Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/506/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107203088 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1107203088.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: M.. M. B., nar. XX. X. XXXX, bytom ul. C. O. Č.. XX, N., zastúpený: GRMAN & PARTNERS, s. r. o., IČO: 36 861 553, Landererova ul. č. 1, Bratislava, proti odporcovi: Ž. Z. F., N. S. Z. T. „.", IČO: XX XXX XXX, G. X.. Č.. X, N., o zaplatenie istiny 33. 193, 92 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17. júna 2013, č. k. 25C/140/2007 - 174, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť istinu 33. 193, 92 eur (1. 000. 000,- Sk) s 10 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1. 000. 000,- Sk od 2. 5. 2003 do zaplatenia, ako i náhrady trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 39, § 42, § 420, § 442 ods. 1, 3, § 527 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a vecne nedostatkom vecnej aktívnej legitimácie navrhovateľa v spore, nakoľko na navrhovateľa bola postúpená pohľadávka, ktorá vychádzala zo Zmluvy o reklamnej činnosti a týkala sa neuhradenej odplaty za činnosti podľa tejto zmluvy. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ po zrušení v poradí prvého rozsudku v danej právnej veci zotrval na právnej kvalifikácii ním uplatneného nároku v konaní ako nároku z titulu Zmluvy o reklamnej činnosti a vzhľadom na to, že táto zmluva bola súdmi posúdená ako neplatný právny úkon a podľa záverov odvolacieho súdu v uznesení, ktorým bol v poradí prvý rozsudok súdu prvého stupňa zrušený, odporca od navrhovateľa neprijal žiadne plnenie a navrhovateľ sa preto mohol od odporcu domáhať iba náhrady škody titulom ušlého zisku, bol navrhovateľ povinný preukázať splnenie predpokladov zodpovednosti odporcu za vznik ušlého zisku. Uviedol, že nakoľko navrhovateľ nepreukázal akýkoľvek právny vzťah medzi ním a odporcom, v ktorom by odporca svoju zmluvnú povinnosť porušil a v súvislosti s takým porušením odporcu, že došlo k úbytku v majetkovej sfére navrhovateľa, nakoľko k úbytku na majetku by mohlo dôjsť iba na strane pôvodného navrhovateľa (postupcu pohľadávky na navrhovateľa), nie je navrhovateľ v konaní aktívne legitimovaný. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvého stupňa ďalej uviedol, že v konaní nebola spornou skutočnosť, že navrhovateľ z dôvodu uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávky bol oprávnený sa domáhať voči odporcovi zaplatenia iba odplaty za služby podľa Zmluvy o reklamnej činnosti, v súlade s ktorou Š. G. Z. H. N. odporcovi fakturoval faktúrou č. X/XXXX zo dňa 28. 4. 2003 sumu 33. 193, 92 eur s tým, že zo žiadnych skutočností ani listinných dôkazov nevyplýva, že pôvodný navrhovateľ postúpil na navrhovateľa okrem pohľadávky z titulu odplaty zo Zmluvy o reklamnej činnosti, aj nárok na náhradu škody vo forme ušlého zisku, z dôvodu ktorého od vykonania dokazovania výsluchom svedka Š. G. a nariadením znaleckého dokazovania, navrhovaných navrhovateľom upustil, vzhľadom na ich nadbytočnosť. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a vecne úspechom odporcu v konaní, ktorému priznal právo na náhradu trov, ktoré mu vznikli zaplatením súdneho poplatku za odvolanie proti v poradí prvému rozsudku súdu prvého stupňa. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa o nedostatku jeho vecnej aktívnej legitimácie v konaní, nakoľko z čl. I. ods. 1 až 3 Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi jeho právnym predchodcom Š. G. Z. H. N. zo dňa 16. 7. 2007 a navrhovateľom vyplýva, že Š. G. Z. H. N. ako postupca postúpil na navrhovateľa pohľadávky s príslušenstvom, ktoré postupcovi vznikli v súvislosti so zmluvou o reklamnej činnosti voči odporcovi a to o pohľadávku vo výške 33. 193, 92 eur (1. 000. 000,- Sk) za obdobie od 1. 8. 2002 do 31. 7. 2003 a za obdobie od 1. 8. 2003 do 31. 7. 2004 z čoho vyplýva, že na navrhovateľa boli v súlade s ust. § 527 ods. 2 Občianskeho zákonníka postúpené pohľadávky, ktoré jeho právny predchodca uplatnil v tomto súdnom konaní. Uviedol, že z hľadiska aktívnej legitimácie navrhovateľa na plnenie nie je rozhodujúce, že nebol účastníkom a zmluvnou stranou zmluvy o reklamnej činnosti, nakoľko jeho aktívnu legitimáciu preukazuje práve zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 16. 7. 2007 s tým, že zmena právnej kvalifikácie a právneho dôvodu vzniku pohľadávky nemá na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky vplyv, nakoľko veriteľ nemusí vedieť, čo presne tvorí právny dôvod vzniku jeho pohľadávky. Poukázal na skutočnosť, že úlohou súdu je podriadiť uplatnený nárok navrhovateľa na základe skutkových okolností po právnej stránke pod príslušnú hmotnoprávnu normu a o nároku rozhodnúť bez ohľadu na to, aký právny dôvod požadovaného plnenia navrhovateľ uviedol. Za neopodstatnený považoval navrhovateľ právny záver súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, že danou Zmluvou o postúpení pohľadávky nebol na navrhovateľa postúpený nárok na náhradu škody - ušlého zisku s tým, že zároveň namietol nevykonanie všetkých dôkazov potrebných pre posúdenie dôvodnosti nároku navrhovateľa a to napriek tomu, že uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29. novembra 2012, sp. zn. 2Co/263/2010 bola prvostupňovému súdu uložená povinnosť posúdiť dôvodnosť navrhovateľom uplatneného nároku a za tým účelom vykonať aj dokazovanie. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O. s. p. v znení účinnom od 1. 1. 2013, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O. s. p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 27. novembra 2013 podľa § 211 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie navrhovateľa a k s právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, ktorým návrh navrhovateľa zamietol. K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvostupňového súdu odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O. s. p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na tom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dostatočným dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané navrhovateľom v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvostupňového súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami a ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namietol, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvého stupňa za úplné a ich právne posúdenie súdom prvého stupňa za správne. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a s § 151 ods. 1 O. s. p. tak, že odporcovi úspešnému v odvolacom konaní právo na náhradu trov nepriznal, nakoľko návrh na ich priznanie nepodal a v odvolacom konaní mu žiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.