Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/448/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105229555 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1105229555.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členov senátu JUDr. Zity Ilčíkovej a JUDr. Lenky Praženkovej v právnej veci navrhovateľa: Wüstenrot poisťovňa, a.s. Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, IČO: 31 383 408, proti odporcom v 1. rade: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, v 2. rade: S. K. 8, XXX XX G., v 3. rade: F.. Z. Z., V. XX, XXX XX G., obaja zast.: JUDr. Adriana Čebík, advokátka, Šuňavcová 1, Bratislava, o zaplatenie 4.246,66 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb 50/2006-108 zo dňa 15.08.2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb 50/2006-108 zo dňa 15.08.2011 p o t v r d z u j e. Odporcom v 1., 2., a 3. rade trovy odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcovi v 1. rade trovy konania vo výške 212,28 Eur a odporcom v 2. a 3. rade trovy konania vo výške 2.027,04 Eur. V odôvodnení súd uviedol, že navrhovateľ sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 4.246,66 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej poistnou udalosťou. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že podľa Oznámenia o poistnej udalosti zo dňa 02.09.2003 a Oznámenia o dopravnej nehode OR PZ Bratislava IV zo dňa 24.10.2003 došlo dňa 24.08.2003 k poistnej udalosti tak, že odporca v druhom rade s motorovým vozidlom typu I. XXXL, D. jazdil po vedľajšej ceste a pri výjazde na hlavnú cestu nedal prednosť v jazde a vošiel do jazdnej dráhy motorovému vozidlu typu I. P., EČ G., ktorého vlastníkom je pán I. X.. Vlastníkom motorového vozidla EČ G. je odporca v treťom rade. Navrhovateľ vyplatil I. X. z titulu poistnej udalosti poistné plnenie vo výške 127.935,-Sk. V súlade s § 813 OZ si navrhovateľ uplatnil svoj regresný nárok najskôr u odporcu v prvom rade a následne sa navrhovateľ so svojou žiadosťou obrátil priamo na odporcu v druhom a treťom rade. Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesmi povereného zástupcu navrhovateľa, povereného zástupcu odporcu v 1. rade, výpismi z obchodného registra navrhovateľa a z obchodného registra odporcu v 1. rade, Oznámením o poistnej udalosti zo dňa 02.04.2003, Oznámením o dopravnej nehode OR PZ Bratislava IV zo dňa 24.10.2003, Protokolom o nehode v cestnej premávke, Uznesením Okresnej prokuratúry Ba IV, č.k. 1 Pv 197/06 zo dňa 08.06.2007 o zastavení trestného stíhania, vyšetrovacím spisom Okresnej prokuratúry Bratislava IV, č. sp. 1 Pv 197/06, znaleckým posudkom č. 2/2007 a svedeckou výpoveďou svedka p. X.. Súd mal za preukázané, že dňa 24.08.2003 došlo k dopravnej nehode na hlavnej Bratislavskej ulici smerom do Bratislavy. Účastníkmi dopravnej nehody boli pán I. X. - poistený navrhovateľa, vodič motorového vozidla značky G. - odporca v druhom rade Mgr. Z., majiteľ motorového vozidla - odporca v 3. Rade Z. Z., a poškodený F.. S. N.. Navrhovateľ vyplatil I. X. z titulu poistnej udalosti poistné plnenie vo výške 127.935,-Sk. Následne si navrhovateľ uplatnil svoj regresný nárok v zmysle ust. § 813 OZ. Súd poukázal na § 261 ods. 1 a § 1 ods. 2 Obch. zák., § 813 ods. 1 Obč. zák., § 4 ods. 2, 3 a § 15 ods. 1 zák. č. 381/2002 Z.z.. Konštatoval, že sa stotožnil so závermi znaleckého posudku vypracovaného v trestnom konaní, kde znalec konštatoval, že z vykonanej analýzy vyplýva, že ak by vodič X. pred dopravnom nehodou jazdil rýchlosťou 90 km/h a zareagoval na vychádzajúce vozidlo značky I. XXXL, ktoré viedol vodič Z. Z. tak isto, s vozidlom by zastavil a vozidlo I. XXXL by spred neho odišlo, pričom by nedošlo k ich vzájomnému stretu. Znalec ďalej konštatuje, že vodič Z. Z. neprinútil vodiča X. náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy, pričom jeho technika jazdy bola nesprávna, na vozidlo vychádzajúce z vedľajšej cesty reagoval oneskorene a v danom úseku cesty sa pohyboval vyššou rýchlosťou ako je dovolená. Napriek tomu technika jazdy vodiča Z. bola vo vzťahu k platnej právnej úprave správna. Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že odporca v 2. rade zle vyhodnotil rýchlosť prichádzajúceho vozidla a tým porušil ustanovenie § 19 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z., v zmysle ktorého vodič, ktorý prichádza na križovatku po ceste označenej dopravnou značkou ako vedľajšia cesta, je povinný dať prednosť v jazde vozidlám prichádzajúcim po ceste označenej dopravnou značkou ako hlavná cesta, nakoľko zo znaleckého posudku vyplýva, že odporca v 2. Rade pri vychádzaní z vedľajšej cesty na hlavnú neprinútil vodiča X. náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy. Nemožno preto konštatovať, že k vzniku dopravnej nehody došlo v dôsledku pochybenia odporcu v 2. rade tým, že nedal prednosť v jazde, nakoľko táto skutočnosť preukázaná nebola. Súd mal za to, že navrhovateľ nepreukázal, že odporca v 2. a v 3. rade porušili povinnosť vyplývajúcu zo všeobecne záväzného právneho predpisu o cestnej premávke a že odporca v 2. rade zodpovedá za škodu a že škoda spôsobená prevádzkou motorového vozidla odporcu v 3. rade vznikla v súvislosti s porušením povinnosti odporcu v 2. rade, čím by poistenému u navrhovateľa vznikol nárok na náhradu škody v zmysle povinného zmluvného poistenia odporcu v 3. rade podľa zákona o zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V zmysle vyššie uvedeného súd ustálil, že odporca v 2. rade neporušil žiadnu zákonnú povinnosť súvisiacu s prevádzkou motorového vozidla, v dôsledku čoho by mal byť zodpovedný za vzniknutú škodu, tak ako predpokladá § 1 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Súd preto návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. . Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ v odvolaní poukázal na § 19 ods. 1, 4 zák. č. 315/1996, § 813 ods. 1 Obč. zák., § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z., ako aj na závery Najvyššieho súdu SR vo veci 7Tz 41/78, z ktorého rozhodnutia vyplýva, že vodič prichádzajúci na križovatku po vedľajšej ceste je povinný dať prednosť v jazde všetkým vozidlám idúcim po hlavnej ceste. Z popisu dopravnej nehody v rozhodnutí prokurátora vyplýva, že nebolo jednoznačnej preukázané, či odporca v 2. rade skutočne poslúchol príkaz daný značkou ,,Stoj, daj prednosť v jazde“, alebo nie. Skutočnosť, že vozidlo p. X. prichádzalo vyššou než povolenou rýchlosťou nemôže mať vplyv na dodržanie povinnosti odporcu v 2. rade dať prednosť v jazde prichádzajúcemu vozidlu. Navrhovateľ ďalej poukázal na výpoveď p. X., z ktorej vyplýva, že bol donútený zmeniť náhle smer jazdy a vozidlo odporcu v 2. rade sa z bočnej cesty rozbehlo tesne predtým, ako on prišiel k tejto bočnej ceste. Výsledky tohto výsluchu však súd nevzal do úvahy a pri rozhodovaní o zavinení sa stotožnil so závermi znaleckého posudku, ktoré majú právnu a nie skutkovú povahu. Z § 127 ods. 1 O.s.p. a § 141 ods. 1 TP pritom vyplýva, že úlohou znaleckého posudku je objasniť len skutkový stav, t.j. či spôsob jazdy bol technicky správny vzhľadom na dopravnú situáciu. I technicky správny spôsob jazdy môže byť v rozpore s právnou úpravou, o čom rozhoduje výlučne súd. Navrhovateľ namietal, že súd sa nevysporiadal s konštatovaním znalca, že obaja vodiči mohli zabrániť škode, a že je právny problém, či vodič vchádzajúci na cestu má predpokladať, že iný vodič sa bude pohybovať vyššou rýchlosťou. Navrhovateľ má za to, že vzniknutú dopravnú nehodu zavinil výlučne resp. vo vyššej miere spoluzavinil odporca v 2. rade a nie je možné vyvodiť právny záver o výlučnom zavinení vodiča X. púhym poukázaním na to, že išiel vyššou, ako povolenou rýchlosťou. Navrhovateľ v odvolaní namietal i to, že súd neskúmal príčinnú súvislosť medzi konaniami oboch vodičov a vzniknutou škodou s tým, aby určil, ktoré z týchto dvoch protiprávnych konaní (nepovolená rýchlosť a nedanie prednosti) nehodu zapríčinilo. Navrhovateľ má za to, že bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie v zmysle § 127 O.s.p., čo navrhol už v podaní zo dňa 06.03.2008, za účelom zistenia zavinenia dopravnej nehody súdom priebehu dopravnej nehody a kontroly zistení znalca v trestnom konaní, súd prvého stupňa však tento dôkaz nevykonal. Znalecký posudok, o ktorý súd oprel svoje rozhodnutie, nie je znaleckým posudkom v zmysle § 127 O.s.p., keďže znalec nebol ustanovený súdom. Navrhovateľ v odvolaní rozporoval i výrok o trovách konania, pretože výpočet trov právneho zastúpenia odporcov v 2. a 3. rade nerešpektuje zníženie tarifnej odmeny podľa § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Navrhovateľ preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel, alebo ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril odporca v 1. rade. Má za to, že odvolanie nie je dôvodné, pretože prvostupňový súd vykonal všetky nevyhnutné dôkazy, tieto správne vyhodnotil a výsledný skutkový stav správne právne posúdil. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil a priznal mu trovy odvolacieho konania. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 04.02.2013 podľa § 156 ods. 3 O.s.p.. Oboznámil sa s obsahom spisu, s dôkazmi vykonanými pred súdom prvého stupňa, s dôvodmi odvolania odporcu ako aj s vyjadrením navrhovateľa k odvolaniu a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípade doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom, ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, jeho výsledky správne vyhodnotil a na jeho základe dospel k správnemu právnemu záveru, že navrhovateľ nepreukázal, že odporca v 2. a 3. rade porušili svoju povinnosť vyplývajúcu zo všeobecne záväzného právneho predpisu o cestnej premávke, a teda nepreukázal zodpovednosť poisteného za škodu, ktorá poškodenému vznikla. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza nasledovné: Z pripojeného vyšetrovacieho spisu č. 1 Pv 197/06, súčasťou ktorého je i znalecký posudok vypracovaný znalcom z odboru cestná doprava vyplýva, že vodič Z. pri vychádzaní z vedľajšej cesty na hlavnú neprinútil vodiča I. X., idúceho po hlavnej ceste, náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy. Znalec konštatoval, že vodič p. X. sa pohyboval na ceste, kde bola maximálna povolená rýchlosť jazdy 60 km/h, rýchlosťou asi 132,4 km/hod., presnejšie v rozmedzí 125,8 - 139 km/hod., pričom oneskorene reagoval na vozidlo prichádzajúce z vedľajšej cesty. V trestnom konaní nebolo jednoznačne preukázané, že by vodič Z. Z. (odporca v 2. rade) nerešpektoval ust. § 19 ods. 4 zák. č. 315/1996 Z.z., a teda že na príkaz dopravnej značky ,,STOJ, DAJ PREDNOSŤ V JAZDE“ nezastavil vozidlo na takom mieste, odkiaľ má na križovatku náležitý rozhľad a už vonkoncom nebolo preukázané, že by prípadné nerešpektovanie tejto dopravnej značky bolo príčinou vzniku predmetnej dopravnej nehody. Dôvody odvolania navrhovateľa s poukazom na závery vyšetrovania v trestnom konaní považoval odvolací súd za právne irelevantné. Navyše, navrhovateľ v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa už nevysporiadal súd prvého stupňa. K námietke navrhovateľa v odvolaní, že súd prvého stupňa nevykonal vo veci znalecké dokazovanie podľa § 127 ods. 1 O.s.p., ale že vychádzal len zo znaleckého posudku v trestnom konaní, odvolací súd uvádza, že uvedený znalecký posudok (v trestnom konaní) je možné použiť i pre účely občianskeho súdneho konania, keďže znalecký posudok bol vyžiadaný Okresným riaditeľstvom PZ v Bratislave práve za účelom analyzovania priebehu dopravnej nehody. Záver prvostupňového súdu, že navrhovateľ nepreukázal zodpovednosť odporcu v 2. rade za škodu vzniknutú poistením je správny. Odvolací súd sa stotožnil i s priznanou výškou trov právneho zastúpenia. V danej veci predstavuje základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon sumu 151,05 Eur, ktorá bola znížená v zmysle § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z., účinnej do 31.5.2010 o 20% pri zastupovaní dvoch a viac osôb, t.j. znížená o sumu 30,21 Eur. Základná sadzba tarifnej odmeny tak predstavuje za úkony vykonané do 31.5.2010 sumu 120,84 Eur, čo pri zastupovaní dvoch účastníkov predstavuje 241,64 Eur. Za úkony, vykonané po 1.6.2010, sa v zmysle § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z., účinnej od 1.6.2010, znižuje tarifná sadzba pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb o 50%, t.j. za úkon - účasť na pojednávaní 15.8.2011 navrhovateľom uplatnená výška 60,42 Eur za zastupovanie jedného účastníka, t.j. 120,84 Eur z oboch, je v súlade s § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Dôvody odvolania navrhovateľa proti výroku o trovách konania, že výpočet nereflektuje zníženie tarifnej odmeny podľa § 13 ods. 2, sú preto právne irelevantné. Odvolací súd preto rozsudok prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešným odporcom v 1. až 3. rade ich náhradu nepriznal, pretože im žiadne nevznikli. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.