Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/513/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106222774 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1106222774.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Ayše Pružinec - Erenovej v právnej veci navrhovateľa: T. C., N.. XX. XX.XXXX, A. N. Č.. X, N., zastúpeného JUDr. Petrom Harakálym, advokátom v Košiciach, Kováčska č. 28, proti odporcovi: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad č. 4, Bratislava, o náhradu škody z ublíženia na zdraví a o zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 19 C 59/2006-186 zo dňa 13.apríla 2012 v pomere hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 19C 59/2006-186 zo dňa 13. apríla 2012 o d m i e t a . Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania vo výške 7% zo sumy 15.664,26 € od 17.7.2006 do zaplatenia p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi titulom bolestného sumu 3.246,40 € s úrokom z omeškania vo výške 7% ročne zo sumy 9.487,- € od 17.7.2006 do 8.8.2006 a zo sumy 3.246,40 € od 17.7.2006 do zaplatenia ako aj k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a jeho mimoriadneho zvýšenia sumu 31.317,97 € s úrokom z omeškania vo výške 7% ročne zo sumy 52.214,21 € od 17.7.2006 do 8.8.2006 a zo sumy 15.664,26 € od 17.7.2006 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň rozhodol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vo veci samej samostatným uznesením. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že predmetom konanie je posúdenie nároku na bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia a nároku na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľa vzniknutého za škodu na zdraví, ktorú navrhovateľ utrpel následkom ťažkého úrazu dňa 15.11.2004 pri nehode motorového vozidla zn. Passat, Z. N. XXX A., ktoré viedol vodič a zároveň prevádzkovateľ motorového vozidla V. B.. V priebehu konania (žaloba bola podaná dňa 17.7.2006) dňa 8.8.2006 došlo k čiastočnému vyššie uvedenému plneniu odporcu titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Plniť mimoriadne zvýšenie SSU na základe návrhu navrhovateľa na uzatvorenie dohody odporca odmietol s odôvodnením, že tento nárok nebol navrhovateľom riadne preukázaný. Medzi účastníkmi boli sporné niektoré bodové ohodnotenia medzi posudkami o bolestnom a SSU, ktoré vypracovalo pre navrhovateľa Národné rehabilitačné centrum Kováčová a ohodnotením bolestného a SSU, ktoré si vypracoval odporca prostredníctvom zmluvného lekára V.. P. S. v rámci likvidácie poistnej udalosti dňa 19.7.2006. Sporný bol výpočtový základ pre výpočet bodového ohodnotenia pri bolestnom a SSU, výška spoluzavinenia a začiatok plynutia omeškania odporcu. Medzi účastníkmi nebolo v konaní neskôr sporné, že tak ako v prípade bolestného, tak aj v prípade posudzovania SSU je rozhodným obdobím rok 2005, keďže v tomto roku došlo k ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľa, čo je dôležité pre posúdenie hodnoty jedného bodu. Z Posudku o bolestnom č. 43/2009 zo dňa 30.11.2008 vypracovanom V.. K. Š. vyplýva, že súčet bodov za bolestné činí 1290 bodov, pričom podľa zákona č. 437/2004 Z.z., cena za 1 bod je 287,30 Sk, spolu to činí 370.617,- Sk, t. j. 12.302,23 eur. Súčet bodov za SSU činí 7100 bodov, za 1 bod 316,50 Sk, či činí 2.247.150,00 Sk, t. j. 74.591 €. Odporca uhradil navrhovateľovi dňa 8.8.2006 titulom bolestného sumu 188.004,- Sk, t.j. 6.240,60 € a sumu 1.101.420,- Sk, t.j. 36.560,50 € ako náhradu za SSU, a to po zohľadnení spoluzavinenia v rozsahu 40%. Mimoriadne zvýšenie SSU uhradiť odmietol s odôvodnením, že nedošlo k dohode, keďže návrh na jej uzatvorenie nebol navrhovateľom riadne preukázaný. Po právnej stránke prvostupňový súd rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 420 ods. 1, § 441, § 444 Občianskeho zákonníka, ustanoveniami § 4 ods. 1, 2, 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ustanoveniami § 1, § 2 ods. 1, 2, 3 ods. 1, 2, 3, § 4 ods. 1, 2, 3, § 5 ods. 1, 2, 4, 5, § 6 ods. 1, 2, 3, § 7 ods. 1, 6, 8 ods. 1, 2, 4, 5, 6, 7, 8, 10 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, keď mal za preukázané, že navrhovateľ utrpel dňa 15.11.2004 vo veku 28 rokov ťažký úraz autohaváriou, následkom ktorého navrhovateľ utrpel trieštivú zlomeninu tela stavca C5 s posunom (piateho krčného stavca) s posunom kostných úlomkov do miechového kanála s poranením miechy, ochrnutím všetkých štyroch končatín (Kvadruplégia), ktoré zranenie malo za následok trvalú invaliditu. Liečba zranenia trvala od 15.11.2004 do 27.4.2005, kedy bol prepustený z ústavného ošetrenia Národného rehabilitačného centra Kováčová. Počas liečenia sa podrobil infúznej a transfúznej liečbe, 4 operačným zákrokom (16.11.2004 v CA, dňa 23.11.2004, 1.12.2004 v CA, 13.1.2005 v LA) umelej pľúcnej ventilácii, bol dlhodobo imobilizovaný pre potrebu opakovaných a náročných operácii krčnej chrbtice, trpel vznikom preležanín na pravej nohe, infekciami močových ciest, inkontinenciou, narušenou termoreguláciou, psychickými útrapami. Úraz zanechal na navrhovateľovi trvalé následky, navrhovateľ je imobilný, plne odkázaný na invalidný vozík, na pomoc druhých aj pri vykonávaní základných hygienických potrieb, nevie udržať moč a stolicu, v rukách nemá úchop, má značné obmedzenie v sexuálnom živote. Podľa posudku Úradu práce sociálnych vecí a rodiny zo dňa 21.11.2005 je miera funkčnej poruchy u navrhovateľa 80% a je považovaný za občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Prináleží mu teda voči odporcovi odškodnenie titulom bolestného a SSU v zmysle § 444 Občianskeho zákonníka. S poukazom na ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka súd určil mieru spoluzavinenia navrhovateľa na škode na zdraví vzniknutej popísaným úrazom vo výške 30%. Súd pri posudzovaní miery spoluzavinenia vychádzal zo skutočnosti, že navrhovateľ dňa 15.11.2004 vo večerných hodinách dobrovoľne a opakovane nastúpil do motorového vozidla k vodičovi, o ktorom bezpečne vedel, že požil vždy pred každou jazdou väčšie množstvo alkoholických nápojov, teda nebol spôsobilý viesť motorové vozidlo. Navrhovateľ sám porušil dopravné predpisy, keď si bezprostredne pred nehodou ľahol na zadné sedadlo, nesedel riadne na zadnom sedadle a nebol v čase nehody pripútaný bezpečnostným pásom. Za vzniknutú škodu na zdraví je teda spoluzodpovedný. Vzhľadom na popísané okolnosti prípadu tak súd určil mieru spoluzavinenia navrhovateľa na vzniknutej škode na zdraví vo výške 30%. Prvostupňový súd zaviazal odporcu k náhrade škody na zdraví titulom bolestného vo výške 3.246,60 €, keď vychádzal z bodového ohodnotenia bolestného určenej súdnym znalcom V.. Š. v ZP č. 43/2009 vo výške 1.290 bodov x 316,50/1 bod (2% z priemernej mesačnej mzdy za rok 2004, nie za rok 2003 ako použil znalec v ZP, nakoľko ešte v roku 2005 sa navrhovateľ podrobil lekárskym zákrokom, v ZP je napr. uvedená laryngoskopia a dekanylácia tracheostomie dňa 13.1.2005, teda nárok na bolestné mu vznikol v roku 2005), čo činí sumu 13.553,- €. Po zohľadnení miery spoluzavinenia navrhovateľa v rozsahu 30%, t.j. sumy 4.065,90 € bolestné tak činí sumu 9.487,- €. Po odpočítaní plnenia, ktoré titulom bolestného poskytol dňa 8.8.2006 odporca vo výške 6.240,60 € tak suma, ktorú musí doplatiť odporca titulom bolestného činí 3.246,50 €. Bodové ohodnotenie vo výške 316,50 za 1 bod nespochybnil ani odporca, keď takúto hodnotu bodu uvádza vo svojich vyjadreniach k bodovému ohodnoteniu bolestného, nemal námietky ani navrhovateľ. V druhom výroku rozhodnutia súd zaviazal odporcu k náhrade Sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej len "SSU") vrátane jeho mimoriadneho zvýšenia o 30%, po zohľadnení miery spoluzavinenia navrhovateľa na škode v rozsahu 30%. Vzhľadom na mimoriadne ťažké a trvalé následky úrazu, trvalú invaliditu spôsobenú úrazom, prakticky úplné vylúčenie navrhovateľa zo spoločenského a pracovného života najmä s poukazom na jeho odkázanosť na invalidný vozík, inkontinenciu a stratu úchopu, pomoc druhých, bez prognózy zlepšenia súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšil o 30%. Súd tiež zohľadnil vek navrhovateľa, v ktorom sa mu tento úraz stal - 29 rokov. Súd zohľadnil tiež skutočnosť, že k úrazu došlo 3 roky po uzatvorení manželstva navrhovateľa, ktoré bolo v tom čase bezdetné, pričom schopnosť navrhovateľa následkom úrazu splodiť a reálne aj uživiť deti sú do budúcna, vzhľadom na trvalé následky úrazu, výrazné obmedzené. Pri určení základnej výšky SSU súd vychádzal z bodového ohodnotenia určeného súdnym znalcom V.. Š. v ZP č. 49/2009 vo výške 7.100 bodov x 316,50 €/1 bod, čo činí sumu celkom 74.591,71 €. Po zohľadnení spoluúčasti navrhovateľa na škode v rozsahu 30% v sume 22.377,50 €, tak výška SSU činí 52.214,21 € s odpočítaním plnenia poskytnutého odporcom titulom SSU dňa 8.8.2006 vo výške 36.560,50 € tak suma základnej výšky SSU, ktorú je povinný odporca doplatiť navrhovateľovi predstavuje 15.653,71 €. Právny zástupca navrhovateľa namietal posudok súdom ustanoveného znalca v tejto časti, a o to položku 321 314 a v týchto položkách žiadal nariadiť ďalšie kontrolné znalecké dokazovanie. Súd tento návrh na vykonanie pre neúčelnosť a nehospodárnosť zamietol. Znalec sa s opakovanými námietkami právneho zástupcu navrhovateľa riadne vo svojom posudku vysporiadal, v posudku pracoval a zohľadnil diagnózu kvadruplégia, aj s príslušným bodovým ohodnotením. Prvostupňový súd dodal, že svoj znalecký posudok o bolestnom a SSU predložil jednak navrhovateľ a aj odporca. Súdom ustanovený znalec vypracoval teda v poradí vo veci už tretí posudok o bolestnom a SSU, pričom tento bol najkomplexnejší a zodpovedal všetky potrebné otázky ohľadom posúdenia zdravotného stavu navrhovateľa. Po mimoriadnom zvýšení SSU v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o 30% čo činí sumu 22.377,50 €, po odčítaní 30%-tnej miery spoluzavinenia navrhovateľa na škode vo výške 6.713,25 €, tak výška mimoriadneho zvýšenia SSU je 15.664,26 €. Spolu čiastka, ktorú je odporca týmto rozsudkom povinný uhradiť navrhovateľovi titulom SSU a jeho mimoriadneho zvýšenia je celkom 31.318,50 €. O príslušenstve k istine prvostupňový súd rozhodol v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z,. Úroková sadzba NBS bola ku dňu podania žaloby, t.j. ku dňu 17.07.2006 vo výše 4%. Dvojnásobok tak činí 8% ročne, čo je maximálna zákonná výška úroku z omeškania. Súd navrhovateľovi priznal úroky z omeškania v zmysle petitu žaloby vo výške 7% ročne počnúc dňom podania žaloby, keď mal za preukázané, že už týmto dňom bol odporca v omeškaní s úhradou plnenia, s poukazom na fakt, že v tom čase bola zodpovednosť škodcu, t.j. osoby u odporcu poistenej za vzniknutú škodu na zdravý navrhovateľa preukázaná s poukazom na právoplatne skončené trestné konanie pred Okresným súdom v Nitre. Odporca poskytol navrhovateľovi čiastočné plnenie titulom bolestného a SSU až 8.8.2006, t.j. po podaní žaloby. Prvostupňový súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania počnúc dňom 17.7.2006 (podanie žaloby na súd) vo výške 7% ročne v zmysle petitu žaloby aj za mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, t. j. zo sumy 15.664,26 €, keďže odporca na návrh dohody mu predloženej v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. navrhovateľom nereagoval zodpovedajúcim spôsobom. Už v samotnom návrhu na uzatvorenie dohody o vyrovnaní boli následky úrazu bližšie popísané a špecifikované, a vzhľadom na diagnózu navrhovateľa aj ľahko predpokladateľné, a preto tvrdenie odporcu, že nemal všetky podklady na jeho ustálenie, súd považoval za účelové. Naviac, k uzatvoreniu takejto dohody mohlo dôjsť aj počas súdneho konania, keď na pojednávaní dňa 21.5.2007 zástupca odporcu uviedol, že priznať navrhovateľovi určité zvýšenie SSU je na mieste. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ aj odporca. Odvolanie odporcu smerovalo proti výroku v časti úroku z omeškania za mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia priznaného zo sumy 15.664,26 eur, vo výške 7 % ročne od 17.7.2006 do zaplatenia a žiadal, aby odvolací súd zmenil v tejto časti rozhodnutie tak, že žalobu v tejto časti zamietne. Odporca citoval ustanovenie § 6 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré neukladá poisťovateľovi povinnosť uzavrieť dohodu v prípade ak mu bola predložená, táto možnosť je výlučne fakultatívna za predpokladu, že dôjde ku konsenzu o náležitostiach dohody. Požadovať úrok z omeškania možno podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a mal za to, že nemôže byť v omeškaní s plnením za nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len SSU), ktorý vznik buď uzavretím dohody o vyrovnaní podľa § 6 ods. 1 zákona, pričom táto dohoda uzavretá medzi žalobcom a žalovanou nikdy nebola, alebo právoplatným rozhodnutím súdu podľa § 5 zákona č. 437/2004 Z.z. Ďalej uviedol, že navrhovateľ navrhol uzavrieť dohodu o urovnaní v zmysle § 6 ods. 1 zákona 437/2004 Z.z., pričom navrhol zvýšiť náhradu za SSU o maximálnu výšku, t.j. o 50 %. On mal za to, že na priznanie takéhoto maximálneho zvýšenia náhrady je potrebné preukázať aktívnym zapojením sa navrhovateľa do života a spoločnosti pred dopravnou nehodou, za účelom čoho aj vyzval navrhovateľa na predloženie podkladov odôvodňujúcich požadované zvýšenie náhrady za SSU. Predpokladom uzavretia dohody o urovnaní doteraz sporných práv a povinností sú bezpochyby určité vzájomné ústupky strán dohody, avšak zo strany navrhovateľa nikdy nedošlo k predloženiu požadovaných dokladov, čo malo za následok zmarenie uzavretia dohody o urovnaní. Nie je preto celkom správne odôvodnenie prvostupňového súdu, že išlo o jeho účelové konanie, nakoľko sporným nebolo ustálenie následkov úrazu navrhovateľa (za ktoré sa priznáva základná náhrada za SSU) ako to mylne súd uvádza, ale práve jeho zapojenie sa do spoločnosti a života pred utrpením úrazu, s prihliadnutím na ktoré sa určí zvýšenie náhrady za SSU. Poukázal na to, že ani súd vo svojom rozhodnutí nepriznal zvýšenie náhrady za SSU vo výške 50 %, pretože ani navrhovateľ v tomto smere neprodukoval v konaní dôkazy, ktoré by takéto zvýšenie odôvodňovali. Záverom uviedol, že len súdu náleží priznať mimoriadne zvýšenie náhrady za SSU, pokiaľ nedôjde k uzavretiu dohody v zmysle § 6 ods. 1 zákona 437/2004 Z.z., t.j. len súd môže vo výroku svojho konštitutívneho rozhodnutia zaviazať na plnenie takéhoto nároku. Je preto logické, že k omeškaniu môže dôjsť jedine, ak povinná strana neplní v zmysle právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, resp. platne uzavretej dohody o urovnaní. Ako sme vyššie uviedli, k uzavretiu dohody nikdy nedošlo a preto sa v žiadnom prípade nemohol dostať do omeškania s plnením. Súd ad absurdum ustálil moment omeškania dňom podania žaloby, pričom ak správne aplikoval právnu normu, musel by ho zaviazať na zaplatenie úroku z omeškania okamihom nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia, čo nie je s ohľadom na § 154 ods. 1 O.s.p. možné, pretože v čase vyhlásenia rozsudku v časti zvýšenia náhrady za SSU nebola omeškaní s jej plnením. Navrhovateľ vo svojom odvolaní uviedol, že nenapadá priznané sumy a jeho odvolanie smeruje proti len zamietavej časti rozsudku. Svojím odvolaním žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že odporca je povinný zaplatiť mu sumu 5.948,22 € z titulu bolestného, 57.949,95 € z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, všetko so 7 %-ným ročným úrokom z omeškania od 10.7.2006 do zaplatenia, sumu 28.974,98 € z titulu mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia a náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní namietal určenie jeho spoluviny v rozsahu 30%, naďalej zotrval na námietkach ohľadne bodového ohodnotenia a znaleckého posudku V.. Š., kde žiadal vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania. Záverom nesúhlasil s výškou mimoriadneho odškodnenia, keď poukázal na závažnosť vzniknutej ujmy a podľa neho požadovaná a zákonom prípustná náhrada škody v rozsahu 50% zvýšenia predstavuje minimálnu náhradu, ktorú je nutné považovať za primeranú. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca, ktorý považoval za správny záver súdu prvého stupňa ohľadne určenia spoluviny navrhovateľa, bodového ohodnotenia a znaleckého posudku. K námietke, že súdom priznané 30 % mimoriadne zvýšenie sa javí ako neprimerané vo vzťahu k preukázaným následkom úrazu navrhovateľa uviedol, že podľa ust. § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 % a trval na tom, že na priznanie náhrady na maximálnu možnú sumu, je napriek preukázaným zdravotným následkom úrazu, ktoré si sčasti zavinil sám navrhovateľ, potrebné preukázať zapojenie sa navrhovateľa do života a spoločnosti, nakoľko samotné poškodenie zdravia samo osebe neodôvodňuje priznanie najvyššieho možného (mimoriadneho) zvýšenia náhrady za SSU. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 8. augusta 2012 č.k. 19C 59/2006-215 prvostupňový súd vo zvyšku uplatneného nároku na náhradu škody na zdraví, súd návrh zamietol a odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I súdny poplatok vo výške 2.073,50 € do troch dní odo dňa právoplatnosti doplňujúceho rozsudku. Dopĺňací rozsudok odôvodnil ustanovením § 166 ods. 1, 2 O.s.p., keď uviedol, že navrhovateľ sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 365.200,- Sk za bolesť, sumy 2.856.000,- Sk titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a sumy 1.428.000,- Sk titulom mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Po čiastočnom plnení zo strany odporcu navrhovateľ vzal čiastočne žalobu späť a navrhol zmenu petitu tak, že žiadal, aby súd zaviazal odporcu k úhrade sumy 179.196,- Sk (5.948,22 €) titulom náhrady za bolesť, sumy 1.754.580,- Sk (58.241,39 €) titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a sumy 1.428.000,- Sk (47.400,92 €) titulom náhrady za mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Prvostupňový súd ďalej uviedol, že rozsudkom č.k. 19 C 59/2006-186 zo dňa 13.04.2012 zaviazal odporcu k náhrade sumy 3.246,40 € titulom bolestného, pričom navrhovateľ žiadal sumu 5.948,22 €, k náhrade sumy 31.317,97 € titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a jeho mimoriadneho zvýšenia, pričom navrhovateľ žiadal priznať sumu 105.642, 31 € (58.241,39 € titulom SSU a 47.400,92 € titulom mimoriadneho zvýšenia SSU). Pri písomnom vyhotovovaní rozsudku súd zistil, že nerozhodol o tej časti nároku navrhovateľa, ktorá mu nebola súdom priznaná a o povinnosti odporcu na zaplatenie súdneho poplatku, čo odstránil dopĺňacím rozsudkom. Dopĺňací rozsudok nebol zo strany navrhovateľa ani odporcu napadnutý odvolaním. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p. ) v medziach daných odvolaním vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (tento rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je potrebné odmietnuť. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa rozsudkom 19 C 59/2006-186 zo dňa 13. apríla 2012 zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi titulom bolestného sumu 3.246,40 € s úrokom z omeškania vo výške 7% ročne zo sumy 9.487,- € od 17.7.2006 do 8.8.2006 a zo sumy 3.246,40 € od 17.7.2006 do zaplatenia ako aj k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a jeho mimoriadneho zvýšenia sumu 31.317,97 € s úrokom z omeškania vo výške 7% ročne zo sumy 52.214,21€ od 17.7.2006 do 8.8.2006 a zo sumy 15.664,26 € od 17.7.2006 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Ak podal navrhovateľ odvolanie proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti, hoci predmetný rozsudok výrok o zamietnutí návrhu vo zvyšnej časti neobsahuje, bolo potrebné odvolanie odmietnuť s poukazom na ustanovenie § 218 ods.1 písm. b/ O.s.p., pretože bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený, keďže navrhovateľovi predmetným rozsudkom bolo ( i keď čiastočne) vyhovené, teda bol uspokojený, a týmto rozhodnutím nebola navrhovateľovi spôsobená žiadna ujma na jeho právach. Pre úplnosť veci odvolací súd dodáva, že o zamietnutí návrhu nad súdom priznanú časť 3.983,27 € rozhodol súd prvého stupňa dopĺňacím rozsudkom zo dňa 8. augusta 2012 č.k. 19C 59/2006-215, ktorý nebol navrhovateľom odvolaním napadnutý, preto nenastal suspenzívny účinok v zmysle § 206 ods. 1 O.s.p., a ak navrhovateľ nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa so zamietnutím časti návrhu, mal využiť možnosť opravného prostriedku v zmysle poučenia súdu, ktoré je súčasťou dopĺňacieho rozsudku. Čo sa týka odvolania odporcu, odvolací súd dospel k záveru, že toto nie je dôvodné. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%. Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona poskytovateľ náhrady a poškodený môžu uzatvoriť dohodu o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to aj nad výšku náhrady ustanovenú týmto zákonom, najviac však do výšky náhrady ustanovenej v § 5 ods. 5; ak ide o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, dohodu s poškodeným môže uzatvoriť poisťovateľ alebo Slovenská kancelária poisťovateľov. Podľa § 6 ods. 3 citovaného zákona poškodený je oprávnený uplatniť nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde, ak sa podal návrh na uzatvorenie dohody podľa odseku 1 a do troch mesiacov od jeho podania sa neuzatvorila dohoda podľa odseku 1 a neuspokojili sa nároky poškodeného. V zmysle citovaného ustanovenia § 5 ods. 5 môže súd zvýšiť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ale o takomto zvýšení náhrady sťaženie spoločenského uplatnenia môže uzatvoriť poskytovateľ náhrady a poškodený dohodu o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Vzhľadom na možnosť uzatvorenia dohody tu potom právny predpis v zmysle § 6 ods. 3 priamo určuje dobu splatnosti navrhovanej výšky náhrady na tri mesiace od podania návrhu na vyrovnanie, nie od uzatvorenia dohody, resp. neprijatia návrhu adresátom. Ako vyplýva s obsahu spisu, navrhovateľ listom zo dňa 5.4.2006 (č.l. 7 spisu) podal návrh na dohodu o vyrovnaní, keď žiadal o zaplatenie náhrady škody z titulu bolestného vo výške 432.000,-Sk (1350 bodov x 320,-Sk), sťaženia spoločenského uplatnenie vo výške 3.360.000,-Sk (9600 bodov x 350,-Sk) a zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenie o 50% - 1.680.000,-Sk. Keďže nedošlo k uzatvoreniu dohody po uplynutí 3 mesiacov od podania návrhu, t.j. do 5.7.2006, odporca sa dňom 6.7.2006 dostal do omeškania a navrhovateľovi vzniklo právo požadovať od odporcu aj úroky z omeškania vo výške 8% v zmysle § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. nielen z náhrady škody z titulu bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenie ale aj zvýšenej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Ak však žalobným návrhom navrhovateľ požadoval priznať úrok z omeškania až odo dňa 10.7.2006 vo výške 7% s poukazom na ust. § 153 ods. 2 O.s.p., nebolo možné jeho návrh prekročiť. Odvolací súd v zmysle vyššie uvedeného rozsudok prvého stupňa č.k. 19 C 59/2006-186 v napadnutej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania vo výške 7% zo sumy 15.664,26 € od 17.7.2006 do zaplatenia v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď o týchto rozhodne prvostupňový súd s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.