodôvodnenú z dôvodu, že sa nepodarilo súdu doručiť PR na adresu odporcu t.j. spoločnosti TEGEZ-F s.r.o. z dôvodu zmeny sídla. V mesiaci apríl 1999 bolo ukončené aj posledné súdne konanie voči R.. J., v ktorom odporca zastupoval navrhovateľa v prospech navrhovateľa. Podľa vyjadrenia odporcu za poskytovanie právnej pomoci zaplatil navrhovateľ len symbolickú sumu - zálohu 5.000,- Sk, a to po podpise predmetnej zmluvy aj napriek tomu, že odporca poskytoval služby navrhovateľovi a s uvedeným zastupovaním boli spojené náklady s cestovaním na početné pojednávania v Dunajskej Strede (kauza VESCOM s.r.o.). Odporca ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že navrhovateľ očakával, že s vydaním súdnych rozhodnutí bude okamžité uspokojenie jeho pohľadávok, čo sa však nestalo, a preto navrhovateľ nepovažoval ďalšie právne zastupovanie odporcom za účelné, a z uvedeného dôvodu navrhovateľ v máji 1999 požiadal o ukončenie zmluvy o právnej pomoci ústne a toto ukončenie sa uskutočnilo vzhľadom na neformálnosť zmluvného vzťahu. Navrhovateľ odporcu kontaktoval po zániku právneho zastúpenia až v máji 2003, keď účtovníčka odporcu zistila, že dodatočné faktúry za DPH vystavené v roku 2002 neboli navrhovateľom uhradené. Na túto výzvu konateľka navrhovateľa /v konaní sa preukázalo, že sa jednalo o manželku konateľa, ktorá bola pracovníčkou spoločnosti/ požiadala odporcu o vyznačenie právoplatnosti, čo podľa právnej zástupkyne odporca vzhľadom na ukončenie zmluvného vzťahu už nebol povinný. Po vyznačení právoplatnosti na predmetnom PR konateľka navrhovateľa Z.. G.. E. požiadala asistentku odporcu o vydanie spisu voči spoločnosti TEGEZ-F s.r.o. Opätovne navrhovateľ poukázal vo svojom vyjadrení, že Zmluva o poskytnutí právnej pomoci zo dňa 01.12.1997 bola na základe vzájomnej ústnej dohody ukončená v máji 1999.V predmetnej veci podal navrhovateľ sťažnosť na SAK na postup odporcu pri vymáhaní pohľadávky voči spoločnosti TEGEZ F s.r.o. SAK sťažnosť prešetrila a rozhodla, že sťažnosť je neopodstatnená. Napokon odporca vzniesol i námietku premlčania s poukazom na ustanovenie § 397 ObZ a podľa jeho názoru od apríla 1998 najneskôr však od mája 1999 navrhovateľ vedel o tom, že mu vznikla škoda tak ako ju uvádza a špecifikuje vo svojom návrhu, pričom navrhovateľ podal žalobu až v roku 2005, pričom najneskôr v máji 2003 navrhovateľovi uplynula štvorročná premlčacia doba. V priebehu konania navrhovateľ zobral návrh v časti úroku 0,05 % za každý deň omeškania od 03.02.31999 do zaplatenia späť, súd konanie na pojednávaní na základe súhlasu odporcu s čiastočným, späťvzatím v časti úroku z omeškania konanie zastavil podľa § 96 ods. 1, 2 O.s.p.. Súd vykonal vo veci dokazovanie v zmysle § 122 O.s.p., a to prednesom právneho zástupcu navrhovateľa, vyjadrením právneho zástupcu odporcu, výsluchom štatutárneho zástupcu navrhovateľa, odporcu, výsluchom svedkov J.. P. W., Z.. G.. U. E., listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o právnej pomoci uzatvorenou medzi navrhovateľom a odporcom dňa 01.12.1997, sťažnosťou navrhovateľa na SAK voči postupu právneho zástupcu, vyjadrením DÚ Bratislava VI, pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava II, exekučným spisom a ďalším materiálom nachádzajúcim sa v spise a zistil tento skutkový stav: Navrhovateľ ako klient uzatvoril s právnym zástupcom ako odporcom Zmluvu o právnej pomoci dňa 01.12.1997, predmetom ktorej bola právna pomoc súvisiaca s vymáhaním jeho pohľadávok voči dlžníkom, a to: TEGEZ-F s.r.o. vo výške 144.713,30 Sk, VESCOM s.r.o. na sumu 15.000,- Sk, R. J. na sumu 4.661,70 Sk. Podľa čl. II. predmetnej zmluvy sa odporca zaviazal poskytnúť navrhovateľovi ako klientovi právnu pomoc odo dňa podpisu predmetnej zmluvy do právoplatného rozhodnutia súdu. Zmluvné strany si dojednali odmenu (čl.III) v bode 3. sa navrhovateľ zaviazal zaplatiť zálohu 5.000,-Sk. V čl. IV ostatné zmluvné podmienky si zmluvné strany okrem iného dojednali v bode 5, citujem: „právnici môžu od tejto zmluvy písomne odstúpiť, ak dôjde k narušeniu dôvery medzi nimi a klientom, alebo ak klient neposkytuje súčinnosť..., podľa bodu 6 citovaného článku /veta prvá/ klient môže od tejto zmluvy písomne odstúpiť, ak dôjde k narušeniu dôvery medzi ním a právnikmi, alebo ak právnici neposkytujú právnu pomoc podľa tejto zmluvy“. Navrhovateľ poukázal, že vydaný platobný rozkaz bol bezcenný, nakoľko spoločnosť TEGEZ s.r.o. bola nesprávne označená (bez písmena F), pričom predložil súdu stanovisko exekútora, ktorý uviedol, že pohľadávka na základe takéhoto PR v exekučnom konaní by nebola vymáhateľná. Navrhovateľ je toho názoru, že odporca ako právny zástupca navrhovateľa si neoveril obchodné meno odporcu - dlžníka navrhovateľa, čo je v rozpore s § 13 ods. 2 zákona č.132/1990 Zb. o advokácií, čím porušil svoju zákonnú povinnosť konať svedomito, a rovnako nesie výlučnú zodpovednosť za nesprávne označenie sídla spoločnosti (Exnárova 57 namiesto Vrakunská cesta 30). Taktiež poukázal, že odporca od navrhovateľa nikdy nežiadal výpis z obchodného registra a ani sám si tento výpis nezabezpečil. Ďalej vo svojom vyjadrení poukázal, že podľa Zmluvy o právnej pomoci odporca sa zaviazal poskytnúť právnu pomoc vo veci vymáhania pohľadávky až do právoplatnosti rozhodnutia. Zdôraznil, že vo veci bolo jediným správnym údajom návrhu IČO, čo podľa jeho názoru je nedostatočné pre odstránenie pochybnosti v identite subjektu. Spochybnil tvrdenie odporcu, že by navrhovateľa informoval, najmä, že mu zaslal kópiu PR, nakoľko odporca nepredložil žiadny relevantný dôkaz o zaslaní PR poštou, faxom, navrhovateľ popiera prevzatie PR osobne. Ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že v čase doručenia platobného rozkazu navrhovateľovi, t.j. v roku 2003 bolo vymoženie pohľadávky už nemožné pre nedostatok majetku spoločnosti TEGEZ-F spol. s r.o. a následne zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nemajetnosť. Podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľa v čase vydania PR a prípadného správoplatnenia v rozhodujúcom období by bolo možné vymôcť dlžnú sumu, nakoľko dlžník v roku 1998 vykazoval zisk 3,4 mil.Sk. Na vznesenú námietku premlčania odporcom uviedol, že námietka je založená na nepravdivom tvrdení odporcu, že navrhovateľovi odovzdal kópiu platobného rozkazu. O tejto skutočnosti sa dozvedel až v roku 2003, vtedy sa navrhovateľ mohol dozvedieť prvýkrát o pochybení odporcu pri identifikácií dlžníka navrhovateľa v príslušnom platobnom rozkaze. O vzniku škody sa navrhovateľ dozvedel až v septembri 2004, kedy sa v inej právnej veci voči dlžníkovi TEGEZ-F spol. s r.o. bola zamietnutá jeho žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie a kedy sa dozvedel o výmaze uvedenej spoločnosti z obchodného registra. Právny zástupca navrhovateľa doložil do spisu vyhlásenie exekútora JUDr. Martina Hermanovského, súdneho exekútora, zo dňa 20.09.2010, ktorý uviedol v predmetnom vyhlásení, že dňa 24.08.2004 sa osobne stretol s právnym zástupcom navrhovateľa, s ktorým rokoval. Ďalej uviedol, že v tento deň obdržal 3 rôzne návrhy na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného TEGOLA Slovakia s.r.o. Právny zástupca konzultoval s exekútorom aj otázku podania ďalšieho návrhu na vykonanie exekúcie voči povinnému TEGEZ F, spol.s r.o., Exnárova 57 Bratislava, IČO: 31 383 297 na základe právoplatného platobného rozkazu OS Bratislava II č.k. 33 ROB/151/98, pričom právny zástupca navrhovateľa upozornil exekútora , že spomínaný PR uvádza nesprávne obchodné meno i adresu povinného (a chýbala iná identifikácia, teda uvedenie IČO) na základe uvedeného exekútor uviedol, že takéto vady sú dôvodom na zastavenie exekúcie a preto je zbytočné podávať takýto návrh. Na základe týchto informácií právny zástupca nepodal návrh na vykonanie exekúcie. Taktiež uviedol, že k žiadnej ústnej výpovedi zmluvy o právnej pomoci nedošlo, taktiež poprel, žeby mu odporca odovzdal PR. Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že uzatvoril s navrhovateľom zmluvu, ale bola to viacmenej neformálna spolupráca. Nakoľko bol zaneprázdnený poveril koncipientku J.. F. - W. predmetnou záležitosťou. Podľa odporcu v roku 1999 spolupráca tak, ako začala aj skončila formálne - neformálne, nakoľko manželka navrhovateľa ukončila túto spoluprácu. K námietke navrhovateľa, že PR bol bezcenným dokladom pre nesprávne označenie odporcu uviedol , že spoločnosť bola označená obchodným menom TEGEZ s.r.o. bez písmena F, ale bolo uvedené riadne IČO, pričom označenie odporcu teda obchodné meno ako aj adresa bola právnemu zástupcovi takto udaná navrhovateľom o čom svedčí aj Zmluva o právnej pomoci. Ďalej uviedol, že napokon súd by vyzval právneho zástupcu v prípade nesprávne označenia odporcu. Súd vypočul na návrh účastníkov v konaní i svedkov. Z výsluchu svedkyne, bývalej koncipientky odporcu J.. P. W. (F.) súd zistil, že odporcom bola poverená riešiť veci týkajúce sa spoločnosti TEGOLA Slovakia s.r.o.. Podľa vyjadrenia svedkyne bol podaný návrh na vydanie PR, uviedla, že väčšinou jednala s p. E., bežný postup bol taký, že zvyčajne pred vyznačením právoplatnosti sa PR zasielal faxom klientovi, následne sa informovala na súde a posielal sa PR na vyznačenie právoplatnosti, potom sa vyzval dlžník na úhradu. Čo sa týkalo konkrétne spoločnosti TEGEZ s.r.o. svedkyňa uviedla, že bol podaný návrh na vydanie PR, predtým išla výzva na zaplatenie odporcovi t.j. spoločnosti TEGEZ s.r.o., následne bola doručená výzva súdu na zaplatenie súdneho poplatku o čom bol klient informovaný, následne súd vydal Platobný rozkaz, ten sa však nepodarilo doručiť a na žiadosť pani E. podali sťažnosť na OS Bratislava II, svedkyňa si presne nepamätala dátum podľa jej názoru to bolo v roku 1998, predmetná sťažnosť nebola uznaná ako dôvodná, nakoľko sa súdu nepodarilo PR doručiť. Niekedy po právoplatnosti rozsudku v poslednej veci voči spoločnosti VESCOM s.r.o. pani E. povedala svedkyni, že odmena bude zaplatená až keď prídu peniaze, o tomto stanovisku informovala svedkyňa odporcu, ktorý uviedol aby to nechala tak, podľa svedkyne ich ďalej nezastupovali. Čo sa týkalo správoplatnenia PR voči spoločnosti TEGEZ svedkyňa uviedla, že predmetný PR dávali správoplatňovať s väčším časovým odstupom, nakoľko nebolo doúčtované DPH zasielala sa navrhovateľovi faktúra a pani E. svedkyňu požiadala o doriešenie, že je to ich povinnosť. Odporca svedkyňu požiadal, aby to doriešila, lebo sa jednalo o klienta, ktorý bol doporučený od rodiny odporcu. Na otázku právneho zástupcu navrhovateľa, či si overovali údaje o odporcovi svedkyňa uviedla, že v tom čase neboli výpisy obchodných spoločností na internete, informácie ktoré podával klient sa neoverovali považovali ich za pravdivé, len tvrdenia, ktoré boli sporné sa overovali. Potvrdila, že má vedomosť len o ústnom ukončení vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom, nakoľko tam nebol záujem zo strany klienta - navrhovateľa vymáhať exekúciou. Ďalej uviedla, že k ukončeniu zmluvy o právnej pomoci došlo len neformálne, teda nepísala sa oficiálna výpoveď ani sa nezaslala faktúra, akceptovali stanovisko klienta- navrhovateľa, tým, že nebola odmena uhradená a klient si neželal aby ho odporca ďalej zastupoval. Svedkyňa Z.. G.. U. E. poprela všetky tvrdenia svedkyne J.. F. a uviedla, že nikdy nebola konateľkou spoločnosti odporcu, ale len pracovníčkou. Právna zástupkyňa odporcu žiadala, aby súd svedeckú výpoveď svedkyne E. považoval za nedôveryhodnú, nakoľko svedkyňa bola oboznámená so svedeckou výpoveďou svedkyne J.. F.. Sama svedkyňa vo svojej svedeckej výpovedi na otázku právnej zástupkyne odporcu: „je Vám známy obsah výpovede J.. F.?“, uviedla: ,,áno, čítala som výpoveď“. Na otázku právnej zástupkyne odporcu, či čítala zápisnicu z pojednávania svedkyňa uviedla: „áno, dal mi ju prečítať J.. U.“. Z poukazom na uvedené súd sa stotožnil s námietkou právnej zástupkyne odporcu a v konečnom dôsledku na výpoveď svedkyne neprihliadal. Z pripojeného spisu 33 Rob/151/98 súd zistil, že dňa 19.01.1998 podal navrhovateľ zastúpený odporcom návrh na vydanie PR voči odporcovi TEGEZ, spol. s r.o., pričom v návrhu uviedol adresu odporcu Exnárova 30, ako aj jeho IČO: 31 382 297. Dňa 24.11.1997 odporca (J.. P. F. -W.) vyzvala odporcu spoločnosť TEGEZ s.r.o. na úhradu dlžnej sumy, ďalej bola pripojená fa. č. 397022 s uvedením odberateľa TEGEZ spol. s r.o., Exnárova 57, Bratislava, urgencia platby, reklamácia na zatekanie strechy všetko na uvedenú adresu Exnárova 57, Kolaudačné rozhodnutie, Zmluva o dielo, výzvou OS BA II na zaplatenie súdneho poplatku za návrh, doklad o zaplatení súdneho poplatku, PR č. 33 ROB/151/98, ktorý dňa 09.04.1998 za odporcu prevzal (neidentifikovateľný podpis). Dňa 11.12.1998 OS BA II zaslal na poštu reklamáciu o oznámenie kto zásielku prevzal, podľa oznámenia pošty zo dňa 17.12.1998 zásielku dňa 08.04.1998 prevzal splnomocnenec. Dňa 17.11.1998 podal odporca sťažnosť na postup súdu. Dňa 30.11.1998 predsedníčka Okresného súdu Bratislava II uviedla, že zo strany súdu bolo konané a nedošlo k neodôvodneným prieťahom z dôvodu, že odporca sa z adresy Exnárova 57 odsťahoval, zásielka na novej adrese Vrakunská cesta 30 bola síce prevzatá 09.04.1998, ale bez pečiatky organizácie. OS Bratislava II naďalej prešetroval kto zásielku prevzal a až 27.12.1998 bol súdu doručený ním požadovaný doklad (vyjadrenie od Slovenskej pošty a zaslanie kópie podacieho hárku). Podľa svedkyne zmluva bola ukončená tým, že nebola uhradená odmena , akceptovalo sa stanovisko klienta. Po takto vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil podľa §§ 261 ods. 1 a 373 Obchod. zák. a podľa §§ 1 ods. 3, 13 ods. 2, 3 zák. č. 132/1990 Zb. o advokácii a uviedol, že zodpovednosť za škodu je objektívnou zodpovednosťou, kde sa pre vznik zodpovednosti nevyžaduje zavinenie. Predpokladom pre vznik zodpovednosti je porušenie povinnosti zo záväzku (alebo inej právnej povinnosti stanovenej v Obchodnom zákonníku), vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Zodpovednosť je daná len vtedy, keď vzniknutá škoda je v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti (kauzálny nexus). Nie každé porušenie povinnosti zo záväzku alebo inej povinnosti stanovenej v Obchodnom zákonníku spôsobí škodu. Povinný môže porušiť viac povinností, ale nie každé porušenie povinnosti je v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou, pretože škoda nebude následkom /dôsledkom/ porušenia povinnosti (str. 698, 699 Obchodného zákonníka). V konaní bolo preukázané, že na základe Zmluvy o právnej pomoci uzavretej dňa 1.12.1997 odporca ako právny zástupca navrhovateľa podal návrh na vydanie PR voči odporcovi TEGEZ, spol. s r.o., Exnárova 57, Bratislava, IČO: 31 383 297, k predmetnému návrhu bola priložená plná moc pre odporcu, v ktorom sa uvádza o.i.: „najmä ho splnomocňujem, aby spoločnosť TEGOLA SLOVAKIA spol. s r.o. zastupoval v konaní proti odporcovi TEGEZ s.r.o., Exnárová 57, Bratislava o zaplatenie 144.713,30,-Sk“. Plná moc je zo dňa 01.12.1997 a za navrhovateľa podpísaná Z.. G.. Y. E.. Z uvedeného splnomocnenia vyplýva, že tieto údaje uviedol štatutárny zástupca navrhovateľa Z.. G.. E.. Ďalej faktúra, ktorá bola priložená k návrhu na vydanie PR (a dodaná odporcovi navrhovateľom) v časti odberateľ je uvedené TEGEZ spol.s r.o., Exnárova 57, Bratislava, túto faktúru vystavil sám navrhovateľ, ďalší doklad, ktorý bol priložený a dodaný odporcovi navrhovateľom je list - Urgencia platby za dodávku a montáž strešnej krytiny a klampiarenských výrobkov na objekte McDonald´s Lamač, ktorý je adresovaný na spoločnosť TEGEZ spol. s r.o., Exnárova 57, Bratislava, ďalej ďalší dôkaz ktorý bol pripojený k PR Zmluva o dielo č. 3 zo dňa 14.11.1996, ktorá mimochodom nie je podpísaná zhotoviteľom /navrhovateľom/ a z ktorej vyplýva, že objednávateľ bol označený ako TEGEZ-f s.r.o., Exnárova 57, Bratislava, IČO: 31 383 297 a zmluva je opatrená jeho pečiatkou TEGEZ-F (ale veľké písmeno) s.r.o., Exnárova 57 s.r.o. Okresný súd Bratislava II vydal PR č. 33 Rob/151/98, pričom sám tento rozpor v označení medzi návrhom a priloženými dokladmi (konkrétne TEGEZ s.r.o.) v návrhu (TEGEZ f s.r.o. v Zmluve o dielo, TEGEZ-F, s.r.o. pečiatka na predmetnej zmluve o dielo), neriešil výzvou na odstránenie vád návrhu. V predmetnom PR bola síce adresa odporcu - TEGEZ spol. s r.o) tak, ako vyplývala zo všetkých listinných dôkazov predložených navrhovateľom odporcovi, t.j. Exnárova 57, ale PR bol doručovaný na adresu Vrakunská cesta, Bratislava. Napriek tomu, že zmluvné strany uzatvorili písomnú zmluvu o právnej pomoci a dojednali si spôsob ukončenia zmluvného vzťahu písomnou formou, súd mal jednoznačne preukázané, a v tomto prípade sa stotožnil s právnym názorom právneho zástupcu navrhovateľa, že k takémuto ukončeniu zmluvného vzťahu nedošlo, teda odporcovi ako právnemu zástupcovi navrhovateľa podľa uvedenej zmluvy vznikla povinnosť poskytnúť navrhovateľovi právnu pomoc až do právoplatného rozhodnutia súdu. Súd preto neakceptoval stanovisko právnej zástupkyne odporcu, že k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo ústne na základe vzájomnej dohody, nakoľko ako bolo už uvedené zmluvné strany si dojednali písomnú formu ukončenia zmluvného vzťahu. Čo sa týka námietky premlčania, vznesenej právnou zástupkyňou odporcu, má súd zato, že z vykonaného dokazovania nie je možné jednoznačne potvrdiť ani však vyvrátiť, resp. stanoviť, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vydaní PR, resp. právoplatnosti PR. Je pravdou, že dňa 17.11.1998 podal odporca ako právny zástupca navrhovateľa sťažnosť na postup súdu, ako uviedla svedkyňa J.. F. - W. na podnet klienta - navrhovateľa, čo však nebolo potvrdené ani vyvrátené, v ktorom uviedol, že napriek tomu, že dňa 26.02.1998 Okresný súd Bratislava II vydal PR, ktorý sa nepodarilo odporcovi doručiť a napriek uplynutým 9 mesiacom od posledného úkonu súdu nebolo vytýčené pojednávanie. Predseda súdu dňa 30.11.1998 informoval právneho zástupcu navrhovateľa terajšieho odporcu, že v danej veci prebieha šetrenie ohľadne doručenia PR odporcovi a konštatoval, že zo strany súdu nedošlo k neodôvodneným prieťahom. Podľa výpovede svedkyne J.. F. - W. na podnet manželky konateľa navrhovateľa bol na podnet odporcu bol Okresným súdom v roku 2003 predmetný PR správoplatnený . Čo sa týka zavinenia odporcu, z dokazovania mal súd síce preukázané, že v čase podania návrhu na vydanie PR existovala spoločnosť TEGEZ s.r.o., s dňom vzniku 11.07.1991, so sídlom Prievozská 21, ktorá bola prepojená osobou spoločníka a konateľa so spoločnosťou TEGEZ -F spol. s r.o. Z.. J.. A., ale ako už bolo uvedené, odporca v podanom návrhu na vydanie PR identifikoval dlžníka uvedením správneho IČO. Podľa názoru súdu neúplné označenie odporcu (teda doplnenie písm. F) bolo vadou odstrániteľnou. Z dokladu, ktorý si súd vyžiadal z Daňového úradu Bratislava VI súd zistil, že dlžník navrhovateľa mal v roku 1998 zisk, avšak od roku 1999 vykazoval už stratu. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie právneho zástupcu navrhovateľa, že keby sa PR včas správoplatnil, mohla sa uvedená suma riadne vymôcť je len hypotetické, nakoľko až 23.12.1998 Okresnému súdu Bratislava II bolo doručené stanovisko pošty ohľadne šetrenia doručenia PR a tak teoreticky k exekučnému vymáhaniu by najskôr došlo v roku 1999 a nie je možné vyvrátiť ani potvrdiť, či by v čase exekúcie odporca spoločnosť TEGEZ -F mala alebo nemala majetok. Súd sa stotožnil s vyjadrením právnej zástupkyne odporcu ohľadne stanoviska exekútora, nakoľko v exekučnom konaní súd mohol postupovať podľa § 164 O.s.p. a odstrániť uvedený rozpor v označení predmetného subjektu v platobnom rozkaze. Preto dospel k záveru, že navrhovateľ navrhnutými dôkazmi neuniesol dôkazné bremeno, teda nepreukázal vznik škody zavinením odporcu, tak ako to predpokladajú zákonné ustanovenia, a preto žalobu zamietol. Súčasne uviedol, že o trovách konania rozhodne osobitným rozhodnutím. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ a navrhol ho zmeniť tak, že odvolací súd žalobe vyhovie, alternatívne napadnutý rozsudok navrhol zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom si uplatnil náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnil najmä tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal všetky navrhnuté dôkazy, a preto na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Predovšetkým vytýkal súdu prvého stupňa nesprávny právny názor o možnosti opravy exekučného titulu podľa § 164 O.s.p. počas exekučného konania, pretože v ňom uvedené nesprávne označenie subjektu nebolo zrejmou nesprávnosťou zo strany súdu, pretože údaje boli uvedené zhodne s návrhom na začatie konania. Bez ohľadu na tieto skutočnosti by však ani prípadná oprava chýb nič nemenila na tom, že by už vymoženie pohľadávky voči spoločnosti TEGEZ-F s.r.o. bolo prakticky nemožné. Čo sa týka šetrenia súdu o majetku uvedenej spoločnosti, považuje záver súdu o nedostatku jej majetku za nesprávny, pretože táto spoločnosť za rok 1998 dosiahla zisk vyše 3 mil. Sk, teda je možné dôvodne predpokladať, že ak by bol odporca riadne postupoval, mala by táto spoločnosť dostatok majetku na uspokojenie jeho pohľadávky. Za nesprávny považuje postup súdu, ktorý si vyžiadal doklady len o zisku uvedenej spoločnosti, pričom navrhovateľ navrhol vyžiadať od príslušného daňového úradu podklady, týkajúce sa daňových priznaní so súvisiacimi dokladmi, teda neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal dôkaz v navrhnutom rozsahu. Ďalej sa zaoberal odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý podľa jeho názoru nezodpovedá ust. § 157 ods. 2 O.s.p., pretože je nezrozumiteľné, zmätočné, neúplné a i nepresvedčivé. V tejto súvislosti poukázal na viaceré judikáty Ústavného súdu SR. Ďalej vytýkal súdu prvého stupňa skutočnosť, že neprihliadol na svedeckú výpoveď Z.. G.. E., pričom z jej výpovede uviedol len popretie tvrdení svedkyne J.. F., pričom jej výpoveď bola zaznamenaná na 6 stranách zápisnice. Je toho názoru, že i keď na túto výpoveď neprihliadol, mala byť zaznamenaná i v odôvodnení rozsudku. Záverom zdôraznil, že základom preukazovania nároku boli predovšetkým listinné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, čo však súd vo svojom odôvodnení neuviedol. Pri právnom posúdení naviac chýba i citácia § 21 zákona o advokácii, ktorý upravuje zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi, pričom súd postupoval podľa ust. § 373 Obchod. zák., teda aplikoval nesprávne ustanovenie právneho predpisu. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca a navrhol napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. V úvode uviedol, že sa nestotožňuje s jeho argumentmi ohľadne opravy exekučného titulu podľa § 164 O.s.p., pretože podľa súdnej praxe, ako i rozhodovania Ústavného súdu SR je takáto oprava možná, a to i počas exekučného konania vzhľadom na znenie § 164 O.s.p., podľa ktorého sa môže oprava vykonať kedykoľvek. Napriek tomu je toho názoru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, a to preukázať ničotnosť a nevykonateľnosť platobného rozkazu vinou odporcu. K uvedenému zdôrazňuje, že podľa vyhlásenia exekútora navrhovateľ podal tri návrhy na vykonanie exekúcie až 24.8.2004, čo je päť mesiacov od výmazu dlžníka z obchodného registra, osem mesiacov odkedy sa mohol dozvedieť o zamietnutí návrhu na majetok spoločnosti pre nedostatok majetku a 13 mesiacov potom, ako mal podľa vlastného tvrdenia predmetný platobný rozkaz k dispozícii. Keďže exekučný súd už z uvedených dôvodov nemohol návrhu vyhovieť, tak navrhovateľ hľadal iný spôsob uspokojenia svojej pohľadávky od odporcu. Čo sa týka navrhovateľom tvrdeného neúplne zisteného skutkového stavu, poukázal na kontradiktórnosť súdneho konania a na ustanovenie § 120 O.s.p.. Nesúhlasí však s tvrdením navrhovateľa, že súd prvého stupňa nevykonal ním navrhnuté dôkazy, pretože navrhol vykonanie dôkazov v súvislosti s preukázaním majetnosti predmetnej spoločnosti, čomu súd vyhovel, keď si vyžiadal podklady z Daňového úradu Bratislava IV, čo i v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol. Naviac poznamenal, že na pojednávaní dňa 26.9.2011 (správne má byť 10.11.2011) právny zástupca navrhovateľa výslovne uviedol, že žiadne návrhy na doplnenie dokazovania nemá, na čo bolo súdom vyhlásené uznesenie o skončení dokazovania. K namietanému nedostatku neuvedenia výpovede svedkyne Z.. G.. E. uviedol, že vzhľadom na porušenia advokátskeho poriadku právnym zástupcom navrhovateľa, teda poučením svedkyne o obsahu predošlých svedeckých výpovedí, urobil túto svedkyňu nedôveryhodnou a jej výpoveď preto nemožno brať do úvahy. Čo sa týka kritiky napadnutého rozsudku v právnom posúdení podľa § 373 Obchod. zák., túto považuje za nesprávnu, pretože súd posudzoval záväzkový vzťah účastníkov konania na základe zmluvy o právnej pomoci zo dňa 1.12.1997, ktorá sa spravuje režimom Obchodného zákonníka. Naviac navrhovateľ v konaní neustále argumentoval platnosťou tejto zmluvy a porušením povinnosti odporcu z tejto zmluvy. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie. K odvolaniu navrhovateľa odvolací súd poznamenáva, že sa nebolo možné stotožniť s jeho konštatovaním o nevykonaní dokazovania súdom prvého stupňa v súlade s jeho návrhmi, a to i z toho dôvodu, že pred uznesením, ktorým súd vyhlásil dokazovanie za skončené, navrhovateľ nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Odvolací súd je toho názoru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie vzniku škody v príčinnej súvislosti s konaním odporcu, pritom súd prvého stupňa správne vychádzal z ust. § 373 Obchod. zák., pretože tvrdenie navrhovateľa sa opieralo o porušenie povinností odporcu zo záväzkového vzťahu. O porušení povinnosti odporcu ako advokáta v zmysle § 21 zákona o advokácii išlo len podporne a naviac sťažnosť navrhovateľa na odporcu advokátska komora vyhodnotila ako neopodstatnenú. Ďalšie argumenty navrhovateľa uvedené v jeho odvolaní považoval odvolací súd za irelevantné. Preto Krajský súd v Bratislave rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, nakoľko súd prvého stupňa rozhodne o trovách konania samostatným uznesením, a preto podľa § 224 ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa rozhodne i o trovách odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.