Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/379/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106205982 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1106205982.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci navrhovateľa: F.. P. O., bytom F. Č..XX/XXX XX W., zastúpeného: JUDr. Markom Polakovičom advokátom, so sídlom Vysoká č.19,811 06 Bratislava proti odporcovi: Generali Slovensko poisťovňa, a.s., so sídlom Plynárenská 7/ C, 824 79 Bratislava o zaplatenie poistného plnenia na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 10C 50/2006-227 zo dňa 8. júna 2011, v pomere hlasov 3:0 r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 272,35 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne od 28.4.2006 do zaplatenia , úroky z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 9 958,17 od 26.11.2005 do 6.3.2006 všetko v lehote 15 dní od dňa právoplatnosti rozsudku; vo zvyšku návrh zamietol. Odporca uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 1 351,81 € k rukám právneho zástupcu navrhovateľa. Vychádzal zo zistenia, že účastníci konania dňa 9.5.2000 uzavreli poistnú zmluvu číslo 0700074701 na poistenie domácností 2000, predmetom ktorej bolo poistenie majetku navrhovateľa a to rekreačnej chaty. V období medzi dňom 18.9.2005 až 22.9.2005 došlo k vzniku poistnej udalosti a to konkrétne, že do chaty a šopy navrhovateľa sa vlámali neznámi páchatelia , ktorí z chaty ako aj zo šopy odcudzili hnuteľné veci . Sporným medzi účastníkmi bolo , či šopa v ktorej boli odcudzené veci bola dostatočne proti vlámaniu zabezpečená ako aj výška poistného plnenia. Za účelom zistenie hodnoty odcudzených vecí nariadil súd prvého stupňa znalecké dokazovanie. Znalkyňa Ing. U. F. súdu doručila znalecký posudok číslo 43/2010 v ktorom vyčíslila hodnotu odcudzených vecí na celkovú sumu 8 951,48 ktorá je súčtom hodnoty hnuteľných vecí tak , že hodnota hnuteľných vecí zaradených do skupiny A bola znalkyňou určená na sumu 4 444,33€, do skupiny B bola znalkyňou určená na sumu 4 379,98 €, do skupiny C bola znalkyňou určená na sumu 127,17 €. Literatúru navrhla znalkyňa ohodnotiť na 1/3 hodnoty nákupných cien. K obsahu znaleckého posudku navrhovateľ dňa 29.6.2010 doručil písomné vyjadrenie z obsahu ktorého vyplýva, že podľa názoru navrhovateľa hodnota vecí zaradených do skupiny A by mala mať vyššiu hodnotu v čase ich zakúpenia ,avšak navrhovateľ nenamietol znalkyňou ustálenú všeobecnú hodnotu vecí stanovenú podľa znaleckého posudku. Hodnotu náradia , elektroniky a spotrebičov znalkyňa v závere znaleckého posudku ohodnotila na sumu 4 379,98€ pričom v tejto sume nezohľadnila veci nachádzajúce sa v šope prináležiacej k chate. Hodnotu týchto vecí vyčíslila znalecká organizácia o výške 1 977,82 € .Táto suma tvorí rozdiel medzi sumou 6 357,80 € ktorú určila znalecká organizácia ako hodnotu všetkých vecí zaradených do skupiny B odcudzených počas poistnej udalosti a medzi sumou 4 379,98 € ktorú určila znalkyňa ako všeobecnú hodnotu vecí patriacich do skupiny B .Podľa názoru navrhovateľa znalkyňa nie je oprávnená určiť ,či za veci odcudzené zo šopy má byť poskytnuté poistné plnenie. Mala v znaleckom posudku uviesť hodnotu všetkých odcudzených vecí zaradených do skupiny B v sume 6 357,80€ a nie v sume 4 379,98€. Taktiež navrhovateľ namietal hodnotu odcudzených vecí zaradených do skupiny C ,nakoľko pribratý znalec Mgr. P. .P. stanovil hodnotu klenotov ktorú mali v čase poistnej udalosti na sumu 378,08 € ktorá tvorí súčet hodnoty náušníc v sume 127,17€,náramnku 250,91€. Znalkyňa všeobecnú hodnotu vecí v skupine C určila len na umu 127,17€ a hodnotu náramku vôbec neuviedla. Pre odcudzené knihy znalkyňa navrhla hodnotu vo výške 1/3 z nákupných cien poskytnutých navrhovateľom. Navrhovateľ vlastným výpočtom dospel k sume 50,31€, túto sumu však znalkyňa v záverečnom vyčíslení všeobecnej hodnoty odcudzených vecí nezohľadnila. Odporca v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 219.7.2010 nenamietal obsah znaleckého posudku ,stotožnil sa jeho závermi. Uviedol však to, že poistné plnenie na ktoré má navrhovateľ nárok podľa poistnej zmluvy číslo 0700074701 a v zmysle vyčíslenia v znaleckom posudku je nižšie ako bol poskytnutý preddavok ,preto odporca má za to , že navrhovateľ je povinný mu vydať preplatok vo výške 445 € z titulu bezdôvodného obohatenia. Prvostupňový súd vo veci nariadil výsluch znalkyne vzhľadom na vznesené námietky navrhovateľom citované vyššie. Znalkyňa na pojednávaní konanom dňa 25.5.2011 uviedla, že nemala oddeliť veci odcudzené zo šopy. V tomto smere znalkyňa upravila znalecký posudok ústne do zápisnice tak, že všeobecná hodnota vecí zo skupiny B je 6 357,80€ a do tejto skupiny je potrebné zahrnúť aj veci odcudzené zo šopy. Znalkyňa taktiež upravila do zápisnice znalecký posudok v závere ,že všeobecná hodnota vecí zo skupiny C je 378,08 €. V tomto smere došlo len k matematickej chybe a omylom nezahrnula do tejto ceny cenu náramku v hodnote 250,91€. Na pojednávaní dňa 25.5.2011 účastníci konania po výpovedi znalkyne ustálili výšku všeobecnej hodnoty odcudzených kníh na sumu 50,31€ čo predstavuje jednu tretinu z nákupných cien kníh ,ktoré boli odcudzené. Po výsluchu znalkyne odporca od uplatneného nároku 445 € na zaplatenie ktorého žiadal zaviazať navrhovateľa titulom bezdôvodného obohatenia odpočítal všeobecnú cenu náramku a uplatnil si voči navrhovateľovi už len sumu vo výške 143,78€. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 788 ods.1 Občianskeho zákonníka a § 797 ods.1 Obč. zák. a dospel k záveru, že vzhľadom na vypracovaný znalecký posudok a na ústne doplnenie znaleckého posudku ustanovenou znalkyňou určil plnenie na sumu 11 23,52 € /338 330,64,-Sk/ , ktorá tvorí súčet hodnoty vecí v skupine A v sume 4 444,33€, vecí v skupine B s počítaním hodnoty vecí odcudzených zo šopy v sume 6 357,80€ , vecí v skupine C v sume 378,08 ,a hodnoty kníh vo výške 50,31 €. Celková výška poistného plnenia predstavuje sumu vyššiu ako zaplatený preddavok na poistné plnenie o sumu 1 272,35 € na zaplatenie ktorej súd odporcu zaviazal a návrh vo zvyšku 5 121,36 € spolu s príslušenstvom zamietol (... podľa navrhovateľa malo byť odporcom navrhovateľovi poskytnuté poistné plnenie v sume 492 617,-Sk /16 351,88 € /, odporcom bol navrhovateľovi vyplatený preddavok v sume 300 00,-Sk /9 958,17 € /, žalovaná suma tvorila rozdiel medzi uvedenými sumami vo výške 192 617,-Sk / 6 393,71€ /. Znalcom bola určená suma plnenia vo výške 338 330,64 ,-Sk / 11 230,52 € / od ktorej bolo potrebné odpočítať už vyplatenú sumu preddavku na poistné plnenie v sume 300 000,- Sk / 9 958,17 € / rozdiel medzi uvedenými sumami je suma 38 33,64,-Sk / 1 272,35 € / na zaplatenie ktorej súd žalovaného odporcu zaviazal a vo zvyšku 154 286,36 ,-Sk spolu s príslušenstvom / 5 121,36 € / súd návrh zamietol) . Prvostupňový súd zaviazal odporcu na zaplatenie poistného plnenia v 1 272,35 € ktorá obsahuje aj sumu v sumu 1 977,82 € za hnuteľné veci odcudzené zo šopy a to z toho dôvodu, že odporca mal navrhovateľa riadne s odbornou starostlivosťou oboznámiť so všetkými podmienkami, ktoré mal splniť ešte pred uzavretím poistnej zmluvy respektíve po jej uzavretí v lehote určenej odporcom na zabezpečenie majetku pred jeho prípadným odcudzením. Navrhovateľ v čase uzavretia poistnej zmluvy konal v dobrej viere , že svoj majetok má riadne zabezpečený a ako celok je poistený ,a že v prípade vzniku poistnej udalosti mu bude poskytnuté poistné plnenie za všetky veci z poistených objektov to z chaty ako aj zo šopy , ktorá bola riadne uzamknutá a nebol upozornený pracovníkom odporcu na povinnosť výmeny uzamykania na šope, respektíve nebola mu uložená povinnosť odporcom nainštalovať na šopu ďalšie bezpečnostné zariadenie. Keďže sa odporca dostal s plnením do omeškania prvostupňový súd zaviazal odporcu na zaplatenie 6% úroku z omeškania ročne od 28.4.2006 do zaplatenia ako aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 9 958,17 od 26.11.2005 do 6.3.2006 v lehote 15 dní od dňa právoplatnosti rozsudku a to v súlade s ustanovením § 517 ods.1,2 Občianskeho zákonníka ako aj v súlade s ustanovením § 797 ods.3 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov konania rozhodol v súlade s ustanovením §142 ods.3 O.s.p. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol odporca. V dôvodoch odvolania zhrnul zistený skutkový stav súdom prvého stupňa, ktorý nerozporoval, sporným medzi účastníkmi konania označil či šopa, v ktorej boli odcudzené veci bola dostatočne proti vlámaniu zabezpečená. V tejto súvislosti označil záver súdu prvého stupňa za špekulatívny, keď tento konštatoval, že odporca sa nevedel vyjadriť do akej miery povinnosť, podať vysvetlenie o spôsobe zabezpečenia šopy bola navrhovateľovi, resp. jeho splnomocnenému zástupcovi pri uzatváraní poistnej zmluvy vysvetlená. Navrhovateľ mal možnosť pri podpise zmluvy si zmluvu prečítať, vrátane všeobecných poistných podmienok pre poistenie domácnosti. V prípade, ak by sa navrhovateľ spýtal na akúkoľvek otázku, zástupca odporcu by bol ochotný mu ju objasniť. Odporca zastáva názor, že navrhovateľ riadne uzatvoril s odporcom poistnú zmluvu s jej právami a povinnosťami. Poistená vec musí mať v zmysle všeobecných obchodných podmienok pre poistenie domácnosti predpísané zabezpečenie najmä v čase vzniku poistnej udalosti. Poisťovateľ nikdy nepostihuje klienta, ak v čase uzavretia poistnej zmluvy poistená vec nemá predpísaný stupeň zabezpečenia. Klient si môže toto zabezpečenie kedykoľvek bez vedomia poistiteľa zmeniť, zvýšiť, znížiť, môže vec akokoľvek meniť s tým, že na seba berie aj riziko s tým spojené. Odporca nenamietal obsah znaleckého posudku, stotožnil sa s jeho závermi. Uviedol však, že poistné plnenie na ktoré má navrhovateľ nárok podľa poistnej zmluvy, v zmysle vyčíslenia v znaleckom posudku je nižšie, ako bol poskytnutý preddavok. A preto odporca mal za to, že navrhovateľ je povinný, mu vydať preplatok vo výške 143,78 eur. Keďže odporca nesúhlasí, že navrhovateľ zabezpečil šopu predpísaným stupňom zabezpečenia a s tým súvisiacu náhradu výšky škody na veciach, ktoré boli z tejto šopy odcudzené, navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti zmenil tak, že návrh v celom rozsahu zamietne. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že šopa bola poistená rovnako, ako chata a odporca v konaní nepreukázal, že by si navrhovateľ nesplnil niektorú povinnosť uloženú mu v poistnej zmluve, alebo v zmluvných podmienkach, ani to, že by navrhovateľa pri uzatváraní poistnej zmluvy upozornil na to, že zabezpečenie šopy môže byť pri poistnej udalosti prekážkou vyplatenia poistného plnenia. Navrhovateľ uzatváral poistnú zmluvu, v dobrej viere výlučne pre prípad vzniku poistnej udalosti a nemohol v čase podpisu poistnej udalosti predpokladať, že zámok, ktorý je na šope nie je dostatočný pre účely prípadného plnenia z poistnej zmluvy, predovšetkým z dôvodu, že pracovník bol chatu i šopu pred podpísaním poistnej zmluvy obhliadnuť. Práve za týmto účelom sa pred uzatvorením poistnej zmluvy uskutočňuje obhliadka daného poisťovaného objektu, pri ktorej je pracovník poisťovne povinný upozorniť poistníka na všetky okolnosti a skutočnosti, ktoré by v budúcnosti pri vzniku poistnej udalosti mohli brániť k naplneniu účelu poistnej zmluvy, t.j. vyplateniu poistného plnenia, čo v konečnom dôsledku jediný cieľ sledovaný navrhovateľom, ako poistníkom. Iná situácia by nastala, ak by navrhovateľ po obhliadke poistených vecí pracovníkom odporcu a po uzatvorení poistnej zmluvy zmenil zámok na šope na jednoduchší zámok, alebo na zámok so slabším zabezpečením. Navrhovateľ bol v situácii, v pozícii slabšej strany spotrebiteľa, ktorý uzatváral spotrebiteľskú zmluvu s odborníkom v oblasti poisťovníctva, ktorý má pri uzatváraní poistných zmlúv povinnosť konať s odbornou starostlivosťou. Absurdnosť tvrdení odporcu preukazuje aj skutočnosť, že pracovník odporcu W. X., ktorý poisťoval predmetnú chatu i šopu, vykonával obhliadku predmetu poistenia sa pri svedeckej výpovedi vyjadril, že nevie posúdiť, či pri obhliadke určité zabezpečovacie zariadenie nainštalované na objekte má bezpečnostný charakter, o aký stupeň bezpečnostného zabezpečenia spĺňa, že na to sú firmy, ktoré tieto okolnosti posúdiť vedia. Ak vyškolený pracovník odporcu nedokáže posúdiť stupeň bezpečnostného zabezpečenia nehnuteľnosti, ako môže očakávať odporca, že si stupeň bezpečnostného zabezpečenia dokáže posúdiť sám navrhovateľ, ako poistník, ktorý nedisponuje znalosťami, ani skúsenosťami v oblasti poistenia majetku. V závere poukázal na ust. článku 15 ods. 1 všeobecnej časti všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku schválených ministerstvom financií, dňa 15.12.1998, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy „v zmysle ktorého poistník, alebo poistený sú pri uzatváraní poistnej zmluvy povinný poistiteľovi, alebo ním povereným osobám predložiť na požiadanie k nahliadnutiu projektovú požiarno - technickú, účtovnú a inú podobnú dokumentáciu, umožniť vstup do priestorov, kde sa nachádzajú poistené veci, za účelom posúdenia rizika a preskúmania činnosti zariadenia slúžiaceho na ochranu poisteného majetku uzatvoriť“. Keďže je nesporné, že zariadením slúžiacim na ochranu poisteného majetku je nutné chápať aj zámky, niet pochýb o tom, že pracovník odporcu mal povinnosť skúmať aj to, či majú oba poisťované objekty dostatočné zabezpečenie vyžadované poistnou zmluvou. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a zaviazal odporcu na náhradu trov odvolacieho konania Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. , ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné, pretože súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav z ktorého vyvodil aj správny právny záver. V posudzovanej veci súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle a podrobné dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu; správne zameral svoju pozornosť sa odstránenie spornosti spočívajúcej v zistení (medzi účastníkmi konania skutkový stav nebol sporný), či šopa, v ktorej boli odcudzené veci bola dostatočne zabezpečená proti vlámaniu, zo zistenia ktorého vyvodil správny záver, že navrhovateľ v čase uzavretia poistnej zmluvy konal v dobrej viere, že svoj majetok má riadne zabezpečený a ako celok je poistený, a že v prípade vzniku poistnej udalosti mu bude poskytnuté poistné plnenie za všetky veci z poistených objektov to z chaty ako aj zo šopy, ktorá bola riadne uzamknutá a to predovšetkým s ohľadom na skutočnosť, že objekt bol splnomocnenom odporcu obhliadnutý. Správne súd prvého stupňa v súlade so súdnou praxou vzal do úvahy zásadu dobrej viery, ktorá predpokladá, že subjekt práva pri svojom konaní vychádza z objektívne zdôvodniteľného presvedčenia, že koná podľa práva, resp. že právo ktoré vytvára mu patrí. V zmysle uvedenej zásady je potrebné vykladať aj spornú vec takým spôsobom, aby nebol poškodený ten, kto sám konal v oprávnenej dobrej viere a preto navrhovateľovi, ktorý konal v zmysle pokynov splnomocnenca odporcu, nemôže byť jeho konanie na ujmu. Navrhovateľ nemohol v čase podpisu poistnej udalosti predpokladať, že zámok, ktorý je na šope nie je dostatočný pre účely prípadného plnenia z poistnej zmluvy, predovšetkým z dôvodu, že pracovník bol chatu i šopu pred podpísaním poistnej zmluvy obhliadnuť. Dôvodne sa teda domnieval, že pracovník poisťovne upozorní poistníka na všetky okolnosti a skutočnosti, ktoré by v budúcnosti pri vzniku poistnej udalosti mohli brániť plneniu z poistnej udalosti. Za nemenej podstatný považoval odvolací súd aj celkový prístup účastníkov k riešeniu poistnej udalosti, kedy navrhovateľ od začiatku vyšetrovania poistnej udalosti poskytol odporcovi potrebnú súčinnosť na zistenie rozsahu povinnosti odporcu plniť, umožnil likvidátorovi obhliadku, predložil zoznam odcudzených vecí spolu s určením ich hodnoty, dokumenty týkajúce sa trestného stíhania, teda postupoval v zmysle § 799 ods. 2 Obč. zák., oproti konaniu odporcu spočívajúcom v nekoncepčnej obrane, konanie ktoré vzbudzuje pochybnosť o snahe odporcu plniť navrhovateľovi z poistnej udalosti, keď v prvom štádiu namietal iba výšku plnenia, a až neskôr založil svoju obranu na tvrdení, že predmet poistenia - šopa - nebola dostatočne zabezpečená. Naviac odporca nepostupoval v súlade s ust. § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nevyplatil navrhovateľovi primeraný preddavok dobrovoľne; preddavok nevyplatil dobrovoľne ani na základe právoplatného súdneho rozhodnutia, ale až na základe núteného výkonu rozhodnutia, čím potiera účel poistnej zmluvy, t.j. vyplatenie poistného plnenia, čo jediným sledovaným cieľom poisteného. Správnosti prijatého záveru súdu prvého stupňa o povinnosti plniť z poistnej udalosti v celom rozsahu nasvedčuje aj nález Ústavného súdu ČR z 13. marca 2013, sp. zn. IV. ÚS 1241/12 v zmysle ktorého nemožno tolerovať formalistický postup, ktorým sa za použitia sofistikovanej argumentácie odôvodňuje zrejmá nespravodlivosť. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, či zmluvy, ale sa od neho môže a musí odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov, ktoré majú svoj základ v ústavne konformnom právnom poriadku ako významovom celku. Povinnosť súdov vyhľadávať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale sledovať aj účel ochrany práv. V kontexte uvedeného nebolo možné na námietku odporcu prezentovanú v odvolaní ( že vec musí mať v zmysle všeobecných obchodných podmienok pre poistenie domácnosti predpísané zabezpečenie 4. stupňom zabezpečenia, podmienky zabezpečenia ktorého nevedel konkretizovať ani splnomocnený zástupca odporcu Bohumil Spevák pri obhliadke objektu) prihliadnuť. Odvolací súd vzal do úvahy aj tú skutočnosť, že právny vzťah medzi účastníkmi konania založený poistnou zmluvou č. 000925 zo dňa 9.5. 2000, je potrebné posudzovať ako vzťah spotrebiteľský a podriadiť ho pod ust. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ako aj zákona č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Odporca vystupuje v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako dodávateľ, t.j. ako osoba ktorá pri uzavieraní a plnení zmluvy koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti a navrhovateľ v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka vystupuje ako spotrebiteľ, t.j. ako osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Predmetná poistná zmluva má podobu štandardnej (typovej) formulárovej zmluvy, obsahujúcej predformulovaný variant jej znenia, naviac aj tzv. „drobným písmom“ , ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač. Zo strany odporcu ako dodávateľa, profesionála v oblasti v ktorej pôsobí, išlo podľa odvolacieho súdu o využitie nerovnosti strán zmluvného vzťahu, ktoré v podobe konania splnomocnenca vo vzťahu k navrhovateľovi ako spotrebiteľovi predstavuje konanie v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Obč. zák.) a zneužitie postavenia skúseného profesionála na trhu. V právnej úprave je zákaz zneužitia práva vyjadrený aj v zákaze zneužitia dominantného postavenia v zmluvnom vzťahu najmä v oblasti spotrebiteľských práv (§ 52 a nasl. Obč. zák.). Odvolací súd prihliadol aj na zásadu ochrany slabšieho t. j. ochrana slabšieho účastníka právneho vzťahu, ktorá sa výrazne prejavuje v oblasti ochrany spotrebiteľov. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. nesmú spotrebiteľské zmluvy obsahovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Zákon zabezpečuje ochranu spotrebiteľov aj tým, že zavádza významné výkladové pravidlo, ktoré sa týka obsahu spotrebiteľských zmlúv (§ 54 ods. 2 Obč. zák.). Občiansky zákonník a príslušná smernica (93/13/EHS) pritom zhodne vychádzajú z toho, že väčšina spotrebiteľských zmlúv má charakter adhéznej (formulárovej) zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. V prípade ak dôjde pri výklade obsahu spotrebiteľskej zmluvy k pochybnostiam, je potrebné výklad vždy uskutočniť v prospech spotrebiteľa. Zákon tu expressis verbis hovorí, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší. Vzhľadom na uvedené, za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, správne vec právne posúdil, a keď odporca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal, rozhodol vecne správne, z dôvodov ktorých odvolací súd, v celom rozsahu sa stotožňujúc s právnym záverom súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie, spĺňajúce všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O.s.p. bez ďalšieho odkazuje, rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti, vrátane príslušenstva a náhrady trov konania ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p. s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1, 2 O.s.p. podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V danom prípade bol v odvolacom konaní úspešný navrhovateľ, ktorý v písomnom podaní- vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 24.8.2011 podal návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania, ktoré mali spočívať v trovách právneho zastúpenie. Tieto ale vo vyššie uvedenej lehote od vyhlásenie rozsudku nevyčíslil a preto odvolací súd rozhodol tak, že navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.