KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava27. 3. 2013plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/440/2011 z 27. 3. 2013

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. marca 2013, sp. zn. 9Co/440/2011, ECLI:SK:KSBA:2013:1107228886.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/440/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107228886
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1107228886.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek
senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľa: Slovenská
republika zast. Slovenský filmový ústav, Grösslingova 32, Bratislava, zastúpený JUDr. Milan Švec,
advokát, Vajnorská 98D, Bratislava, proti odporcovi: IC Centrum BA, s.r.o., Bancíkovej 1/A, Bratislava,
IČO 46168184, o vypratanie nebytových priestorov, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I č.k. 18 C 50/2007-271 zo dňa 5. apríla 2011 v pomere hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania a to trovy právneho
zastúpenia vo výške 64,41€, na účet JUDr. Milana Šveca, advokáta v Bratislave, v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zaviazal odporcu k povinnosti vypratať a odovzdať
navrhovateľovi nebytové priestory, ktoré mal odporca v nájme od navrhovateľa v zmysle zmluvy o nájme
nebytových priestorov zo dňa 9.7.2002, nachádzajúce sa na prízemí a v suteréne administratívnej
budovy, súpisné číslo XXXX, postavené na parcele č. XXXX/X v katastrálnom území Staré Mesto,
zapísané na liste vlastníctva Č.. XXXX, na Š. C. Č.. X v Bratislave, o celkovej výmere 2070 m2, do
3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň prvostupňový súd zaviazal odporcu k povinnosti nahradiť
navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 442,32€, na účet JUDr. Milana Šveca, advokáta, do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo svojom rozhodnutí uviedol, že navrhovateľ a právny predchodca odporcu uzavreli nájomnú zmluvu
na nebytové priestory dňa 9.7.2002. Priestory sa nachádzali na prízemí a v suteréne administratívnej
budovy, súpisné číslo XXXX, postavené na parcele Č.. XXXX/X v katastrálnom území Staré
Mesto, zapísané na liste vlastníctva Č.. XXXX, na Š.Á. C. Č.. X v Bratislave, o celkovej výmere 2070
m2. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 1.8.2002 do 31.7.2007. Správca vypísal osobitné
ponukové konanie na prenájom predmetných priestorov, jeho vyhlásením dňa 7.7.2007. Predmetného
osobitného ponukového konania na prenájom predmetných priestorov sa zúčastnil okrem ďalších 2
uchádzačov aj odporca. Odporca neponúkol najvyššie nájomné, nevyhral predmetné osobitné ponukové
konanie a začal vykonávať obštrukcie s vyprataním priestorov. Odporca nevypratal nebytové priestory
a preto muselo byť osobitné ponukové konanie zrušené a to dňa 4.2.2009.



Po právnej stránke svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, 2, 3, 4,
§ 13 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu účinného ku dňu 1.8.2007, § 126 Občianskeho
zákonníka, keď poukázal na základnú podmienku úspechu všetkých žalôb vo veciach vlastníckych a to
preukázanie vlastníckeho práva navrhovateľov. Bez preukázania svojho vlastníckeho práva nie sú totiž
navrhovatelia aktívne legitimovaní domáhať sa ochrany, ktorá im ako vlastníkom prislúcha. Z úspešného
preukázania vlastníctva ešte nevyplýva, že nárok navrhovateľov je na požadovanú ochranu už tým
samým opodstatneným. Odporca môže totiž mať právo na užívanie veci, právo na zasahovanie do
vlastníctva navrhovateľov, ktoré prevažuje nad samým vlastníckym právom navrhovateľov a spôsobí, že
navrhovatelia nebudú mať úspech. V danej veci odporca mal uzavretú nájomnú zmluvu na dobu určitú,
ktorá uplynula. Z ustanovenia § 13 ods. 2 zák.č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu ku dňu 1.8.2007,
ktoré nasleduje za odsekom 1 vyplýva, že správca je povinný vykonať osobitné ponukové konanie a
správca môže uzatvoriť nájomnú zmluvu len s tým záujemcom, ktorý ponúkne najvyššie nájomné. Táto
povinnosť nakladať s majetkom štátu s maximálnou hospodárnosťou vyplýva z ust. 3 ods. 4 zák. č.
278/1993 Z.z.. Vzhľadom k tomu, že odporca nevyhral osobitné ponukové konanie (najvyššiu ponuku
vykonala spoločnosť Slovciean, s.r.o. Bratislava), nebolo možné odporcovi v zmysle § 13 ods. 2 predlžiť
nájomnú zmluvu a pretože nájomný vzťah medzi účastníkmi uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý,
skončil, odporca je povinný v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka nebytové priestory vypratať.

O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi
priznal plnú náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku 199, 16 € a v trovách
právneho zastúpenia vo výške 442,32 €.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a návrh navrhovateľa zamietol. Uviedol, že svojimi investíciami pretvoril
zanedbané priestory na vyhľadávaný kultúrno-spoločenský stánok a po uplynutí doby nájmu však
prenajímateľ (navrhovateľ) odmietol jeho návrh ako doterajšieho nájomcu na predĺženie nájomnej
zmluvy, napriek tomu, že tento majetok bol pre neho naďalej prebytočný a navrhovateľ odmietol aj
finančné vyporiadanie vzájomných nárokov z vykonaných investícií. Navrhovateľ v rozpore s § 13
ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov neoprávnene
vypísal osobitné ponukové konanie na prenájom vyššie uvedených nebytových priestorov, ktorého
sa on ako doterajší nájomca zúčastnil, avšak len z dôvodu, aby predišiel sporom s navrhovateľom,
ktorý mu bránil v pokojnom užívaní predmetu nájmu (odpojenie od energií a pod.). Prvostupňový súd
pochybil pri posudzovaní skutkového stavu, keď sa vo svojom rozhodnutí opiera o vykonanie osobitného
ponukového konania a jeho účasť v ňom. Navrhovateľ ho totiž sám zrušil - pre množstvo materiálnych
a formálnych chýb pri jeho vykonávaní. Prvostupňový súd vychádzal aj z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Zákon č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon“) rozlišuje tri druhy majetku štátu, ktorý spravuje správca a príslušnému druhu majetku prideľuje
konkrétny spôsob nakladania s týmto druhom majetku štátu. Ide o:1. majetok štátu, ktorý správca využíva
pri svojej hlavnej činnosti na plnenie svojich úloh; 2. prebytočný majetok štátu podľa § 3 ods. 3 zákona
o správe majetku štátu; 3. dočasne prebytočný majetok štátu podľa § 3 ods. 4 zákona o správe majetku
štátu. V záujme hospodárnosti využitia majetku štátu zákonodarca upravil ďalšie možnosti využitia
majetku štátu v § 13 zákona. Ide predovšetkým o inštitút nájmu. Podľa § 13 ods. 1 zákona môže dočasne
prebytočný majetok správca prenechať do nájmu nájomcovi na určitý čas, najviac na 5 rokov. Ak je
takýto majetok naďalej dočasne prebytočný, môže ho znovu prenajať doterajšiemu nájomcovi na ďalších
najviac 5 rokov. Ako je vidieť, zákonodarca nepožaduje vykonať osobitné ponukové konanie ani pri
prvom nájme a ani pri jeho predĺžení o ďalších 5 rokov. Prenajímateľ ako správca majetku štátu má podľa
§ 13 ods. 1 zákona jednoznačnú možnosť uzavrieť nájomnú zmluvu a predĺžiť ju s doterajším nájomcom
bez vypísania osobitného ponukového konania. Keby tu bola povinnosť vypísať osobitné ponukové
konania, celé ustanovenie v § 13 ods. 1 zákona o predĺžení nájomnej zmluvy by stratilo zmysel. Z vyššie
uvedeného systematického rozdelenia majetku na 3 skupiny možno vyabstrahovať, že ustanovenie § 13
ods. 2 zákona sa vzťahuje na nehnuteľný majetok, ktorý správca využíva pri svojej hlavnej činnosti. Ak
správca rozhodne, že určitý majetok je prebytočný, má povinnosť postupovať podľa § 13 ods. 1 a nie §
13 ods. 2 zákona. V tomto prípade išlo jednoznačne o dočasne prebytočný majetok, keďže navrhovateľ
chcel tento majetok opätovne dlhodobo prenajať a neplánoval ho využiť pre vlastnú činnosť. Zmluva o
nájme nebytových priestorov je však zmiešanou zmluvou. Predmetom nájmu sú v zmysle čl. II. bod 2.
Aj hnuteľné veci. Aj z toho vyplýva, že postupovať podľa tohto ustanovenia nemožno. Záverom uviedol,



že on podal v tejto na Okresný súd Bratislava I žalobu o určenie povinnosti uzatvoriť novú nájomnú
zmluvu a konanie je vedené pod sp. zn. 26C 224/2008.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť a
zároveň priznať náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že odporca v odvolaní uvádza
tvrdenia, ktoré z hľadiska predmetu sporu sú irelevantné a nesúvisia s meritom veci. Podstatou veci
je, že bol povinný vypísať osobitné ponukové konanie v súlade so zákonom o správe majetku štátu, a
nemohol priamo s odporcom uzatvoriť nájomnú zmluvu, tak ako uvádza odporca. Vzhľadom k tomu,
že v ustanovení § 13 ods. 3 a 4 zákona ide o taxatívny a teda konečný výpočet prípadov a predmetný
prípad opätovného prenechania majetku štátu pôvodnému nájomcovi, teda odporcovi, v danom výpočte
nie je uvedený, správca by práve nevykonaním osobitného ponukového konania porušil zákon, a teda
by konal v rozpore so zákonom o správe majetku štátu. Ustanovenie § 13 je nevyhnutné preskúmať
ako celok, teda so všetkými na seba nadväzujúcimi odsekmi a nielen odvolaním sa na odsek 1 daného
paragrafu, tak ako to uvádza v odvolaní odporca. Vzhľadom k vyššie uvedenému ako správca majetku
štátu vyhlásil osobitné ponukové konanie na prenájom nebytových priestorov nachádzajúcich sa na Š. C.
Č.. X v Bratislave, ktoré má v správe a sú dočasne prebytočné tak, aby dodržal literu zákona. Dôvodom
zrušenia osobitného ponukového konania teda neboli žiadne formálne a materiálne nedostatky, tak ako
uvádza odporca, ale práve protiprávne konanie odporcu.

Počas odvolacieho konania pôvodný odporca IC Centrum, s.r.o., Komárnická č. 11, Bratislava, IČO :
35891475 zanikol dobrovoľným výmazom dňa 23.7.2011 s zlúčením so spoločnosťou IC Centrum BA,
s.r.o., Bancíkovej 1/A, Bratislava, IČO 46168184, ktorá prebrala všetky práva a povinnosti, záväzky
a pohľadávky zanikajúcej spoločnosti. Odvolací súd preto s poukazom na ustanovenie § 107 ods. 4
O.s.p. konal ďalej so spoločnosťou IC Centrum BA, s.r.o., Bancíkovej 1/A, Bratislava, IČO 46168184,
ako právnym nástupcom.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p. v medziach daných odvolaním vec
preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.,
rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
odporcu nie je dôvodné.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č.116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov nájom dojednaný
na určitý čas sa skončí uplynutím času, na ktorý bol dojednaný.

Po oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa zistil skutkový
stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. spočívajúci v tom, že navrhovateľ a právny predchodca
odporcu ISTROPOLIS CINEMA, s.r.o., uzavreli dňa 9.7.2002 nájomnú zmluvu na nebytové priestory na
prízemí a v suteréne administratívnej budovy, súpisné číslo XXXX, postavené na parcele č. 8680/2 v
katastrálnom území Staré Mesto, zapísané na liste vlastníctva Č.. XXXX, na Š. C. Č.. X v Bratislave,
o celkovej výmere 2070 m2. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 1.8.2002 do 31.7.2007.
K skončeniu nájmu došlo uplynutím času dňa 31.7.2007 a právny predchodca odporcu predmetné
nebytové priestory dobrovoľne nevypratal. Prvostupňový súd vec správne právne posúdil, keď s
poukazom na vyššie citované ustanovenie § 126 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že došlo k
zániku nájmu nebytových priestorov v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. uplynutím času na
ktorý bol nájom nebytových priestorov dohodnutý a preto sa navrhovateľ oprávnene domáhal ochrany
svojho vlastníckeho práva. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa aj patričným spôsobom odôvodnil (§
157 ods. 2, 3 O.s.p.) a odvolací súd sa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v plnom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia.



Námietky odporcu uvedené v odvolaní sú vzhľadom na predmet konania právne irelevantné, keď je
nesporné, že užíva predmetné nebytové priestory bez právneho titulu, keď po uplynutí času nájmu
nedošlo k obnoveniu nájomného vzťahu. Na uvedené nemá žiadny vplyv obrana odporcu, spočívajúca
v tom, že zo strany navrhovateľa tu existovala povinnosť uzavrieť nájomnú zmluvu a predĺžiť ju s
doterajším nájomcom bez vypísania osobitného ponukového konania. Odvolací súd aj napriek tomu, k
tejto obrane dodáva , že zo žiadneho ustanovenia zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu
platného a účinného k 1.8.2007 takáto povinnosť pre navrhovateľa nevyplýva, ale naopak, navrhovateľ
ako správca majetku štátu má zo zákona povinnosť vypísať osobitné ponukové konanie na prenájom
nebytových priestorov a môže uzatvoriť nájomnú zmluvu len s tým záujemcom, ktorý ponúkne najvyššie
nájomné (§ 13 ods. 2).

Odvolací súd vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151
ods. 1 O.s.p., keď navrhovateľ cestou svojho právneho zástupcu podal návrh na priznanie náhrady
trov konania a priznal v konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške
64,41€, ktorú zaviazal odporcu s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu
zástupcovi navrhovateľa do troch dní.

Trovy odvolacieho konania predstavujú teda odmenu advokáta za 1 úkon právnej služby a to písomné
vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 17.7.2011, keď odmena advokáta za 1 úkon právnej služby predstavuje s
poukazom na § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb za rok 2011 sumu 57,-€. Celková odmena potom a aj s poukazom na
ustanovenie § 15 písm. a) citovanej vyhlášky predstavuje sumu 64,41 € (57,-€ + 7,41 € režijný paušál).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 18C/50/2007

    potvrdené

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam