Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/364/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107223105 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1107223105.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ayše Pružinec Erenovej v právnej veci navrhovateľky: T. Č. V. D. M. Á. , bytom D. Č.. XXX, proti odporcovi: P. U., Ú., Q., E.. XX. J. Č.. X, IČO: XX XXX XXX, o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 13. mája 2011, č.k. 12 C 47/2007-199, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo dňa 13.5.2011, č.k. 12 C 47/2007-199, zamietol návrh. Ním sa navrhovateľka podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov domáhala proti odporcovi zaplatenia nákladov spojených s dokazovaním v konaní vedenom na Krajskom súde v Trnave pod sp.zn. 36 Sd 204/2004, vyhotovením znaleckého posudku L.. P.Í. v sume 8.732,-- Sk, nákladov na cestovné na vyšetrenia z D. R. Q. a Č. v sume 1.694,-- Sk, nemajetkovej ujmy - ujmy na zdraví vo výške 5-násobku krátenia invalidného dôchodku od 22.8.2004 do 22.6.2006 v sume 44.075,-- Sk x 5 (220.375,-- Sk), ujmy na dobrom mene za osočovanie vo výške 5-násobku krátenia invalidného dôchodku od 22.8.2004 do 22.6.2006 v sume 44.075,-- Sk x 5 (220.375,-- Sk). Dňa 13.5.2011 navrhovateľka dôvodila, že sa domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. v sume 8.732,-- Sk za znalecký posudok, ktorý si nechala vyhotoviť pre účely súdneho konania vedeného na Krajskom súde v Trnave sp.zn. 36 Sd 204/2004 L.. P., škody predstavujúcej náklady na cestovné na vyšetrenie k znalcovi z D. do Č. a späť v sume 1.281,-- Sk a iné cestovné si už neuplatňuje. Zároveň sa domáhala zaplatenia nemajetkovej ujmy, ktorá jej vznikla v súvislosti so súdnym konaním vedenom na Krajskom súde v Trnave pod sp.zn. 36 Sd 204/2004 a v správnom konaní o priznanie invalidného dôchodku v sume 440.750,-- Sk. Táto pozostáva z náhrady škody na zdraví za psychickú ujmu vo výške 5-násobku krátenia invalidného dôchodku od 22.8.2004 do 22.6.2006 v sume 44.075,-- Sk x 5 (220.375,-- Sk), z ujmy na dobrom mene za osočovanie vo výške 5-násobku krátenia invalidného dôchodku od 22.8.2004 do 22.6.2006 v sume 44.075,-- Sk x 5 (220.375,-- Sk). Oba nároky uplatnila spolu so 17 % úrokom z omeškania ročne od podania návrhu (dňa 12.7.2007). Konanie vedené na Krajskom súde v Trnave pod sp.zn. 36 Sd 204/2004 by nevzniklo, ak by odporca v konaní o priznanie invalidného dôchodku postupoval podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého má posudkový lekár prihliadnuť na dostupnú dokumentáciu pacienta, vyšetrenia a najnovšie lekárske poznatky, čo sa v jej prípade nestalo; posudkový lekár odporcu zneužil svoju právomoc. Konanie na Krajskom súde v Trnave vedené pod sp.zn. 36 Sd 204/2004 bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu, ale neboli jej priznané všetky trovy konania. Náhrady nepriznaných trov konania sa domáhala v tomto konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ako škody, ktorá jej vznikla v súdnom konaní vedenom na Krajskom súde v Trnave pod sp.zn. 36 Sd 204/2004, z dôvodu prieťahov v konaní, keď súdom ustanovený znalec nevypracoval znalecký posudok a ona si nechala vypracovať vlastný znalecký posudok. Okrem toho sa domáhala aj náhrady nemajetkovej ujmy - ujmy na zdraví, ujmy psychickej, ktorá jej vznikla tým, ako sa oboznámila s lekárskou správou, zápisnicou odporcu zo dňa 27.5.2004, po ktorej prečítaní zistila laické rozpory v jej osobnej anamnéze, odporca si z posudkových komisií vybral to, čo mu vyhovovalo po ekonomickej stránky. Odporca jej zaslal lekársku správu zo dňa 20.1.2004, čo nie je bežné, ona sa k nej vyjadriť nemohla, postup odporcu jej spôsobil psychickú traumu, od 27.10.2004 sa lieči u psychiatra. Nemajetková ujma na dobrom mene súvisí so súdnym konaním vedenom na Krajskom súde v Trnave pod sp.zn. 36 Sd 204/2004 a postupom odporcu v konaní o priznanie invalidného dôchodku, ktorý z nej urobil človeka, ktorému sa nechce pracovať, ktorému jeho zdravotný stav vyhovuje. Súd prvého stupňa tak rozhodol po tom, ako mal po vykonanom dokazovaní zistený nasledovný skutkový stav veci. Rozhodnutím Ú. R.W. S. zo dňa 27.7.1981 bol navrhovateľke podľa § 32 ods. 3 zákona č. 121/1975 Zb. od 15.4.1981 priznaný čiastočný invalidný dôchodok v sume 603,-- Kčs mesačne. Žiadosťou zo dňa 9.7.1996 navrhovateľka požiadala o invalidný dôchodok. Posudková komisia sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, v zápisnici o rokovaní zo dňa 11.6.1996, posúdila zdravotný stav navrhovateľky a dospela k záveru, že navrhovateľka je podľa § 29 ods.2 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č.194/1994 Z.z. invalidná od 11.6.1996. Rozhodnutím odporcu zo dňa 26.7.1996 bol navrhovateľke priznaný invalidný dôchodok v sume 2.985,-- Sk mesačne. P. U., U. A., lekárskou správou, zápisnica zo dňa 27.5.2004, vykonala kontrolnú lekársku prehliadku navrhovateľky za účelom posudzovania dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na účely invalidného dôchodku a dospela k záveru, že navrhovateľka je podľa § 71 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Strata dolnej končatiny v stehne bola zaradená do kapitoly XV, oddiel G, položka 34, s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 50 %, pre degeneratívne zmeny v oboch bedrových kĺboch III. stupňa bola miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o 10 %. Dátum zmeny poklesu vykonávať zárobkovú činnosť bol určený od 27.5.2004. Rozhodnutím odporcu zo dňa 20.7.2004 bol navrhovateľke znížený invalidný dôchodok od 22.8.2004 na sumu 4.498,-- Sk mesačne. Navrhovateľka sa proti rozhodnutiu odporcu dňa 2.8.2004 odvolala. P. U., ústredie, so sídlom v A.M., lekárskou správou, zápisnica zo dňa 20.10.2004, posúdila invaliditu navrhovateľky v rámci konania o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu a dospela k rovnakému záveru. Vzhľadom na námietky navrhovateľky uvedené v zápisnici, lekárskej správe zo dňa 20.10.2004, odporca dňa 21.10.2004 kópiu posudku zaslal navrhovateľke. Navrhovateľka návrhom doručeným Krajskému súdu v Trnave dňa 3.8.2004 požiadala súd o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 20.7.2004, ktorým jej znížil invalidný dôchodok; konanie bolo vedené pod sp.zn. 36 Sd 204/2004. Z uznesenia Krajského súdu v Trnave zo dňa 8.8.2005, č.k. 36Cd 204/2004, a z trestného oznámenia navrhovateľky zo dňa 27.12.2005, súd zistil, že Krajský súd v Trnave v záujme odstránenia pochybností o záveroch doterajších posudkov nariadil vo veci znalecké dokazovanie a vypracovaním znaleckého posudku uznesením zo dňa 27.1.2005, č.k. 36 Cd 204/2004-32, poveril znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie ortopédia, L.. T. C., ktorého súd výzvou zo dňa 25.4.2004 urgoval na podanie posudku a dňa 8.8.2005 mu pre nepodanie posudku uložil poriadkovú pokutu v sume 5.000,-- Sk. Z príjmového dokladu č. 121/2006 zo dňa 15.3.2006 L.. Š. P., ortopéda, mal súd zistené, že navrhovateľka dňa 15.3.2006 mu zaplatila zálohu na vypracovanie znaleckého posudku. Z potvrdenia F.Q. J..P.. A. zo dňa 27.3.2006 mal súd zistené, že navrhovateľka dňa 27.3.2006 vložila na účet č. XXXXXXXXXX/ XXXX, majiteľ neuvedený, sumu 5.732,-- Sk. Znalec L.. L. M. bol poverený vypracovaním znaleckého posudku uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 24.3.2006, sp.zn. 36 Sd 204/2004. Súdom poverený znalec mieru poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. určil na 80 %. P. U., ústredie, so sídlom v A., lekárskou správou, zápisnica zo dňa 11.5.2006, na dožiadanie Krajského súdu v Trnave zo dňa 24.4.2006, č.k. 36 Sd 204/2004-194, o doplnenie posudku vo veci opravného prostriedku, posúdila invaliditu navrhovateľky na základe znaleckého posudku a dospela k záveru, že miera poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť je 80 % v porovnaní so zdravou osobou od 27.5.2004. Vo svojej správe uviedla, že pri svojom posudzovaní dňa 20.10.2010 vychádzala z ortopedických nálezov navrhovateľky (napr. dňa 25.5.1999, 10.5.2004), praktického lekára (zo dňa 11.5.2004), neurologického (zo dňa 1.10.2004, aj v minulosti zo dňa 23.8.1994) a prepúšťacej správy z kúpeľov (zo dňa 17.12.2002), ktoré nikdy neuvádzali, že navrhovateľka má aj parézu fiburálneho nervu vľavo. Tiež nebola dokumentovaná hypoplazia hlavice stehenných kostí a hypotrofia kýpťa stehennej kosti (pri klinickom vyšetrení pri posudzovaní rozmery kostí nemôžeme zistiť). Tieto skutočnosti novo doložil až súdny znalec vo svojom posudku zo dňa 20.4.2006. Tieto nové skutočnosti umožňujú uznať navrhovateľku na hornej hranici zákonom stanoveného rozmedzia v položke XV, G, 33., na 70 %. Túto hodnotu možno navýšiť pre ochorenie chrbtice, ktoré je sprevádzané útlakom periférnych nervov, čo pokladá za závažné ochorenie podľa položky XV,E, 3.c. Celková miera poklesu je preto 80 %. Nakoľko tieto komplikácie boli prítomné už pri KLP dňa 27.5.2004, došlo k určeniu miery poklesu na 60 % "z plnej invalidity", dátum vzniku tejto novej invalidity bol určený dňom 27.5.2004. Tým navrhovateľke bolo úplne vyhovené. Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 22.6.2006, č.k. 36 Sd 204/2004-241, konanie o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 20.7.2007, ktorým bol navrhovateľke znížený invalidný dôchodok, pre späťvzatie návrhu navrhovateľky zastavil a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v sume 2.564,-- Sk, cestovné D. - Q. a späť na vyšetrenie za súdom ustanoveným znalcom L.. C. v sume 413,-- Sk, cestovné D. - U. a späť na vyšetrenie za súdom ustanoveným znalcom L.. M., v sume 239,-- Sk, cestovné D. - Q. a späť na súdne pojednávanie dňa 23.5.2006, vecné náklady v sume 335,-- Sk za zaplatené súdne poplatky a 25,-- Sk poštovné. Súd navrhovateľke nepriznal náhradu nákladov, ktoré jej vznikli v súvislosti zo zabezpečením znaleckého posudku L.. P., keď navrhovateľka si zabezpečila tento znalecký posudok z vlastnej iniciatívy, v čase, keď bol v súdnom konaní ustanovený súdny znalec. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 13.3.2007, sp.zn. 3 So 98/2006, uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 22.6.2006, č.k. 36 Sd 204/2004-241, zmenil tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v sume 3.291,-- Sk. Nepriznal tak navrhovateľke náhradu vecných nákladov v sume 335,-- Sk za zaplatené súdne poplatky za vyhotovenie fotokópii zo súdneho spisu, keď bol toho názoru, že navrhovateľka si mohla z predmetných listov urobiť výpisy alebo odpisy. Rozhodnutím odporcu zo dňa 31.5.2006 bolo zrušené rozhodnutie odporcu zo dňa 20.7.2004 o zmene sumy invalidného dôchodku a v plnom rozsahu vyhovené opravnému prostriedku. Rozhodnutím 1. odporcu zo dňa 31.5.2006 bola navrhovateľke od 17.5.2004 uvoľnená výplata invalidného dôchodku v sume 6.277,-- Sk; rozhodnutím 2. odporcu zo dňa 31.5.2006 bol navrhovateľke od 1.12.2004 zvýšený invalidný dôchodok na sumu 6.491,-- Sk; rozhodnutím 3. odporcu zo dňa 31.5.2006 bol navrhovateľke od 22.7.2005 zvýšený invalidný dôchodok na sumu 7.066,-- Sk. Z lekárskeho potvrdenia L.. B. B. zo dňa 7.1.2005 mal súd zistené, že navrhovateľka je liečená na psychiatrii s pravidelnými kontrolami. Z lekárskeho nálezu L.. B. B. zo dňa 27.10.2004 mal súd zistené, že navrhovateľka bola 1 x vyšetrená na psychiatrii po tom, ako na VšZP skolabovala. Nebolo sporné, že navrhovateľka sa v predmetom konaní domáhala od odporcu, označeného ako P. U., Ú.e, IČO: XXXXXXXX, ul. XX. J. X, Q., zaplatenia sumy 450.763,-- Sk spolu s príslušenstvom, náhrady škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Škoda jej vznikla v sume 8.732,-- Sk za znalecký posudok, ktorý si nechala vyhotoviť pre účely súdneho konania vedeného na Krajskom súde v Trnave pod sp.zn. 36 Sd 204/2004 L.. P., škoda predstavujúca náklady na cestovné na vyšetrenie k znalcovi z D. R. Č. a späť v sume 1.281,-- Sk v súvislosti so súdnym konaním vedenom na Krajskom súde v Trnave pod sp.zn. 36 Sd 204/2004; domáhala sa tiež náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá jej vznikla v súvislosti so súdnym konaním vedenom na Krajskom súde v Trnave pod sp.zn. 36 Sd 204/2004 v sume 440.750,-- Sk ako škoda na zdraví za psychickú ujmu vo výške 5-násobku krátenia invalidného dôchodku od 22.8.2004 do 22.6.2006 v sume 44.075,-- Sk x 5 (220.375,-- Sk), ujmy na dobrom mene za osočovanie vo výške 5-násobku krátenia invalidného dôchodku od 22.8.2004 do 22.6.2006 v sume 44.075,-- Sk x 5 (220.375,-- Sk). Vznik škody odôvodnila prieťahmi v súdnom konaní vedenom na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 36 Sd 204/2004 vzniknuté tým, že súdom ustanovený znalec nevypracoval znalecký posudok a ona si nechala vypracovať vlastný znalecký posudok. Vznik nemajetkovej ujmy - ujmy na zdraví a na dobrom mene odôvodnila postupom odporcu v správnom konaní o priznanie invalidného dôchodku, vzniknutej jej po tom, ako sa oboznámila s lekárskou správou, zápisnicou odporcu, zo dňa 27.5.2004, ktorá jej spôsobila psychickú traumu, od 27.10.2004 sa lieči u psychiatra a odporca z nej v správnom konaní o priznanie invalidného dôchodku urobil človeka, ktorému sa nechce pracovať, že zdravotný stav jej vyhovuje. Súd prvého stupňa sa stotožnil s námietkou odporcu o nedostatku jeho pasívnej legitimácie majúce za následok zamietnutie návrhu. Totiž za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom zodpovedá štát, Slovenská republika, a nie odporca, ktorý je verejnoprávnou inštitúciou, zriadenou zákonom č. 274/1994 Z.z., ktorej štát zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti sociálneho poistenia. Pasívne legitimovaným vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 514/2003 Z.z. je štát, zastúpený ministerstvom alebo iným ústredným orgánom štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu. Štát podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom objektívne, bez ohľadu na zavinenie za súčasného naplnenia troch podmienok: 1. že sa príslušný orgán štátu dopustil nesprávneho úradného postupu, 2. že poškodenému vznikla škoda, 3. že škoda je v príčinnej súvislosti s týmto nesprávnym úradným postupom, ktorých naplnenie súd v prípade pasívne legitimovaného odporcu v konaní skúma. Súd prvého stupňa zdôraznil, že ani v prípade správneho označenia pasívne legitimovaného odporcu nie je naplnená žiadna z uvedených podmienok zodpovednosti štátu. Navrhovateľka za nesprávny úradný postup označila postup odporcu v správnom konaní o priznanie invalidného dôchodku, keď odporca nepostupoval podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého má posudkový lekár prihliadnuť na dostupnú dokumentáciu pacienta, vyšetrenia a najnovšie lekárske poznatky, čo sa v jej prípade nestalo a posudkový lekár odporcu zneužil svoju právomoc. Ustanovenie § 70 zákona č. 461/2003 Z.z. upravuje podmienky nároku na invalidný dôchodok. Podľa ods. 1 poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa ods. 2 fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Navrhovateľka pri označení nesprávneho úradného postupu odporcu mala zrejme na mysli ustanovenie § 71 zákona č. 461/2003 Z.z., ktorý upravuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, podľa ktorého poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V prejednávanej veci je nepochybné, že navrhovateľke bol od 15.4.1981 podľa § 32 ods. 3 zákona č. 121/1975 Zb. priznaný čiastočný invalidný dôchodok v sume 603,-- Kčs mesačne a dňa 9.7.1996 navrhovateľka požiadala o invalidný dôchodok. Posudková komisia sociálneho zabezpečenia P. U., U. A., v zápisnici o rokovaní zo dňa 11.6.1996, posúdila zdravotný stav navrhovateľky a dospela k záveru, že navrhovateľka je podľa § 29 ods. 2 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č.194/1994 Z.z. invalidná od 11.6.1996. Rozhodnutím odporcu zo dňa 26.7.1996 bol navrhovateľke priznaný invalidný dôchodok v sume 2.985,-- Sk mesačne. P. U., U. A., lekárskou správou, zápisnica zo dňa 27.5.2004, vykonala kontrolnú lekársku prehliadku navrhovateľky za účelom posudzovania dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na účely invalidného dôchodku a dospela k záveru, že navrhovateľka je podľa § 71 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Strata dolnej končatiny v stehne bola zaradená do kapitoly XV, oddiel G, položka 34 s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 50 %, pre degeneratívne zmeny v oboch bedrových kĺboch III. stupňa bola miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o 10 %. Dátum zmeny poklesu vykonávať zárobkovú činnosť bol určený od 27.5.2004. Rozhodnutím odporcu zo dňa 20.7.2004 bol navrhovateľke znížený invalidný dôchodok od 22.8.2004 na sumu 4.498,-- Sk mesačne. Navrhovateľka sa proti rozhodnutiu odporcu dňa 2.8.2004 odvolala a P. U., Ú., so sídlom v A., lekárskou správou, zápisnica zo dňa 20.10.2004, posúdila invaliditu navrhovateľky v rámci konania o opravnom prostriedku a dospela k rovnakému záveru. Navrhovateľka návrhom doručeným Krajskému súdu v Trnave dňa 3.8.2004 požiadala o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 20.7.2004, ktorým jej bol znížený invalidný dôchodok. Konanie bolo vedené pod sp.zn. 36 Sd 204/2004. P. U.Ň., Ú., P. P. F. A., lekárskou správou, zápisnica zo dňa 11.5.2006, na dožiadanie Krajského súdu v Trnave zo dňa 24.4.2006, č.k. 36 Sd 204/2004-194, o doplnenie posudku vo veci opravného prostriedku posúdila invaliditu navrhovateľky na základe znaleckého posudku L.. L. M. zo dňa 20.4.2006, č. 3/2006, a dospela k záveru, že miera poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť je 80 % v porovnaní so zdravou osobou od 27.5.2004. Vo svojej správe uviedla, že pri svojom posudzovaní dňa 20.10.2010 vychádzala z ortopedických nálezov navrhovateľky (napr. zo dňa 25.5.1999, 10.5.2004), praktického lekára (zo dňa 11.5.2004), neurologického (zo dňa 1.10.2004, ale aj v minulosti zo dňa 23.8.1994) a prepúšťacej správy z kúpeľov (zo dňa 17.12.2002), ktoré nikdy neuvádzali, že navrhovateľka má aj parézu fiburálneho nervu v ľavo. Tiež nebola dokumentovaná hypoplazia hlavice stehenných kostí a hypotrofia kýpťa stehennej kosti (pri klinickom vyšetrení pri posudzovaní rozmery kostí nemôžeme zistiť). Tieto skutočnosti novo doložil až súdny znalec v svojom posudku zo dňa 20.4.2006. Tieto nové skutočnosti umožňujú uznať navrhovateľku na hornej hranici zákonom stanoveného rozmedzia v položke XV,G, 33. - t.j. na 70 %. Túto hodnotu možno navýšiť pre ochorenie chrbtice, ktoré je sprevádzané útlakom periférnych nervov, čo pokladá za závažné ochorenie podľa položky XV,E, 3.c. Celková miera poklesu je preto 80 %. Nakoľko tieto komplikácie boli prítomné už pri KLP dňa 27.5.2004 došlo k určeniu miery poklesu na 60 % "z plnej invalidity", dátum vzniku tejto novej invalidity bol určený dňom 27.5.2004. Tým navrhovateľke úplne vyhovel; Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 22.6.2006, č.k. 36 Sd 204/2004-241, konanie z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľky na preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 20.7.2007 zastavil. Odporca rozhodnutím zo dňa 31.5.2006 zrušil svoje rozhodnutie zo dňa 20.7.2004 o zmene sumy invalidného dôchodku a v plnom rozsahu vyhovel odvolaniu navrhovateľky. Podľa názoru súdu odporca sa pri posudzovaní žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku nesprávneho úradného postupu nedopustil, postupoval v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. a rozhodoval na základe dostupných lekárskych správ a údajov zo strany navrhovateľky. Podľa lekárskej správy, zápisnice P. U., Ú. P. P. F. A., zo dňa 11.5.2006, až znalec L.. L. M. v znaleckom posudku zo dňa 20.4.2006, č. 3/2006, v súdnom konaní vedenom na Krajskom súde v Trnave pod sp.zn. 36 Sd 204/2004 uviedol skutočnosti, na základe ktorých bolo možné navrhovateľke priznať invalidný dôchodok na hornej hranici. Pokiaľ sa týka podmienky vzniku škody, navrhovateľka ako škodu v predmetnom konaní označila náklady na znalecký posudok, ktorý si nechala z vlastnej iniciatívy urobiť v súdnom konaní vedenom na Krajskom súde v Trnave sp.zn. 36 Sd 204/2004 L.. P. v sume 8.732,-- Sk a náklady na cestovné na vyšetrenie k tomuto znalcovi z D. R. Č. a späť v sume 1.281,-- Sk, ako aj a nemajetkovú ujmu, ktorá jej vznikla v súvislosti so súdnym konaním vedenom na Krajskom súde v Trnave pod sp.zn. 36 Sd 204/2004 v sume 440.750,-- Sk ako škoda na zdraví za psychickú ujmu vo výške 5-násobku krátenia invalidného dôchodku od 22.8.2004 do 22.6.2006 v sume 44.075,-- Sk x 5 (220.375,-- Sk) a ujmu na dobrom mene za osočovanie vo výške 5-násobku krátenia invalidného dôchodku od 22.8.2004 do 22.6.2006 v sume 44.075,-- Sk x 5 (220.375,-- Sk). Zákon č. 514/2003 Z.z. nedefinuje pojem škody. V ustanovení § 17 upravuje rozsah jej náhrady tak, že sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk a v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Zákon č. 514/2003 Z.z. je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym, ustanovenia Občianskeho zákonníka sa použijú vtedy, keď špeciálny zákon nemá vlastnú úpravu. V prípade pojmu škody a jej náhrady je preto potrebné použiť ustanovenie § 442 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého škoda predstavuje vo všeobecnosti ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Navrhovateľka vznik škody nepreukázala, domáhala sa od odporcu zaplatenia trov súdneho konania nepriznaných jej v konaní vedenom na Krajskom súde v Trnave pod sp.zn. 36 Sd 204/2004 z dôvodu, že znalecký posudok L.. P. si zabezpečila z vlastnej iniciatívy, v čase, keď bol v súdnom konaní už ustanovený súdny znalec. Nemajetkovú ujmu v súvislosti so súdnym konaním vedenom na Krajskom súde v Trnave pod sp.zn. 36 Sd 204/2004 ako škodu na zdraví za psychickú ujmu a ujmu na dobrom mene za osočovanie podľa názoru súdu navrhovateľka v konaní nepreukázala. Podľa lekárskeho nálezu L.. B. B. zo dňa 27.10.2004 navrhovateľka bola 1 x vyšetrená na psychiatrii po tom, ako na VšZP skolabovala. Z predložených lekárskych nálezov navrhovateľky vyšetrenie na psychiatri nesúviselo so súdnym konaním vedenom na Krajskom súde v Trnave sp.zn. 36 Sd 204/2004. Tvrdenie navrhovateľky, že odporca z nej urobil človeka, ktorému sa nechce pracovať, že zdravotný stav jej vyhovuje, súd vyhodnotil ako subjektívny, nepreukázaný, názor navrhovateľky. Keďže v konaní nebola preukázaná podmienka vzniku škody pre úspešné uplatňovanie práva na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ani nesprávny úradný postup, nie je splnená ani podmienka príčinnej súvislosti medi škodou a nesprávnym úradným postupom. Okrem nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu nie sú tak splnené ani zákonné podmienky pre priznanie náhrady škody, rovnako majúce za následok zamietnutie návrhu. Rozsudok ďalej odôvodnil ustanovením § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 17 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne nevznikli. V tejto časti súd dôvodil ustanovením § 142 ods. l O.s.p. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie navrhovateľka. Mala za to, že rozhodnutie je nesprávne, nakoľko „v § 2 ods. a/“ výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch, povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, „ods. b/“ orgán verejnej moci je orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci. Orgánom konajúcim v mene štátu je ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy a verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Možno ju priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok. P. U. v tomto spore nie je pasívna a pri posudkovej činnosti pochybila, čím jej spôsobila majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu na zdraví, dobrom mene tým, že sa svojich práv musela domáhať súdnou cestou. Pri prehodnocovaní jej invalidity dňa 27.5.2004 P. U. vydala posudok, ktorý porušoval zákon č. 461/2003 Z.z. v § 70 a § 71, že posudkový lekár neposúdil jej zdravotný stav podľa zákona; v lehote podala odvolanie proti nezákonnému rozhodnutiu. V odvolaní uviedla presne, v čom ju posudok poškodil v oblasti sociálneho zabezpečenia, konanie P. U. bolo jednoznačne vedené z ekonomického hľadiska, keď do 70 % sa invalidný dôchodok vyplácal „vo výške %“ priznaného posudkovým lekárom, od 70 % bol invalidný dôchodok vo výške 100 %, čo v jej prípade predstavovalo úsporu pre P. U. 40 %. V tej dobe vyplácaný dôchodok bol znížený o sumu cca 1.800,-- Sk. Znalecký posudok je dostatočným dôkazom, že v posudkovej činnosti P. U. zneužila zákon vo svoj prospech. Splnila podmienku, že rozhodnutie P. U., ktorým jej bola spôsobená škoda, bolo dokazovaním zmenené. Nesúhlasila s vyjadrením súdu v tom, že bola jedenkrát vyšetrená u psychiatra, priložené fotokópie zo zdravotnej karty boli orientačné, od 27.10.2004 k 3.1.2006 pravidelne stále dochádza k psychiatrovi, dôvodom sú aj existenčné problémy pre invalidný dôchodok. Psychickú ujmu jej nespôsobilo súdne konanie, ale to, čo prebiehalo od 27.5.2004 na posudkových komisiách, hlavne dňa 13.8.2004, 20.10.2004, keď v plnom rozsahu pocítila, čo to je, ak je niekomu zverená moc. Žiadna inštitúcia neriešila jej sťažnosti na takéto zaobchádzanie vrátane P.C. U.. Súd nevypočul a ani nevyužil formou písomného vyjadrenia ňou navrhnutých svedkov, čo hlavne jej ošetrujúcim lekárom v oblasti psychiatrie by preukázalo psychickú ujmu a následky, ktoré u nej pretrvávajú dodnes. Naďalej trvá na návrhu o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Súd prvého stupňa vo veci zistil úplne skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Zdôraznil, že podľa § 3 ods. l písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. V § 4 zákon č. 514/2003 Z.z. taxatívne vymenúva orgány konajúce v mene štátu. Znamená to, že zodpovedným subjektom podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je štát, Slovenská republika, ktorý je vecne pasívne legitimovaným v konaniach o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Orgánom konajúcim v mene štátu je v tomto prípade P. U. ako verejnoprávna inštitúcia, ktorej štát zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti sociálneho poistenia. Keď za zodpovednostný subjekt v prejednávanej veci navrhovateľka označila (len) P. U., označila subjekt, ktorý nie je vecne pasívne legitimovaný. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je založená na súčasnom splnení troch podmienok a síce nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpokladom na náhradu škody je objektívna existencia príčinnej súvislosti (tzv. kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti, resp. škodovou udalosťou ako príčinami a škodou ako následok týchto príčin. Dôkazné bremeno spočíva na poškodenom. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach; vyriešenie tejto otázky preto nemožno uložiť znalcovi, ten môže poskytnúť len odborné podklady, z ktorých súd pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádza. Na posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je potrebné škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčinu ju vyvolala. V tejto súvislosti zdôraznil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.6.2010, sp.zn. 5 Cdo 126/2009. Súd konajúci o návrhu proti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. nie je oprávnený preskúmavať postup P. U. pri posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľky, lekárske posudky, jednotlivé rozhodnutia P. U., prípadne či navrhovateľka spĺňala nárok na priznanie invalidného dôchodku, odkedy a pod. Úlohou súdu v tomto konaní bolo posúdiť, či sa P. U. dopustila nesprávneho úradného postupu pri výkone svojich právomocí v rámci konania o žiadosti o priznanie invalidného dôchodku. Po vyhodnotení tejto skutočnosti bolo povinnosťou súdu zistiť, či navrhovateľke v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom vznikla škoda, príp. nemajetková ujma, akého charakteru a zistiť jej výšku. Navrhovateľka v konaní nepreukázala existenciu škody, jej výšku, príčinnú súvislosť medzi konaním P. U. a výškou uplatnenej škody a nesprávny úradný postup P. U.. O nároku navrhovateľky sama rozhodovala v súlade s platnými právnymi predpismi, z jej strany nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Rozhodnutím P. U. zo dňa 26.7.1996 bol navrhovateľke s účinnosťou od 25.8.1996 priznaný invalidný dôchodok. Dňa 27.5.2004 v rámci kontrolnej lekárskej prehliadky vykonanej na účely zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom postení v znení neskorších predpisov P. U. preskúmala zdravotný stav navrhovateľky. P. U., Ú., vydala dňa 20.7.2004 rozhodnutie o znížení invalidného dôchodku. Proti rozsudku navrhovateľka podala opravný prostriedok. V rámci konania o opravnom prostriedku dňa 20.10.2004 posudkový lekár P. U. P. U., Ú., so sídlom v A., potvrdil posudok posudkového lekára pobočky. Na základe dožiadania Krajského súdu Trnava zo dňa 24.4.2006 posudkový lekár P.C. U. P. U., Ú., opätovne posúdil dňa 11.5.2006 zdravotný stav navrhovateľky. Na základe znaleckého posudku posudkový lekár uznal navrhovateľku invalidnou s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 80 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou od 27.5.2004. P. U., Ú., vydala dňa 31.5.2006 rozhodnutie o zvýšení invalidného dôchodku. V rámci kontrolnej lekárskej prehliadky dňa 26.6.2007 v súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006 Z.z. bola navrhovateľka naďalej uznaná invalidnou podľa zákona o sociálnom zabezpečení. Vo veci náhrady škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. v prejednávanej veci v auguste 2007 vyzval navrhovateľku, aby hodnoverne preukázala relevantnými dokladmi odôvodňujúcimi nárok na náhradu škody a jej výšku, príčinnú súvislosť medzi konaním P. U. a výškou škody. Navrhovateľka nepreukázala žiadne nové skutočnosti, ktoré by opodstatňovali jej právo na náhradu uplatnenej škody. Nie je preukázaná existencia škody, jej výška, príčinná súvislosť medzi konaním P. U. a výškou uplatnenej škody, a preto nemožno uznať právo navrhovateľky na náhradu škody a uspokojiť jej nároky. Podaním zo dňa 1.6.2013 navrhovateľka požiadala o pridelenie veci inému sudcovi, nakoľko jej skúsenosti ju oprávňujú k obavám zo strany sudcu, že bude pri prerokovaní jej veci zaujatý vzhľadom k možným sankciám vyplývajúcim z podanej sťažnosti na nečinnosť súdu. Dané podanie však nemá náležitosti námietky zaujatosti, keďže z neho vôbec nevyplýva meno sudcu, voči ktorému námietka zaujatosti smeruje, údaj o tom, kedy sa o dôvode námietky zaujatosti voči konkrétnemu sudcovi dozvedela. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 1.5.2013, ďalej len O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a že teda odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 28. augusta 2013 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci upovedomení zákonným spôsobom. Skôr ako odvolací súd vecne prejednal odvolanie navrhovateľky, zaoberal sa navrhovateľkou vznesenou námietkou zaujatosti. Ako je uvedené vyššie navrhovateľka podaním zo dňa 1.6.2013 požiadala o pridelenie veci inému sudcovi dôvodiac len tým, že jej skúsenosti ju oprávňujú k obavám zo strany sudcu, že bude pri prerokovaní jej veci zaujatý vzhľadom k možným sankciám vyplývajúcim z podania sťažnosti na nečinnosť súdu. Dané podanie však nemá náležitosti námietky zaujatosti, keďže z neho vôbec nevyplýva meno sudcu, voči ktorému smeruje, údaj o tom, kedy sa o dôvode námietky zaujatosti voči konkrétnemu sudcovi dozvedela. Na takto vznesenú námietku zaujatosti potom odvolací súd, už bez ďalšieho, neprihliadal (§ 15a O.s.p.). Sama skutočnosť, že navrhovateľka podala sťažnosť na nečinnosť odvolacieho súdu, nie je spôsobilá vyvodiť záver o tom, že sudca odvolacieho súdu by bol z tohto dôvodu zaujatý. Rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd v celom rozsahu potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné. V konaní je nepochybné, že navrhovateľka sa svojím návrhom podaným na súde prvého stupňa dňa 12.7.2007 domáha náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení zmien a doplnkov, keď základom náhrady škody je nesprávny úradný postup P. U., príp. jej rozhodnutie. Návrh od samého začiatku, bezo zmeny, smeruje len proti P. U., Ú., Q., ktorému ale zákonodarca nepriznal pasívnu vecnú legitimáciu. Zodpovedným subjektom podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je výlučne len štát - Slovenská republika. Za štát koná v tej-ktorej konkrétnej veci ten štátny orgán, ktorého opätovne určuje zákon č. 514/2003 Z.z. Proti štátu sa navrhovateľka náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. nedomáhala a nedomáha. Už len tieto rozhodujúce právne skutočnosti mali za následok zamietnutie návrhu navrhovateľky. Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď návrh zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporcu (P. U., Ú., Q.). Napokon nebola preukázaná ani ďalšia rovnako pre vec podstatná právna skutočnosť, a síce že navrhovateľka v konaní nepreukázala podmienku vzniku škody pre úspešné uplatňovanie práva na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., a síce nesprávny úradný postup, príčinnú súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom zodpovedného subjektu. Aj táto skutočnosť bola spôsobilá odôvodniť zamietnutie návrhu navrhovateľky. Navrhovateľka v odvolaní neuvádzala žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre ňu priaznivé rozhodnutie. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že ide o konanie, v ktorom je odvolací súd viazaný rozsahom a aj dôvodmi odvolania. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a napokon aj vec správne rozhodol po právnej stránke. Rozsudok je podrobne odôvodnený, súd prvého stupňa v ňom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil; vrátane výroku o náhrade trov konania obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p. Akékoľvek ďalšie dokazovanie, vrátane toho, ktoré navrhovateľka navrhla, by bolo nadbytočné, nehospodárne, nemalo by vplyv na iné rozhodnutie. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľka, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 7 Cdo 56/2011). V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona). Odvolací súd nedoručoval navrhovateľke vyjadrenie odporcu k jej odvolaniu proti rozsudku súdu prvého stupňa, pretože v ňom odporca (opakovane) uvádzal dôvody, pre vec síce podstatné, vyplývajúce ale z jeho vyjadrenia v konaní pred súdom prvého stupňa. Aj prípadné vyjadrenie sa, vedomosť o vyjadrení sa odporcu k jej odvolaniu, k danému vyjadreniu by neovplyvnilo rozhodnutie odvolacieho súdu; nemalo by vplyv na vecnú a právnu stránku rozhodnutia súdu prvého stupňa. V tomto smere potom ani nemožno dôvodiť, že týmto postupom súdu navrhovateľke bola odňatá možnosť konať pred súdom, žeby jej súd odňal ústavné právo na súdnu ochranu. Odporcovi úspešnému aj v odvolacom konaní odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže ich náhradu nežiadal (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. l O.s.p.). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.