Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/194/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108213719 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Praženková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1108213719.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej, členiek senátu JUDr. Zity Ilčíkovej a JUDr. Oľgy Bahníkovej v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenska poisťovňa a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, W.: 00 585 441 o zaplatenie 535,68 euro s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 29Cb/91/2008-63 zo dňa 22.02.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 29Cb/91/2008-63 zo dňa 22.02.2012 p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom č. k. 29Cb/91/2008-63 zo dňa 22.02.2012 uložil žalobcovi povinnosť uhradiť žalovanému sumu 535,68 euro spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne od 15.11.2006 do zaplatenia, trovy konania vo výške 66,38 euro, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že žalobca sa domáhal žalobou doručenou súdu 24.04.2008 zaplatenia istiny vo výške 535,68 euro s príslušenstvom a trovami konania. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že zaplatil poškodenému, t.j. svojmu poistencovi sumu vo výške žalovanej istiny na základe poistného plnenia za poistnú udalosť - poškodenie čelného skla, na ktorú sa vzťahovalo havarijné poistenie, pričom predmetné poškodenie čelného skla spôsobil poistenec žalovaného. Žalovaný sa k návrhu na začatie konania vyjadril listom doručeným súdu dňa 15.04.2009, v ktorom uviedol, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že za škodu objektívne zodpovedá žalovaný (resp. jeho poistenec), nakoľko nie je preukázané, že kameň sa skutočne odrazil od kolesa vozidla - poistenca žalovaného. Žalovaný poukázal, že k dopravnej nehode nebola privolaná polícia a tvrdenie žalobcu sa zakladá výlučne na hlásení škodovej udalosti poškodeným. Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že v oznámení o škodovej udalosti, ktoré odovzdal poistenec žalovaného bolo jednoznačne napísané, že si poistenec nie je vedomý vzniku poistnej udalosti. Z uvedeného dôvodu mal žalovaný za to, že nárok žalobcu nebol preukázaný a žiadal, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol. Súd prvého stupňa vec posudzoval podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, 4, § 15 ods. 1 a § 11 ods. 5 zák.č. 381/2001 Z.z.. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že došlo k poistnej udalosti, na základe ktorej žalobca plnil svojmu poistencovi. Z výsluchu svedkov súd zistil, že vodič poistenca žalovaného viedol nákladné vozidlo AVIA smerom do Malaciek, čo nebolo sporné. Spornou bola otázka, či kameň, ktorý spôsobil poškodenie čelného skla poistenca žalobcu sa odrazil od kolesa nákladného auta AVIA. V tejto otázke sa svedecké výpovede úplne nezhodujú. Svedkyňa Y. a svedkyňa C. potvrdili, že išli priamo za predmetným nákladným autom AVIA od kolesa, ktorého sa kameň odrazil a narazil do čelného skla osobného motorového vozidla, pričom svedok D. vodič AVIE toto tvrdenie nepotvrdil, ani však nevyvrátil. Taktiež obidve svedkyne potvrdili, že sa jednalo o malú škodu, a preto nevolali políciu a ako uviedla svedkyňa Y. vodič AVIE sa nedohadoval, dal potrebný kontakt na zamestnávateľa. Ďalej uviedla: "keby bolo sporné kto to zavinil volali by sme políciu". Z uvedeného mal súd prvého stupňa zato, že k uvedenej poistnej udalosti došlo tak ako uviedli svedkyne, napokon, ak mal vodič AVIE pochybnosti o svojom zavinení mohol zavolať políciou on, čo však neurobil, pričom nespochybnil svoju zodpovednosť, čo potvrdili obidve svedkyne. Súd prvého stupňa sa v danom prípade nestotožnil s tvrdením povereného pracovníka žalovaného vyjadreným na pojednávaní dňa 23.05.2011, v ktorom žiadal návrh zamietnuť, pričom poukázal, že klient žalovaného Ing. J. odovzdal žalovanému oznámenie o škodovej udalosti, kde jednoznačne uviedol, že si nie je vedomý vzniknutej škody. Ďalej uviedol, že v prípade odmrštených kamienkov si vodič, teda W.. J. vzhľadom na hmotnosť takto odmršteného predmetu nemôže byť vedomý toho, že spod jeho kolies odletel kamienok, pretože túto skutočnosť vzhľadom na pomer hmotnosti vozidla a kamienka nemôže zaregistrovať. Súd prvého stupňa považoval za potrebné uviesť, že predmetné vozidlo viedol vodič W. E., a nie W.. W. J., ktorý bol vlastníkom predmetného vozidla a ako vyplýva z pečiatky na tlačive Oznámenie škodovej udalosti poisteným (č.l. 37-38) W.. W. J., Veľkoobchod Čebo bol zamestnávateľom vodiča W. E., čo sám svedok uviedol vo svojej svedeckej výpovedi. Ako už bolo uvedené vozidlo viedol vodič W. E., ktorý to vo svojej svedeckej výpovedi nepoprel (presne si nepamätal) ani nepotvrdil a W.. J. mal len sprostredkované svedectvo, nakoľko nebol účastníkom dopravnej nehody. Súd prvého stupňa mal zato, že žalobca preukázal svoj nárok, a preto žalobe vyhovel. V zmysle ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) a tiež ods. 2 predmetného ustanovenia v súlade s vykonávacím predpisom - § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., súd prvého stupňa priznal žalobcovi aj uplatnený úrok vo výške 9,50% ročne od 15.11.2006, t.j. nasledujúci deň po zamietavom stanovisku žalovaného, kedy sa žalovaný dostal do omeškania. O náhrade trov prvostupňového konania súd prvého stupňa rozhodoval podľa § 151 ods.1 veta prvá O.s.p. a podľa ust. § 142 ods.1 veta prvá O.s.p. a priznal žalobcovi trovy konania vo výške 66,38 eura titulom zaplateného súdneho poplatku za žalobu. Proti rozsudku č. k. 29Cb/91/2008-63 zo dňa 22.02.2012 podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) a f). Ako odvolací dôvod uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný v odvolaní uviedol, že základným právnym nedostatkom nároku uplatneného žalobcom je fakt, že k dopravnej nehode nebola privolaná polícia, poistený žalovaného, resp. vodič motorového vozidla W. E. si ani pri škodovej udalosti ani v hlásení a dokonca ani pri výsluchu pred súdom prvého stupňa neuznal svoju zodpovednosť za spôsobenú škodu, nakoľko skonštatoval, že si nie je vedomý, že by vodičke idúcej za ním spôsobil škodu. Žalovaný tvrdil, že pri nákladnom motorovom vozidle značky Avia, ktoré v čase dopravnej nehody vodič viedol, sa takáto skutočnosť nedá objektívne ani subjektívne zaregistrovať a z toho dôvodu vodič nikdy nepotvrdil svoju zodpovednosť za prasklinu na čelnom skle na motorovom vozidle poistenej u žalobcu, čo je základným predpokladom naplnenia ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2011 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení, teda s výnimkou policajnej správy ďalším prostriedkom preukázania zodpovednosti za škodu poistného žalovaného. Žalovaný zdôrazňuje, že s výnimkou protichodného tvrdenia žalobcu a poškodenej vodičky poistenej u žalobcu nebola žiadnym relevantným spôsobom preukázaná zodpovednosť za škodu p. E. - vodiča poisteného p. J. u žalovaného, čím podľa žalovaného rozsudok súdu prvého stupňa trpí právnymi vadami, ktorých odstránenie odvolacím súdom predstavuje jedine jeho zmenu v tom zmysle, že odvolací súd žalobný návrh v celom rozsahu ako nedôvodný a neopodstatnený zamietne. Žalovaný taktiež uviedol, že skutočnosť, že si p. E. s poistenou u žalobcu vymenili svoje kontakty, ešte nedáva právny základ nároku uplatneného žalobcom. Podľa žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď v konaní pred súdom prvého stupňa nepreukázal vznik objektívnej zodpovednosti podľa § 427 Občianskeho zákonníka. V rámci znášania dôkazného bremena podľa žalovaného nestačí tvrdenie poškodeného, ani súhlasné tvrdenia poškodeného a poisteného o samotnej existencii kauzálneho nexusu. Taktiež nebolo preukázané, že príčinou škody ako následku je prevádzka poisteného motorového vozidla a následkom vznik škody na motorovom vozidle poistenej u žalobcu a z toho dôvodu nemôže byť dostatočne preukázaný kauzálny nexus. Žalovaný uviedol, že súd prvého stupňa sa s argumentáciou žalovaného v zmysle vyššie uvedeného vôbec v odôvodnení rozsudku nezaoberal. Súd prvého stupňa sa podľa žalovaného nezaoberal podstatou žalovaného nároku, námietkami žalovaného, tiež ani necitoval po právnej stránke neanalyzoval a neodôvodnil tvrdenia žalovaného počas konania v zmysle § 420, § 427, § 431 Občianskeho zákonníka, čím porušil ustanovenie § 157 O.s.p., nedostatočne odôvodnil rozsudok, ktorý napísal a vyhodnotil podľa svojej vlastnej úvahy, neakceptujúc dôkaznú núdzu, ani právne argumenty žalovaného, odňal žalovanému právo na spravodlivý súdny proces a právo konať pred súdom. Súd prvého stupňa na základe tvrdenia žalovaného zhodnotil otázku preukázania nároku poškodeného na vznik škody veľmi slabo a právne nedostatočne tvrdením, že aj p. E. mohol zavolať políciu. Predmetné konštatovanie súdu prvého stupňa však podľa žalovaného vôbec nerieši nedostatok dôkazov a neunesenie dôkazného bremena žalobcom, ako aj otázku skutočnej škody na vozidle, prípadný zásah vyššej moci - vis maior, pričom jej pôsobenie zakladá vyvinenie sa prevádzateľa motorového vozidla poistného u žalovaného spod objektívnej zodpovednosti za vznik škody, a teda možnosť jeho liberácie podľa § 428 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v odvolaní poukazuje na znenie čl. II Všeobecných poistných podmienok poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. 702 ods. 1) písm. h) ,,Pokiaľ v poistnej zmluve nie je dohodnuté inak, poisťovňa nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou.“ Ďalej namietol, že sa nedostal do omeškania s refundáciou poistného plnenia žalobcovi podľa § 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Žalovaný konštatuje, že si splnil povinnosti podľa ods. 5 predmetného ustanovenia, t. j. začal a skončil prešetrovanie poistnej udalosti do troch mesiacov od jej vzniku a v lehote 15 dní po skončení jej prešetrovania poskytol poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť, alebo znížiť poistné plnenie. Žalovaný na preukázanie svojho tvrdenia poukazuje na list zo dňa 14.11.2006, ktorý je súčasťou súdneho spisu. Žalovaný v odvolaní namietol aj právny základ úrokov z omeškania uplatnených z titulu regresného nároku. Pre tieto platí, že na žalobcu ako poisťovateľa prechádza v zmysle § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nárok, ktorý pôvodne prislúchal poškodenému aj s príslušenstvom, teda aj s úrokmi, len v prípade, ak poisťovateľ - žalobca poškodenému tieto úroky aj vyplatil z titulu poistného plnenia havarijného poistenia motorového vozidla. Podľa názoru žalovaného súd prvého stupňa mu odňal právo na spravodlivý súdny proces a právo konať pred súdom, a tiež opomenul svoju povinnosť presvedčivo a dostatočne odôvodniť svoje rozhodnutie tak, aby malo všetky náležitosti podľa ustanovenia § 157 O.s.p.. Žalovaný ďalej poukázal na to, že súd prvého stupňa sa nezaoberal ani otázkou skutočnej škody na vozidle poškodenej, nakoľko návrh žalobcu je právne kvalifikovaný ako náhrada škody z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu v kontexte s ustanovením § 442 a §443 Občianskeho zákonníka ako lex generalis k zákonu č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu ako lex specialis. Nakoľko žalovaná suma bola žalobcom vyplatená z havarijného poistenia motorového vozidla poškodenej, pri prípadnom plnení z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu, súd prvého stupňa z úradnej povinnosti neskúmal vôbec amortizáciu čelného skla na vozidle poškodenej, v súlade s § 442 a 443 Občianskeho zákonníka o skutočnej škode, pretože právna kvalifikácia žalovaného nároku a jej úhrada smerovala z povinného zmluvného poistenia škodcu podľa zákona č. 381/2001 Z. z.. Žalovaný zároveň poukazuje na judikatúru a to rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 Cdo 89/2008, judikát R 27/1977, judikát R 13/1985 a judikát R 57/2003. Žalovaný má za to, že žalobca nepreukázal svoj nárok, čo do právneho dôvodu základu, ako aj výšky tohto nároku, nakoľko nepreukázal, že ním uplatňovaná škoda je skutočnou škodou a v rozpore s ustanoveniami o skutočnej škode priznal žalobcovi žalovanú istinu s úrokom z omeškania. Škody spôsobené na čelnom skle podľa žalovaného patria medzi prípady tzv. nepriamych stretov. Pri údajnom nepriamom strete motorového vozidla poškodenej poistenej u žalobcu a motorovým vozidlom poisteného u žalovaného mal súd prvého stupňa prihliadať aj na: a) účasť motorového vozidla, ktoré bolo pri strete poškodené, b) liberačné dôvody uvedené v ustanovení § 428 Občianskeho zákonníka. Toto súd prvého stupňa opomenul, a preto jeho rozhodnutie podľa žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietne, alebo aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa § 221 písm. h) O.s.p. a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca tak, že s podaným odvolaním a dôvodmi v ňom uvedenými nesúhlasí. Žalobca považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne. Žalobca ďalej uviedol, že v konaní bola dostatočne preukázaná zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a teda žalobca uniesol v konaní dôkazné bremeno, že škoda nastala v priamej príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla. Žalobca má za to, že nie je možné amortizovať a odpočítavať škodu na čelnom skle tak, ako na iných častiach motorového vozidla, keďže táto je prakticky nulová. Žalobca uviedol, že žalovaný má o vyššie uvedenej skutočnosti vedomosť, nakoľko uskutočňuje likvidáciu škody na čelnom skle v plnej výške, a preto považuje odvolanie v tejto časti za zavádzajúce. Žalobca má dôvody odvolania za vágne, nepodložené, zavádzajúce, a preto navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd prejednal odvolanie v jeho rozsahu a dôvodov podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 písm. O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd sa podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, pričom konštatuje správnosť dôvodov tohto rozhodnutia. Súd prvého stupňa riadne vo veci samej vyhodnotil vykonané dôkazy a svoje rozhodnutie aj správne právne posúdil. S jeho závermi uvedenými aj v úvode odôvodnenia tohto rozsudku sa odvolací súd plne stotožňuje. Na doplnenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd uvádza, že nebolo zistené odňatie možnosti žalovaného konať pred súdom. Napadnutý rozsudok spĺňa podmienky riadneho odôvodnenia podľa § 157 O.s.p., súd prvého stupňa svoje rozhodnutie presvedčivo odôvodnil a uviedol ako k svojmu záveru došiel. Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Ústavný súd Slovenskej republiky judikoval, že ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, alebo sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti, treba považovať rozhodnutie súdu za riadne neodôvodnené a arbitrárne. Napadnutý rozsudok však nemožno za arbitrárny označiť, pretože súd prvého stupňa sa vysporiadal zrozumiteľným spôsobom s podstatnými, rozhodujúcimi skutočnosťami a námietkami. V odvolaní žalovaného sú uvedené skutočnosti, ktoré súd prvého stupňa zobral pri rozhodovaní do úvahy a v odôvodnení napadnutého rozsudku ich riadne zdôvodnil, pričom s týmto odôvodnením sa odvolací súd stotožnil. Žalovaný však v rámci odvolania uviedol aj také skutočnosti, ktoré neuviedol počas súdneho konania do rozhodnutia súdu prvého stupňa o ukončení dokazovania. Na tie skutočnosti, ktoré žalovaný pred súdom prvého stupňa neuviedol vôbec, ale uviedol ich až v odvolaní, nemôže odvolací súd podľa § 120 ods. 4 O.s.p. prihliadať. Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. skutočnosti, alebo dôkazy predložené neskôr ako do vyhlásenia uznesenia o ukončení dokazovania pred súdom prvého stupňa sú odvolacím dôvodom len za podmienky § 205a O.s.p. Z vyššie uvedených ustanovení O.s.p. vyplýva, že účastník zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohol uplatniť, ale neurobil tak v základnom konaní pred súdom prvého stupňa. Takéto dôkazy a skutočnosti nemôže odvolací súd vziať do úvahy. Tento prístup je základom neúplného apelačného systému, ktorý nahradil v sporovom konaní predošlý úplný apelačný systém, v ktorom sa bez obmedzenia pripúšťali tzv. nóva. Dôkazy a skutočnosti, ktoré môžu byť odvolacími dôvodmi aj keď neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú charakteristické tým, že sa považujú za výnimočné a viažu sa na konkrétne v § 205 a O.s.p. vymedzené procesné situácie v konaní pred súdom prvého stupňa, ktoré situácie však v predmetnej veci nenastali. Odvolací súd preto nemohol na skutočnosti, ktoré žalovaný neuvádzal pred súdom prvého stupňa, prihliadnuť v tomto odvolacom konaní. Ako vyplýva z obsahu súdneho spisu žalovaný bol súdom prvého stupňa riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., zúčastňoval sa nariadených pojednávaniach vo veci samej, kde mu bolo umožnené predniesť svoje tvrdenia o rozhodujúcich skutočnostiach, námietky, či návrhy dôkazov. Žalovaný v konaní pred súdom prvého stupňa namietal, že nebola preukázaná zodpovednosť Ing. J. za vzniknutú škodu ako prevádzkovateľa motorového vozidla, ďalej že nebolo preukázané odrazenie kameňa od kolesa vozidla ev.č. MA - 472 AJ, a nie od iného vozidla. Taktiež namietol, že nebola volaná polícia, a že na preukázanie škody by bolo potrebné predložiť vyhlásenie škodcu alebo policajnú správu. Na týchto námietkach žalovaný zotrval počas celého konania. V prvostupňovom konaní však žalovaný nenamietal a ani netvrdil existenciu zásahu tzv. vyššej moci, ktorej pôsobenie zakladá vyvinenie sa prevádzateľa motorového vozidla poistného u žalovaného spod objektívnej zodpovednosti za vznik škody, a teda možnosť jeho liberácie podľa § 428 Občianskeho zákonníka. K zbaveniu zodpovednosti netvrdil žiadne skutočnosti a ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. Žalovaný v priebehu konania pred súdom prvého stupňa tiež nenamietal žiadne skutočnosti proti výške škody, ani proti úroku z omeškania a ani proti začiatku omeškania. Tieto námietky žalovaný uviedol prvý krát až v odvolaní. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, na skutočnosti (uvedené v predchádzajúcom odseku), ktoré žalovaný namietol až v odvolaní, odvolací súd nemohol prihliadnuť (§ 120 ods. 4 O.s.p.), t.j. ako keby neboli podané. Ako už bolo uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa považuje za vecne správny a z tohto dôvodu ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., pretože žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech. Žalovanému preto vznikla povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania. Vzhľadom k tomu, že žalobcovi žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.