KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava24. 2. 2013plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/145/2012 z 24. 2. 2013

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. februára 2013, sp. zn. 6Co/145/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1106219455.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/145/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106219455
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1106219455.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Svetlovskej a členov
senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci žalobcov: X/ G.. G. J., W. U.
Č.. XXX, X/ G.. U. Š., W., M. P. Č.. XX, X/ T.. P. J., W. N.. N. Č.. X, P., všetci zast. Mgr. Tatianou Dlhošovou,
advokátkou, Nobelova č. 34, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Slovenská konsolidačná, a. s., Cintorínska
č. 21, Bratislava, 2/ BradloInvest, a. s., Nám. M. R. Štefánika č. 2, Brezová pod Bradlom, o určenie
neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, na odvolanie žalobcov 1/ - 3/ proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I, č. k. 26C 190/2006 - 564 z 15. novembra 2011, pomerom hlasov 3 : 0 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 1/ - 3/ domáhali
určenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 8. 7. 2004 uzatvorenej medzi žalovaným
1/ a žalovaným 2/, ktorou bola postúpená pohľadávka z úverovej zmluvy č. 28/98 voči POLYchema,
a. s., eventuálne, že predmetnou zmluvou o postúpení pohľadávky bola postúpená pohľadávka ako je
definovaná v prílohe č. 1 v časti istiny 755.100,- Sk a úrok vo výške 72.968,40 Sk za odmenu 750.000,-
Sk. O trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 10. 8. 1998 uzatvorila Priemyselná banka, a.
s. ako veriteľ s POLYchema, s. r. o. ako dlžníkom úverovú zmluvu č. 28/98 o poskytnutí úveru vo výške
3.500.000,- Sk. Ručiteľskými listinami č. 2/99, 3/99 a 4/99 zo dňa 26. 1. 1999 sa stali ručiteľmi pohľadávky
žalobcovia 1/ - 3/. Spoločníkom POLYchema, s. r. o. bola v danom čase spoločnosť POLYMAT, a.
s., ktorej akcionárom a od 11. 6. 1999 členom predstavenstva bol G.. U. H.. Akcionárom spoločnosti
POLYMAT, a. s. bola mimo iných spoločností aj spoločnosť KADOP, a. s. (neskôr premenovaná na
BradloInvest, a. s., o. c. p.). Spoločnosť POLYMAT, a. s. bola dňa 12. 4. 2007 vymazaná z obchodného
registra. Súd prvého stupňa ďalej zistil, že predmetnú pohľadávku od právneho nástupcu veriteľa -
Slovenskej sporiteľne, a. s. získal žalovaný 1/ a následne ju v zastúpení mandatárom BPT INVEST, a.
s. zmluvou zo dňa 8. 7. 2004 postúpil spoločnosti KADOP, a. s., t. j. žalovanému 2/, za ktorého zmluvu
podpísal Q. W., ktorý bol v tom čase uvedený v obchodnom registri ako člen predstavenstva a ktorý
mal oprávnenie konať za spoločnosť samostatne. Podpisy účastníkov sa nachádzali na str. 3 zmluvy,
súčasťou ktorej bola následne ešte Príloha č. 1 so špecifikáciou pohľadávky. Listom zo dňa 16. 7. 2004
oznámil mandatár dlžníkom a teda aj žalobcom postúpenie pohľadávky na KADOP, a. s. s tým, že na
základe zmluvy prešli práva k vymáhanej pohľadávke, jej príslušenstvu a všetky práva s ňou spojené zo
žalovaného 1/ na žalovaného 2/. Na katastrálnom úrade Zvolen bola založená predmetná zmluva z 8. 7.
2004 spolu s prílohou č. 1, v ktorej je táto označená ako str. 4 a ktorá špecifikuje pohľadávku ako istina
755.100,- Sk, úroky 72.968,40 Sk, t. j. spolu 828.068,40 Sk. V exekučnom konaní č. k. EX 115/04 bola
predložená zmluva z 8. 7. 2004 totožného textu, avšak rozdielna v prílohe č. 1, ktorá bola označená ako
str. 1 a ktorá špecifikovala pohľadávku ako istina 755.100,- Sk, úrok od 28. 6. 2000 vo výške 72.968,40



Sk, spolu 828.068,40 Sk a príslušenstvo: úrok 16,75 % ročne od 29. 6. 2000 a sankčný úrok 30 % ročne.
Dňa 26. 8. 2004 bolo voči dlžníkom POLYchema, s. r. o. a žalobcom 1/ - 3/ vydané upovedomenie o začatí
exekúcie v prospech oprávneného KADOP, a. s. na pohľadávku z úverovej zmluvy č. 28/98. Okresný
súd v Banskej Bystrici námietky žalobcov proti exekúcii uznesením č. k. 3Er 1077/04 - 133 zo dňa 11. 5.
2005 zamietol. Na základe mimoriadneho dovolania bolo predmetné uznesenie zrušené rozsudkom NS
SR sp. zn. 4 M Cdo 22/05, pričom NS SR v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v časti, v ktorej
odôvodnil súd zamietnutie námietok ohľadom výšky sankčného úroku je jeho rozhodnutie pre nedostatok
dôvodov nepreskúmateľné. Následne Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. 3Er 1077/2004 -
363 zo dňa 6. 10. 2008 vyhlásil exekúciu voči žalobcom za neprípustnú a túto zastavil, keďže notárska
zápisnica, ktorá bola oprávneným predložená ako exekučný titul týchto ako fyzické osoby - dlžníkov
nezaväzovala. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 6. 4. 2009. Súd prvého stupňa taktiež zistil, že
oznámením zo dňa 24. 6. 2005 upovedomil žalovaný 2/ žalobcov o postúpení pohľadávky uplatnenej v
exekučnom konaní EX 115/04 dňa 13. 6. 2005 spoločnosti KASTA K, s. r. o.. Neplatnosti uvedenej zmluvy
sa žalobcovia domáhajú na Okresnom súde v Trenčíne, v konaní vedenom pod sp. zn. 39Cb 32/2008,
ktoré je prerušené do právoplatného skončenia tunajšieho konania. Na základe návrhu oprávneného
BradloInvest real, s. r. o. bola začatá exekúcia voči žalobcom, ktorá bola uznesením Okresného súdu
Nové mesto nad Váhom č. k. 6Er 46/2009 zo dňa 17. 1. 2010 odložená do právoplatného rozhodnutia vo
veci vedenej na Okresnom súde v Trenčíne. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp.
zn. 16C 13/2008 sa žalobcovia domáhajú voči Slovenskej sporiteľni, a. s., Slovenskej konsolidačnej, a.
s., BradloInvest, a. s. a BradloInvest real, s. r. o. určenia výšky úroku z omeškania na základe úverovej
zmluvy č. 28/98 zo dňa 10. 8. 1998 uzatvorenej medzi POLYchema, s. r. o. a Priemyselnou bankou,
a. s.. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žalobcovia v konaní
nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keď v zmysle § 524 Obč. zák. ich
právne postavenie sa takýmto určením nezmení, keďže vždy zostanú ručiteľmi predmetnej pohľadávky
bez ohľadu na to, kto bude veriteľom. Mal za to, že nebola splnená základná podmienka konania
a to preukázanie naliehavosti právneho záujmu a preto žalobu zamietol. K námietke žalovaného 1/,
že došlo k premlčaniu nároku v zmysle § 49a Obč. zák. súd prvého stupňa uviedol, že k premlčaniu
nároku nedošlo, nakoľko žalobcovia podali žalobu, v ktorej sa dovolávajú neplatnosti v zákonom určenej
trojročnej premlčacej dobe, keď k prevodu pohľadávky došlo zmluvou z 8. 7. 2004, ako najskorším
dátumom, od ktorého mohlo byť právo uplatnené po prvý raz, pričom žaloba bola podaná 14. 6.
2006. Pokiaľ žalobcovia namietali rozpor s dobrými mravmi a uvedenie žalovaného 1/ do omylu členov
predstavenstva žalovaného 2/ p. W., ktorý podpísal za žalovaného 2/ predmetnú zmluvu, aj keď už nebol
oprávnený za spoločnosť konať, súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danom prípade sa javí obrana
žalovaného 1/ o ochrane dobrej viery tretích osôb pri zápise do obchodného registra s poukazom na
ust. § 27 ods. 3, 4 a § 131 ods. 4 Obch. zák. a skutočnosť, že vyššie uvedené konania o neplatnosti
uznesení valných zhromaždení skončili až 28. 11. 2006 a 15. 5. 2008 ako dôvodná, aj keď je tento
zápis deklaratórnej povahy. Súd prvého stupňa mal za to, že žalobcovia nepreukázali rozpor s dobrými
mravmi z dôvodu personálneho prepojenia pôvodného dlžníka a žalovaného 2/, keď takéto prepojenie
v jednej osobe (G.. U.Á. H.) bolo v zmysle čl. VII ods. 3 predmetnej zmluvy len dôvodom na sankciu
žalovaného 1/ a nie dôvodom na neplatnosť zmluvy ako takej. Žalobcovia sa zároveň eventuálnym
petitom domáhali určenia, aká pohľadávka bola postúpená predmetnou zmluvou z 8. 7. 2004. Súd
prvého stupňa žalobu v tejto časti posúdil analogicky ako žalobu v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p., keď
žalobcovia odôvodňovali naliehavosť právneho záujmu tým, že voči nim prebieha exekučné konanie,
ktorým je viazaný ich majetok a v ktorom sa voči nim uplatňuje aj sporné príslušenstvo. Súd prvého
stupňa poukázal na to, že exekučným titulom je notárska zápisnica a doklady k nej náležiace, z ktorých
vyplýva hodnota pohľadávky a aj jej príslušenstvo a nie zmluva o postúpení pohľadávky. Súd prvého
stupňa dospel k záveru, že žalobcovia môžu výšku príslušenstva namietať v prebiehajúcom exekučnom
konaní formou námietok v zmysle § 50 ods. 1 Exekučného poriadku proti uplatnenému exekučnému
titulu, pričom splnenie tejto podmienky nepreukázali. Skutočnosť, že v exekučnom konaní vedenom na
podnet žalovaného 2/ pod sp. zn. 3Er 1077/04, EX 115/04 súd zamietnutie takýchto námietok riadne
neodôvodnil, nepreukazuje naliehavosť právneho záujmu na takomto určení mimo exekučného konania.
Súd prvého stupňa poukázal i na skutočnosť, že žalobcovia vedú samostatné konanie na Okresnom
súde Bratislava I pod sp. zn. 16C 13/2008, kde sa domáhajú určenia výšky úrokov, pričom zo žaloby ako
aj z listu Slovenskej sporiteľne, a. s. vyplýva, že tzv. sankčný úrok, ktorý pokladajú za problematický, je
úrokom z omeškania. Súd prvého stupňa konštatoval, že ani v tejto časti žaloby nebola splnená základná
podmienka konania a to preukázanie naliehavosti právneho záujmu. Súd prvého stupňa navyše uviedol,
že žalobcovia preukázali existenciu jediného výtlačku, v ktorom nebolo špecifikované príslušenstvo,
naopak bolo preukázané, že minimálne na dvoch origináloch predložených svedkom W. bola príloha



označená ako strana 1 a príslušenstvo bolo na nej riadne špecifikované. Samotní žalobcovia predložili
z exekučného konania, ktoré proti nim viedol žalovaný 2/ a ktoré bolo voči nim právoplatne zastavené
ďalší výtlačok zmluvy s Prílohou 1 označenou a formulovanou rovnako ako výtlačok od svedka W. a
žalovaný doložil, že takýto výtlačok zmluvy bol predložený v exekučnom konaní vedenom voči žalobcom
spoločnosťou BradloInvest real, s. r. o.. Zo zmluvy samotnej vyplýva, že bola vyhotovená v 5 výtlačkoch a
teda len na základe jedného preukázané výtlačku, v ktorom sa nenachádza špecifikované príslušenstvo
nemožno určiť, že pohľadávka bola na žalovaného 2/ postúpená bez príslušenstva. Súd prvého stupňa
mal za to, že dôvodnou sa javí obrana žalovaného 1/, že prevedené bolo celé príslušenstvo, čo vyplýva
z ust. čl. IV ods. 1 predmetnej zmluvy, z oznámenia mandatára žalovaného 1/ o postúpení pohľadávky
žalobcom zo 16. 7. 2004 a tiež z ust. § 524 Obč. zák.. Súd prvého stupňa mal za to, že v konaní nebolo
preukázané, že by sa účastníci zmluvy dohodli, že sa neprevádza časť pohľadávky spočívajúca v jej
príslušenstve. Súd prvého stupňa podotkol, že v konaní je aj nedostatok pasívnej vecnej legitimácie,
nakoľko účastníkom konania nie je aj spoločnosť BradloInvest, s. r. o., ktorá je v súčasnosti vlastníkom
pohľadávky, pričom rozhodnutím súdu by sa zasiahlo do jej práv. O trovách konania rozhodol podľa §
151 ods. 1, 3 O. s. p..

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedli, že súd prvého stupňa prijal záver, že žalobcovia
zostávajú ručiteľmi bez ohľadu na to, kto je veriteľom pohľadávky, pričom táto skutočnosť je teoreticky
pravdivou, avšak v konaní poukazovali na rozpor v konaní žalovaného 2/ s dobrými mravmi pri
nadobúdaní pohľadávky, predovšetkým úmyselným uvedením žalovaného 1/ do omylu. Nedostatok
súladu konania žalovaného 2/ s dobrými mravmi súd prvého stupňa nevyhodnotil a rozhodnutie v
tejto časti je nepreskúmateľné. V rozpore s dobrými mravmi bolo konanie žalovaného 2/, keď bolo
preukázané výsluchom svedka, že vedel, že ho do funkcie vymenovalo valné zhromaždenie neplatne
a pri podpise zmluvy na túto skutočnosť žalovaného 1/ neupozornil. Rovnako z titulu funkcie štatutára
musel poznať skladbu akcionárov a teda mu bolo známe, že akcionár H. je osobou prepojenou, rovnako
ako POLYMAT, a. s. (jeden z ručiteľov a zároveň akcionárov žalovaného 2/), teda už pri podpise zmluvy
vedel, že porušuje zmluvnú povinnosť dojednanú v čl. VII ods. 3 zmluvy. Takýmto konaním v rozpore
s dobrými mravmi spôsobil neplatnosť zmluvy, pričom ide o neplatnosť absolútnu. Taktiež uviedli, že
nevyhnutnosť rozšíriť žalobu o eventuálny petit vyplynula z existencie preukázaných vyhotovení zmluvy
a jej dvojakú textáciu prílohy. Sporné zostáva, voči ktorej osobe môžu žalobcovia uplatňovať svoje
námietky a táto skutočnosť dostatočne preukazuje naliehavosť právneho záujmu. Poukázali na to, že v
priebehu konania, keď súd prvého stupňa zistil rozdielnosť v preukázaných exemplároch zmluvy, ktorej
určenia neplatnosti sa domáhajú, sa dôsledkami tohto stavu v rozsudku nezaoberal a k rozdielnosti
exemplárov zmlúv poznamenal, že rozdielny je iba jeden exemplár zmluvy oproti preukázaným dvom
ďalším exemplárom, preto nemožno určiť, že pohľadávka bola postúpená bez príslušenstva. Žalobcovia
boli názoru, že nemožno ponechať bez úpravy v platnosti zmluvu, u ktorej bola preukázaná dvojitá
textácia. Súd prvého stupňa nevyhodnotil, že skutočnosť dvojakej textácie prílohy č. 1 bola zistená aj
z vyjadrenia žalovaného 1/, ktorý uviedol, že zmluvu vyhotovil jeho pracovník a v písomnom vyjadrení
potvrdil, že so zmluvou, ktorá obsahovala inak určený obsah pohľadávky oproti ostatným predloženým
zmluvám konal pracovník BPT INVEST, a. s. za žalovaného 1/. Mali za to, že samotné určenie pôvodnosti
a obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky je určujúcim pre pasívnu legitimáciu žalovaných a je určením
veriteľa, teda rozhodujúcim pre plnenie dlžníka a ručiteľa. V tomto ohľade určenie pasívnej legitimácie
je podstatným pre súdne konanie a je podstatným aj pre ručiteľa z hľadiska plnenia. Preto zakladá aj
naliehavosť právneho záujmu na konaní.

Žalovaný 1/ žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 80 písm. c/ O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.



Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný
(účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie. Naliehavý právny záujem je
spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto
určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ
neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov, ak však určovacia
žaloba vytvára pevný právny základ pre právne vzťahy účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu,
že je možná (prípadne) i iná žaloba.

Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení
právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca
osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti
prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo
právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom,
ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre
jeho usporiadanie). Ak žalobca svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení nepreukáže
(nevysvetlí, neosvedčí), predstavuje nedostatok naliehavého právneho záujmu samostatný a prvoradý
dôvod, pre ktorý určovacia žaloba nemôže obstáť a ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu
žaloby (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 14. 3. 2011, sp. zn. 3Cdo 249/2009).

Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 10. 8. 1998 uzatvorila Priemyselná banka, a. s. ako veriteľ s POLYchema,
s. r. o. ako dlžníkom úverovú zmluvu č. 28/98 o poskytnutí úveru 3.500.000,- Sk. Ručiteľskými listinami
č. 2/99, 3/99 a 4/99 zo dňa 26. 1. 1999 sa stali ručiteľom uvedenej pohľadávky žalobcovia 1/ až 3/.
Spoločníkom POLYchema, s. r. o. bola v danom čase spoločnosť POLYMAT, a. s., ktorej akcionárom
a od 11. 6. 1999 členom predstavenstva bol Ing. Ján Repta. Akcionárom spoločnosti POLYMAT, a. s.
bola mimo iných spoločnosti aj spoločnosť KADOP, a. s. (neskôr premenovaná na BradloInvest, a. s., o.
c. p). Spoločnosť POLYMAT, a. s. bola dňa 12. 4. 2007 vymazaná z obchodného registra. Predmetnú
pohľadávku získal od právneho nástupcu veriteľa Slovenskej sporiteľne, a. s. žalovaný 1/ a následne ju v
zastúpení mandatárom BPT INVEST, a. s. zmluvou zo dňa 8. 7. 2004 postúpil spoločnosti KADOP, a. s.,
t. j. žalovanému 2/, za ktorého zmluvu podpísal Q. W., ktorý bol v tom čase uvedený v obchodnom registri
ako člen predstavenstva a ktorý mal oprávnenie konať za spoločnosť samostatne. Podpisy účastníkov
sa nachádzali na strane 3 zmluvy, súčasťou ktorej bola následne ešte Príloha č. 1 so špecifikáciou
pohľadávky. Listom zo dňa 16. 7. 2004 oznámil mandatár dlžníkom a teda aj žalobcom postúpenie
pohľadávky na KADOP, a. s. s tým, že na základe zmluvy prešli práva k vymáhateľnej pohľadávke,
jej príslušenstvu a všetky práva s ňou spojené zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/. Na katastrálnom
úrade Zvolen bola založená predmetná zmluva zo dňa 8. 7. 2004 spolu s prílohou č. 1, v ktorej je táto
označená ako strana 4 a ktorá špecifikuje pohľadávku ako istina 755.100,- Sk, úroky 72.968,40,- Sk,
t. j. spolu 828.068,40 Sk. V exekučnom konaní EX 115/4 bola predložená zmluva zo dňa 8. 7. 2004
totožného textu, avšak rozdielna v prílohe č. 1, ktorá bola označená ako strana 1 a ktorá špecifikovala
pohľadávku ako istina 755.100,- Sk, úrok do 28. 6. 2000 72.968,40 Sk, t. j. spolu 828.068,40 Sk a
príslušenstvo úrok 16,75 % ročne od 29. 6. 2000 a sankčný úrok 30 % ročne. Dňa 26. 8. 2004 bolo
voči dlžníkom POLYchema, s. r. o. a žalobcom 1/ až 3/ vydané upovedomenie o začatí exekúcie v
prospech oprávneného KADOP, a. s. na pohľadávku z úverovej zmluvy č. 28/98. Námietky žalobcov
proti exekúcii OS v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 11. 5. 2005 č. 3 Er 1077/04 - 133 zamietol. Na
základe mimoriadneho dovolania bolo rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 M Cdo 22/05 uvedené
rozhodnutie zrušené a vec vrátená OS v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. V odôvodnení Najvyšší súd
SR uviedol, že v časti, v ktorej odôvodnil súd zamietnutie námietok ohľadom výšky sankčného úroku je
jeho rozhodnutie pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Následne OS Banská Bystrica uznesením
č. k. 3 Er 1077/2004 - 363 zo dňa 6. 10. 2008 vyhlásil uvedenú exekúciu voči navrhovateľom 1/ až 3/ za
neprípustnú a túto zastavil, keďže notárska zápisnica, ktorá bola oprávneným predložená ako exekučný
titul týchto ako fyzické osoby - dlžníkov nezaväzovalo. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 6. 4.
2009. Žalobcovia vedú konanie o náhrade škody v tomto konaní na OS Brezno voči SR - v zastúpení MS
SR, kde uvedený súd dňa 27. 5. 2011 vydal rozsudok 4C 40/2009 - 520, ktorým priznal náhradu škody
žalobcovi 1/ 1.393,60 eur, žalobcovi 2/ 1841,91 eur a žalobcovi 3/ 7.285,09 eur, ako aj nemajetkovú
ujmu každému z nich v sume 2.000,- eur a vo zvyšku návrh zamietol. Oznámením zo dňa 24. 6. 2005
upovedomil žalovaný 2/ žalobcov o postúpení predmetnej pohľadávky uplatnenej v exekučnom konaní
EX 115/04 dňa 13. 6. 2005 spoločnosti KASTA K, s. r. o., ktorej bola uvedená pohľadávka postúpená



zmluvou o postúpení zo dňa 13. 6. 2005. Neplatnosti uvedenej zmluvy sa žalobcovia domáhajú na
OS Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 39Cb 32/2008, ktoré súd uznesením zo dňa 28. 7. 2009
prerušil do právoplatného skončenia tohto konania. Na základe návrhu oprávneného Bradlo Invest real,
s. r. o. bola začatá exekúcia voči žalobcom z predmetnej pohľadávky, ktorá bola uznesením OS Nové
mesto nad Váhom 6Er 46/2009 - 125 zo dňa 7. 1. 2010 odložená až do právoplatného rozhodnutia
vo veci vedenej na OS Trenčín pod sp. zn. 39Cb 32/2008 o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 13. 6. 2005 medzi KADOP, a. s., a KASTA K, s. r. o. (v súčasnosti BradloInvest real,
s. r. o.) a predmetnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I. Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že na
Okresnom súde Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 16C 13/2008 sa žalobcovia domáhajú voči
Slovenskej sporiteľni, a. s., Slovenskej konsolidačnej, a. s., BradloInvest, a. s., o. c. p. a BradloInvest
real, s. r. o. určenia výšky úroku z omeškania na základe úverovej zmluvy č. 28/98 zo dňa 10. 8. 1998
uzatvorenej medzi POLYchema, s. r. o. a Priemyselnou bankou, a. s. na 7,5 % ročne zo sumy 755.100,-
Sk od 1. 2. 2000 do 20. 9. 2004, pričom konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v prejednávanej veci nie je daný
naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky,
nakoľko ich právne postavenie nie je neisté, keďže ako správne uviedol súd prvého stupňa ich právne
postavenie sa takýmto určením nezmení, keďže zostanú ručiteľmi predmetnej pohľadávky bez ohľadu
na to, kto bude veriteľom. Taktiež bol správny záver súdu prvého stupňa, ktorý zamietol žalobu i v časti
eventuálneho petitu s poukazom na to, že pokiaľ žalobcovia namietajú výšku príslušenstva, môžu výšku
príslušenstva namietať v exekučnom konaní formou námietok v zmysle § 50 ods. 1 Exekučného poriadku
proti uplatnenému exekučnému titulu. Navyše súd prvého stupňa správne poukázal na to, že žalobcovia
sa určenia výšky úrokov domáhajú v samostatnom konaní vedenom pod sp. zn. 16C 13/2008 a preto ani
v tejto časti žaloby žalobcovia nepreukázali naliehavosť právneho záujmu. Správne preto súd prvého
stupňa vyvodil záver, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určením a žalobu
zamietol.

Odvolací súd má za to, že žalobcovia neosvedčili ani nepreukázali naliehavý právny záujem na
požadovanom určení a preto správne súd prvého stupňa ich žalobu zamietol. Určovacie návrhy (i
negatívne) podľa názoru odvolacieho súdu slúžia potrebám praktického života a nemôžu viesť k
zbytočnému rozmnožovaniu súdnych sporov, naliehavý právny záujem na požadovanom určení je preto
súčasne daný vtedy, ak je toto určenie spôsobilé odstrániť právny stav neistoty alebo ohrozenie jeho
práva, čo nie je v danom prípade. Námietky žalobcov týkajúce sa hmotnoprávnych dôvodov neplatnosti
zmluvy sú pre posúdenie danej veci právne irelevantné, keď odvolací súd poukazuje na to, že po
zamietnutí návrhu na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je pre nedostatok naliehavého
právneho záujmu na takomto určení, je súčasne vylúčené, aby bol takýto návrh preskúmavaný
odvolacím súdom po stránke vecnej. Súd prvého stupňa sa v dôvodoch svojho rozsudku v potrebnom
rozsahu vyporiadal s námietkami navrhovateľov a preto odvolací súd v dôvodoch bližšie odkazuje na
dôvody a závery rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožňuje v celom rozsahu (§ 219 ods. 2 O.
s. p.). Námietky navrhovateľov odvolací súd preto považuje za nedôvodné a nemohol k nim prihliadnuť
ani v tomto odvolacom konaní, keď navrhovatelia ani v odvolacom konaní neprodukovali žiadne také
dôkazy, ktoré by mohli zvrátiť výsledky vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci. Súd prvého
stupňa vo veci riadne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a vec
posúdil správne aj po právnej stránke.

K odvolacej námietke žalobcov, že súd prvého stupňa nerozhodol o ich eventuálnom petite žaloby
odvolací súd uvádza, že okrem iných náležitostí vyplývajúcich z § 79 ods. 1 O. s. p. návrh na začatie
konania musí obsahovať aj návrh toho, čoho sa žalobca domáha, teda žalobný petit, ktorý musí
byť presný a určitý. V rozpore s požiadavkami presnosti a určitosti žalobného návrhu nie je ani tzv.
eventuálny petit, v ktorom žalobca žiada, aby žalovanému pre prípad (in eventum) nemožnosti vlastného
(nepeňažného) plnenia, bola uložená povinnosť poskytnúť plnenie peňažné, res. petit alternatívny,
ktorým sa žalobca, pokiaľ to právny predpis alebo zmluva pripúšťa, môže domáhať, aby žalovanému
bola uložená povinnosť poskytnúť podľa svojej voľby jedno alebo druhé plnenie. V prípade eventuálneho
petitu jeden petit vylučuje druhý. Ak súd pri rozhodovaní o eventuálnom návrhu s tzv. primárnym
a subsidiárnym (eventuálnym) petitom zistí, že dôvodným je len návrh podľa druhého (náhradného)
petitu (na peňažné plnenie), prvý návrh (na vydanie veci) zamietne. Ak však zistí, že dôvodným je



prvý (primárny) návrh na nepeňažné plnenie (vydanie veci), tomuto návrhu vyhovie, ale o druhom
(náhradnom) petite nerozhoduje. Odvolací súd má za to, že eventuálny petit prichádza do úvahy v
zásade iba vo vlastníckych žalobách, znejúcich na plnenie, ak by nebolo možné vec vydať pre jej
neexistenciu; za riadny eventuálny petit nemožno považovať uplatnenie iného nároku pre prípad, že
prvý žalobný petit bude neprípustný, resp. mu nebude vyhovené. V prejednávanej veci sa žalobcovia
domáhali určenia neplatnosti zmluvy, eventuálne, že predmetnou zmluvou o postúpení pohľadávky zo
dňa 8. 7. 2004 bola postúpená pohľadávka ako je definovaná v prílohe č. 1. Napriek tomu, že žalobcovia
svoj druhý petit označili ako eventuálny, je zrejmé, že sa nejedná o eventuálny petit a preto súd prvého
stupňa postupoval správne, ak o tomto petite ako o petite eventuálnom samostatne nerozhodol.

Z uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil
podľa § 219 ods. 1 O. s. p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1106219455)

  1. 15. 11. 2011Rozhodnutie Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 26C/190/2006 z 15. 11. 2011potvrdené
  2. 24. 2. 2013Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/145/2012 z 24. 2. 2013 (toto rozhodnutie)
  3. 25. 2. 2013Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/145/2012 z 25. 2. 2013