Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/210/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106232010 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1106232010.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti o maloletého P. V., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matky T.. A. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. X, K. a otca Q. Y., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan W., bytom O. X/XX, XXX XX A., C., F., zastúpený advokátkou Mgr. Jitkou Mikušovou, AK so sídlom H. Meličkovej 19, 841 05 Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o návrhu otca na odpustenie zmeškania odvolacej lehoty, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 19.03.2012, č.k. 1P/181/2006-160, v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 25.06.2007, č.k. 1P/181/2006-123 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 06.08.2007, č.k. 1P/181/2006-128, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa m e n í tak, že návrhu otca na odpustenie zmeškania odvolacej lehoty proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 1P 181/2006-123 zo dňa 25.06.2007 sa v y h o v u j e. Rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 25.06.2007, č.k. 1P 181/2006-123 v spojení s opravným uznesením zo dňa 06.08.2007, č.k. 1P 181/2006-128 sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým uznesením zamietol návrh otca na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 1P 181/2006-123 zo dňa 25.06.2007. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 58 ods. 1, 2, § 204 ods. 3 O.s.p.. Mal za to, že v čase konania a rozhodovania vo veci postupoval podľa platných právnych predpisov a nakoľko sa nestotožnil s tvrdeniami otca, ktorými zdôvodnil návrh na odpustenie zmeškania lehoty a otec nepredložil dôkazy preukazujúce dodržanie lehoty na podanie návrhu, návrh otca na odpustenie zmeškania odvolacej lehoty zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie otec maloletého, domáhajúc sa jeho zrušenia v zmysle ním podaného návrhu na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 1P/181/2006-123 zo dňa 25.06.2007. Poukázal na to, že súd nedostatočne zisťoval jeho pobyt v Grécku, keď mu zasielal predvolanie na pojednávanie, pochybil tiež pri zisťovaní jeho pobytu a to tak, že nepostupoval v súlade s platnými normami, nakoľko súd takýmto postupom zmaril možnosť doručovať zásielky účastníkovi konania, ktorý sa nezdržiaval v mieste trvalého bydliska a spôsobil odňatie práva účastníkovi prejednať vec v jeho prítomnosti a vyjadrovať sa ku všetkým úkonom a zároveň porušil princíp rovnosti a rovnakého postavenia účastníkov konania. Zároveň v odvolaní vyjadril nesúhlas s ustanoveným opatrovníkom, čo označil iba ako formálny úkon súdu s porušením ustanovenia § 29 ods. 2 O.s.p.. Zdôraznil, že nesplnenie povinnosti súdu vo veci zistenia adresy jeho pobytu v cudzine v konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie a ktoré bolo doručené iba opatrovníkovi, pre ustanovenie ktorého neboli splnené zákonné podmienky, môže mať za následok neúčinnosť doručenia rozhodnutia a v konečnom dôsledku jeho nevykonateľnosť, či zmätočnosť konania. Súd nielen odňal možnosť konať pred súdom samotnému účastníkovi, ale nedodržal ani zákonný postup, umožňujúci opatrovníkovi ako jeho zástupcovi ochranu základných práv účastníka konania oboznámiť sa s návrhom, pripraviť sa na pojednávanie, vyjadrovať sa k veci, k dôkazom, podávať návrhy na vykonanie dôkazov, atď.. Otec poukázal aj na skutočnosť, že opatrovník bol ustanovený len 3 dni pred vyhlásením rozsudku, pričom mu súd nedoručoval návrh, ktorý v predmetnej veci podala matka maloletého a ani iné písomnosti, ustanovený opatrovník nenahliadol ani do spisu, a teda nepoznal a neoboznámil sa s jeho obsahom - výpoveďami a písomnými vyjadreniami matky, zisteniami súdu, atď.. Ustanovený opatrovník sa na pojednávanie nedostavil, súd preto pojednával podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v jeho neprítomnosti a vyriekol rozsudok vo veci samej, pričom súd riadne nepredvolal opatrovníka, keďže nedodržal 5-dňovú lehotu. Otec maloletého uviedol, že súd odňal možnosť konať pred súdom nielen samotnému účastníkovi, ale nezákonným postupom zmaril túto možnosť aj opatrovníkovi ako jeho zástupcovi. S poukazom na uvedené mal za to, že dôvod, pre ktorý zmeškal podanie odvolania proti rozsudku je ospravedlniteľný, a to tým, že Okresný súd Bratislava I procesnými pochybeniami pri nedostatočnom zistení jeho pobytu a v dôsledku nezákonného ustanovenia mu opatrovníka porušil jeho práva, čo je ospravedlniteľným dôvodom, pre ktorý bol ako účastník konania vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Odvolací súd preskúmal vec (§ 212 ods. 1 O.s.p.) túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže odvolanie smerovalo proti uzneseniu (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa nie je vecne správne. Podľa ust. § 29 ods. 2 O.s.p., pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať. Ustanoveniu opatrovníka účastníkovi konania, ktorého pobyt nie je známy, musí vždy predchádzať šetrenie o tom, či sú dané predpoklady pre tento postup. Dôvod, pre ktorý sa účastníkovi opatrovník ustanovuje, musí byť spoľahlivo preukázaný, je teda treba vyčerpať všetky dostupné možnosti na zistenie miesta jeho pobytu. Keďže otec maloletého, ktorého pobyt nie je známy, je štátnym občanom W., narodený v W. republike, s možným pobytom v W., P. Y., Č. F., je príliš komplikované zistiť aktuálny pohyb takejto osoby, a preto má tunajší súd za to, že prvostupňový súd zisťoval aktuálny pobyt otca v rámci možností, pokúsil sa o doručenie písomností, a až po zistení skutočnosti, že otcovi nie je možné písomnosti účinne doručiť a súd nemal žiadnu vedomosť o inej adrese, ustanovil otcovi v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. opatrovníka. Podľa názoru odvolacieho súdu nenastalo pochybenie v samotnom ustanovení opatrovníka, ale v tom, že uznesenie zo dňa 22.06.2007, č.k. 1P/181/2006-117, ktoré bolo opatrovníkovi doručené dňa 22.06.2007, nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko stále plynula opatrovníkovi 15 dňová lehota odo dňa doručenia na odvolanie proti tomuto uzneseniu a opatrovník sa ani nevzdal svojho práva na odvolanie, aby mohla nastať právoplatnosť uvedeného uznesenia. Aj napriek tomu, že neuplynula lehota na odvolanie a opatrovník sa nezúčastnil bez akéhokoľvek ospravedlnenia svojej neúčasti na pojednávaní dňa 25.06.2007, bol toho istého dňa vyhlásený rozsudok vo veci samej. Podľa ustanovenia § 29 ods. 4 O.s.p., sudca alebo poverený zamestnanec súdu zruší uznesenie o ustanovení opatrovníka, ak pominú dôvody, pre ktoré bol opatrovník ustanovený. Nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. II. ÚS 536/2008 uvádza, že pojmovým znakom zastúpenia osoby, ktorej pobyt je neznámy opatrovníkom na základe rozhodnutia súdu je to, že vzťah medzi zástupcom a zastúpeným trvá len dovtedy, než sa zistí pobyt zastúpeného a než sa tento dozvie o vedenom konaní. Ak odpadne podmienka neznámeho pobytu účastníka, zastúpenie zaniká. Keďže otec má t.č. právneho zástupcu, pominuli dôvody na to, aby bol stále zastúpený opatrovníkom, a preto prvostupňový súd rozhodne o zrušení uznesenia o ustanovení opatrovníka otcovi v tomto konaní a následne ho doručí opatrovníkovi a otcovi maloletého, resp. jeho právnemu zástupcovi. Účinkami uznesenia o zrušení opatrovníctva je nielen zánik oprávnení a povinností opatrovníka, ale aj vznik povinnosti súdu konať priamo s účastníkom pri všetkých úkonoch a pojednávaniach. Účinky procesných úkonov opatrovníka urobených do zrušenia uznesenia však zostávajú zachované. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle § 220 O.s.p. zmenil. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zveril maloletého P. Y., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke, otcovi určil povinnosť platiť výživné vo výške X.XXX,- Sk od 01.10.2006, vopred k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci. Zaostalé výživné za obdobie od 01.10.2006 do 30.06.2006 vo výške XX.XXX,- Sk povolil otcovi splácať v X.XXX,- Sk mesačných splátkach, spolu s bežným výživným. Určil, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok bude otec, avšak opravným uznesením v tejto časti vykonal opravu, a to tak, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok bude matka. Styk otca s maloletým súd neupravil, pretože sa zdržiaval na neznámom mieste a v konaní nebolo preukázané, či má otec vytvorené podmienky pre starostlivosť o dieťa počas styku. Súd vykonal dokazovanie rodnými listami maloletých detí, výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, príjmom matky a potrebami dieťaťa, vykonal dožiadanie do cudziny na zistenie pobytu otca, jeho zárobkových a majetkových pomerov, ako aj ostatným spisovým materiálom, na základe ktorých zistil skutkový stav, a následne ho odôvodnil ustanoveniami § 25, § 26, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pričom mal preukázané, že úprava práv a povinností rodičov k maloletému je dôvodná, pretože dieťa sa narodilo z mimomanželského vzťahu rodičov a rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti. Súd návrhu matky vyhovel, zveril maloletého P. Y. do jej osobnej starostlivosti, ktorá starostlivosť o dieťa riadne zabezpečuje. Otec dlhodobo o dieťa neprejavoval záujem, zdržiaval sa na matke neznámom mieste, neplatil výživné, ani sa žiadnym spôsobom na potrebách maloletého nepodieľal. Súdu sa nepodarilo zistiť pobyt otca, matka pobyt otca nevedela uviesť, pobyt súd nezistil ani dožiadaním príslušného súdu v W., ktorého je otec štátnym občanom, preto mu v konaní ustanovil opatrovníka. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletého, namietajúc, že v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a) d) e) O.s.p. (§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.) je rozhodnutie prvostupňového súdu, založené na nesprávnych a neúplných skutkových zisteniach, pričom v časti výchovy a výživy maloletého je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný. Otec maloletého dôvodil, že mu bolo odňatá možnosť konať pred súdom, keď súd nedostatočným šetrením ohľadne miesta jeho pobytu, následným formálnym a nezákonným ustanovením opatrovníka z radov zamestnancov rozhodujúceho súdu, vedením konania vo veci v rozpore s príslušnými ustanoveniam O.s.p., Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Ústavy SR, zapríčinil jeho vylúčenie ako účastníka z dotknutého konania. Odvolaním sa otec domáhal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, ktorá navrhla, aby odvolací súd odvolanie otca zamietol, nakoľko otec maloletého sa o svojho syna dlhodobo nezaujíma ani na neho neprispieva, pričom napadnuté rozhodnutie označila ako spravodlivé a zákonné. Matka vo svojom podaní uviedla, že v súvislosti s dlhodobým zanedbávaním vyživovacej povinnosti otca dieťaťa podala dňa 22.03.2010 na Okresnom riaditeľstve policajného zboru v Bratislave I na A. F. XX na otca maloletého trestné oznámenie pre zanedbanie povinnej výživy, na základe čoho bolo začaté trestné stíhanie. Matka maloletého uviedla, že otec sa nezaujíma a ani neprispieva na svojho druhého syna Z. V., narodeného XX.XX.XXXX, ku ktorému nepriznal otcovstvo. Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec (§ 212 ods. 1 O.s.p.) túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže odvolanie smerovalo proti rozhodnutiu (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie v spojení s opravným uznesením súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť (§ 221 ods. 1 písm. c) f) h) O.s.p.), nakoľko v danom prípade nie sú podmienky ani pre potvrdenie, ani pre zmenu rozsudku, pretože na zistenie skutkového stavu je potrebné vykonať ďalšie dôkazy, ktoré nemožno vykonať v odvolacom konaní a rozsudok nie je preskúmateľný pre nedostatok dôkazov a odňatie možnosti otcovi konať pred súdom. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 cit. zákona, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 cit. zákona, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 cit. zákona, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 cit. zákona, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. V zmysle § 115 ods. 2 O.s.p., predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. V zmysle ustanovenia § 152 ods. 2 prvá veta O.s.p., rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Odvolací súd je toho názoru, že prvostupňový súd sa v danom prípade dostatočne neriadil vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, nezistil dostatočne skutkový stav veci, najmä výšku príjmov a majetkových pomerov otca, čo mohlo viesť k nesprávnemu a neúplnému právnemu záveru v časti určenia výšky výživného a následne k nesprávne určenej výške vyživovacej povinnosti otca na maloletého Richarda. Z návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností je zrejmé, že matka žiadala v petite súd, aby rozhodol aj o úprave styku otca s maloletým, čo však prvostupňový súd vo výroku napadnutého rozsudku opomenul a vyjadril sa k tejto časti petitu len v odôvodnení rozsudku, aj napriek tomu, že súd sa musí vyporiadať v každom prípade s celým predmetom konania. K tomuto záveru dospel odvolací súd po preštudovaní spisového materiálu, z ktorého vyplýva, že otec maloletého nebol riadne zastúpený pred prvostupňovým súdom, nakoľko uznesenie o ustanovení opatrovníka zo dňa 22.06.2007, č.k. 1P/186/2007-117 nenadobudlo právoplatnosť a aj napriek tomu bol vo veci vyhlásený rozsudok dňa 25.06.2007. Okrem uvedeného sa súd nedostatočne zaoberal zisťovaním pobytu otca, nakoľko matka v návrhu uviedla, že otec maloletého sa nachádza podľa jej posledných informácií na F., ale presnú adresu nevie. Prvostupňový súd nezisťoval presnú adresu otca na F., ale snažil sa mu doručovať písomnosti len do W.. Ďalej odvolací súd z obsahu spisu zistil, že sa v ňom nenachádza žiaden listinný dôkaz predložený pred vyhlásením predmetného rozsudku, z ktorého by boli preukázané majetkové pomery a výška príjmu otca maloletého. Súd prvého stupňa sa pri rozhodovaní o výške výživného uspokojil len s dôkazom - výplatné pásky a potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku, ktorým matka preukázala svoje príjmy, no nezisťoval informácie a listinné dôkazy o príjmoch, výdavkoch či ostatných majetkových pomeroch otca, ktoré sú nevyhnutné na spravodlivé posúdenie sporu. Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude postupovať v zmysle uvedených skutočností, najmä bude musieť zabezpečiť potrebné dôkazy na preukázanie príjmových a majetkových schopností a možností otca maloletého ako aj jeho osobných pomerov, následne určiť výživné pre maloletého a rozhodnúť o výške vyživovacej povinnosti a o úprave styku otca s maloletým v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, svoje rozhodnutie i náležite odôvodní tak, aby toto bolo preskúmateľné odvolacím súdom (§ 157 ods. 2 O.s.p.). V neposlednej rade päť dňová lehota má síce poriadkový charakter, avšak v žiadnom prípade nemôže byť skrátená tak, aby účastník nemal dostatok času na prípravu na pojednávanie. Ak by sa tak stalo, mohlo by v konkrétnom prípade ísť o postup, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Za odňatie možnosti konať pred súdom treba totiž považovať aj stav, keď účastník nemá možnosť kvalifikovane sa pripraviť na pojednávanie v dôsledku časovej tiesne. To však neznamená, že v jednoduchej veci, ktorá nevyžaduje náročnejšiu prípravu na pojednávanie, nemôže byť lehota skrátená. Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Podľa § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.