Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/439/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108201455 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1108201455.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudkýň JUDr. Heleny Škrinárovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu BUCHALA - J., s.r.o., Priemyselná 1379/25, Bardejov, IČO: 36 470 988, práv. zast. JUDr. Petrom Pihorňom, advokátom, Cyklistická 15, Košice, proti žalovanému SG Equipment Finance Czech Republic, s.r.o., Antala Staška 2027/79, Praha 4 - Krč, IČO: 61 061 344, Česká republika - vo veci organizačnej zložky SG Equipment Finance Czech Republic, s.r.o. - organizačná zložka, so sídlom Obchodná 2, Bratislava, IČO: 31 785 972, práv. zast. Mgr. Michalom Chuchútom, LLM., advokátom, Londýnská 2266/5, Ústí nad Labem, Česká republika, o určenie neplatnosti výpovede a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 29Cb/9/2008-209 zo dňa 25.6.2012, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 29Cb/9/2008-209 zo dňa 25.6.2012 potvrdzuje. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2.697,77 EUR k rukám právneho zástupcu žalovaného v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že žalobou zo dňa 14.01.2008 doručenou súdu dňa 16.01.2008 sa žalobca domáhal určenia, že výpoveď z leasingovej zmluvy č. XXXXX/XX žalovaného ako leasingového prenajímateľa je neplatná a voči žalobcovi ako leasingovému nájomcovi právne neúčinná, následkom čoho leasingová zmluva platne zanikla. Podaním doručeným súdu dňa 06.05.2011 navrhol súdu, pripustiť zmenu žaloby tak, že nový petit žaloby má znieť: "Súd určuje, že výpoveď leasingovej zmluvy č. XXXXX/XX je neplatná." Súd uznesením č.k. 29Cb/9/2008-125 zo dňa 14.07.2011 návrhu vyhovel. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 21.12.2004 bola medzi žalobcom ako leasingovým nájomcom a žalovaným ako leasingovým prenajímateľom uzavretá Zmluva o finančnom leasingu č. XXXXX/XX, neoddeliteľnou súčasťou ktorej boli Všeobecné obchodné podmienky pre finančný leasing. Predmetom leasingu bol autobusu SCANIA IRIZAR EccoCentury 12,35, číslo podvozku: XXXXXXX, rok výroby 2005. Predmet leasingu bol žalobcom prevzatý dňa 22.03.2005 a v ten istý deň bol vystavený aj splátkový kalendár na leasingové splátky. Dňa 02.02.2007 bola daná žalobcovi zo strany žalovaného výpoveď leasingovej zmluvy z dôvodu neplnenia si povinností žalobcu z leasingovej zmluvy a všeobecných podmienok a neplatenia leasingových splátok a leasingová zmluva bola ukončená predčasne ku dňu 02.02.2007. Žalobca namietol, že predmetná výpoveď mu nebola nikdy doručená, rovnako že nebol nikdy priamo vyzvaný na odovzdanie predmetu leasingu a nemal vedomosť ani o ponuke na odkúpenie predmetu leasingu, napriek tomu však žalobca prinútený vzniknutými okolnosťami dňa 06.03.2007 podpísal protokol o odovzdaní a prevzatí predmetu leasingu, na základe ktorého bol predmet leasingu odovzdaný spoločnosti MABORO spol. s r.o poverenej žalovaným. Nakoľko žalobcovi výpoveď nebola nikdy doručená, dňa 22.03.2007 zaslal žalovanému žiadosť o stanovenie ceny na odkúpenie predmetu leasingu. Dňa 26.03.2007 žalovaný oznámil žalobcovi, že predmet leasingu nie je možné odkúpiť z dôvodu, že na predmet leasingu bola uzavretá nová leasingová zmluva s novým leasingovým nájomcom, a že žalobca bol vhodným spôsobom vyrozumený o výpovede leasingovej zmluvy č. XXXXX/ XX obsahujúcej aj ponuku na odkúpenie predmetu leasingu. Dňa 13.04.2007 bol žalobcovi doručený list žalovaného o ukončení leasingovej zmluvy, v ktorom bolo uvedené, že výnos z predaja plne pokryl pohľadávku žalovaného voči žalobcovi z leasingovej zmluvy. Žalobca uviedol, že leasingové splátky platil riadne a včas, so žalovaným mal dobré obchodné záväzky a po vzájomnej dohode riešili aj občasné omeškanie so splátkami. Žalobca sa žalobou domáha určenia neplatnosti výpovede s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že mu výpoveď nikdy nebola doručená, pričom žalobca považuje postup žalovaného pri ukončení leasingovej zmluvy za šikanózny výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, ktorý nepožíva právnu ochranu. Naliehavý právny záujem odôvodnil nemožnosťou uplatniť si svoje finančné práva z neplatne ukončenej leasingovej zmluvy inou cestou, nakoľko ak by súd neurčil neplatnosť výpovede, žalobca by stratil akúkoľvek možnosť brániť svoje práva. Žalovaný v konaní poprel tvrdenia žalobcu o nedoručení výpovede z leasingovej zmluvy. Uviedol, že žalobca bol o úmysle žalovaného vypovedať leasingovú zmluvu informovaný spoločnosťou MABORO s.r.o. koncom januára 2007. Následne bola daná výpoveď leasingovej zmluvy zo dňa 09.02.2007, ktorá bola žalobcovi zaslaná faxom a dňa 12.02.2007 a rovnako aj poštou s tým, že žalobca uvedenú zásielku obsahujúcu výpoveď neprevzal v odbernej lehote na pošte, v dôsledku čoho, bola vrátená späť žalovanému. Žalobca napriek tomu, že mal možnosť sa oboznámiť s výpoveďou doručenou žalovanému faxom takmer mesiac pred odobratím predmetu leasingu, so žalovaným vôbec nekomunikoval, predmet leasingu naďalej neoprávnenie užíval, čo viedlo k zapojeniu spoločnosti MABORO s.r.o. k odobratiu predmetu leasingu žalovanému a aj k príprave trestného oznámenia na žalovaného, ktoré nakoniec podané nebolo, nakoľko právny záujem žalovaného na jeho podaní odpadol. Žalovaný má za to, že výpoveď bola žalobcovi riadne doručená, a to faxom, samotné doručenie originálu zmaril žalobca, ktorý si ho neprevzal na pošte v odbernej lehote. Žalovaný rovnako uviedol, že žalobca protiprávne konal, keď v čase odoslania výpovede bol v omeškaní s platením takmer 2 mesiace, napriek tomu v rozpore s článkom 5 ods. 6 všeobecných obchodných podmienok predmet leasingu neoprávnene používal. Žalovaný uviedol, že k ukončeniu leasingovej zmluvy došlo ku dňu 12.02.2007 a žalobca bol listom žalovaného zo dňa 13.04.2007 iba informovaný o tom, že žalovaný nebude od žalobcu nič vymáhať. K tvrdeniu žalobcu, že existuje rozpor v datovaní výpovede žalovaný uviedol, že rovnaký dátum je tak na výpovedi, ako aj v liste zo dňa 13.04.2007. Poprel i tvrdenie žalobcu, že konal pri ukončení leasingového vzťahu v rozpore s dobrými mravmi, pretože dôvodom výpovede z leasingovej zmluvy bolo opakované meškanie žalobcu so splátkami a jeho absencia komunikácie so žalovaným. K doručeniu výpovede uviedol, že podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka je písomná forma právneho úkonu zachovaná aj vtedy, ak je urobený elektronicky a dá sa rozpoznať obsah a subjekt, ktorý úkon urobil. Žalovaný výpoveď žalobcovi odfaxoval na jeho faxové číslo XXX/XXXXXXX, ktoré žalobca používal ako kontaktné číslo, čo vyplýva zo záhlavia listu zo dňa 14.02.2006, rovnako je uvedené aj dostupných zdrojoch ohľadne žalobcu na internete, a túto skutočnosť potvrdzuje aj tvrdenie žalobcu, že obdržal vyjadrenie ohľadne nemožnosti odkúpenia predmetu leasingu potom, čo bol predaný tretej osobe, nakoľko toto vyjadrenie bolo žalobcovi rovnako odfaxované na uvedené číslo. Žalobca v súvislosti s doručovaním výpovede poštou uviedol, že v čase jej doručovania sa nezdržiaval v sídle spoločnosti z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty. Žalobca sa odvolal na rozsudok NS SR zo dňa 30.06.2005 sp. zn. 2Cdo 33/2005 a rozsudok NS SR sp. zn. 4Sž 35/2005, v zmysle ktorého zásielku nemožno považovať za doručenú, ak sa adresát zásielky v čase plynutia úložnej lehoty v mieste doručovania nezdržiaval a ani nemal reálnu možnosť si písomnosť v tejto lehote vyzdvihnúť. Žalobca poukázal aj na § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že výpoveď je neúčinná, nakoľko sa do sféry žalobcu nikdy nedostala. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi, čím mal preukázané, že dňa 21.12.2004 bola medzi žalobcom ako leasingovým nájomcom a žalovaným ako leasingovým prenajímateľom uzavretá Zmluva o finančnom leasingu č. XXXXX/XX, neoddeliteľnou súčasťou ktorej boli Všeobecné obchodné podmienky pre finančný leasing (ďalej len „VOP“). V rovnaký deň bola uzavretá aj Príloha č. 1 k Leasingovej zmluve č. XXXXX/XX a Príloha č. 2 k Leasingovej zmluve č. XXXXX/XX. V zmysle uzavretej zmluvy bol predmetom leasingu autobus SCANIA IRIZAR EccoCENTURY 12,35, výr. č. XXXXXXX, výrobca SCANIA, rok výroby 2004. Zmluvné strany sa dohodli na 60-tich mesačných leasingových splátkach. Predmet leasingu žalobca prevzal dňa 22.03.2005. Uzavretím Zmluvy o finančnom leasingu č. XXXXX/XX tak medzi účastníkmi vznikol podľa 269 ods. 2 Obchodného zákonníka zmluvný obchodno-záväzkový vzťah. Uvedené skutočnosti mal súd za jednoznačne preukázané, nakoľko tieto neboli medzi účastníkmi sporné. Dňa 09.02.2007 žalovaný ako leasingový prenajímateľ vypovedal Zmluva o finančnom leasingu č. XXXXX/XX, a to z dôvodu omeškania žalobcu so splácaním leasingových splátok, následkom čoho došlo k predčasnému ukončeniu záväzkové vzťahu účastníkov vzniknutého na základe Zmluva o finančnom leasingu č. XXXXX/XX a k následnému odobratiu predmetu leasingu žalobcovi dňa 06.03.2007 prostredníctvom spoločnosti MABORO spol. s r.o. poverenej žalovaným. Žalobca v žalobe povodne namietol neplatnosť tejto výpovede z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi a následne v konaní v rámci svojich vyjadrení žalobca namietol neplatnosť výpovede z dôvodu, že táto nebola žalobcovi nikdy doručená. Súd mal v tomto prípade za to, že je daný naliehavý právny záujem na určení, či je výpoveď Zmluvy o finančnom leasingu č. XXXXX/XX neplatná. Uviedol, že samotné odobratie predmetu leasingu nebolo medzi účastníkmi sporené. Odobratie predmetu leasingu súdu preukazuje aj Protokolom o odovzdaní a prevzatí leasingu zo dňa 06.03.2007. V súvislosti so žalobcom tvrdeným nátlakom, ku ktorému malo dôjsť pri odovzdávaní predmetu leasingu, ako aj v súvislosti so skutočnosťami ohľadne podania resp. nepodania trestného oznámenia na žalobcu, súd konštatuje, že tieto vzhľadom na predmet sporu súd nepovažoval za potrebné dokazovať, nakoľko ich preukázanie nie je pre rozhodnutie súdu vo veci podstatné. Ďalej konštatoval, že spornou medzi účastníkmi nebola ani tá skutočnosť, že žalobca meškal s platením niektorých leasingových splátok, teda že ich neplatil žalovanému v lehote ich splatnosti. Túto skutočnosť potvrdil aj samotný žalobca pri výsluchu na pojednávaní súdu dňa 14.04.2011 kedy uviedol, že „stávalo sa, že sme meškali s leasingovou splátkou, aj vtedy vymáhala dlžnú sumu spoločnosť MABIORO, dokonca sa stalo, že sme boli dlžný oveľa viac ale nikdy sa nehovorilo o výpovedi.“ Omeškanie žalobcu so splácaním leasingových splátok mal súd preukázané aj na základe žalovaným predložených viacerých výziev, ktorými žalovaným viackrát urgoval žalobcu na úhradu. Z obsahu výpovede zo dňa 09.02.2007 súd zistil, že výpoveď zo Zmluvy o finančnom leasingu č. XXXXX/XX bola daná žalobcovi v zmysle článku 9 ods. 1 písmeno a/ z dôvodu porušenia dohodnutých podmienok leasingovej zmluvy - čl. 8 ods. 3 VOP, nakoľko žalobca napriek zaslaniu II. upomienky nezaplatil žalobcovi leasingové splátky od 15.12.2006. V tejto súvislosti uviedol, že výpoveď je jedným zo všeobecných spôsobov zániku záväzku alebo práva vyplývajúcich zo zmlúv. Výpoveďou môžu zaniknúť tak občianskoprávne ako aj obchodno-právne záväzky (zmluvy). Obchodný zákonník všeobecne inštitút výpovede zmluvy neupravuje, a preto je všeobecná právna úprava výpovede i pre obchodné vzťahy upravená v § 582 Občianskeho zákonníka. Osobitná právna úprava výpovede je upravená v Obchodnom zákonníku pri jednotlivých typoch zmlúv. Nakoľko Obchodný zákonník osobitnú úpravu pre zmluvu uzavretú podľa 269 ods. 2 Obchodného zákonníka neupravuje, je potrebné v prípade výpovede pri takejto zmluve postupovať podľa § 582 Občianskeho zákonníka. Podľa článku 9 ods. 1 písm. a/ predmetnej zmluvy leasingová zmluva zaniká predčasne alebo sa stáva neúčinnou výpoveďou prenajímateľa s okamžitou platnosťou alebo po uplynutí výpovednej lehoty podľa uváženia prenajímateľa v tých prípadoch ak je nájomca v omeškaní s platením leasingovej splátky alebo časti leasingovej splátky, alebo súvisiacej platby po dobu dlhšiu ako štyri týždne. Podľa článku 8 ods. 3 VOP, ktoré tvorili súčasť zmluvy, omeškanie s platením leasingovej splátky, ktoré trvá dlhšie ako štyri týždne, je považované za podstatné porušenie leasingovej zmluvy. Okrem iného ma prenajímateľ právo od nájomcu vydanie predmetu leasingu na náklady nájomcu. Na základe vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že sa žalobca dostal do omeškania s platením leasingových splátok, a teda že bol daný dôvod na vypovedanie zo Zmluvy o finančnom leasingu č. XXXXX/XX žalovaným, ako aj nárok žalovaného na odobratie predmetu leasingu žalobcovi. Nakoľko sa však spornou sa stala účinnosť výpovede zo Zmluvy o finančnom leasingu č. XXXXX/XX voči žalobcovi, ktorý namietol, že mu táto nikdy nebola riadne doručená, a teda je neplatná, zameral sa súd pri dokazovaní na preukázanie skutočnosti, či bola výpoveď žalobcovi riadne doručená, a teda či mohli nastať účinky výpovede, to je predčasné ukončenie Zmluvy o finančnom leasingu č. XXXXX/XX a stým súvisiace práva a povinnosti účastníkov zmluvného vzťahu. Súd uviedol, že výpoveď je jednostranný právny úkon - je konštitutívny prejav (vyhlásenie) jednej strany, ktorý nevyžaduje súhlas ani podpis druhej strany. Podmienkami platnosti výpovede sú však písomná forma a jej doručenie druhej zmluvnej strane. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný výpoveď ako jednostranný právny úkon urobil telefaxom, čo zachováva jej písomnú formu podľa § 40 ods. 4 Obč. zák. a rovnako, že písomne vyhotovenú výpoveď žalovaný zaslal žalobcovi aj poštou, a teda mal súd jednoznačne preukázané splnenie prvej podmienky platnosti výpovede, a to že výpoveď zo Zmluvy o finančnom leasingu č. XXXXX/XX bola urobená v písomnej forme. V súvislosti s doručovaním výpovede ako jednostranného právneho úkonu súd konštatuje, že podmienka doručenia výpovede pramení z predpokladaných právnych účinkov prejavu vôle určeného (adresovaného) v danom prípade nájomcovi (žalobcovi), s ktorými zákon spája vznik, zmenu alebo zánik vzájomných práv a povinností vyplývajúcich z právneho vzťahu. Právnou otázkou je, či takýto prejav vôle má byť fakticky doručený adresátovi, teda či ho adresát musí bezpodmienečne prevziať a oboznámiť sa s ním, alebo postačuje, ak sa dostane (dôjde) do jeho dispozičnej sféry. Výpoveď ako bolo vyššie uvedené je potrebné považovať za jednostranný adresný (adresovaný) prejav vôle. Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát mal objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t.j. akonáhle sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície. Pri interpretácii požiadavky o „doručení“ výpoveď, je potrebné vziať zreteľ na právne účinky jednostranných adresných (adresovaných) právnych úkonov vyplývajúcich z ustanovení Občianskeho zákonníka § 43a ods. 2, vety prvej a § 45 ods. 1.; interpretácia procesných predpisov, na ktoré sa odvoláva žalobca, neprichádza do úvahy, pretože postup súdu pri doručovaní súdnych zásielok nemožno vzťahovať na doručovanie zásielok medzi žalobcom a žalovaným. Súd mal teda na základe vykonaného dokazovania preukázané, že výpoveď, ktorá bola žalobcovi zasielaná faxom, mu bola dňa 12.02.2007 úspešne odfaxovaná na jeho faxové číslo, používanie ktorého žalobca nepoprel. Úspešné doručenie (odfaxovanie) výpovede súdu jednoznačne preukazuje Potvrdenie zo dňa 12.02.2007 o faxovaní výpovede žalobcovi, založené v súdnom spise pod č. l. 152, ako aj výpoveď svedkyne D.. E. F., zamestnankyne žalovaného, ktorá potvrdila, že výpoveď žalobcovi faxovala. Z uvedeného dôvodu mal súd za preukázané, že žalobca mal objektívnu možnosť sa s výpoveďou oboznámiť, a teda že doručenie výpovede faxom je voči žalobcovi účinné, nakoľko ako bolo vyššie uvedené neprítomnej osobe (t.j. osobe, s ktorou osoba, realizujúca právny úkon nie je v bezprostrednom styku) musí prejav vôle dôjsť; nemusí jej byť doručený (adresátom prevzatý), a teda podľa súdu v tomto prípade neobstojí tvrdenie žalobcu, že výpoveď doručovanú faxom fyzicky neprevzal. V súvislosti s doručovaním výpovede poštou a tvrdením žalobcu, že v čase doručovania sa na adrese doručovania nezdržiaval z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty v období od 07.02.2007 do 05.03.2007, súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že ani v tomto prípade nebolo zo strany žalobcu preukázané, že nemal objektívnu možnosť sa s výpoveďou oboznámiť. Z výpovede svedka F. B., ktorý je bratom konateľa žalobcu P. B. vyplýva, že žalobca mal zamestnaných cca 7 šoférov, a preto nemožno jednoznačne dospieť k záveru, že práve konateľ žalobcu, oprávnený na preberanie zásielok žalobcu, sa v čase doručovania výpovede nachádzal na zahraničnej pracovnej ceste, a teda že nemal objektívnu možnosť si zásielku vyzdvihnúť a s výpoveďou sa oboznámiť. Túto skutočnosť súdu nepreukazujú ani žalobcom predložené denné záznamy o jazdách, nakoľko z týchto vyplýva, že prepravu vykonával vodič B., súd však konštatuje, že prepravu pre žalobcu vykonával aj F. B., tak ako to vyplýva z jeho výpovede ako svedka, ktorý je bratom konateľa P. B., a preto nie je možné jednoznačne dospieť k záveru, či v danom čase vykonával prepravu P. alebo F. B.. Súd rovnako poukazuje na to, že na niektorých záznamoch je pri priezvisku B. uvedené písmeno M, na základe čoho možno mať za to, že ide o F.A. B.. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že výpoveď Zmluvy o finančnom leasingu sa dostala do sféry dispozície žalobcu ako neprítomnej osoby (t.j. osoby, s ktorou osoba, realizujúca výpoveď - žalovaný - nebola v bezprostrednom styku), a teda že bola žalobcovi riadne doručená. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákona dospel súd k záveru, že v tomto prípade nie je daný žalobcom namietaný dôvod neplatnosti výpovede, a preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku čoho jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odôvodnení odvolania opätovne poukazoval na nedoručenie výpovede zo strany žalovaného tak faxom ako aj poštou, pričom vytýkal súdu, že žalovaným tvrdené skutočnosti nesprávne posúdil a nevzal do úvahy skutočnosť, že žalobca sa v čase doručovania nezdržiaval v sídle spoločnosti. Opätovne poukázal aj na nedoručenie faxovej výpovede a uviedol, že potvrdenie o odoslaní faxu neznamená, že fax bol doručený, pretože môže dôjsť ku skutočnosti, že je pokrčený papier v podávači, opotrebovaná tlačiarenská páska a iné, čo môže spôsobiť zmenu obsahu listiny. Záverom odvolania namietol i výšku trov právneho zastúpenia, predovšetkým výšku cestovných náhrad vyčíslených za cesty zo sídla v zahraničí na miesto pojednávania. Poukázal pritom na zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii, ktorý upravuje postavenie hosťujúceho euroadvokáta na rozdiel od usadeného euroadvokáta tak, že hosťujúci euroadvokát je povinný spolupracovať s advokátom zapísaným v Slovenskej advokátskej komore, čo má zabezpečiť hospodárnosť konania najmä čo sa týka cestovných náhrad a hosťujúcemu euroadvokátovi je možné priznať len cestovné náhrady z miesta sídla spolupracujúceho advokáta. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný a navrhol napadnutý rozsudok ako správny v celom rozsahu potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že odvolanie žalobcu je nedôvodné, pretože súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie a vec i správne právne posúdil. Zvlášť zdôraznil, že súd mal preukázané doručenie výpovede tak poštou, ako i faxom, čo i súd náležite odôvodnil. Pritom žalobca nepreukázal, že v čase doručovania poštou sa nezdržiaval v sídle spoločnosti. Čo sa týka odvolania žalobcu do výroku i o náhrade trov konania, konkrétne v časti cestovných náhrad, tieto tvoria len časť nákladov konania. Tvrdenie žalobcu, že hosťujúcemu euroadvokátovi možno priznať len cestovné náhrady z miesta sídla spolupracujúceho advokáta, postráda oporu v zákone. Naviac v danom prípade vzdialenosť sídla oboch advokátov (spolupracujúci advokát má sídlo v Košiciach, čo je 420 km od sídla súdu a hosťujúci euroadvokát má sídlo v Prahe, čo je 320 km od sídla súdu) je približne rovnaká. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. nariadením pojednávania podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav a vec i správne právne posúdil, s čím sa odvolací súd plne stotožnil, a preto rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd na doplnenie poznamenáva, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno o nedoručení výpovede z predmetnej zmluvy faxom a taktiež ani o skutočnosti, že sa v čase doručovania výpovede poštou nezdržiaval v sídle spoločnosti. Čo sa týka samotnej žaloby, táto bola bezpredmetná i z toho dôvodu, že účastníci zmluvného vzťahu mali zo zmluvy všetko vysporiadané (predmet leasingu bol žalobcom odovzdaný a následne žalovaným uzavretý nový vzťah), v dôsledku čoho sa žalobca svojho práva určovacou žalobou domáhal oneskorene. Odvolací súd nemohol vyhovieť ani tej časti odvolania, ktorou napáda žalobca nesprávne priznanie cestovných náhrad právnemu zástupcovi žalovaného, pretože jeho argumenty nemajú oporu v zákone. Naviac spolupracujúci advokát v Slovenskej republike má sídlo, ktoré je vzdialenejšie od sídla súdu ako tento právny zástupca. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., avšak ich náhradu žalovanému nepriznal, nakoľko si ich v zákonom stanovenej lehote nevyčíslil - § 151 ods. 1, 2 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.