Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/504/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106224221 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1106224221.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľky: Z.. D. E., H.. XX. X. XXXX, C. D. X, C., zastúpená: advokátska kancelária SCHUBERT & partners, s.r.o., Vansovej 2, Bratislava, proti odporcovi: Z.. P. N., H..XX. X. XXXX, C. R. XX, C., zastúpený: JUDr. Eva Vodová, advokátka, so sídlom Wilsonova 4, Bratislava, o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k maloletému Z. E., H.. XX. X. XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, o odvolaní navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 4. 4. 2012, č.k. 26C/242/2006 - 377 r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 4. 4. 2012, č.k. 26C/242/2006-377 v časti výživného, ako aj v zamietajúcej časti p o t v r d z u j e . V časti zročného výživného napadnutý rozsudok m e n í tak, že nedoplatok otca na výživnom voči maloletému za obdobie od 1. 7. 2006 do 30. 4. 2012 vo výške 28.720,- eur povoľuje otcovi splatiť k rukám matky v štyroch splátkach po 7.180,- eur ročne, vždy do 31. 5. kalendárneho roka pod následkom straty výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že odporca MUDr. Ivan Valentovič, nar. 15. 4. 1954, je otcom maloletého Z. E., nar. 10. 8. 2000. Maloletého Z. E. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého v období od 1. 7. 2006 do 31. 12. 2006 sumou 750,- eur mesačne, v období od 1. 1. 2007 do 31. 12. 2007 sumou 420,- eur mesačne, v období od 1. 1. 2008 do 31. 12. 2008 sumou 600,- eur mesačne, v období od 1. 1. 2009 do 31. 12. 2009 sumou 300,- eur mesačne, v období od 1. 1. 2010 do 31. 12. 2010 sumou 300,- eur mesačne a počnúc dňom 1. 1. 2011 sumou 330,- eur mesačne k rukám matky maloletého, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Zároveň uložil otcovi maloletého povinnosť nedoplatok na výživnom za obdobie od 1. 7. 2006 do 30. 4. 2012 vo výške 28.720,- eur uhradiť k rukám matky maloletého do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku výšky vyživovacej povinnosti žalobu zamietol. Styk otca s maloletým Michalom neurčil. Odporcovi uložil povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 100,- eur, ako aj nahradiť navrhovateľke trovy konania v celkovej výške 183,94 eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 28. 7. 2006 sa navrhovateľka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že odporca je otcom maloletého Michala Kajana, nar. 10. 8. 2000. O určenie otcovstva k maloletému skôr nepožiadala preto, že odporca bol jej priamym nadriadeným, a tak sa bála straty zamestnania. Zároveň žiadala upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletému Michalovi tak, že odporca bude platiť na výchovu a výživu maloletého výživné vo výške 25.000,- Sk mesačne, a to aj za dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania. Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu potvrdil, že v čase narodenia mal. Michala žil s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti, krátko po jeho narodení sa v dôsledku vážnych nezhôd od navrhovateľky odsťahoval. Po rozchode sa o syna zaujímal, no bolo mu povedané, že nie je jeho otcom. Žiadal preto vykonať krvnú skúšku a dedično-biologickú skúšku. Vychádzajúc zo znaleckého posudku súdneho znalca Doc. RNDr. Vladimíra Feráka, CSc. mal súd za zistené, že je prakticky dokázané s pravdepodobnosťou vyššou ako 99,9% otcovstvo odporcu, a preto určil, že odporca je otcom maloletého Z. E.. Pretože s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa (§ 113 ods. 2 O.s.p.), rozhodoval súd aj o úprave práv a povinností k maloletému. Pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zistení, že maloletý Z. má 11 rokov. Je žiakom 5. ročníka Súkromnej základnej školy pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním na Bajkalskej ulici 20 v Bratislave, kde je ročné školné 1.400,- eur. Je všestranne nadaný, venuje sa cudzím jazykom, aktívne športu, najmä basketbalu a golfu. Je zdravý. Otec maloletého nemá vyživovacie povinnosti k deťom. Matka maloletého mala do júna 2011 celkom tri vyživovacie povinnosti k deťom; okrem maloletého Z. aj k dcére Z. a synovi Petrovi, ktorí pochádzajú z jej prvého manželstva. Od júla 2011 má vyživovaciu povinnosť len voči synom Michalovi a Petrovi, ktorý je študentom STU v Bratislave. Navrhovateľka je zamestnaná, pracuje v spoločnosti NESS Slovensko, a.s., má nepravidelný príjem, pričom jej celkový ročný príjem za rok 2011 netto bol 34.956,57 eur. Vlastní rodinný dom, ktorý nadobudla dedičstvom a ktorý užíva spolu so svojimi deťmi, a motorové vozidlo. Odporca je zamestnaný v spoločnosti Algebar Invest, s.r.o., ako konzultant pre projekty, kde poberá minimálnu mzdu. Spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti je zať odporcu. Predtým bol odporca zamestnaný v spoločnosti svojej dcéry BAZAAR, s.r.o., Bratislava. V rokoch 2004 až 2006 bol riaditeľom Všeobecnej zdravotnej poisťovne, v priebehu rokov 2006 až 2007 vykonával funkciu ministra zdravotníctva SR, neskôr pracoval na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V roku 2006 odporca dosiahol celkový ročný netto príjem 44.789,- eur (priemerne mesačne 3.732,- eur), v roku 2007 príjem 25.268,- eur (priemerne mesačne 2.106,- eur), v roku 2008 príjem 37.027 eur (priemerne mesačne 3.086 eur), v roku 2009 príjem 16.459,- eur (priemerne mesačne 1.372,- eur), v roku 2010 príjem 16.417,- eur (priemerne mesačne 1.368,- eur). V roku 2011 a 2012 odporca poberal len minimálnu mzdu. V priebehu konania navrhovateľka vyčíslila mesačné výdavky maloletého Michala na sumu 2.000,- eur a žiadala, aby bola odporcovi do budúcna uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 1.000,- eur mesačne. S poukazom na § 28, § 36 ods. 1, § 62, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. (ďalej len ZoR) rozhodol súd prvého stupňa o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému Michalovi tak, že ho zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa aj doposiaľ o maloletého výlučne osobne starala. Styk otca s maloletým Michalom neupravil. Rešpektoval tak vôľu oboch rodičov maloletého, ako aj odporučenie kolízneho opatrníka, pričom zohľadnil aj vek maloletého, ako aj možnosť dohodnúť si vzájomné stretnutie aktuálne podľa konkrétnej situácie a reálneho záujmu odporcu a syna Michala. Pri určení výživného súd vychádzal z príjmu odporcu podľa predložených daňových priznaní a dokladov o príjme vystavených zamestnávateľom odporcu, a určil vyživovaciu povinnosť odporcu zhruba v rozsahu 20% z čistého mesačného príjmu odporcu. V období od 1. 7. 2006 do 31. 12. 2006 tak určil mesačné výživné sumou 750,- eur, v období od 1. 1. 2007 do 31. 12. 2007 sumou 420,- eur mesačne, v období od 1. 1. 2008 do 31. 12. 2008 sumou 600,- eur mesačne, v období od 1. 1. 2009 do 31. 12. 2009 sumou 300,- eur mesačne, v období od 1. 1. 2010 do 31. 12. 2010 sumou 300,- eur mesačne a počnúc dňom 1. 1. 2011 sumou 330,- eur mesačne, k rukám matky maloletého, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Za obdobie rokov 2010 a 2011, v ktorom odporca vykazoval len minimálnu mzdu, súd pri určení výšky jeho vyživovacej povinnosti vychádzal z oznámenia Štatistického úradu SR zo dňa 23.3.2012 o výške priemernej mesačnej mzdy lekárov v roku 2010, ktorá činila sumu 1.240,- eur, keď dospel k názoru, že aj napriek zdravotnému stavu odporcu je v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať vyšší ako minimálny príjem, s poukazom na jeho doterajšiu úspešnú pracovnú kariéru. Súd nevyhovel návrhu matky určiť výživné 3 roky spätne od podania návrhu, nakoľko na jej návrh nevidel dôvody osobitného zreteľa, ktoré vyžaduje § 77 ods. 1 ZoR. Ňou uvádzaná skutočnosť, že v čase pred podaním návrhu pracovala s odporcom na spoločnom pracovisku v Spoločnej zdravotnej poisťovni a bála sa podať tento návrh z dôvodu rizika straty zamestnania súd považoval za nedostatočný a účelový. Preto v tejto časti návrh matky zamietol. Súd tiež určil nedoplatok na výživnom od 1. 7. 2006 do 30. 4. 2012 v sume 28.720,- eur (po zohľadnení čiastky 500,- eur, ktorú odporca ako výživné uhradil navrhovateľke v priebehu súdneho konania). Súd zaviazal odporcu k úhrade zročného výživného naraz, keď na poskytnutie splátok nevidel žiadne reálne dôvody. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. prvá veta a zaviazal odporcu k náhrade trov konania vzniknutých navrhovateľke v celkovej výške 183,94 eur, z toho na náhradu súdneho poplatku za návrh vo výške 66,40 eur (2.000,- Sk), a na náhradu zaplateného preddavku na znalca vo výške 117,54 eur. Odporcu tiež zaviazal k náhrade trov štátu, ktoré hradil ako odmenu súdnemu znalcovi. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, aj odporca. Navrhovateľka odvolaním napadla rozsudok v časti, ktorou súd nevyhovel jej návrhu, aby určil výživné 3 roky spätne od podania návrhu, ako aj v časti určenia výšky výživného za rok 2007, a výšky výživného vymeraného od 1. 1. 2012. Má za to, že dôvody osobitného zreteľa, ktoré vyžaduje § 77 ods. 1 ZoR boli naplnené, nakoľko odporca ako jej priamy nadriadený jej odporučil, aby nepodávala návrh na určenie otcovstva, pokiaľ nechce prísť o prácu. Kvôli finančnej núdzi bola nútená dňa 1. 4. 2003 nastúpiť po materskej dovolenke späť na pôvodné pracovisko - riaditeľstvo Apollo zdravotná poisťovňa a.s.. V tom čase žila v spoločnej domácností so 73 ročnou matkou, ktorá musela v marci 2003 odísť do dôchodku a nemohla navrhovateľke pri výchove maloletého ďalej finančne pomáhať. V čase nástupu navrhovateľky do funkcie revízneho lekára bol jej priamym nadriadeným odporca. Tento jej hneď po nástupe do zamestnania zopakoval, že ak podá návrh na určenie otcovstva, príde o prácu v zdravotnej poisťovni, a takisto sa postará o to, aby žiadnu prácu vyhovujúcu jej kvalifikácii v rezorte zdravotníctva nedostala. K 28. 2. 2006 bola z Apollo - zdravotnej poisťovne prepustená. Dva mesiace bola nezamestnaná, a od 1. 5. 2006 sa zamestnala ako revízny lekár na riaditeľstve zdravotnej poisťovne Dôvera a.s.. Koncom júla 2006 sa rozhodla podať návrh na určenie otcovstva maloletého Michala. Odporca bol v tom čase vymenovaný do funkcie ministra zdravotníctva SR. Nie náhodou dostala v auguste 2006 výpoveď od svojho zamestnávateľa z organizačných dôvodov k 31. 10. 2006. Z jej strany nešlo o špekulatívne konanie, pretože jej finančná situácia v tej dobe bola veľmi neistá a finančné prostriedky potrebovala. Čo sa týka určenia výšky výživného za rok 2007, až do júna 2007 nemohla získať prácu a bola evidovaná na úrade práce. Mala 3 vyživovacie povinnosti k dcére Z., k synom S. a Z., na výživu ktorého si musela požičiavať peniaze. Z uvedených dôvodov sa odvoláva proti výške výživného vymeraného v čase od 1. 1. 2007 v sume 420,- eur, nakoľko mala zvýšené náklady spojené s nástupom maloletého Michala do 1. ročníka základnej školy (príspevky na opravu triedy 2.000,- Sk, ZRPŠ 1.000,- Sk, triedny fond, školský klub a podobne). Preto považuje za nedostatočné, aby odporca prispieval na výchovu sedemročného syna iba takouto čiastkou, keď v tom čase zastával vysokú funkciu ministra zdravotníctva a navrhovateľka bola nezamestnaná, bez finančnej podpory. Navrhuje preto výživné na maloletého v roku 2007 určiť vo výške 800,- eur mesačne. Nesúhlasí ani s určením výšky výživného vymeraného od 1. 1. 2012. V konaní zdokladovala výdavky na starostlivosť o maloletého na sumu 2.051,- eur mesačne. Michal navštevuje súkromnú základnú školu, na ktorej bolo v školskom roku 2011/2012 školné vo výške 1.400,- eur (140,- eur mesačne) a 800,- eur zápisné (67,- eur mesačne). Okrem týchto položiek sú výdavky na učebnice, pomôcky, triedny fond, školské potreby, ZRPŠ , prednášky a exkurzie mimo školy v priemere 100,- eur mesačne. Škola v prírode, výlety, lyžiarsky, plavecký, korčuliarsky výcvik 40,- eur mesačne a stravné 36,- eur mesačne. V rámci záujmových činností maloletý navštevuje súkromnú jazykovú školu (anglický jazyk), kde priemerný mesačný poplatok je 95,- eur. Hrá basketbal za Inter Bratislava s mesačným poplatkom na tréningy 26,- eur, doprava na zápasy v rámci SR, letné sústredenia a turnaje mimo Bratislavy predstavuje sumu v priemere 45,- eur mesačne. Na rehabilitačné cvičenia v rámci basketbalu potrebuje 40,- eur mesačne. Okrem basketbalu trénuje Z. aj golf. Tréningy a doprava vychádzajú na 80,- eur mesačne. Na každý z týchto športov je potrebné športové vybavenie, a výdavky na ne tvoria sumu v priemere 200,- eur mesačne. Bežné výdavky ohľadom bývania, stravy, oblečenia, školských potrieb, liekov a drogistických potrieb, dopravy do školy, na záujmové krúžky, predstavujú sumu 450,- eur mesačne. Navrhovateľka platí 8,- eur mesačne za Michalov mobilný telefón, 9,- eur mesačne za internetové pripojenie. Kúpila mu aj počítač v sume 640,- eur, ktorý potrebuje do školy. Navrhovateľka sa stará o ďalší duševný vývoj maloletého kúpou kníh, najmä encyklopédií dejín, beletrie, návštevou divadelných a filmových podujatí, múzeí. Bez nákladov na zabezpečenie prázdnin tieto náklady tvoria 1.600,- eur mesačne. Maloletý nastúpil na 2. stupeň základnej školy, kde sa od 1. 9. 2012 všetky poplatky zvyšujú. Školné bolo zvýšené na 150,- eur mesačne. Spolu so svojou triedou sa má zúčastniť plánovaného pobytu v Anglicku. Odporca nepoberá mzdu, ktorá by zodpovedala jeho možnostiam a schopnostiam, keďže v minulosti napriek ochoreniu, ktorým teraz deklaruje nemožnosť sa primerane zamestnať, zastával pracovné pozície riaditeľa Vzájomnej zdravotnej poisťovne, poradcu riaditeľa zdravotnej poisťovne Apollo, námestníka pre zdravotnú politiku Apollo - zdravotnej poisťovne, riaditeľa Spoločnej zdravotnej poisťovne, ministra zdravotníctva SR, predsedu dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Na uvedené ochorenie sa liečil od počiatku vzťahu s navrhovateľkou, t. j. od roku 1998, a aj roky predtým. Preto je v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať vyššiu ako minimálnu mzdu, dokonca vyššiu, ako je priemerná mzda určená štatistickým úradom pre lekárske povolanie, nakoľko pôsobil výhradne vo vysokých manažérskych pozíciách v rezorte zdravotníctva, a nie ako bežný lekár z praxe. Pretože odporca má iba jednu vyživovaciu povinnosť na maloletého syna Michala, na ktorého osobne neprispieva, nestretáva sa s ním, ani neprejavuje záujem stretávať sa osobne a prispievať na jeho výchovu, považuje navrhovateľka za spravodlivé, aby jeho podiel tvoril aspoň 50 % vyčíslených a dokladovaných nákladov, t.j. aby platil výživné minimálne vo výške 1.000,- eur. Navrhla preto odvolaciemu súdu, aby zmenil rozsudok prvostupňového súdu tak, že prizná výživné na 3 roky spätne od podania návrhu, zaviaže otca prispievať na výživu maloletého Michala v období od 1. 1. 2007 do 31. 12. 2007 sumou 800,- eur mesačne a zaviaže otca prispievať na výživu maloletého v období od 1. 1. 2011 sumou 1.000,- eur mesačne. V ostatnom navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť. Odporca vo svojom odvolaní uviedol, že sa odvoláva proti výroku o povinnosti uhradiť nedoplatok na výživnom jednou sumou do 15. dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vytkol prvostupňovému súdu, že neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli v priebehu súdneho konania preukázané; a to, že jeho zdravotný stav je poznamenaný vážnymi zdravotnými ťažkosťami. Od roku 1998 trpí chronickým ochorením diabetes, v dôsledku čoho je odkázaný na dennú aplikáciu injekcií inzulínu a je v stálej starostlivosti diabetologickej poradne. Dlhodobo tiež trpí srdcovo cievnym ochorením, od roku 2006 sa dvakrát podrobil katetrizácii srdca, a je v stálej starostlivosti kardiologickej poradne. Uvedeným zdravotným ťažkostiam bol nútený prispôsobiť aj svoje pracovné aktivity. Je pravdou, že v rokoch 2004 až 2006 bol riaditeľom Všeobecnej zdravotnej poisťovne a od polovice roka 2006 zastával funkciu ministra zdravotníctva, avšak v polovici roka 2008 bol nútený odísť z tejto funkcie na vlastnú žiadosť zo zdravotných dôvodov. V nasledujúcich rokoch vykonával funkciu člena dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorá jeho zdravotný stav nezaťažovala. Z tejto funkcie bol po parlamentných voľbách koncom roka 2010 odvolaný. Paralelne s výkonom uvedenej funkcie bol určitú dobu zamestnaný na čiastočný úväzok vo firme svojej dcéry BAZAAR s.r.o., a to z dôvodu zabezpečenia odvodov do poisťovní, ktoré mu ako členovi dozornej rady neboli hradené. Od roku 2011 pracuje vo firme svojho zaťa ako konzultant pre projekty, a prácu vykonáva z domu, čo mu jeho zdravotný stav umožňuje. Zmena zamestnania vyvolaná predovšetkým zdravotným stavom mala prirodzene negatívny vplyv na jeho príjem. S ohľadom na jeho osobné podmienky nie je reálny predpoklad zmeny uvedeného stavu. Má 58 rokov, vážne zdravotné ťažkosti, a tieto skutočnosti zásadne ovplyvňujú možnosť jeho ďalšieho pracovného uplatnenia, a to napriek jeho kvalifikácii a doterajšej praxi. Nie je ani politicky činný. Odporca nenamieta výšku zročného výživného určenú súdom, avšak nie je v jeho reálnych možnostiach za súčasného stavu zaplatiť celú sumu zročného výživného naraz tak, ako mu to uložil súd prvého stupňa. Súd neprihliadol na vyššie uvedené individuálne podmienky a možnosti odporcu, ktoré poskytnutie splátok odôvodňovali. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie prvostupňového súdu v časti výroku o povinnosti uhradiť nedoplatok na výživnom zmenil tak, že tento nedoplatok otca maloletého na výživnom je otec maloletého povinný uhradiť k rukám matky maloletého v štyroch ročných splátkach vo výške každej splátky po 7.180,- eur ročne, počnúc prvou splátkou splatnou do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku. K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadril odporca s tým, že jej odvolanie nie je odôvodnené žiadnymi takými skutočnosťami ani argumentmi, v dôsledku ktorých by bolo možné mu vyhovieť. Odporca sa plne stotožňuje s nepriznaním spätného výživného za 3 roky od podania návrhu. V konaní bolo preukázané, že v dôsledku dlhodobo odmietavého postoja navrhovateľky sa odporca po narodení maloletého Z. nemal možnosť ujať svojich rodičovských práv a povinností k maloletému, i keď sa o takúto úpravu usiloval. Navrhovateľke nič nebránilo, aby návrh vo veci úpravy práv a povinností k maloletému podala skôr. Objektívnym faktom je, že možnosť podať uvedený návrh využila až 28. 7. 2006, t.j. 6 rokov od narodenia maloletého, a v čase, kedy zastával funkciu ministra zdravotníctva SR. Odporca kategoricky odmieta akékoľvek tvrdenia navrhovateľky ohľadne zasahovania do jej pracovnoprávnych vzťahov, a to tak v čase pred, ako aj po podaní tohto návrhu. Z listín predložených navrhovateľkou vyplýva, že jej pracovný pomer v zdravotnej poisťovni Dôvera skončil 31. 10. 2006 dohodou podľa § 60 Zákonníka práce, ktorej štandardnou súčasťou bol záväzok mlčanlivosti, týkajúci sa skutočností, o ktorých sa navrhovateľka ako zamestnanec počas trvania pracovného pomeru dozvedela. Uvedený záväzok korešpondoval s povinnosťou mlčanlivosti podľa dodatku č. 2006/001 k pracovnej zmluve. Oba dokumenty nenasvedčujú, že by boli uzatvorené neštandardným spôsobom, resp. s neobvyklým obsahom. Pokiaľ ide o skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo 4. 8. 2008 s ďalším zamestnávateľom navrhovateľky - spoločnosťou Euromedix consulting s.r.o., k uvedenému došlo z dôvodu organizačných zmien podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Aj v tomto prípade nič nenasvedčuje tomu, že by na uvedené skončenie pracovného pomeru mal odporca akýkoľvek vplyv. Čo sa týka výživného za rok 2007, súd prvého stupňa určil rozsah vyživovacej povinnosti v jednotlivých rokoch v rozsahu 20 % z čistého príjmu, t.j. adekvátne štandardnej rozhodovacej praxi súdov. Z dokladov, ktoré boli súdu predložené, vyplýva, že príjem odporcu v roku 2007 bol vo výške 25.268,17 eur, z toho 20 % predstavuje 5.053,63 eur, t.j. zaokrúhlene 420,- eur mesačne. Súdom určená vyživovacia povinnosť za rok 2007 zohľadňuje všetky nevyhnutné kritéria pre stanovenie výživného na maloletého Z., najmä však odôvodnené potreby maloletého, ako aj možnosti a schopnosti odporcu. Navrhovateľka žiada zmenu stanovenej výšky výživného na rok 2007, poukazujúc na skutočnosť, že odporca v roku 2007 zastával funkciu ministra zdravotníctva. Uvedená skutočnosť však nie je kvalifikovaným dôvodom, pre ktorý by súd požiadavke navrhovateľky mal vyhovieť. V súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o rodine, pri stanovaní výživného na maloleté dieťa súd zohľadňuje najmä odôvodnené potreby maloletého a možnosti a schopnosti každého z rodičov. Stanovená výška výživného v roku 2007 v sume 420,- eur vo všetkých smeroch zodpovedá uvedeným požiadavkám zákona. Aj pri stanovení výživného od 1. 1. 2011 v sume 330,- eur mesačne vychádzal súd zo zistenia, že odporca vykazoval len minimálnu mzdu za obdobie rokov 2010 a 2011. Napriek tomu súd vychádzal z oznámenia Štatistického úradu SR zo dňa 23. 3. 2012 o priemernej mesačnej mzde lekárov v roku 2010, ktorá činila sumu 1.240,- eur, keď dospel k záveru, že aj napriek zdravotnému stavu je v možnostiach a schopnostiach odporcu dosahovať vyšší ako minimálny príjem, s poukazom na jeho doterajšiu úspešnú pracovnú kariéru. Podľa odporcu, aj keby bolo možné polemizovať s uvedeným odôvodnením, toto rozhodnutie akceptuje, a má za to, že súd aj v tejto otázke rozhodol v súlade so zákonom. Vzhľadom na uvedené je námietka navrhovateľky týkajúca sa minimálnej mzdy odporcu nedôvodná. Pokiaľ ide o náklady maloletého, z hľadiska ich výšky sa tieto nejavia ako odôvodnené a adekvátne osobným podmienkam a potrebám maloletého Z.. Aj keď odporca nespochybňuje požiadavku rozvoja dieťaťa, jeho nadštandardné podmienky musia byť podložené adekvátnymi schopnosťami a možnosťami každého z rodičov. K odvolaniu odporcu zaujala písomné stanovisko navrhovateľka s tým, že odporca vedel, že je otcom maloletého Z., pretože s navrhovateľkou žil určitý čas v spoločnej domácnosti a viedli spoločný rodinný život. Keďže vedel, že neprispieva na svojho syna, mohol si odložiť časť z nadštandardných príjmov na neskoršie vyrovnanie svojho nedoplatku na výživnom. Podľa navrhovateľky súd dostatočne zohľadnil súčasné možnosti a schopnosti odporcu pri stanovení výživného počnúc 1. 1. 2011, a preto pri stanovení splatnosti zaostalého výživného nevidí žiadny dôvod na určenie splátkového kalendára. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní v neprítomnosti odporcu, pričom obaja odvolatelia zotrvali na svojich odvolacích námietkach. Odvolací súd zistil, že navrhovateľka od 1. 1. 2011 až doposiaľ pracuje u toho istého zamestnávateľa - NESS Slovensko, a.s., pričom do 28. 2. 2011 mala mesačný príjem 2.000,- eur a od 1. 3. 2011 až doposiaľ 4.000,- eur. Navrhovateľka uviedla, že si uvedomuje, že vyčíslené mesačné náklady na maloletého sú neštandardne vysoké, ale je mimoriadne nadaný, a preto má záujem poskytnúť mu všetko potrebné na rozvoj jeho osobnosti. Mesačne mu sporí na jeho štúdiá sumu 600,- eur, ktorá ani nebola zahrnutá do deklarovaných mesačných výdavkov maloletého. Právna zástupkyňa navrhovateľky poukázala na to, že navrhovateľka sa roky starala o maloletého sama, a keďže bola nezamestnaná, zadĺžila sa a pôžičky teraz musí splácať. Odporca napriek tomu chce nedoplatok na výživnom splácať po splátkach. Svoju firmu BAZAAR previedol na svoju dcéru, a teraz sa u nej zamestnal za minimálnu mzdu. Považujú to za účelové konanie, a preto nevidia žiaden dôvod na úhradu zročného výživného splátkami. Odvolací súd tiež zistil, že ani na strane odporcu nedošlo od rozhodnutia prvostupňového súdu k žiadnym zmenám. Jeho právna zástupkyňa uviedla, že odporca má záujem riadne prispievať na výživu syna a riadne platiť určené bežné výživné, o čom svedčí skutočnosť, že každý mesiac platí stanovené výživné 330,- eur. Z nedoplatku na výživnom doteraz uhradil sumu 7.180,- eur. Kolízny opatrovník k odvolaniu účastníkov uviedol, že otec dieťaťa by mal byť zaviazaný zaplatiť zročné výživné jednorazovo, pretože jeho vzťah s matkou dieťaťa trval dlhšie, vedel, že je otcom dieťaťa a mal byť na to pripravený. Výživné určené od 1. 1. 2011 považuje za neprimerane nízke vzhľadom na vzdelávanie dieťaťa a jeho mimoškolskú činnosť. Už na pojednávaní pred prvostupňovým súdom navrhovali stanoviť výživné v sume 450,- až 550,- eur. Odvolací súd po tom, čo sa podrobne oboznámil s výsledkami dokazovania na súde prvého stupňa, s odvolacími námietkami navrhovateľky a odporcu, ako aj so stanoviskom kolízneho opatrovníka k obom odvolaniam, dospel k záveru, že nie je dôvod na priznanie výživného na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ani na zmenu stanovenej výšky výživného na rok 2007, a ani na zvýšenie výživného od 1. 1. 2012 tak, ako to žiadala navrhovateľka vo svojom odvolaní. Aj podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľka nepreukázala existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré vyžaduje § 77 ods. 1 ZoR na priznanie výživného pre maloletého na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania. Aj keď sa odvolávala na svoj strach o stratu zamestnania, a v tejto súvislosti poukazovala na údajné vyhrážky odporcu, tieto svoje tvrdenia ani prvostupňovému, ani odvolaciemu súdu ničím nepreukázala. Neuniesla tak dôkazné bremeno týchto svojich tvrdení. Odvolací súd nemal žiaden dôvod pochybovať o tom, že ku skončeniu pracovných pomerov navrhovateľky v zdravotnej poisťovni Dôvera a v spoločnosti Euromedix consulting s.r.o. došlo bez akéhokoľvek vplyvu odporcu, pretože prvý pracovný pomer skončil dohodou, a druhý z dôvodu organizačných zmien u zamestnávateľa. Z uvedených dôvodov rozsudok v jeho zamietajúcej časti ako vecne správny potvrdil. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa na základe správnych skutkových zistení rozhodol aj o výživnom. Stanovil výživné v primeranej výške, zodpovedajúcej tak odôvodneným potrebám maloletého, ako aj reálnym schopnostiam a možnostiam jeho otca. Súd správne odlíšil jednotlivé obdobia s ohľadom na vek a potreby maloletého, ako aj s ohľadom na zmenené možnosti (príjem) odporcu. Nijako výrazne nevybočil z rozhodovacej praxe súdov, keď určil vyživovaciu povinnosť odporcu v rozsahu 20% z jeho čistého mesačného príjmu v tom ktorom roku. Navyše pri stanovení výživného na obdobie roka 2010 a počnúc 1. 1. 2011 súd ani nevychádzal z odporcom deklarovanej minimálnej mzdy, ktorú poberá, ale z priemernej mesačnej mzdy lekárov v roku 2010. Keďže súd prvého stupňa náležite odôvodnil tieto svoje závery, s jeho odôvodnením sa plne stotožňuje aj odvolací súd, a preto rozsudok v časti výživného podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd však nesúhlasí so záverom prvostupňového súdu, že nie sú žiadne reálne dôvody na to, aby mohol odporca uhradiť zročné výživné v splátkach. Výživné má spotrebný charakter, pričom ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, odporca riadne uhrádza výživné vo výške stanovenej súdom. Matka maloletého nie je v zlej finančnej situácii, jej mesačný príjem je vo výške 4.000,- eur. Odporca je vlastníkom rodinného domu v Sekuliach a motorového vozidla, pričom tieto patria do BSM. Poberá minimálnu mzdu (iné príjmy odporcu neboli v konaní zistené), a vzhľadom na jeho zdravotný stav a vek, ako aj na všeobecne známe požiadavky a preferencie zamestnávateľov na zamestnancov v súčasnosti, zrejme nie je reálny predpoklad výraznej zmeny tohto jeho stavu. Keďže mesačné náklady na maloletého sú pokryté z príjmu jeho matky, a v súčasnosti už aj za prispenia otca maloletého, nemôže byť v rozpore so záujmami oprávnenej osoby (maloletého dieťaťa), ak súd vyhovie návrhu otca na splácanie zročného výživného v splátkach. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil napadnutý rozsudok v časti zročného výživného a otcovi ho povolil splácať v splátkach, pričom podľa § 160 ods. 1 O.s.p. určil výšku a podmienky zročnosti splátok. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže predmetom odvolacieho konania bola už len úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, t.j. predmetom bolo konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.