Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/175/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108213740 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1108213740.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa : D.. E. F., Z..XX.XX.XXXX, B. V. XX, H., Č. J., adresa pre doručovanie P.O.BOX 11, 708 11 Ostrava Poruba, Česká republika, proti odporcovi : Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, sídlo Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody podľa zák.č. 514/2003 Z.z. vo výške 8.511.934,87 € s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 15C/82/2008-84 zo dňa 17.01.2012, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 256.430.550,-Sk (8.511.934,87 €) s príslušenstvom, titulom náhrady škody nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím. Zároveň rozhodol, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ ako oprávnený vedie proti povinnému Obec Holčíkovce exekučné konania vo veciach 17 Rob 1361/96 (pod č. k. Er 3196/97) a 18 Rob 1357/96 (pod č. k. Er 3159/97) pred Okresným súdom Vranov nad Topľou. Zo spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou pod č.k. Er 3196/1997 mal súd prvého stupňa preukázané, a to vo vzťahu k platobnému rozkazu Krajského súdu Košice z 27. 06. 1997 pod č.k. 17 Rob 1361/96-24, ktorý nadobudol právoplatnosť 01.08.1997, že sudca Krajského súdu Košice JUDr. Vladimír Hríb ako predseda senátu, vydal dňa 26.02.2007 pod č.k. 17 Rob 1361/96 opravné uznesenie, ktoré bolo doručené účastníkom. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal povinný odpor a oprávnený odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR uznesením 25.04.2007 pod č.k. 4 Obo 68/2007 tak, že uznesenie Krajského súdu Košice z 26.02.2007 pod č.k. 17 Rob 1361/96 zrušil, s odôvodnením, že platobný rozkaz vo výroku netrpí žiadnou chybou, ktorú by bolo potrebné odstraňovať. Skutočnosť, či sudca JUDr. Vladimír Hríb bol zákonným sudcom vo veci pod č.k. 17 Rob 1361/96 skúmal prvostupňový súd na Krajskom súde Košice so záverom uvedeným v liste z 09.11.2011 pod Spr.: 207/2011 s tým, že spis pod č.k. 17 Rob 1361/96 bol pridelený zákonnému sudcovi JUDr. Vladimírovi Hríbovi, PhD. v súlade s rozvrhom práce na príslušný kalendárny rok, čo bolo na podnet D.. E. F. viackrát prešetrované, pričom žiadne pochybenie pri prideľovaní veci zákonnému sudcovi nebolo zistené. Pokiaľ ide o navrhovateľom tvrdené nezákonné rozhodnutia vydané Okresným súdom Vranov nad Topľou a nesprávny úradný postup v exekučnom konaní pod č.k.: Er 3196/97 v období rokov 2004 až 2007, prvostupňový súd konštatoval, že navrhovateľ žiadne konkrétne rozhodnutie neuviedol a jasne nedefinoval v čom vidí nesprávny úradný postup. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa ďalej uviedol, že z opravného uznesenia Krajského súdu Košice z 26.02.2007 č.k. 17 Rob 1361/96 je zrejmé, že toto bolo vydané v súlade so zákonom, tak ako umožňuje ust. § 174 ods. 3 v spojení s § 164 O.s.p. a v konečnom dôsledku predmetné rozhodnutie nebolo uznesením Najvyššieho súdu SR z 25.04.2007 pod č.k. 4 Obo 68/2007 zrušené pre nezákonnosť, tak ako vyžaduje ust. § 6 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. V konečnom dôsledku súd poukázal na esenciálnu skutočnosť, že navrhovateľ napriek výzve súdu nedefinoval, ktoré rozhodnutie považuje za nezákonné. Podľa prvostupňového súdu procesný postup sudcu pri rozhodovaní určuje Občiansky súdny poriadok a vydanie opravného uznesenia nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup. Prvostupňový súd bol toho názoru, že všeobecný súd nemá právomoc hodnotiť rozhodovanie JUDr. Vladimíra Hríba, PhD. a využitie inštitútu opravného uznesenia tak, ako umožňuje ust. § 174 ods.3 v spojení s § 164 O.s.p., nemožno subsumovať pod nesprávny úradný postup definovaný v ust. § 14 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. a to ani pod iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb, čím v tejto časti uplatneného nároku navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a súd návrh zamietol. Vyhodnotený právny názor, že vo veci vydania opravného uznesenia Krajským súdom Košice z 26.02.2007 č.k. 17 Rob 1361/96 nešlo o nezákonné rozhodnutie ani nesprávny úradný postup podporne vyplýva i z uznesenia Okresného súdu Vranov nad Topľou zo 07.07.2009 pod č.k. Er 3196/97-743, ktorým bola predmetná exekúcia zastavená s odôvodnením, že uznesením NS SR pod č.k. 2 Obo 40/2009 z 27.05.2009 (právoplatným 18.06.2009) bolo zrušené uznesenie Krajského súdu Košice z 02.02.2009 pod č.k. 3 Cb 4/2008, ktorým súd zamietol návrh na zrušenie platobného rozkazu a odpor proti platobnému rozkazu zamietol a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že platobný rozkaz nebol odporcovi (povinnému) riadne doručený 14.07.1997 ani 31.07.2003, doručený riadne bol až 20.10.2008, proti ktorému bol podaný odpor. Predmetné rozhodnutie Okresného súdu Vranov nad Topľou zo 07.07.2009 pod č.k. Er 3196/97-743 bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove zo 04.11.2009 pod č.k. 15 CoE 1/2009-779 a NS SR uznesením z 01.12.2010 pod č.k. 5 Cdo 231/2010-891 dovolanie odmietol. Zo spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou pod č.k. Er 3159/1997 mal súd prvého stupňa preukázané - vo vzťahu k platobnému rozkazu Krajského súdu Košice z 01.07.1997 pod č.k. 18 Rob 1357/96-22, ktorý nadobudol právoplatnosť 01.08.1997, že sudca Krajského súdu Košice JUDr. Vladimír Hríb ako predseda senátu, vydal dňa 26.02.2007 pod č.k. 18 Rob 1357/96 opravné uznesenie, ktoré bolo doručené účastníkom. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal povinný odpor a oprávnený odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR uznesením 26.07.2007 pod č.k. 1 Obo 47/2007-347 tak, že opravné uznesenie Krajského súdu Košice z 26.02.2007 pod č.k. 18 Rob 1357/96 zrušil, s odôvodnením, že platobný rozkaz netrpí žiadnou chybou, ktorú by bolo potrebné odstraňovať vydaním opravného uznesenia. Vo vzťahu k uzneseniu Krajského súdu Košice z 11.10.2007 č.k. 18 Rob 1357/96, že toto vydal JUDr. Vladimír Hríb ako predseda senátu, na návrh povinného zo 16.02.2007 na tom skutkovom základe, že platobný rozkaz Krajského súdu Košice z 01.07.1997 pod č.k. 18 Rob 1357/96-22 nebol doručený povinnému do vlastných rúk. Skutočnosť, či sudca JUDr. Vladimír Hríb bol zákonným sudcom vo veci pod č. k. 18 Rob 1357/96 prvostupňový súd skúmal na Krajskom súde Košice so záverom uvedeným v liste z 09.11.2011 pod Spr.: 207/2011 s tým, že spis pod č.k. 18 Rob 1357/96 bol pridelený zákonnému sudcovi JUDr. Vladimírovi Hríbovi, PhD. v súlade s rozvrhom práce na príslušný kalendárny rok, čo bolo na podnet D.. E. F. viackrát prešetrované, pričom žiadne pochybenie pri prideľovaní veci zákonnému sudcovi nebolo zistené. Z opravného uznesenia Krajského súdu Košice z 26.02.2007 č.k. 18 Rob 1357/96 je zrejmé, že toto bolo vydané v súlade so zákonom, ako umožňuje ust. § 174 ods. 3 v spojení s § 164 O.s.p. a v konečnom dôsledku predmetné rozhodnutie nebolo uznesením Najvyššieho súdu SR z 26.07.2007 pod č.k. 1 Obo 47/2007 zrušené pre nezákonnosť tak, ako vyžaduje ust. § 6 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z., čím v tejto časti uplatneného nároku navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a súd návrh zamietol. V konečnom dôsledku súd poukázal na esenciálnu skutočnosť, že navrhovateľ napriek výzve súdu nedefinoval, ktoré rozhodnutie považuje za nezákonné. Z uznesenia Krajského súdu Košice z 11.10.2007 č.k. 18 Rob 1357/96 je zrejmé, že súd rozhodol o návrhu účastníka, ktorý bol podaný podľa § 41 O.s.p. v spojení s § 79 O.s.p., a vo veci konal v súlade s § 114 O.s.p. Z uvedeného možno nepochybne vyvodiť, že predseda senátu JUDr. Vladimír Hríb, PhD., predmetné uznesenie nevydal samovoľne, ale na návrh účastníka, na základe princípu, že o každom návrhu musí súd rozhodnúť. V konečnom dôsledku predmetné rozhodnutia neboli zrušené pre nezákonnosť tak, ako vyžaduje ust. § 6 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z., čím v tejto časti uplatneného nároku navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a súd návrh zamietol. Podľa súdu prvého stupňa vyhodnotený právny názor, že vo veci vydania opravného uznesenia Krajským súdom Košice z 26.02.2007 č.k. 18 Rob 1357/96 a uznesenia Krajského súdu Košice z 11.10.2007 č.k. 18 Rob 1357/96 nešlo o nezákonné rozhodnutie ani nesprávny úradný postup, podporne vyplýva i z rozsudku NS SR zo 06.06.2008 pod č.k. 1 Obdo V 21/2008-519, ktorým bolo uznesenie NS SR zo 16.01.2008 pod č.k. 6 Obo 262/2007 a uznesenie Krajského súdu Košice z 11.10.2007 č.k. 18 Rob 1357/96 zrušené na tom skutkovom základe, že nebolo bezpečne preukázané, že povinný mal platobný rozkaz riadne doručený a týmto smerom nariadil doplniť dokazovanie. Súd prvého stupňa podporne poukázal na skutočnosť, že v obidvoch konaniach vedených pred Okresným súdom Vranov nad Topľou a Krajským súdom Košice pod č.k.: Er 3196/97 a Er 3159/97 nebolo preukázané nezákonné rozhodnutie ani nesprávny úradný postup, preukazuje fakt, že obidve exekučné konania boli zastavené pre zánik exekučného titulu a boli preradené do registrov Cb na rozhodnutie vo veci samej. Vec pod č.k. Er 3196/1997 je vedená na Krajskom súde Košice pod č.k. 3 Cb 4/2008 a vec pod č.k. Er 3159/97 je vedená na Krajskom súde Košice pod č.k. 4 Cb 1/2008. Po právnej stránke posúdil vec podľa § 3 ods.1 písm. a/, d/, § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1., § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, § 27 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. a dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, a preto návrh zamietol. Keďže navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v existencii nezákonného rozhodnutia a ani nesprávneho úradného postupu, čo sú základné predpoklady nároku na náhradu škody, prvostupňový súd sa z dôvodu hospodárnosti konania s uplatnenou výškou náhrady škody nezaoberal. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a hoci bol odporca v konaní plne úspešný, súd mu trovy konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnil. Uvedený rozsudok napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním navrhovateľ, vytýkajúc súdu prvého stupňa nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, nesprávne právne závery a nesprávne, neúplné a nepreskúmateľné rozhodnutie. Súd prvého stupňa podobne ako vo veci 15C 69/2005 sa vôbec nezaoberal zistením skutkového stavu nezákonne zastavenej exekúcie Er 3159/97, kde mal vyčkať na rozhodnutie o tejto veci v konaní na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 14C 61/2005. Následne argumentoval tým, že prejednanie žiadosti o odškodnenie majetkovej i nemajetkovej ujmy s odporcom preukazuje svojou žiadosťou o náhradu škody 54.392.141,- Sk s príslušenstvom zo dňa 22.2.2005, na ktorú odporca nereagoval. Následne dňa 4.5.2006 bola odporcovi zaslaná ďalšia žiadosť o odškodnenie majetkovej a nemajetkovej ujmy vo výške 93.395.028,- Sk (z toho nemajetková ujmy 16.000.000,- Sk), na ktorú odporca opäť nijak nereagoval. Naposledy bola 27.9.2011 odporcovi zaslaná žiadosť o odškodnenie vo výške 4.616.647 € (139.081.110,- Sk), na ktorú tiež nijako nereagoval. V dôvodoch odvolania navrhovateľ ďalej uviedol, že exekučné konanie na OS Vranov Er 3196/97 je teraz právoplatne skončené, pretože Okresný súd Vranov uznesením z 7.7.09 prekročil svoju právomoc a exekúciu Er 3196/97 zastavil pre údajný zánik exekučného titulu. Tento dôvod je podľa navrhovateľa nezákonný a neústavný, exekučný titul nezanikol a OS Vranov len zneužil prekročenie právomoci u Krajského súdu Košice. Napriek tomu zamietol odvolanie navrhovateľa uznesením 15CoE 1/2009 a podané odvolanie v tejto veci odmietol Najvyšší súd vecne prejednať svojím uznesením 5Cdo 231/2010, pretože skrátka nepripustil právo na dovolanie. Dňa 20.10.2011 vydal ústavný súd nález IV. ÚS 452/2011-35, ktorým ústavnú sťažnosť navrhovateľa odmietol. Ústavný súd totiž uzavrel, že základnej otázke či v konaní Er 3196/97 bola či nebola exekúcia zastavená zákonným či nezákonným spôsobom sa vlastne on ani nemôže venovať, pretože navrhovateľ túto otázku Er 3196 už uvádzal v predchádzajúcej ústavnej sťažnosti označenej III.ÚS 192/2010. Tá však bola uznesením ústavného súdu z 12.5.2010 odmietnutá pre predčasnosť, pretože navrhovateľ súčasne s ústavnou sťažnosťou vtedy podal i dovolanie k NS SR proti uzneseniu Er 3196/97 a 15CoE 1/2009. Čiže uvedená základná otázka zastavenia exekúcie Er 3196/97 nemohla byť podľa názoru ústavného súdu vecne riešená a objasnená vo veci III.ÚS 192/2010 pre predčasnosť a teraz nemohla byť riešená a vecne objasnená vo veci IV. ÚS 452/2011, pretože už bola súčasťou predchádzajúcej veci III.ÚS 192/2010. Tým sa nielen všeobecné súdy, ale teraz i ústavný súd, úplne vyhli posúdeniu nezákonného a neústavného postupu KS Košice, ktorý vôbec nebol oprávnený sa zaoberať žalobou povinného dlžníka zo 16.2.2007 na zrušenie platobného rozkazu 17Rob 1361/96 pre nedostatok svojej právomoci a takisto nebol oprávnený ignorovať právoplatne vyriešenú otázku riadneho doručenia platobného rozkazu 17Rob 1361/96 v rozsudku OS Vranov 1T 197/2004 z 25.8.2005. K tomu vyhnutiu sa prieskumu je nutné pridať i to, že predtým sa takisto Najvyšší súd vecnému prieskumu vyhol a vecne tak neskúmal uznesenie Er 3196/97 zo 7.7.2009 ani uznesenie KS Prešov 15CoE 1/2009 zo 4.11.2009, keď uviedol, že k tomu nie je oprávnený. Sú tu tak jasné indície pre vyslovenie záveru, že zastavenie exekúcie zo 7.7.2009 je nezákonným rozhodnutím, ktoré bolo vydané svojvoľne na základe manipulácie vo veci podvodne podaného odporu z 20.10.2008 s oneskorením 11 rokov. Podľa navrhovateľa tu je evidentná situácia, kedy Okresný súd Vranov prekročil právomoc a politickým a nezákonným uznesením 7.7.2009 exekúciu zastavil, hoci mal sám doručenku zo 14.7.1997 v súlade s O.s.p. riadne preskúmať a vypočuť svedkov, mal sám vykonať dôkaz spisom Okresného súdu Vranov 1T 197/04 a rozsudkom z 25.8.2005, vo výrokovej vete ktorého je otázka riadneho doručenia platobného rozkazu právoplatne vyriešená tak, že starosta D.. H. platobný rozkaz riadne prevzal a bol povinnému riadne doručený. V každom prípade sa nemal a nemohol spoľahnúť na fatálne nezákonné pochybenie Krajského súdu Košice, ktorý vôbec nikdy nemal oprávnenie sa žalobou povinného dlžníka na zrušenie platobného rozkazu zo 16.2.2007 zaoberať a ktorý nezákonne ignoroval právoplatne vyriešenú otázku riadneho prevzatia platobného rozkazu starostom D.. H.. Povinný tak v spojení s nesprávnym úradným postupom OS Vranov a KS Košice docielil nezákonné a neústavné zastavenie exekúcie. Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. je evidentné, že nezákonný postup Krajského súdu Košice a následne Okresného súdu Vranov i Krajského súdu Prešov, ktoré prekročili svoju právomoc. Krajský súd a následne i okresný súd úplne evidentne prekročil svoju právomoc, keď začal návrh na zrušenie platobných rozkazov prejednávať na Krajskom súde Košice nezákonne určený sudca dr. Jozef Hrib, ktorý nebol určený náhodným výberom, ale nasadený, aby rozkazy zlikvidoval a Krajský súd Košice tak vydal niekoľko nezákonných paktov. Ďalej poukázal na tvrdenia a dôkazy, z ktorých podľa neho vyplýva flagrantné prekročenie právomoci Krajského súdu Košice a Okresného súdu Vranov. Ide o špecifikáciu nedostatkov a vád žaloby zo 16.2.2007 na zrušenie platobného rozkazu, ktorý povinný dlžník podal na Krajský súd Košice 16.2.2007. Navrhovateľ namietol neústavné vady v konaní o tejto žalobe na Krajský súd Košice od 16.2.2007 a flagrantne nesprávny úradný postup porušujúci Ústavu SR. Zásadným nedostatkom žaloby zo 16.2.2007 je vadné označenie žalobcu i žalovaného. Už i z tohto dôvodu mal Krajský súd Košice bezodkladne žalobu zamietnuť, resp. konanie zastaviť. Ďalším zásadným primárnym a kardinálnym nedostatkom žaloby zo 16.2.2007 je skutočnosť, že nie je daná právomoc súdu ju vecne prejednávať. Z vyššie uvedených dôvodov mal navrhovateľ za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne a predčasné a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods.1 O.s.p. ) v medziach daných odvolaním vec preskúmal podľa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (tento rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Predmetom konania je náhrada škody vo výške 8.511.934,87 € (256.430.550,-Sk) s príslušenstvom, keď tejto škody sa navrhovateľ domáha od odporcu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, keď k nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím malo dôjsť v rokoch 2004-2007 v rámci exekučných konaniach, ktoré navrhovateľ ako oprávnený vedie proti povinnému Obec Holčíkovce vo veciach 17 Rob 1361/96 (sp. zn. Er 3196/97) a 18 Rob 1357/96 (sp. zn. Er 3159/97) pred Okresným súdom Vranov nad Topľou. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov platného a účinného do 31.12.2012 štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom je jeho objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť; založená je na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok: 1. nezákonné rozhodnutie resp. nesprávny úradný postup štátneho orgánu; 2. vznik škody; 3. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Dôkazné bremeno poškodeného spočíva v tom, že preukazuje nezákonnosť rozhodnutia, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a rozhodnutím. Nesprávnym úradným postupom je akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomocí určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Pod rozhodnutím v zmysle citovaného zákona, má zákon na mysli rozhodnutie vydané v konkrétnej veci, ktoré sa týka individuálneho subjektu. Ide teda o rozhodnutie, ktoré zakladá, mení alebo ruší oprávnenia a povinnosti takého subjektu. Uvedeným rozhodnutím môže byť predovšetkým rozsudok, tiež uznesenie, opatrenie, výmer, rozkaz, príkaz, súdny zmier, dohoda o dedičstve a pod. Hmotnoprávnym predpokladom zodpovednosti je nezákonnosť rozhodnutia ( t.j. jeho rozpor s objektívnym právom ). Pre posúdenie dôvodnosti vzniku nároku na základe § 6 ods. 1 cit. zák. bude rozhodujúce, či rozhodnutie, zakladajúce vznik zodpovednosti z titulu nezákonného rozhodnutia, bolo ako nezákonné zrušené príslušným orgánom. Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a riadne zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. Súd prvého stupňa správne postupoval, keď sa zameral na zisťovanie základných zákonných predpokladov pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov platného a účinného do 31.12.2012 a dospel k správnemu záveru, že navrhovateľ, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno, v predmetnej veci nepreukázal naplnenie vyššie uvedených zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti štátu a to hneď prvý predpoklad - nezákonné rozhodnutie resp. nesprávny úradný postup v exekučných konaniach vedených pred Okresným súdom Vranou nad Topľou konaniach sp. zn. Er 3196/97 a sp. zn. Er 3159/97. Medzi nejestvujúcim nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou potom nemohla existovať ani príčinná súvislosť. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa aj patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 ods. 2, 3 O.s.p.), keď v odôvodnení svojho rozsudku sa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre jeho rozhodnutie podstatné a odvolací súd sa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Čo sa týka námietok, uvedených v odvolaní, tieto boli identické ako obrana pred súdom prvého stupňa, s ktorou sa v odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd vysporiadal a závery ktoré prijal sú odvolacím súdom akceptovateľné. Navrhovateľ neprodukoval žiadne také dôkazy, ktoré by neboli predmetom posúdenia a hodnotenia súdom prvého stupňa a ktoré by mohli zvrátiť výsledky doteraz vykonaného dokazovania a právneho posúdenia. Skutočnosť, že sa navrhovateľ nestotožňuje s právnymi závermi prvostupňového súdu, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvého stupňa jeho vlastnými len preto, že nezodpovedajú predstavám navrhovateľa o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť, keď tento sa neodchýlil od znenia príslušných ustanovení právneho predpisu, ani nepoprel ich účel a význam. Odvolací súd zároveň dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v tomto konaní plne úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, pretože v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. absentoval návrh na ich priznanie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.