Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/253/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105235258 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Ilčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1105235258.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Ilčíkovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Lenky Praženkovej v právnej veci navrhovateľa: MISTA, s.r.o., Hálkova 3, Žilina, IČO: 36 403 776, zast.: Mgr Richard Karkó, A.K., D. Dlabača 35, Žilina, proti odporcovi v 1. rade: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s. Einsteinova 25, IČO: 35 942 436 a odporcovi v 2. rade: DZP zdravotná poisťovňa, a. s. v likvidácii, Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 35 942 479, o zaplatenie 3.557,26 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/78/2006-173 zo dňa 22.02.2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/78/2006-173 zo dňa 22.02.2011 p o t v r d z u j e . Odporcom v 1. a 2. rade trovy odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal zaplatenia sumy 3.557,26 Eur od odporcov v 1. a 2. rade titulom neuhradených faktúr za nájom nebytových priestorov a zálohových faktúr a úhradou služieb spojených s užívaním predmetom nájmu za 2 štvrťrok 2005, ako zálohu na služby, nájomné za 3 štvrťrok 2005, zálohu za 3 štvrťrok 2005. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 568 OZ, keď zistil, že odporca mal dôvodné pochybnosti o tom, kto je osobou oprávnenou na zaplatenie vyfakturovaných súm vzhľadom k spochybňovaniu vlastníctva k predmetu nájmu, a preto dlžnú sumu zložil v zmysle ust. § 568 OZ do súdnej úschovy. Vo svojom rozhodnutí poukázal na skutočnosť, že v čase zloženia dlžnej sumy do súdnej úschovy prebiehalo konanie pred OS-Martin č.k. 10C/87/05, v ktorom sa domáhala určenia vlastníctva, k nehnuteľnostiam, ktoré mali v prenájme odporcovia spoločnosť SAT s.r.o. U odporcov boli preto splnené podmienky na zloženie dlžnej čiastky za prenájom nehnuteľností do súdnej úschovy, čím jeho dlh voči vlastníkovi nehnuteľností zanikol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa úspechu účastníkov v konaní. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Mal za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal, že súdne konanie pred OS-Martin pod sp.zn 10C/87/05 bolo právoplatne skončené bez toho, aby v ňom bol určený vlastník. A to spoločnosť SAT s.r.o.. Výsledok uvedeného konania nepotvrdil, že navrhovateľ v uvedenom čase nebol vlastníkom nehnuteľnosti. Navrhovateľ bol po celý čas vlastníkom a súdne konanie o určenie vlastníctva voči nemu bolo zastavené pre späťvzatie žaloby. Okrem toho v kritickej dobe prebiehalo aj konanie pod sp.zn. 5C/115/2004 pred OS-Martin, o určenie vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, medzi spol. SAT s.r.o. a spoločnosťou M-Real a.s., a to bez účasti navrhovateľa ako vlastníka, pričom KS Žilina konštatoval, že predmetný rozsudok nemôže byť relevantný pre navrhovateľa ani jeho právnych nástupcov. Odporca však zložil dlžnú sumu do súdnej úschovy napriek tomu, že navrhovateľ bol po celý čas zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastník. Napriek uvedeným skutočnostiam odporca nemohol mať pochybnosť o postavení navrhovateľa ako odporcovho veriteľa. V čase vzniku pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi nebol vydaný žiaden rozsudok spochybňujúci vlastníctvo navrhovateľa k predmetným nehnuteľnostiam. Naviac, zložiteľ zložil dlžnú čiastku do súdnej úschovy bez toho, aby určil príjemcu nájomného. Navrhovateľ takto nebol účastníkom konania o súdnej úschove. Finančné prostriedky boli napokon zo súdnej úschovy vydané nevlastníkovi spoločnosti SAT s.r.o. Nájomca teda zložil peniaze pre prenajímateľa, ktorý sa k nim nemal ako dostať. V uznesení konania o úschove 21U/2/2005 zo dňa 17.01.2006 o konaní vedenom pred OS-Martin 10C/87/2005 nie je zmienka. Odporca mal plniť v zmysle hodnovernosti zápisu v Katastri, takýmto postupom sa stalo, že navrhovateľ dodnes nemá uhradené nájomné. Mal teda za to, že súd rozhodol v rozpore so zákonom, keď uznal oprávnenosť konania nájomcu zložiť nájomné do notárskej úschovy. Žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a nárok navrhovateľovi v plnom rozsahu priznať. K odvolaniu navrhovateľa sa dňa 05.05.2011 písomne vyjadril odporca v 1. rade. Odporca v 1. rade ako Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením navrhovateľa uvedeným v jeho odvolaní. Odporca zložil do súdnej úschovy sumu 107.166,00 Sk, z dôvodu, že mal dôvodnú pochybnosť o tom, kto je vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádzali prenajaté priestory. V ďalšom poukázal na skutočnosť, že takto konal z dôvodu oznámenia o zmene vlastníka stavby, keď z dôvodu právnej istoty skúmal uvedenú skutočnosť a dozvedel sa o prebiehajúcom konaní o určenie vlastníctva. Preto postupoval podľa § 568 OZ. Zložením nájomného do súdnej úschovy došlo k zániku záväzkov v plnom rozsahu a je neprípustné, aby bol odporca druhýkrát zaviazaný na úhradu rovnakej čiastky, ktorý bol už splnený. Odporca opakovane navrhovateľa upozorňoval, na skutočnosť, že nájomné je predmetom konania o úschove. Odporca nemôže niesť zodpovednosť za konanie o úschove vedenej pred OS-Martin. Žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. s nariadením pojednávania podľa § 214 ods. 1O.s.p.. Oboznámil sa s dokladmi na vec sa vzťahujúcimi, s dôkazmi vykonanými pred súdom prvého stupňa, s dôvodmi uvedenými v odvolaní navrhovateľa, ako aj s vyjadrením odporcu v 1. rade k odvolaniu navrhovateľa a jednohlasne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Na pojednávanie konané pred odvolacím súdom dňa 15.01.2013 sa navrhovateľ nedostavil, ani odporca v 2. rade, odvolací súd preto v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. konal v ich neprítomnosti. Podľa § 219 ods. 1, 2, O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd je názoru, že súd prvého stupňa na základe predložených dôkazov a dokladov na vec sa vzťahujúcich správne vyhodnotil skutkový stav, na základe ktorého vyvodil aj správny právny záver, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Podľa § 568 OZ, ak dlžník nemôže splniť svoj záväzok veriteľovi, pretože je neprítomný, alebo je v omeškaní alebo ak dlžník má dôvodné pochybnosti, kto je veriteľom, alebo veriteľa nepozná, nastávajú účinky splnenia záväzku, ak jeho predmet dlžník uloží do úradnej úschovy. Vynaložené náklady s tým, znáša veriteľ. V danom prípade, súd skúma právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom a naplnenie podmienok pre postup odporcu podľa § 568 OZ. Je nesporné, že v čase zloženia sumy 107.166,-Sk odporcom do úradnej úschovy dňa 13.07.2005 prebiehalo konanie o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádzali prenajaté priestory odporcu. Vlastníctvo navrhovateľa bolo teda v kritickom čase spochybňované. V tomto smere je odvolací súd názoru, zhodne s názorom súdu prvého stupňa, že pre odporcu boli splnené podmienky pre postup podľa § 568 OZ, ako konštatoval vo svojom rozhodnutí aj súd prvého stupňa, a záväzok odporcu zložením dlžnej čiastky do súdnej - úradnej úschovy zanikol v plnom rozsahu. Pokiaľ v ďalšom štádiu konania o úschove došlo k porušeniu právnych povinností, resp. nesprávny úradný postup súdu, môže sa oprávnená osoba domáhať náhrady škody, alebo žiadať od nevlastníka vydanie bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd je teda názoru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správny a preto ho podľa § 219 ods. 1, 2, O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p, podľa úspechu účastníkov v konaní a úspešným odporcom v 1. a 2. rade trovy odvolacieho konania priznané neboli, lebo v odvolacom konaní im žiadne nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.