Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/8/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107231320 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1107231320.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Martina Murgaša a sudcov JUDr. Márie Šramkovej a JUDr. Beáta Jurgošovej v právnej veci žalobcu: AUTO - AZ, spol. s r. o., Bratislavská ul. č. 20, Zohor, zast. advokátom JUDr. Miroslavom Kučerom, Krajinská ul. č. 30, Bratislava, proti žalovanému: D. Z., V. U.M. H.. Č.. XX, V., o 5 996,61 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo 4. mája 2010 č. k. 26C/198/2008- 56 a proti uzneseniu tohto súdu z 26. júla 2010 č. k. 26C/198/2008- 62, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 79,39 eur do 3 dní. Vo zvyšku napadnutej časti sa žaloba z a m i e t a . Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov konania. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4 866,64 eur s 8,5 % úrokami z omeškania od 16. 6. 2007 do zaplatenia, v časti 1 149,97 eur súd prvého stupňa konanie zastavil a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania 1 201,10 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že na základe podnetu Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto bolo dňa 13. 5. 2005 odstránené staré motorové vozidlo žalovaného zn. F., W. V.-XXX N. K. U. H.. X. V. z dôvodu, že vozidlo narúšalo životné prostredie. Vozidlo bolo následne prevezené na parkovisko žalobcu v Zohore. Obvodný úrad životného prostredia rozhodnutím zo 26. 3. 2007 č. K., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7. 5. 2007, rozhodol, že predmetné vozidlo sa dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia stáva odpadom. Keďže žalovaný si vozidlo neprevzal, toto bolo zošrotované. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba je dôvodná a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 4 866,64 eur z titulu parkovného za obdobie od 13. 5. 2005 do 7. 5. 2007 a z titulu nákladov súvisiacich s odstránením vozidla. Výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania súd prvého stupňa neodôvodnil. O zastavení konania v časti sumy 1 149,97 eur súd prvého stupňa rozhodol podľa § 96 ods. 1 O.s.p., pretože žalobca vzal v tejto časti žalobu späť. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný a napadol ním výrok, ktorým bolo žalobe vyhovené. Uviedol, že súd prvého stupňa neakceptoval jeho námietky a nevykonal ním navrhnuté dôkazy. Postupom orgánov samosprávy, Miestneho úradu mestskej časti Bratislava - Staré Mesto a s ňou spriazneného žalobcu došlo k porušeniu jeho občianskych práv. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p. ), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch v znení platnom a účinnom do 14.12.2008 ak sa u držiteľa starého vozidla nachádza staré vozidlo, ktoré je odpadom, tento držiteľ je povinný bezodkladne zabezpečiť odovzdanie starého vozidla osobe vykonávajúcej zber starých vozidiel podľa § 52a alebo spracovateľovi starých vozidiel. Podľa § 51 ods. 3 citovaného zákona držiteľ starého vozidla je do splnenia povinnosti podľa odseku 1 povinný a) zabezpečiť na vlastné náklady odstránenie takého vozidla z miesta, na ktorom poškodzuje alebo ohrozuje životné prostredie, alebo narušuje estetický vzhľad obce či osobitne chránenej časti prírody a krajiny, b) umiestniť a uchovávať staré vozidlo tak, aby nepoškodzovalo alebo neohrozovalo životné prostredie, aby sa zachoval estetický vzhľad obce alebo osobitne chránenej časti prírody a krajiny a aby sa zabránilo odcudzeniu starého vozidla alebo jeho častí. Podľa § 51 ods. 4 citovaného zákona ak držiteľ starého vozidla nesplní povinnosť podľa odseku 3 písm. a), urobí tak správca cesty (na ceste alebo verejnom priestranstve) alebo obec (na inom mieste), a to odovzdaním starého vozidla na parkovisko určené obvodným úradom životného prostredia podľa § 53 ods. 7 (ďalej len "určené parkovisko"); náklady s tým spojené je povinný uhradiť držiteľ starého vozidla. O odstránení starého vozidla jeho odovzdaním na určené parkovisko ten, kto ho zabezpečil, bezodkladne písomne upovedomí a/ držiteľa starého vozidla a súčasne ho oboznámi aj s dôsledkami podľa odseku 6 v prípade jeho nečinnosti, b) Slovenskú inšpekciu životného prostredia (ďalej len "inšpekcia"), c) obvodný úrad životného prostredia, d) obec. Podľa § 51 ods. 5 citovaného zákona ak si do dvoch mesiacov od upovedomenia podľa odseku 4 písm. a) držiteľ starého vozidla neprevezme staré vozidlo z určeného parkoviska, obvodný úrad životného prostredia začne konanie o tom, či vlastníctvo k starému vozidlu nadobudne štát. Ak obvodný úrad životného prostredia rozhodne o tom, že vlastníctvo k starému vozidlu nadobudne štát, držiteľom starého vozidla sa štát stáva dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Ak obvodný úrad životného prostredia rozhodne inak, môže v rozhodnutí zároveň určiť, že staré vozidlo je odpadom. Podľa § 51 ods. 6 citovaného zákona ten, čieho staré vozidlo pripadlo podľa odseku 5 štátu, má nárok na náhradu vo výške rozdielu ceny starého vozidla určenej ku dňu, keď sa štát stal držiteľom starého vozidla, a súčtu nákladov spojených s určením tejto ceny, neuhradených nákladov spojených s postupom podľa odseku 4 a trov konania podľa odseku 5; nárok na náhradu možno uplatniť na obvodnom úrade životného prostredia, ktorý rozhodnutie o pripadnutí starého vozidla štátu vydal, do jedného roka odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Podľa § 51 ods. 7 citovaného zákona ten, komu držiteľ starého vozidla neuhradil náklady spojené s postupom podľa odseku 4, môže nárok na náhradu týchto nákladov uplatniť na obvodnom úrade životného prostredia, ktorý rozhodnutie o pripadnutí starého vozidla štátu vydal, do jedného roka odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to vo výške, ktorú oznámil obvodnému úradu životného prostredia na účel náhrady podľa odseku 6; uspokojením tohto nároku sa povinnosť držiteľa starého vozidla uhradiť náklady podľa odseku 4 považuje za splnenú. Podľa § 51 ods. 9 citovaného zákona ustanovenia odsekov 1 až 8 platia rovnako aj v prípade, ak sa o vyradení starého vozidla z evidencie vozidiel koná bez žiadosti jeho držiteľa. Z pripojeného spisu Obvodného úradu životného prostredia Č.. K. vyplýva, že na základe požiadavky Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto bolo dňa 13. 5. 2005 odstránené staré motorové vozidlo zn. F. XX, W. V. XXX N. K. U. H.. v Bratislave. Držiteľom tohto vozidla bol žalovaný. Vozidlo bolo odovzdané na parkovisko žalobcu v Zohore a OÚŽP v Bratislave začal na základe podnetu žalobcu z 25. 7. 2005 konanie v zmysle § 51 ods. 5 zák. č. 223/2001 Z.z. o nadobudnutí vlastníctva k predmetnému vozidlu štátom. OÚŽP v Bratislave upovedomil žalovaného o začatí správneho konania v predmetnej veci a súčasne ho predvolal na ústne pojednávanie na deň 12. 10. 2005 na OÚŽP v Bratislave. Žalovaný sa na pojednávanie dňa 12. 10. 2005 dostavil, uviedol, že v termíne do 7. 11. 2005 vybaví ponechanie starého auta na spracovanie v Zohore a bol poučený o tom, že ak tento termín nedodrží, bude OÚŽP v Bratislave postupovať podľa § 51 a § 80 zák. č. 223/2001 Z.z. Keďže žalovaný si predmetné vozidlo neprevzal, OÚŽP v Bratislave rozhodnutím z 26. 3. 2007 Č.. K. vyslovil, že predmetné vozidlo sa dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia stáva odpadom. Toto rozhodnutie bolo žalovanému doručené dňa 20. 4. 2007, žalovaný sa proti nemu neodvolal, takže dňa 7. 5. 2007 nadobudlo právoplatnosť. Podľa znaleckého posudku znalca C.. L. F. Č.. XX/XXXX všeobecná hodnota predmetného vozidla predstavovala ku dňu 4. 4. 2006 sumu 959 Sk vrátane DPH. Žalobca v žalobe špecifikoval žalovanú istinu sumou 180 654 Sk ( 5 996,61 eur ) tak, že pozostáva z parkovného 749 dní po 200 Sk = 149 800 Sk ( 178 262 SK s DPH ), z prepravných výkonov 45 km po 18 Sk = 810 Sk ( 963,90 Sk s DPH ) a z manipulácie 2 x 600 Sk = 1 200 Sk (1 428 Sk s DPH ). Spolu ide o sumu 151 810 Sk bez DPH, po pripočítaní tejto dane ide o sumu 180 654 Sk. Tieto položky boli stanovené v zmysle cenníka služieb žalobcu. Odvolací súd je na rozdiel od súdu prvého stupňa toho názoru, že žalobcovi parkovné neprináleží. Ustanovenie § 51 ods. 3 písm. a) ukladá držiteľovi starého vozidla povinnosť zabezpečiť na vlastné náklady odstránenie takého vozidla z miesta, na ktorom poškodzuje alebo ohrozuje životné prostredie, alebo narušuje estetický vzhľad obce či osobitne chránenej časti prírody a krajiny. V prípade, ak si túto povinnosť nesplní, v zmysle § § 51 ods. 4 môže tak urobiť správca cesty (na ceste alebo verejnom priestranstve) alebo obec (na inom mieste), a to odovzdaním starého vozidla na parkovisko určené obvodným úradom životného prostredia podľa § 53 ods. 7; náklady s tým spojené je povinný uhradiť držiteľ starého vozidla. Odvolací súd má zato, že tieto náklady predstavujú aj v spojení s ustanovením § 51 ods. 3, keďže ustanovenie § 53 ods. 4 na tento odkazuje, len náklady spojené s odstránením vozidla / napr. naloženie vozidla, prepravné a podobne /. Za tieto náklady nemožno považovať parkovné, resp. poplatok za umiestnenie vozidla na parkovisko určené obvodným úradom životného prostredia podľa § 53 ods. 7, keď práve vytvorenie takéhoto parkoviska je jedna z podmienok na udelenie autorizácie na spracovanie starých vozidiel. Odvolací súd má zato, že ak by mal držiteľ starého vozidla uhrádzať aj náklady za umiestnenia vozidla na parkovisku, boli by tieto náklady v ustanovení § 51 ods. 4 taxatívne uvedené. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobcovi vznikol proti žalovanému nárok za zaplatenie prepravných výkonov 963,90 Sk s DPH a manipulácie 1 428 Sk s DPH, spolu 2 391,90 Sk (79,39 eur ). Preto odvolací súd podľa § 220 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 79,39 eur a vo zvyšku žalobu zamietol. Vo veci nebolo potrebné dopĺňať, prípadne opakovať dokazovanie, pretože odvolací súd v celom rozsahu vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa, ktorý však po právnej stránke posúdil odlišne. Výrok napadnutého rozsudku, ktorým bolo konanie v časti 1 149,97 eur zastavené, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 prvá časť vety O.s.p. a ich náhradu žalovanému nepriznal, pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I súdny poplatok za odvolanie 290,50 eur do 10 dní od doručenia uznesenia. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že je nezamestnaný, a jeho mesačný príjem vo forme sociálnej podpory predstavuje 118,30 eur. Vzhľadom na to si nemôže dovoliť zaplatiť poplatok vo výške 290,50 eur. Ďalej poukázal na to, že súd prvého stupňa nevzal do úvahy jeho argumentáciu a rozhodol jednostranne v prospech žalobcu. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p. ), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba zrušiť. Z obsahu odvolania žalovaného vyplýva, že žalovaný súčasne navrhol, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p. Bez rozhodnutia o tomto jeho návrhu nie je možné uložiť mu povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvého stupňa musieť rozhodnúť o návrhu žalovaného na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 O.s.p. Ak žalobcovi prizná oslobodenie od súdnych poplatkov, nebude mu súd prvého stupňa môcť uložiť povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie, pretože oslobodenie od poplatkov má i spätnú účinnosť ( § 138 ods. 1 druhá veta pred bodkočiarkou O.s.p. ). Ak naopak súd prvého stupňa žalovanému neprizná oslobodenie od súdnych poplatkov, uloží mu povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie proti svojmu rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.