Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/205/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106229896 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1106229896.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Michalkovej a členiek senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu: Obchodné centrum ZORA, spol. s r. o., M. R. Štefánika č. 3, Šurany, IČO: 34 122 648, zast. JUDr. Martinom Kanásom, advokátom, Školská č. 3, Nitra, proti žalovanému: ZSE Distribúcia, a. s., Čulenova č. 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, o zaplatenie 45.504,88 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 08. 03. 2012 č. k. 32Cb/213/2006-196 takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 08. 03. 2012 č. k. 32Cb/213/2006-196 p o t v r d z u j e . Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu v celom rozsahu a žalovanému nepriznal náhradu trov prvostupňového konania. V odôvodnení uviedol, že na základe vykonaného dokazovania výsluchom žalobcu, žalovaného, prednesmi právneho zástupcu žalobcu a najmä listinnými dôkazmi zistil, že medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného Západoslovenská energetika, a. s. bola dňa 19. 06. 2006 uzavretá zmluva o pripojení zariadenia žiadateľa (žalobcu) do distribučnej sústavy a jej predmetom bolo umožnenie pripojenia a zabezpečenie požadovanej maximálnej rezervovanej kapacity vo výške 1 500 kW pre odberné miesto žalobcu. Podľa čl. VII. bod 1 písm. c) tejto zmluvy išlo o zvýšenie maximálnej rezervovanej kapacity a podľa čl. X. zmluvy hodnota maximálneho rezervovaného elektrického príkonu bola stanovená 3 000 kW. Podľa čl. III. tejto zmluvy bola určená výška pripojovacieho poplatku 1.370.880,- Sk s DPH (45.504,88 Eur) určená podľa výnosu č. 02/2005 zo dňa 30. 06. 2005 z dôvodu, že sa jedná o nové pripojenie do distribučnej siete a tento poplatok žalobca uhradil. Uzavretím tejto zmluvy stratila platnosť predchádzajúca zmluva o pripojení na rovnaké odberné miesto. Uvedená zmluva bola podpísaná zmluvnými stranami s tým, že táto zmluva sa môže meniť len písomne formou očíslovaných dodatkov. Súd prvého stupňa sa zaoberal námietkou žalobcu, že požiadavka žalovaného na zaplatenie poplatku bola neoprávnená, keďže náklady za pripojenie do distribučnej siete sa týkali výhradne nového zariadenia a žalobca uvedenú požadovanú kapacitu potreboval pre potreby začínajúcej výroby, preto bol žalobca názoru, že plnil žalovanému bez právneho dôvodu a žalovaný sa na jeho úkor obohatil. Súd prvého stupňa konštatoval, že zmluva medzi účastníkmi bola uzavretá dňa 19. 06. 2006 v súlade so zákonom č. 658/2004 Z. z. o energetike a tiež v súlade s výnosom ÚRSO zo dňa 30. 06. 2005 č. 2/2005, ktorým sa stanovoval rozsah cenovej regulácie v elektroenergetike a spôsob jej vykonania, rozsah a štruktúra oprávnených nákladov, spôsob určenia výšky primeraného zisku a podklady na návrh ceny a to na základe príslušných splnomocňovacích ustanovení podľa § 12 ods. 4, 9, 14 ods. 3, písm. c) zák. č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení zák. č. 658/2004 Z. z., ktorý bol platný a účinný do 31. 12. 2006. Dospel preto k záveru, že zmluva nebola uzavretá v rozpore so zákonom a ani v rozpore s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, bola uzavretá slobodne, vážne a zrozumiteľne, jej text bol žalobcovi známy, čo potvrdil aj v čl. XI. zmluvy a svojím podpisom. Rovnako dospel k záveru, že zmluva nebola uzavretá ani v rozpore s prílohou č. 2 výnosu č. 2/2005, ktorou sa upravovali podrobnosti a postup pri úhrade oprávnených nákladov za nové pripojenie do sústav, keď v časti C bod 4 je stanovené, že výška pripojovacieho poplatku pri pripojení na distribučnú sústavu od 1 kW do 110 kW zahŕňa pomerné náklady na výstavbu požadovaných elektrotechnických zariadení a všetky nutné úpravy elektrotechnických zariadení a vypočítava sa podľa tam uvedeného vzorca a poplatok je priamo úmerný požadovanému výkonu kW. Žalobca požiadal žalovaného o určitú maximálnu rezervovanú kapacitu v sústave a cena jej zabezpečenia bola priamo úmerná požadovanému výkonu v kW a celkovým nákladom žalovaného spojených s pripájaním žiadateľa a nie nákladom vynaloženým na pripojenie individuálneho žiadateľa. Žalovaný teda správne postupoval pri určovaní výšky poplatku, pretože zabezpečil maximálnu požadovanú kapacitu v distribučnej sústave v hodnote 3000 kW pre žalobcu na odbernom mieste oproti dovtedy rezervovanému maximálnemu príkonu 1 500 kW z dôvodu energetickej náročnosti odberného elektroenergetického zariadenia žalobcu. Správnosť postupu potvrdil aj ÚRSO vykonaním kontroly u žalovaného na podnet žalobcu. Ďalej uviedol, že z hľadiska posúdenia nároku žalobcu, neprihliadol na výnos ÚRSO zo dňa 21. 06. 2006 č. 2/2006, ktorý nadobudol účinnosť od 01. 01. 2006 s výnimkou § 8, ktorý nadobudol účinnosť 01. 01. 2007 a ktorým bol zrušený výnos ÚRSO č. 2/2005, pretože výnos ÚRSO č. 2/2006 nebol platný a účinný v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi. Na základe takto vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalovaný nezískal od žalobcu žiaden majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu alebo plnením z neplatného právneho úkonu podľa ust. § 451 Obč. zákonníka, preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., žalovanému však náhradu trov konania nepriznal, keďže si ich žalovaný neuplatnil a žiadne mu ani nevznikli. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, žalobe v celom rozsahu vyhovieť alebo rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a vo veci nesprávne rozhodol. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nezohľadnil bezvýsledné rokovania o pripojení, ktoré sa konali vo februári až máji 2006 v obchodnej kancelárii v Nových Zámkoch a následne žalobca vyvolal rokovania priamo so spracovateľmi tohto výnosu č. 2/2005 a žalovanému zaslali ešte pred podpisom zmluvy dňa 30. 05. 2006 špecifikáciu svojho stanoviska ako rozpor, ktorú skutočnosť súd prvého stupňa nezohľadnil. Poukázal na to, že vo výnose ÚRSO č. 2/2006 boli už námietky žalobcu zapracované. Uviedol, že v danej veci sa nejednalo o nové pripojenie, keďže číslo odberného miesta zostalo nezmenené, išlo len o zvýšenie maximálnej rezervovanej kapacity. Poukázal na list žalovaného zo dňa 15. 08. 2005, z ktorého vyplýva, že je možné získať zvýšenú maximálnu rezervovanú kapacitu bez poplatku a uviedol, že žalovaný bol v tom čase monopolným dodávateľom a distribútorom elektrickej energie, čo sa prejavilo aj v znení výnosu ÚRSO 2/2005. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať žalovanému náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že žalobca sa v odôvodnení svojho odvolania obmedzil len na tvrdenia, ktoré už boli predmetom konania pred súdom prvého stupňa. Žalovaný sa stotožnil so skutkovými zisteniami a závermi súdu prvého stupňa. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie žalobcu podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom návrhu žalobcu je vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným z dôvodu, že žalovaný neoprávnene v zmluve zo dňa 19. 06. 2006 určil pripojovací poplatok vo výške 1.370.880,- Sk s DPH (45.504,88 Eur) s poukazom na výnos ÚRSO č. 2/2005 napriek tomu, že žalobca nežiadal o nové pripojenie odberného miesta ale len o zvýšenie maximálnej rezervovanej kapacity v existujúcom odbernom mieste na 3 000 kW z dovtedajších 1 500 kW. Nepochybne z predložených dôkazov vyplýva, že žalobca mal ako odberateľ elektriny zmluvne u odporcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete zabezpečený elektrický príkon 1 500 kW zmluvou o pripojení zo dňa 15. 08. 2005 (č. l. 151 a nasl. spisu), ktorá bola uzavretá v súvislosti so zákonom č. 656/2004 Z. z. o energetike, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01. 01. 2005 a bola uzavretá na základe listu žalovaného zo dňa 15. 08. 2005 (č. l. 153 spisu). Odvolací súd súhlasne ako uviedol žalovaný, je názoru, že uvedený list zo dňa 15. 08. 2005 vyústil do potvrdenia už dohodnutej a zabezpečenej maximálne rezervovanej kapacity v zmluve zo dňa 15. 08. 2005, ktorá bola prílohou tohto listu a ktorú žalobca doplnil o výšku už zabezpečenej maximálne rezervovanej kapacity 1 500 kW. Až následne žalobca v máji 2006 požiadal o pripojenie vyššej maximálne rezervovanej kapacity 3 000 kW, k čomu došlo uzavretím zmluvy zo dňa 19. 06. 2006. Touto zmluvou sa účastníci dohodli o zabezpečení nového príkonu, t. j. aký elektrický príkon bude mať žalobca zmluvne zabezpečený pre svoje odberné miesto do budúcnosti. Nešlo teda o nové pripojenie žalobcu k distribučnej sieti ale o zabezpečenie iného, vyššieho energetického príkonu pre elektroenergetické zariadenia žalobcu, ktorý mal zabezpečiť žalovaný ako prevádzkovateľ distribučnej siete pre žalobcu práve na základe uvedenej zmluvy. Žalovaný správne postupoval podľa výnosu ÚRSO č. 2/2005, ktorý bol účinný do 01. 01. 2007. Pokiaľ v nasledujúcom období zvýšenie maximálne rezervovanej kapacity je bezodplatné, správne súd prvého stupňa uviedol, že pre daný predmet sporu je takáto úprava irelevantná. Podľa ust. § 451 ods. 1, 2 Obč. zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný 1/ plnením bez právneho dôvodu, 2/ plnením z neplatného právneho úkonu alebo 3/ plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech 4/ získaný z nepoctivých zdrojov. Plnenie žalobcu zaplatením pripojovacieho poplatku je plnením na základe platnej zmluvy a na základe výnosu ÚRSO č. 2/2005 a žalovaný nezískal od žalobcu žiaden majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu alebo plnením z neplatného právneho úkonu. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie, z ktorého správne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a v ostatných dôvodoch sa stotožnil s dôvodmi rozsudku súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p., tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, nepriznal ich náhradu, pretože mu žiadne nevznikli a žiadne si ani neuplatňoval. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.