Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 22CoE/273/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107241349 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Glončáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1107241349.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: INKASO Pohľadávok, spol. s r.o., Jiráskova 12, 984 01 Lučenec, IČO: 36 039 039, zastúpený: JUDr. Róbert Gombala, advokát, Lučenec, proti povinnému: D. A., N.. XX.XX.XXXX, M.Ý. XX/A, XXX XX A., zastúpený: JUDr. Dagmar Matušková, advokát, Bratislava, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Štefan Marček, Jiráskova 12, 984 01 Lučenec, pre peňažné plnenie vo výške 31,20 Eur istiny s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 13.02.2013, č. k. 48Er 4197/2007-51, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 13.02.2013, č. k. 48Er 4197/2007-51, v časti uloženia povinnosti oprávnenému zaplatiť povinnému trovy právneho zastúpenia, mení tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. II. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 13.02.2013, č. k. 48Er 4197/2007-51, v časti uloženia povinnosti oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania, zrušuje. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 13.02.2013, č. k. 48Er 4197/2007-51, zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej iba „Exekučného poriadku“), oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť jednak povinnému trovy právneho zastúpenia vo výške 95,27 Eur na účet právneho zástupcu povinného JUDr. Dagmar Matuškovej, a jednak súdnemu exekútorovi Mgr. Štefanovi Marčekovi, náhradu trov exekučného konania v sume 56,30 Eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Exekúciu súd prvého stupňa zastavil z dôvodu, že exekučný titul vôbec nebol vykonateľný, nakoľko neboli splnené procesné predpoklady, ktoré sa vyžadujú na to, aby exekučný titul bol predpokladom na exekúciu, nakoľko nebol povinnému účinne doručený, tento ho nikdy neprevzal, čo mal súd za preukázané z vykonaného dokazovania a to najmä vizuálnym porovnaním podpisov povinným podpísaného. V danom prípade sa § 146 ods. 2 vety prvej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v ďalšom iba „O.s.p.“) aplikuje aj na zastavenie exekučného konania vo vzťahu, keď ho zavinil oprávnený a trovy si uplatňuje povinný, pričom otázku zavinenia súd hodnotil iba podľa procesného výsledku a z týchto dôvodov povinnému priznal náhradu trov spočívajúci v trovách právneho zastúpenia. O trovách exekúcie okresný súd rozhodol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a ich náhradu uložil zaplatiť oprávnenému s ohľadom na zastavenie exekúcie. V zákonnej lehote podal oprávnený proti predmetnému uzneseniu v časti uloženia povinnosti oprávnenému zaplatiť povinnému trovy právneho zastúpenia a v časti uloženia povinnosti oprávnenému, zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania, odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že napadnuté časti rozhodnutia súdu prvého stupňa považuje za nesprávne z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo je v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. dôvodom odvolania. Záver súdu prvého stupňa, že zastavenie exekučného konania zavinil oprávnený, považuje oprávnený za nedostatočný, nezákonný, nesprávny a vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd neuviedol dôvody, pre ktoré oprávnený procesne zavinil zastavenie exekučného konania, také dôvody ani neexistujú, oprávnený prekážku vykonateľnosti exekučného titulu nespôsobil, iba si uplatnil nárok na súde a využil tým svoje právo. Bez toho, aby súd prvého stupňa odôvodnil svoj záver o procesnom zavinení oprávneného na zastavení exekúcie, nie je možné uložiť náhradu trov exekúcie oprávnenému, ktorý v danom prípade podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a bol s ním aj úspešný. Oprávnený odvolaciemu súdu navrhol napadnuté časti výroku rozhodnutia zrušiť. Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v časti trov právneho zastúpenia potrebné zmeniť tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a v časti trov exekučného konania je ho nevyhnuté zrušiť. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo 19.11.2007 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Poverenie na vykonanie exekúcie č. 5103 064494 * bolo vydané dňa 31.12.2007. Dňa 30.12.2010 doručil súdu prvého stupňa súdny exekútor námietky povinného proti exekúcii, o ktorých exekučný súd rozhodol uznesením zo dňa 18.05.2011, č. k. 48Er 4197/2007-32, a to tak, že konanie o námietkach proti exekúcii zastavil. Dňa 29.02.2012 bol Okresnému súdu v Bratislave III doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý prvostupňový súd najskôr uznesením zo dňa 16.10.2012, č. k. 48Er 4197/2007-51, zamietol, pričom proti tomuto rozhodnutiu sa povinný odvolal. Nakoľko išlo o rozhodnutie vydané vyšším súdnym úradníkom, uznesenie sa s poukazom na § 374 ods. 4 tretia veta O.s.p. zrušilo a opätovne o návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodol teraz už sudca uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 13.02.2013, č. k. 48Er 4197/2007-51. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že v danom prípade možno ohľadom náhrady trov konania analogicky postupovať podľa príslušných ustanovení § 251 ods. 4 prvá veta O.s.p., podľa ktorého na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca (§ 146 ods. 1 písm. c) a § 146 ods. 2 O.s.p.). Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Ustanovenie o náhrade trov konania, ktoré bolo zastavené, nie je obmedzené len na určité konania ani na dôvody zastavenia konania. Platí preto pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené. V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej zásady existujú dve výnimky. Prvou výnimkou je, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný nahradiť jeho trovy (§ 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.). zavinenie môže existovať na strane žalobcu (v danom prípade oprávneného) aj na strane žalovaného (v danom prípade povinného). Na strane žalobcu existuje napr. vtedy, ak nezaplatil súdny poplatok, podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu alebo, ak podal žalobu, hoci existovala prekážka res iudicatae alebo prekážka litispendencie alebo, ak podal žalobu proti účastníkovi, ktorý nemá spôsobilosť byť účastníkom konania alebo, ak bez dôvodu vzal žalobu späť, a pod. Druhou výnimkou je, že ak sa pre správanie žalovaného vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania žalovaný (§ 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.). Odvolací súd je toho názoru, že súdom prvého stupňa prezentovanú skutočnosť, že exekučný titul nebol doručený povinnému, čo malo v konečnom dôsledku za následok zastavenie exekúcie (exekučný titul vôbec nebol vykonateľný, nakoľko neboli splnené procesné predpoklady, ktoré sa vyžadujú na to, aby exekučný titul bol predpokladom na exekúciu, keďže nebol povinnému účinne doručený, tento ho nikdy neprevzal, čo mal okresný súd za preukázané z vykonaného dokazovania a to najmä vizuálnym porovnaním podpisov povinným podpísaného), nemožno oprávnenému pričítať v rámci zavinenia na zastavení exekúcie (resp. na zastavení konania v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) a § 146 ods. 2 O.s.p.). Charakteru príkladov (exemplifikatívne spomenutých v prechádzajúcom odseku), kedy zavinenie existuje na strane žalobcu (oprávneného), nezodpovedá taká skutočnosť, ak exekučný súd v priebehu exekučného konania zistil a vyhodnotil, že exekučný titul vôbec nebol vykonateľný, nakoľko nebol povinnému účinne doručený, a z tohto dôvodu došlo k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Citované ustanovenie § 203 obsahuje výnimky z generálneho pravidla, podľa ktorého trovy exekúcie (odmena súdneho exekútora, hotové výdavky a strata času a DPH, ak je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty) hradí povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Trovy exekúcie totiž môže za určitých zákonom stanovených dôvodov hradiť aj oprávnený. O náhrade trov exekúcie oprávneným však rozhoduje vždy súd. Súdny exekútor nemôže vymáhať tieto trovy od oprávneného bez právoplatného rozhodnutia súdu a nemôže ani sám určiť ich výšku, ako je tomu v prípadoch podľa § 201 a § 202 Exekučného poriadku. Súd o náhrade trov exekúcie oprávneným rozhoduje buď súbežne s rozhodovaním o zastavení exekúcie, alebo osobitným uznesením. Ak súd zaviaže oprávneného k náhrade trov exekúcie a oprávnený ich dobrovoľne v súdom určenej lehote neuhradí, je súdny exekútor oprávnený vymôcť tieto trovy rovnako, ako od povinného, teda niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie. Súd s výnimkou odseku 2 a 3 § 203 Exekučného poriadku pri rozhodovaní o uložení povinnosti oprávnenému na náhradu trov exekúcie berie do úvahy jednak princíp zavinenia oprávneného pri zastavení exekúcie a zároveň princíp voľného uváženia súdu (vyhodnotenie špecifík daného konania a rozhodnutie o uložení alebo neuložení povinnosti oprávnenému na náhrade trov exekúcie). Tento postup súdu vyplýva logicky priamo z dikcie ustanovenia odseku 1, podľa ktorého súd môže, avšak nemusí zaviazať k náhrade trov exekúcie oprávneného, ak ten zastavenie exekúcie zavinil. Pre záver o zavinení oprávneného treba zistiť, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Náležitou opatrnosťou rozumieme opatrnosť spočívajúcu v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne v priebehu exekúcie, venoval patričnú pozornosť zisťovaniu, či povinný dobrovoľne nesplnil. K zavineniu zastavenia exekúcie na strane oprávneného dochádza aj vtedy, ak oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. V týchto prípadoch treba vychádzať z princípu zavinenia oprávneného pri zastavení exekúcie a uložiť mu povinnosť na náhradu trov exekúcie. Súd však za zavinenie oprávneného nemôže považovať napr. prípad, kedy k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu zrušenia rozhodnutia (exekučného titulu) po začatí exekučného konania. Obdobne, ako bol v prechádzajúcich odsekoch odôvodnenia tohto uznesenia vyjadrený názor odvolacieho súdu týkajúci sa neexistencie zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie v súvislosti s nepriznaním práva na náhradu trov konania (v danom prípade trov právneho zastúpenia) žiadnemu z účastníkov, aj pokiaľ ide o náhradu trov exekúcie, je nevyhnutné poukázať na predmetnú časť odôvodnenia. Preto, poukazujúc na rovnaké dôvody, podľa ktorých nedošlo k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, nie je možné aplikovať § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že v podaniach zo dňa 20.12.2012, zo dňa 26.02.2013, ako aj v e-maile zo dňa 01.03.2013, sa súdny exekútor vyjadroval v tom zmysle, že exekučné konanie sa skončilo vymožením pohľadávky, príslušenstva a trov exekúcie. Rozhodovanie o náhrade trov exekučného konania súdnemu exekútorovi je tak v tejto situácii bezpredmetné, nakoľko exekučné konanie sa skončilo vymožením aj trov exekúcie. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti uloženia povinnosti oprávnenému zaplatiť povinnému trovy právneho zastúpenia, podľa ustanovenia § 220 O.s.p. zmenil tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, a v časti uloženia povinnosti oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania, podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.