Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/456/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105218704 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1105218704.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Aleny Svetlovskej v právnej veci navrhovateľa: Gabana, a.s., v likvidácii, Zbrojárska 2740, Snina, IČO: 36 457 132, zast.: JUDr. Monika Ločišinová, advokátka Eva Ľanská 547, Vranov nad Topľou proti odporcovi Slovenská republika - Ministerstvo financií SR Štefanovičova 5, Bratislava IČO: 31 34 19, o náhradu škody na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, zo dňa 13.06.2012, č. k. 14C/140/2005 - 170 takto rozhodol: r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 13.06.2012, č. k. 14C/140/2005 - 170 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa o zaplatenie 436 750, - eur s príslušenstvom, s titulom náhrady škody. Zároveň návrh navrhovateľa zo dňa 22.03.2012 na prerušenie konania zamietol. O trovách prvostupňového konania rozhodol tak, že odporcovi ich náhradu nepriznal. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na návrh navrhovateľa o náhradu škody, ktorú v priebehu konania upravil na sumu 436 750,- eur s príslušenstvom, a to z titulu náhrady škody v zmysle zák. č. 58/1969 Zb. Navrhovateľ poukázal na tú skutočnosť, že v exekučnom konaní dňa 09.08.1998 proti Slovenskej republike ako povinnej nadobudol 125 akcií obchodnej spoločnosti Transpetrol, a.s. a bol zapísaný ako vlastník v stredisku cenných papierov a vykonával svoje akcionárske práva. Zároveň uviedol, že rozhodnutím odporcu, č. 043/1998/SAN zo dňa 09.10.2008 bolo uložené v stredisku cenných papierov, aby v lehote 3 dní uviedol do pôvodného stavu, t. j. stavu pred 09.10.2008 evidenciu účtu majiteľa ministerstva hospodárstva SR ako jediného majiteľa akcií, vydaných spoločnosťou Transpetrol, a.s., Bratislava, ako aj evidenciu registra emitenta, ktorým je spoločnosť Transpetrol, a.s. Bratislava. Stredisko cenných papierov rozhodnutie realizovalo a akcie z účtu navrhovateľa odpísalo. Navrhovateľ mal za to, že takýto postup je nezákonný a došlo k neoprávnenému zásahu do jeho vlastníckeho práva. Uviedol, že Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 4Sž/143/01, zo dňa 28.05.2002 rozhodnutie odporcu zrušil a mal za to, že vzhľadom na takéto rozhodnutie Najvyššieho súdu platí pôvodný stav zo dňa 09.10.2008 a teda, že navrhovateľ nikdy neprestal byť akcionárom spoločnosti Transpetrol a.s., Valné zhromaždenie spoločnosti Transpetrol a.s. dňa 29.05.2003 schválilo vyplatenie riadnych dividend v sume 70 000 000,- SK za rok 2002, keď výška dividend je odhadovaná na základe dosiahnutého zisku a vyplatených riadnych dividend za rok 2001, keďže spoločnosť Transpetrol, ani akcionári nezverejnili rozdelenie zisku za rok 2002. Mal za to, že navrhovateľovi vznikla škoda, ktorú následne upravil na sumu 436 750,- eur s príslušenstvom. Zároveň navrhovateľ rozšíril dôvody zodpovednosti štátu za vzniknutú škodu aj o ustanovenie § 18 zák. č. 58/1969 Zb. o nesprávny úradný postup odporcu, ktorý videl v tom, že odporca s ním nekonal ako s účastníkom správneho konania, napriek jeho opakovaným žiadostiam. Odporca v priebehu prvostupňového konania namietal, že navrhovateľ nebol účastníkom správneho konania, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, ktoré navrhovateľ považoval za nezákonné. Dôvodom zrušenia rozsudku Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 4Sž/143/2001, zo dňa 28.02.2002 bola skutočnosť, že rozhodnutie odporcu bolo nepreskúmateľné pre absenciu administratívneho spisu. Odporca sa zároveň bránil tým, že ani Najvyšší súd SR nemôže v tejto veci konať nakoľko voči jeho rozhodnutiu, t.j. rozhodnutiu odporcu, nebol podaný riadny opravný prostriedok a tým nie je splnený predpoklad pre priznanie náhrady škody podľa zák. č. 58/1969 Zb. Odporca nebol účastníkom konania ani podľa zák. č. 600/1992 Z. z. Takýmto účastníkom konania bolo len Stredisko cenných papierov. Pokiaľ navrhovateľ rozšíril dôvod zodpovednosti štátu za vzniknutú škodu o ustanovenia § 18, zák. č. 58/69 Zb., odporca prvostupňovom konaní vzniesol námietku premlčania. K návrhu na prerušenie konania odporca uviedol, že spor na Okresnom súde Košice II, ktorý vedie SR, v zastúpení Ministerstva hospodárstva proti S. U. o c p, a.s. s predmetnou vecou nesúvisia. Súd prvého stupňa sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi pričom z rozhodnutia odporcu č. 043/1998/SAN, zo dňa 09.12.1998 o uložení opatrenia na nápravu zistených nedostatkov bola zo strany odporcu v Stredisku cenných papierov uložená povinnosť uviesť do pôvodného stavu, t.j. do stavu pred 9.10.1998 evidenciu účtu majiteľa Ministerstva hospodárstva SR, ako jediného majiteľa akcií vydaného spoločnosťou Transpetrol, a.s. Bratislava, ako aj evidenciu registra emitenta, ktorým je spoločnosť Transpetrol, a.s., Bratislava. Oprava v zápisoch, týkajúcich sa evidencie majiteľa účtu a registra emitenta mala byť vykonaná ku dňu, keď sa chybný zápis vykonal. Z rozhodnutia zároveň vyplynula povinnosť pre Stredisko cenných papierov zaslať všetkým osobám na ktorých účte, alebo ktorých v registri došlo k oprave, výpis z ich účtu, alebo registra s odôvodnením. Toto rozhodnutie odporcu nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.1998, vykonateľným sa stalo 09.12.1998. Súd prvého stupňa poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/143/01 a sp. zn. 3Sžnč/11/2007, z ktorých mal za preukázané, že v prvom rozhodnutí došlo k zrušeniu rozhodnutiu odporcu č. 043/1998/San, zo dňa 09.12.1998 z dôvodu absencie administratívneho spisu v konaní, pričom v druhom rozhodnutí Najvyššieho súdu bol zamietnutý návrh navrhovateľa Trade Union, s.r.o. proti NBS v konaní o návrhu na uloženie povinnosti NBS konať a rozhodnúť vo veci zrušeného rozhodnutia Ministerstva financií SR č. 043/198/San, zo dňa 09.12.1998, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.06.2008. V tomto konaní návrh navrhovateľa (Trade Union s.r.o.) zamietol, keď uviedol, že správny orgán začal konanie o uložení opatrenia pri výkone štátneho dozoru z vlastného podnetu podľa Správneho poriadku a preto bolo len na uvedenom správnom orgáne, či a ako bude po zrušujúcom rozhodnutí súdu ďalej konať. Formálne vyjadrenie tejto skutočnosti vydaním rozhodnutia o zastavení konania postačovalo záznamom spise. Súd za takéto formálne vyjadrenie úmyslu v konaní nepokračovať mohol považovať i interné prerokovanie ďalšieho postupu na Ministerstve financií SR 23.10.2002, v zmysle ktorého obsahu pominul dôvod ďalšieho konania Úradom pre finančný trh. Zároveň v tomto rozhodnutí Najvyšší súd konštatoval, že ani povinnosť konať a rozhodnúť nemohla prejsť na v poradí ďalší orgán, do pôsobnosti, ktorého patrí dohľad nad kapitálovým trhom t.j. na Národnú banku Slovenska (Úrad pre finančný trh bol zrušený prijatím zákona č. 747/2004 Z. z. a jeho pôsobnosť následne prešla na Národnú banku Slovenska). Vzhľadom na vyššie uvedené, citovaným uznesením Najvyššieho súdu sp. zn. Sž21/99, zo dňa 27.09.1999 bolo konanie vo veci o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 043/1998/SAN, zo dňa 09.12.1998 zastavené. Súd prvého stupňa poukázal na ustanovenie § 1 ods. 1, § 4 ods. 1, § 18 ods. 1 a 2 zák. č. 58/1969 Zb. Súd prvého stupňa námietku premlčania, ktorú vzniesol odporca považoval za nedôvodnú, keď s poukazom na ustanovenie § 22 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa keď sa poškodený dozvedel o škode, ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia zrušujúceho rozhodnutia. Mal za to, že v danom prípade sa navrhovateľ o škode dozvedel v máji 2003 a keďže návrh na náhradu škody podal na súde dňa 29.01.2004, navrhovateľ návrh podal včas. V prípade, ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, premlčacia lehota mala navrhovateľovi plynúť od dňa plynúceho rozhodnutia. Právnemu predchodcovi navrhovateľa spol. CD, a.s. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorý rozsudkom sp. zn. 4Dž/143/01 zo dňa 28.05.2002, ktorým bolo zrušené rozhodnutie odporcu č. 043/1998/ SAB, zo dňa 09.12.1998 takéto rozhodnutie doručené nebolo, pretože nebol účastníkom právneho konania vedenej na Najvyššom súde SR. Zdôraznil, že predpokladom pre uplatnenie nároku na náhrady škody je, že poškodený musí byť účastníkom aj tohto konania, v ktorom bolo zrušené nezákonné rozhodnutie správneho orgánu. Konštatoval, že takýto predpoklad splnený nebol, keďže právny predchodca navrhovateľa nebol účastníkom konania. Podľa § 2 zák. č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a ktorí boli poškodení nezákonným rozhodnutím, vydaným v tomto konaní. Súd konštatoval, že zo spisu Najvyššieho súdu sp. zn. 4Sž/143/2001 je nesporné, že účastníkom v správnom konaní je spoločnosť Trade Union, spol. s r.o. Zároveň uviedol, že aktívne legitimovaným v predmetnom konaní sú účastníci konania, ktorí boli poškodení nezákonným rozhodnutím v danom prípade, keďže navrhovateľ nebol účastníkom konania v ktorom bolo rozhodnutie odporcu č. 043/1998/SAN, zo dňa 09.12.1998 vydané a nešlo ani o prípad, že by do tohto konania nebol pribratý, a preto navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný na konanie o náhradu škody v zmysle § 1, ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. z dôvodu nezákonného rozhodnutia. K nároku navrhovateľa na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom, za ktorý navrhovateľ považoval postup odporcu v tom, že odporca s navrhovateľom nekonal v správnom konaní č. 043/1998/SAN ako s účastníkom správneho konania, súd prvého stupňa poukázal na tú skutočnosť, že odporca svoje rozhodnutie č. 043/1998/SAN, zo dňa 09.12.1998 vydal v rámci výkonu štátneho dozoru podľa zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v správnom konaní. Uviedol, že zákon o cenných papieroch vymedzuje subjekty, ktoré podliehajú tomuto dozoru a tým aj okruh subjektov tohto administratívneho vzťahu, pričom tzv. tretie osoby s ktorými je dozorovaný subjekt v právnom vzťahu, medzi tieto subjekty nepatria. Takéto rozhodnutie dozorného orgánu nemá povahu rozhodnutia o právach a povinnostiach vyplývajúcich z obchodných či občiansko právnych vzťahov, je len zásahom do tohto subjektu, ale bez priameho dopadu na iné subjekty. Súd prvého stupňa zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn 4Sž/20/99, ktoré rozhodnutie bolo publikované v Zb. rozhodnutí Najvyššieho súdu SR pod č. 59/2000 v zmysle, ktorého výkonom kontroly, ktorého súčasťou sú aj oprávnenia ukladať opatrenia, sa nemenia práva a povinnosti kontrolovaného subjektu, vyplývajúceho zo zákona alebo osobám, s ktorým je v právnom vzťahu. V citovanom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR bol vyslovený právny názor v zmysle ktorého navrhovateľ nespĺňal kritéria účastníka konania vymedzené v ustanovení § 14 ods. 1, zák. č. 71/1967 Zb. v správnom konaní, keďže rozhodnutím odporcu nebolo rozhodované o právach navrhovateľa a toto rozhodnutie sa ho konkrétne nedotklo-stav evidencie sa zmenil až úkonom kontrolovaného subjektu. Súd prvého stupňa sa s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR stotožnil a mal za to, že k nesprávnemu úradnému postupu odporcu v správnom konaní č. 043/1998/SAN nedošlo. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. K návrhu navrhovateľa o prerušenie konania do skončenia konania vo veci vedenej na Okresnom súde v Košiciach pod sp. zn. 12C/1/2006 súd prvého stupňa uviedol, že predmetom konania vedeného na OS v Košiciach je návrh na vyslovenie neplatnosti právnych úkonov medzi SR - Ministerstvo hospodárstva SR, ako navrhovateľov a odporcami v prvom až v deviatom rade s tým, že odporca v štvrtom rade je označený ako Gabana, a.s., v likvidácii. Okrem iného sa navrhovateľ domáha určenia, že komisionárska zmluva, uzatvorená dňa 09.10.1998 medzi odporcom v prvom rade ( CLASS Invest Slovakia, o.c.p., a.s. v likvidácii Košice) a odporcom v 4/ rade, ako Gabana a.s. v likvidácii, je neplatná. Dôvod navrhovateľa, že v predmetnom konaní sa bude posudzovať platnosť komisionárskej zmluvy podľa súdu prvého stupňa neobstojí, pretože z uznesenia súdu prvého stupňa pod sp. zn. 12C1/2006, zo dňa 19.09.2011 mal za preukázané, že konanie voči odporcovi v 1/ rade (Class Invest Slovakia, o. c. p., a.s. v likvidácii) a odporcovi CSI-CB, a.s. P. bolo zastavené a zároveň bol zamietnutý návrh odporcov v 4/ až 8/ rade na prerušenie konania. Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa čo do výrokov o zamietnutí návrhu na prerušenie konania potvrdil a v prevyšujúcej časti odvolanie odmietol. Proti tomuto rozsudku, zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ a to v časti, ktorej súd návrh vo veci samej zamietol, ako aj v časti ktorej zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania. Žiadal, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvého stupňa, že je nesprávny názor súdu, že v konaní na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 4Sž/143/01 musel byť účastníkom konania aj navrhovateľ. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu č. 043/1998/SAN zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu SR, nemohol navrhovateľ podať návrh na Najvyšší súd na zrušenie už zrušeného rozhodnutia. Mal za to, že bola splnená podmienka, že právoplatné rozhodnutie správneho orgánu bolo pre nezákonnosť zrušené príslušným orgánom a to v danom prípade Najvyšším súdom SR. Tiež nesúhlasil s názorom súdu, že Najvyšší súd SR nezrušil rozhodnutie odporcu pre nezákonnosť, lebo dôvodom bola absencia administratívneho spisu a vecnú stránku napadnutého rozhodnutia súd neriešil. Uviedol, že zákonodarca nerozdeľuje a neuvádza žiadne ustanovenia, podľa ktorých sú niektoré rozhodnutia správneho orgánu zrušené pre nezákonnosť a niektoré z iných dôvodov. Súd zrušil len také rozhodnutie, ktoré je v rozpore so zákonom. Zákonodarca jasne vyjadril svoju vôľu tým, že určil že len výrok právoplatného rozhodnutia je záväzný. Odôvodnenie poukazuje účastníkom konania na dôkazy a úvahy o ktoré súd oprel svoje rozhodnutie avšak. Taxatívne záväzný je len výrok. Uviedol, že pri takom výklade rozhodnutia súdu, ktorý zruší rozhodnutie správneho orgánu, by zákon o náhrade škody spôsobený nezákonným rozhodnutím nemal žiaden zmysel, pretože nepredložením spisu správnym orgánom by nastala situácia, kedy by občan tohto štátu bol vystavený svojvôli správnych orgánov bez možnosti brániť svoje práva, čo by bolo v rozpore s Ústavou SR. Pokiaľ je súd, ktorý konal o náhrade škody týmto rozsudkom viazaný, (len výrokom súdu) je zrejmé, že takéto rozhodnutie musí rešpektovať a nie preskumávať. Uviedol, že navrhovateľ bol účastníkom správneho konania na základe prvej zákonnej domnienky, pretože bol akcionárom Transpetrol, a.s., a preto sa jednalo o jeho majetku, jeho právach a právom chránených záujmoch. Navrhovateľ uviedol, že vlastníctvo k akciám nadobudol v rámci exekúcie EX 4575/97, zo dňa 09.10.1998, exekúcia bola právoplatne skončená 29.10.1998. Navrhovateľ bol dňa 09.10.1998 riadne zapísaný v zákonom ustanovenej evidencii odporcu, čím sa stal akcionárom a.s. TRANSPETROL. Spoločnosť Transpetrol, a.s, akceptovala navrhovateľa, ako akcionára a na základe podnetu zvolala dňa 26.11.1998 mimoriadne Valné zhromaždenie, kde navrhovateľ vykonával riadne svoje akcionárske práva a Ministerstvo hospodárstava SR rešpektovalo navrhovateľa ako akcionára. Po vydaní rozhodnutia odporcu v správnom konaní č. konania 043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998, podal voči tomuto rozhodnutiu akcionár TRADE UNION, spol. s r.o. žalobu, ktorej Najvyšší súd SR v konaní 4Sž/143/01, zo dňa 28.05.2002 vyhovel, rozhodnutie Ministerstva financií SR zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Pod sp. zn. v konaní 3Sžnč/11/2007, zo dňa 29.05.2008 Najvyšší súd SR rozhodol tak, že správne konanie vedené pod značkou 043/1998/SAN bolo právoplatne skončené zastavením a to dňa 23.10.2002. Navrhovateľ mal za to, že bol účastníkom správneho konania na základe druhej zákonnej domnienky, pretože vydaným rozhodnutím bolo priamo zasiahnuté do jeho práv a právom chránených záujmov a to tým, že Ministerstvo financií SR svojim rozhodnutím nariadilo SPP, a.s., previesť akcie z majetkového účtu majiteľa čím zasiahlo do jeho vlastníckych práv. Navrhovateľ spĺňa aj druhú zákonnú podmienku § 14 ods. 1 zák. č. 71/67 Zb., keď odporca sám potvrdil vo svojom rozhodnutí, že stredisko zašle všetkým osobám na ktorých účte, alebo v ktorých registri vykonal opravy, výpis z ich účtu, alebo registra s odôvodnením. Tiež navrhovateľ bol účastníkom správneho konania v zmysle tretej zákonnej domnienky, keď účastníkom konania je aj ten, ktorý tvrdí, že môže byť na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutí a to až do času , kým sa preukáže opak. Navrhovateľ totiž dňa 10.12.1998 a dňa 17.09.1999 doručil odporcovi žiadosť o priznanie postavenia účastníka správneho konania. Tým, že navrhovateľ požiadal odporcu o priznanie postavenia účastníka správneho konania sa zakladá zákonná domnienka, že sa navrhovateľ stal účastníkom konania, že odporca môže vyvrátiť predložením právoplatného rozhodnutia ktorým bolo toto postavenie účastníka správneho konania zamietnuté. V opačnom prípade je navrhovateľ účastníkom konania. Zároveň navrhovateľ zdôraznil, že odporca nemal žiadne zákonné oprávnenie, že rozhodoval o majetku a o majetkových právach navrhovateľa, poukázal na ustálenú súdnu prax, judikatúru súdov, mal za to, že jeho rozhodnutie je nezákonné a ide o nulitný akt. Pochybenie súdu prvého stupňa navrhovateľ videl aj v druhom výroku napadnutého rozsudku, ktorým súd návrh na prerušenie konania zamietol z dôvodu, že súd pred vyhlásením rozsudku vo veci samej mal samostatným uznesením rozhodnúť o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania a takéto samostatné uznesenie mal navrhovateľovi doručiť, súd mal vyčkať za právoplatnosťou uznesenia na prerušenie konania a potom mal v konaní pokračovať. Svojim postupom preto súd prvého stupňa odňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom. Krajskú súd v Bratislave, ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O. s. p.), preskúmal vec s ustanovením § 212 odd. 1 O. s .p. viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. a ust. § 156 ods. 3 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy, alebo nesprávnym úradným postupom. Podľa § 2 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu, alebo jeho nesprávnym postupom právo na náhradu škody spôsobené nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím v tomto konaní. Podľa § 4 ods. 1 cit. zák. nárok na náhradu škody nemožno uplatniť dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená pre nezákonnosť, nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný. Podľa § 18 ods. 1 a 2 cit. zák. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa v posudzovanej právnej veci predmetom konania bola náhrada škody spôsobená Ministerstva financií SR pod č. 043/ 1998 SAN zo dňa 09.12.1998, ktoré rozhodnutie bolo rozsudkom Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 4Sž/143/01 zo dňa 28.05.2002 zrušené. V ustanovení § 2 zák. č. 58/1969 Zb. je upravené vymedzenie oprávnenej osoby, ktorá môže požadovať voči štátu náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Podľa tohto ustanovenia právo na takúto náhradu majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím v tomto konaní. Správne súd prvého stupňa konštatoval, že rozhodnutie odporcu 043/1998/SAN, zo dňa 09.12.1998 nebolo doručené právnemu predchodcovi navrhovateľa (spoločnosť CD, a.s., ), pričom predpokladom pre uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je ako už bolo vyššie uvedené, že poškodený musí byť aj účastníkom toho konania, v ktorom bolo zrušené nezákonné rozhodnutie správneho orgánu. Navyše zo spisu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Šz/43/2001 súd prvého stupňa mal za nesporne preukázané, že účastníkom v správnom konaní, ktoré má právo zakladať právo na náhradu škody bola spoločnosť Trade Union, spol. s r.o. a len tomuto subjektu zákon výlučne umožňuje uplatniť postup podľa zák. č. 58/1969 Zb., samozrejme za splnenie ďalších predpokladov. Pokiaľ sa súd prvého stupňa v súvislosti s riešením aktívnej legitimácie navrhovateľa odvolal a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/20/99, publikovaný v Zbierke Najvyššieho súdu SR pod č. 51/2000 a s takýmto právnym názorom sa stotožnil odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa postupoval správne, pričom i odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa a v ďalšom poukazuje na podrobné a dostatočné odôvodnenie nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa v tomto konaní. Vzhľadom na skutočnosť a konštatovanie, že navrhovateľ nie je s poukazom na ust. zák. § 2 zák. č. 58/1969 Zb. voči štátu aktívne legitimovaný k uplatneniu nároku na náhradu škody, je následne nadbytočné zaoberať sa skúmaním odvolacej námietky nezákonného rozhodnutia, a to i napriek tomu, že odvolacie námietka by mohla byť dôvodná. Správne je stanovisko a odôvodnenie súdu prvého stupňa v súvislosti s uplatnenou náhradou škody navrhovateľa spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľ v konaní za nesprávny úradný postup odporcu považoval postup odporcu v tom, že s navrhovateľom nekonal v správnom konaní č. 043/1998/SAN ako s účastníkom správneho konania. Správne súd prvého stupňa konštatoval, že takéto rozhodnutie odporca vydal v rámci výkonu štátneho dozoru podľa zák. č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v správnom konaní. Zákon o cenných papieroch konkrétne vymedzuje okruh subjektov tohto administratívneho vzťahu, pričom v danom prípade tzv. tretie osoby, medzi ktoré je možné zaradiť i navrhovateľa, t.j. osoby s ktorými je dozorovaný subjekt v právnom vzťahu, medzi tieto subjekty nepatria. Tak, ako je to uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/20/1999, rozhodnutie odporcu v danom prípade nemalo povahu rozhodnutia o právach a povinnostiach vyplývajúcich z obchodných či občianskoprávnych vzťahov. Nemá priamy dopad na iné subjekty. Neobstojí v tomto prípade i námietka navrhovateľa v odvolacom návrhu, že je v danom prípade účastníkom konania a je aktívne legitimovaní, čo mal potvrdiť i sám odporca i tým, že dal pokyn stredisku cenných papierov, aby všetkým osobám na ktorých účte, alebo ktorých v registri došlo k oprave, bol zaslaný výpis z účtu, alebo registra s odôvodnením. Odvolací súd má za to, že takýto pokyn nie je dôkazom navrhovateľa ako účastníka v správnom konaní, ide síce predmetným rozhodnutím o zásah do právneho postavenia tohto subjektu ( vykonala sa oprava) rozhodnutím odporcu, ale nebolo rozhodované o právach navrhovateľa, nemenili sa práva a povinnosti kontrolovaného subjektu, pretože stav evidencie sa zmenil až úkonom kontrolovaného subjektu. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhovateľ teda nie je účastníkom konania v súvislosti s jeho podaným návrhom na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia, (keď účastníkom konania v správnom konaní sp. zn 4Sž/143/2001 bol iný subjekt ako navrhovateľ a to spol. TRADE UNION, spol. s r.o.) a navrhovateľ taktiež nie je účastníkom konania a teda nemá aktívne legitimáciu v súvislosti s podaným návrhom nesprávneho úradného postupu v súvislosti s tým, že odporca nekonal s navrhovateľom v správnom konaní č. 043/1998/SAN ako s účastníkom správneho konania tak ako je vyššie uvedené. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa aj v napadnutej časti, v ktorej bol návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietnutý. Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p. súd konanie preruší ak prebieha konanie v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Z obsahu spisu bolo v priebehu prvostupňového konania po zadovážení spisu Okresného súdu v Košiciach 12C/1/2006 zistené, že predmetom tohto konania bol návrh na vyslovenie neplatnosti právnych úkonov medzi navrhovateľom Slovenská republika - Ministerstvo hospodárstva SR a odporcami v 1/ až 9/ rade kde, ako odporca v 4/ rade vstupuje subjekt Gabana, a.s. v likvidácii (v tomto konaní navrhovateľ). Navrhovateľ sa okrem iného domáha i určenia, že komisionárska zmluva uzatvorená dňa 09.10.1988 medzi odporcom v prvom rade a odporcom v 4/ rade je neplatná. Súd prvého stupňa konštatoval, že vzhľadom na konanie vo veci 12C/1/2006 pred Okresným súdom v Košiciach II v predmetnej veci neboli splnené podmienky pre prerušenie konania. Neobstojí v danom prípade, odvolacia námietka navrhovateľa, že súd prvého stupňa mal pred rozhodnutím vo veci samej rozhodnúť o návrhu na prerušenie konania a to samostatným uznesením a následne až po právoplatnosti tohto uznesenia v konaní pokračovať. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa procesne nepochybil, keď rozhodol, o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania spolu s rozhodnutím vo veci samej, nezasiahol takýmto spôsobom do práv navrhovateľa nakoľko (navrhovateľ, ale i odporca) mal zákonnú možnosť voči takémuto rozhodnutiu podať odvolanie. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu s poukazom na ust. § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Odporca mal v odvolacom konaní plný úspech vo veci a má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči účastníkovi, ktorý v konaní úspech nemal. Odvolací súd však odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si ich neuplatnil (§ 151 ods. 1 O. s. p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.