Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/296/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108217792 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1108217792.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľa: E.. O. G., T. R. X, T., zastúpeného JUDr. Štefanom Detvaiom, advokátom so sídlom Cukrová 14, Bratislava, proti odporcovi: E. Ž. H. J. S., F. Ľ.. Š., T., o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou a o náhradu mzdy, na odvolanie odporcu proti medzitýmnemu rozsudku Okresného J.Ú. T. O., W. C. X.E. XXXX, Č..P.. XXC XX/XXXX-XX, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým medzitýmnym rozsudkom súd prvého stupňa určil, že dohoda o skončení pracovného pomeru uzatvorená medzi účastníkmi dňa XX.X.XXXX je neplatná. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 27 ods. 4, § 61 ods. 2, § 63 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/, § 77 Zákonníka práce, § 49a Obč. zákonníka, § 132 O.s.p., keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že dohoda o skončení pracovného pomeru z organizačných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce a § 63 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom dňa XX.X.XXXX je neplatná. V konaní mal preukázané, že písomným rozhodnutím odporcu zo dňa X.X.XXXX Č.. XX/XXXX- X.X nedošlo k zrušeniu pracovného miesta navrhovateľa, ani k zmene úloh, technického vybavenia odporcu a ani nedošlo k zníženiu stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce, alebo k inej organizačnej zmene tak, ako to predpokladá § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Podľa jeho názoru označeným rozhodnutím nebolo automaticky zrušené pracovné miesto navrhovateľa vytvorené podľa zák. č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme, naposledy pracujúceho vo funkcii samostatný odborný referent v platovej triede 12, na odbore správy majetku, verejného obstarávania a prevádzky, ale len k presunu činností uvedených v č. 25 ods. 6 písm. l/ až q/ z odboru správy majetku, verejného obstarávania a prevádzky do sekcie legislatívy a starostlivosti o životné prostredie, v ktorej bol zároveň vytvorený nový odbor právnych služieb; v odbore legislatívy boli vypustené činnosti uvedené v čl. 26 ods. 3 písm. k/, p/, q/ a činnosti uvedené v čl. 26 ods. 3 písm. x/ sa presunuli do odboru právnych služieb. Odporca ešte v čase trvania pracovného pomeru s navrhovateľom dňa XX.X.XXXX vytvoril nové štátnozamestnanecké miesto, na ktoré bez vyhlásenia výberového konania (§ 3 ods.1 zák.č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe) prijal novú pracovníčku - absolventku právnickej fakulty, ktorej pracovná náplň je takmer identická s pracovnou náplňou navrhovateľa. Mal za preukázané, že navrhovateľ nebol o vytvorení tohto miesta vopred informovaný a postup odporcu považoval za konanie v rozpore so základnými zásadami zakotvenými v čl. 1 Zákonníka práce, ako aj v rozpore s dobrými mravmi upravenými v § 3 ods. 1 Obč. zákonníka. Konštatoval, že navrhovateľ bol pri uzatvorení dohody o skončení pracovného pomeru uvedený odporcom do omylu, že sa jeho pracovné miesto ruší, čím sa stáva nadbytočný, keď z rozhodnutia ministra životného prostredia o zmene organizačného poriadku priamo zrušenie pracovného miesta navrhovateľa nevyplýva a rozhodnutím došlo len k presunu činnosti v rámci sekcií; dohoda o skončení pracovného pomeru uzavretá medzi účastníkmi je preto neplatným právnym úkonom podľa § 49a Obč. zákonníka. Proti tomuto medzitýmnemu rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca namietajúc, že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 písm. d/ O.s.p.), keď tento dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. S názorom súdu prvého stupňa o neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru z organizačných dôvodov podľa § 63 ods. 3 písm. b/ a § 63 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce uzavretej medzi účastníkmi dňa XX.X.XXXX sa nestotožnil dôvodiac tým, že v súlade s § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce vydal písomné rozhodnutie o vnútornej organizačnej zmene (rozhodnutie ministra životného prostredia Slovenskej republiky zo X.X.XXXX Č.. XX/XXXX-X.X, ktorým sa vydáva dodatok č. 6 k rozhodnutiu ministra životného prostredia Slovenskej republiky z XX.XX.XXXX Č..XX/XXXX-X.X o vydaní organizačného poriadku Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky v znení dodatkov č. 1 až 5), pričom navrhovateľ bol preukázateľne informovaný jednak o tejto organizačnej zmene, o zrušení jeho pracovného miesta pre výkon práce vo verejnom záujme v dôsledku organizačnej zmeny a tiež aj o tom, že pracovné činnosti, ním doteraz vykonávané, budú v kumulácii s inými pracovnými činnosťami vykonávané na štátnozamestnaneckom mieste. Uviedol, že podľa platnej systemizácie pracovných miest nemal k dispozícii voľné pracovné miesto pre výkon práce vo verejnom záujme podľa zák. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme, zodpovedajúce kvalifikácii navrhovateľa. Na odbore právnych služieb boli vytvorené štátnozamestnanecké miesta v súlade so zákonom č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe. V nadväznosti na uvedené poukázal na to, že v danom prípade sa jedná o výkon práce v dvoch rozdielnych pracovných pomeroch, navrhovateľ v rozhodnom čase nebol štátnym zamestnancom, nemal ho tak možnosť ďalej zamestnávať (§ 63 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce), v dôsledku čoho sa stal nadbytočným. Akýkoľvek jeho iný postup by bol v rozpore so zásadami obsadzovania štátnozamestnaneckých miest uvedenými v ust. § 3 ods. 1 a § 15 zák.č. zákona o štátnej službe. Poukazoval na to, že na novovytvorené štátnozamestnanecké miesto vyhlásil výberové konania, a to dňa X.X.XXXX na funkciu hlavný štátny radca - predstavený - riaditeľ odboru právnych služieb a dňa X.X.XXXX na dve štátnozamestnanecké miesta - funkcia hlavný štátny radca; obe výberové konania sa uskutočnili dňa XX.X.XXXX. C. XX.X.XXXX bolo vyhlásené výberové konanie na tri štátnozamestnanecké miesta - funkcia hlavný štátny radca a tiež výberové konanie na riaditeľa odboru právnych služieb, keďže výberové konania na riaditeľa odboru právnych služieb realizované dňa XX.X.XXXX nebolo úspešné. Z vyššie uvedeného podľa neho vyplýva, že všetky informácie, ktoré ho viedli ku skončeniu pracovného pomeru navrhovateľa v súvislosti s dôvodmi uvedenými v § 63 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce boli pravdivé a navrhovateľ nebol pri uzatvorení dohody o skončení pracovného pomeru dňa XX.X.XXXX jeho konaním uvedený do omylu. Tým, že dňa XX.X.XXXX vytvoril nové štátnozamestnanecké miesto, na ktoré bola prijatá na základe rozhodnutia o vymenovaní do dočasnej štátnej služby zo dňa XX.X.XXXX Č.. XXXX/XXXX-X.X nová zamestnankyňa, nepostupoval v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Obč. zákonníka, ani v rozpore so zásadou zákazu priamej a nepriamej diskriminácie obsiahnutej v čl. 1 Zákonníka práce. Dodal, že navrhovateľ bol preukázateľne informovaný o skutočnosti, že na novozriadenom odbore právnych služieb budú vytvorené štátnozamestnanecké miesta, a to už v oznámení o organizačnej zmene a začatí správneho konania (A. Č.. XXXX/XXXX-X.X W. C. XX.X.XXXX), na tieto miesta boli v súlade so zásadami obsadzovania štátnozamestnaneckých miest vyhlásené výberové konania, pričom ust. § 25 ods. 2 písm. c/ bod 8 zákona o štátnej službe umožňuje bez výberového konania vymenovať na zastupovanie štátneho zamestnanca v prípade, ak ide o voľné štátnozamestnanecké miesto do doby vymenovania vybraného uchádzača do štátnej služby. Jeho postup ako zamestnávateľa bol preto plne v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a tiež s jeho internými predpismi. Dôvody neplatnosti dohody tak, ako ich uvádza prvostupňový súd v odôvodnení pod bodom 1., 2. sú podľa jeho názoru zmätočné, keď v zmysle bodu 1. má prvostupňový súd za to, že jeho rozhodnutím zo dňa X.X.XXXX Č.. XX/XXXX-1.8 nedošlo k zrušeniu pracovného miesta navrhovateľa, ale len k presunu činnosti medzi jeho organizačnými útvarmi a na druhej strane, neplatnosť dohody je v zmysle bodu 2. odôvodnená tým, že navrhovateľ nebol vopred informovaný o vytvorení nového štátnozamestnaneckého miesta s poukazom na § 3 zákona o štátnej službe. Z uvedeného je možno vyvodiť jediný záver, že podľa konajúceho súdu prvého stupňa sa neposkytnutím týchto informácií znemožnilo navrhovateľovi prihlásiť sa do výberového konania. V zmysle napadnutého rozsudku je dôvodom neplatnosti dohody podľa ust. § 49a Obč. zákonníka jeho konanie, ktorým uviedol navrhovateľa do omylu, avšak z písomného odôvodnia rozsudku a tiež z konania, ktoré mu predchádzalo, túto skutočnosť nepovažuje za preukázanú a je toho názoru, že svojim konaním, ktoré viedlo ku skočeniu pracovného pomeru navrhovateľa, ako aj prijatím štátneho zamestnanca na voľné štátnozamestnanecké miesto postupoval v súlade so zákonom o výkone práce vo verejnom záujme so Zákonníkom práce a zákonom o štátnej službe. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhol medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa v plnom rozsahu potvrdiť ako správny a právne nespochybniteľný. S tvrdeniami, ktoré odporca uviedol v odvolaní nesúhlasil, keďže tieto vychádzajú zo zásady, že tam, kde chýbajú právne argumenty, je potrebné používať domnienky a ničím nepodložené konštrukcie. Prvostupňový súd vo svojom medzitýmnom rozsudku vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu, teda zo základného administratívnoprávneho dokumentu, t.j. z rozhodnutia ministra životného prostredia Slovenskej republiky zo X.X.XXXX Č.. XX/XXXX-X.X, ktorým bol vydaný Dodatok č. 6 k rozhodnutiu ministra životného prostredia Slovenskej republiky z XX.XX.XXXX Č.. XX/XXXX -X.X o vydaní Organizačného poriadku MŽPSR v znení Dodatkov č. 1 až 5. Zdôraznil, že minister vo svojom zmeňovanom rozhodnutí nezrušil žiadne pracovné miesto, keď tento skutkový stav potvrdzuje aj fakt, že pracovníci majetkovoprávneho odboru D.. M. I. D.. H. po materskej dovolenke kontinuálne prešli na novo vytvorený odbor právnych služieb. Na odvolanie odporcu P. J.C. R. T. S. W. XX. E. XXXX J.. W.. XCo XXX/XXXX napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh navrhovateľa na určenie neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru uzavretej medzi účastníkmi dňa XX. E. XXXX, zamietol. Vychádzal z toho, že doplnením dokazovania v priebehu odvolacieho konania, a to výsluchom navrhovateľa a oboznámením sa s obsahom rozhodnutia ministra životného prostredia SR z XX.Z. XXXX Č.. XX/XXXX - X.X. o vydaní Organizačného poriadku Ministerstva životného prostredia, obsahom rozhodnutia ministra životného prostredia Slovenskej republiky z XX. I. XXXX Č.. XX/XXXX-X.X., ktorým sa vydáva Dodatok č. 1 k Org. poriadku, obsahom rozhodnutia ministra životného prostredia Slovenskej republiky z XX. D. XXXX Č.. XX/XXXX-X.X. (Dodatok č. 2 k Org. poriadku), obsahom rozhodnutia ministra životného prostredia Slovenskej republiky z XX. I. XXXX Č.. XX/XXXX-X.X. (Dodatok č.3 k Org. poriadku), obsahom rozhodnutia ministra životného prostredia Slovenskej republiky z 8. Z. XXXX Č.. XX/XXXX-X.X. (Dodatok č. 4 k Org. poriadku), obsahom rozhodnutia ministra životného prostredia Slovenskej republiky z XX. D. XXXX Č.. X/XXXX- X.X. (Dodatok č.5 k Org. poriadku), obsahom rozhodnutia ministra životného prostredia Slovenskej republiky zo X. E. XXXX Č.. XX/XXXX-X.X. (C. Č.. X P. Z.. H.), obsahom rozhodnutia ministra Ž. H. J. W. X. J. XXXX Č.. XX/XXXX - X.4 o vydaní Aprobačného poriadku MZPSR, Aprobačného poriadku Ministerstva životného prostredia účinného od 15. septembra 2007, systemizáciou funkčných miest Ministerstva životného prostredia SR platnej k 14. E. XXXX I. P. XX. E. XXXX a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je podané dôvodne. Skonštatoval, že pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a štátnozamestnanecký pomer sú dva rozdielne právne vzťahy s odlišným spôsobom vzniku. Doplnením dokazovania prehľadom voľných pracovných miest nemal preukázané, že by odporca mal v čase organizačnej zmeny voľné systemizované miesto pre výkon práce vo verejnom záujme zodpovedajúce kvalifikácii navrhovateľa. Na základe uvedeného potom odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ nebol odporcom pri uzatváraní dohody o skončení pracovného pomeru uvedený do omylu o skutočnosti podstatnej pre tento právny úkon. K zisteným okolnostiam prípadu považoval za potrebné uviesť aj to, že z úkonov navrhovateľa v čase podpísania dohody o skončení pracovného pomeru (ktorý si podľa výstupného listu začal vybavovať výstupné formality už od XX. E. XXXX, Z. X. I. XXXX do zamestnania nechodil, vo výplatnom termíne za mesiac E. XXXX si prevzal vyplatené odstupné a odchodné súvisiace so skončením pracovného pomeru a ktorý zamestnávateľovi do XX. E. XXXX neoznámil výhradu k uzavretej dohode) nebolo teda možné vyvodiť akúkoľvek úvahu o možnom neuvedomení si následkov podpísania dohody. Súd nemohol pominúť aj to, že navrhovateľ mal v čase podpísania dohody 63 rokov, bol osobou s dosiahnutým vysokoškolským vzdelaním v odbore právo, preto s prihliadnutím na predchádzajúce dlhoročné pracovné skúsenosti a úroveň dosiahnutého vzdelania je veľmi nepravdepodobné, že by mal nesprávnu alebo nedostatočnú predstavu o obsahu uzavretého právneho úkonu, o jeho následkoch, alebo iných skutočnostiach, ktoré boli pri vytváraní vôle rozhodujúce. Vo vzťahu k obsadzovaniu štátnozamestnaneckého miesta ku dňu XX. E. XXXX, na ktoré bola na základe Rozhodnutia o vymenovaní do dočasnej štátnej služby zo dňa XX. E. XXXX Č.. XXXX/XXXX - 1.7 prijatá bez výberového konania nová zamestnankyňa, odvolací súd konštatoval, že takýto postup je možný podľa ust. § 25 ods. 2 písm. c / zák. č. 312/2001 Z.z. v platnom znení a nie je ho možné hodnotiť ako konanie v rozpore so základnými zásadami zakotvenými v čl. 1 Zák. práce, resp. ako konanie v rozpore s dobrými mravmi uvedenými v ust. § 3 ods. l Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného odvolací súd podľa ust. § 220 O.s.p. odvolaním napadnutý medzitýmny rozsudok Okresného J.C. T. O. W. C. X. E. XXXX, Č.. P.. XXC XX/XX-XX zmenil tak, že návrh navrhovateľa na určenie neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru uzavretej medzi účastníkmi dňa XX. E. XXXX ako nedôvodný zamietol. K. F. J.C. J. W. C. XX.X.XXXX J..W.. X B. XXX/XXXX bol na základe dovolania podaného navrhovateľom rozsudok odvolacieho súdu zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom v otázke uvedenia navrhovateľa do omylu odporcom pri uzatváraní dohody o skončení pracovného pomeru. Nepovažoval tak za správne závery súdu prvého stupňa, ktoré založil na úvahách o rozdielnosti právnych vzťahov štátnych zamestnancov a zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme, ktoré sú podľa dovolacieho súdu bez právnej relevancie vo vzťahu k posudzovaniu vhodnosti ponúkanej práce. V dôvodoch svojho rozhodnutia zdôraznil, že pri uzatváraní dohody o skončení pracovného pomeru bolo povinnosťou odporcu informovať navrhovateľa o existencii tohto pracovného miesta, teda mu ho ponúknuť s tým, že bolo by už iba na vôli navrhovateľa, či takúto prácu a takéto miesto, ktoré malo dočasný charakter (navrhovateľ by vstúpil do režimu dočasnej štátnej služby) a ktoré by vyžadovalo úspešné absolvovanie výberového konania, prijme alebo neprijme. S ohľadom na uvedené vyslovil právny záver, že odporca napriek tejto skutočnosti navrhovateľovi uviedol, že je nadbytočný, pretože nemá pre neho žiadnu prácu, čím ho uviedol do omylu, ktorý je podstatný, a preto je právny úkon - dohoda o skončení pracovného pomeru, neplatná. Odvolací súd opakovane preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. V posudzovanej veci súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal náležité dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa na určenie neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru uzatvorenej s odporom z dôvodu jeho nadbytočnosti u odporcu (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Zákonníka práce (§ 61, § 63 ods. 1, písm.b/, § 77) v spojení s § 49a Občianskeho zákonníka, ktoré aj správne vyložil v súlade so základnými zásadami zakotvenými v čl. 1 Zákonníka práce, ako aj zásadou dobrých mravov v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a svoje dôvody vedúce k vyhoveniu návrhu aj náležite v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil. Obsah odvolania odporcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie, z hľadiska ním uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/, písm. f/ O.s.p., keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvého stupňa, z ktorého potom vychádzalo aj jeho právne posúdenie veci. V odvolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Podľa ust. § 1 ods.4 zák.č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce), ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto právne vzťahy Občiansky zákonník. Podľa § 2 ods.1 cit. zákona na právne vzťahy pri výkone štátnej služby sa vzťahuje tento zákon, len ak to ustanovuje osobitný predpis. Podľa § 3 ods.1 cit. zákona pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone verejnej služby sa spravujú týmto zákonom, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 15 cit. zákona prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom. Podľa § 18 cit. zákona zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu. Podľa ust. § 59 ods.1 cit. zákona pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe. Podľa ust. § 60 ods.1,2 cit. zákona ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien. Podľa ust. § 63 ods.1 písm.b/ Zák. práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách. Podľa ust. § 77 Zák. práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou okamžitým skončením, skončenie v skúšobnej lehote alebo dohodou, môže zamestnanec ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Podľa ust. § 34 zák.č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník) právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa ust. § 35 ods. 1 cit. Zákona prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Podľa ust. § 49a cit. zákona je neplatný právny úkon, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala, alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne (tzv. relatívna neplatnosť). Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje Zákonník práce, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Zákon o výkone prác vo verejnom záujme tak upravuje len špecifiká pracovnoprávnych vzťahov. Nad rámec týchto špecifík platí pôsobnosť Zákonníka práce. Na skončenie pracovného pomeru zamestnanca, vykonávajúceho práce pri výkone verejnej služby dohodou, sa preto vzťahuje ustanovenie § 59 ods. 1 písm. a/ a § 60 Zákonníka práce. Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, končí sa pracovný pomer dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzavierajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a/ až c/. V posudzovanom prípade z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa vyplýva medzi účastníkmi nesporná okolnosť, že Oznámením o organizačnej zmene a začatí správneho konania zo dňa XX.XX.XXXX, Č.. XXXX/XXXX - X.X odporca navrhovateľovi oznámil, že činnosti, ktoré zabezpečoval podľa pracovnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX v znení jej zmien, sa presúvajú do sekcie legislatívy a starostlivosti o životné prostredie, odboru právnych služieb, na ktorom budú vykonávané v kumulácii s inými pracovnými činnosťami na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste - z uvedeného dôvodu je pracovné miesto navrhovateľa (samostatný odborný referent v platovej triede 12 ) s účinnosťou od XX.X.XXXX zrušené. Odporca v oznámení ďalej uviedol, že podľa platnej systemizácie ministerstvo nemá voľné systemizované miesto pre výkon práce vo verejnom záujme zodpovedajúce kvalifikácii navrhovateľa, ktorý sa takto stáva nadbytočným . Pracovný pomer navrhovateľa tak končí výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 písm. a/ Zák. práce, alebo dohodou o skončení pracovného pomeru. Navrhovateľovi oznámil, že v súlade s § 76 ods.1,6 Zák. práce a s čl. 5 Kolektívnej zmluvy pre zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme na S. XXXX a Kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z.z. mu bude po uplynutí výpovednej doby alebo po skončení pracovného pomeru dohodou vyplatené odstupné vo výške štyroch funkčných platov a odchodné vo výške troch funkčných platov. Odporca žiadal navrhovateľa, aby mu svoje stanovisko ku skončeniu pracovného pomeru - dohodou, oznámil do dňa XX.X.XXXX C. XX,XX hod.. Ďalšou nespornou skutočnosťou je, že účastníci dňa XX.X.XXXX uzavreli dohodu o skončení pracovného pomeru z dôvodov uvedených v Oznámení o organizačnej zmene a začatí správneho konania zo dňa XX.XX.XXXX; na jej základe pracovný pomer navrhovateľa k odporcovi skončil dňa XX.X.XXXX. Podstatnou pre posúdenie daného prípadu bola medzi účastníkmi sporná okolnosť, či bol navrhovateľ pri uzatváraní dohody o skončení pracovného pomeru z XX.X. XXXX uvedený do omylu (§ 49a Obč. zákonníka), týkajúceho sa skutočností, ktoré boli pre pracovnoprávny úkon rozhodujúce (podstatné), a bez ktorých by nedošlo k pracovnoprávnemu úkonu v takej podobe, v akej bol urobený; za skutočnosti, ktorými mal byť uvedený do omylu navrhovateľ označil dôvody uvedené v uzavretej dohode, t.j. prijatie rozhodnutia o organizačnej zmene, v dôsledku ktorej sa mal stať nadbytočným a okolnosť, že v čase vydania rozhodnutia a uzatvárania dohody o skončení pracovného pomeru odporca nedisponoval pre neho vhodným pracovným miestom. V tomto smere dovolací súd poznamenal, že dohoda o skončení pracovného pomeru je dvojstranný právny úkon, ktorým na základe zhodného prejavu vôle zamestnanca a zamestnávateľa dochádza ku skončeniu pracovného pomeru k určitému dňu. Vzhľadom na znenie § 1 ods. 4 Zákonníka práce pracovnoprávne vzťahy podliehajú režimu Zákonníka práce iba v rozsahu ustanovenom v prvej časti Zákonníka práce; inak sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ide o subsidiárnu pôsobnosť Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho proces vzniku dohody o skončení pracovného pomeru, ako aj existenciu požadovaných náležitostí je potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 43a a nasl.). Obsah dohody o skončení pracovného pomeru musí vykazovať všetky podstatné náležitosti platného právneho úkonu, absencia niektorého z nich má za následok neplatnosť dohody. Dovolací súd v dôvodoch svojho rozhodnutia tiež poukázal na to, že podstatnou náležitosťou právneho úkonu, teda aj dohody o skončení pracovného pomeru je vôľa, ktorá musí byť slobodná a vážna a osobitným prípadom vady vôle je omyl. Občiansky zákonník v ustanovení § 49a považuje právny úkon za neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Základným predpokladom použitia normatívnych dôsledkov tohto ustanovenia je to, že omyl sa týka takej okolnosti, bez ktorej by konajúca osoba právny úkon vôbec neurobila. Inak povedané, ak by nebolo omylu, nedošlo by k urobeniu právneho úkonu. Takýto omyl sa kvalifikuje ako podstatný omyl. Kumulatívnym predpokladom je však aj subjektívna stránka druhého účastníka právneho úkonu (spravidla zmluvy). Druhý účastník musel omyl vyvolať alebo aspoň o ňom musel - objektívne posudzované - vedieť. Ďalej dovolací súd zdôraznil, že hoci dohoda o skončení pracovného pomeru najviac zodpovedá zásade zmluvnej voľnosti, Zákonník práce čiastočne túto zmluvnú autonómiu obmedzuje, tým, že zamestnávateľovi ukladá povinnosť uviesť dôvody skončenia pracovného pomeru, ak sa pracovný pomer skončil z dôvodov organizačných zmien. Pre platnosť dohody o skončení pracovného pomeru z dôvodu organizačných zmien je potom nevyhnutné naplnenie predpokladov použitia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce teda: o existencia organizačnej zmeny (písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o tejto zmene), o nadbytočnosť zamestnanca, o príčinná (objektívne jestvujúca) súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. Dovolací súd odkázal vo svojom rozhodnutí odvolací súd na konštantnú súdna prax na Slovensku (napr. rozsudok F.O. J. J. J.. W.. X B. XX/XXXX W. XX. F. XXXX), ktorá je jednotná v názore, že o nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Dôvody tejto nemožnosti musia spočívať v tom, že zamestnávateľ ďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom, a to buď vôbec, alebo v pôvodnom rozsahu. Uvedený stav môže byť daný vnútornými organizačnými zmenami alebo znížením celkového počtu zamestnancov. Zákon umožňuje zamestnávateľovi, aby reguloval počet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnával len taký počet zamestnancov a v takom kvalifikačnom zložení, ktoré zodpovedá jeho potrebám. V prípade posudzovania dôvodnosti použitia tohto výpovedného dôvodu sa skúma, či organizačná zmena urobila zamestnanca nadbytočným. Zároveň platí, že nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať znamená, že zamestnávateľ nemá pre zamestnanca žiadnu prácu; ide tu teda o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať (napr. rozsudok F. J. J. J.. W.. X B. XX/XXXX W. XX. D. XXXX). V preskúmavanej veci je zo skutkového hľadiska nepochybne zrejmé, že písomným rozhodnutím odporcu zo X. E. XXXX Č.. XX/XXXX - X.X došlo k presunu činností uvedených v č. 25 ods. 6 písm. i/ až q/ z odboru správy majetku, verejného obstarávania a prevádzky do sekcie legislatívy a starostlivosti o životné prostredie. V sekcii legislatívy a starostlivosti o životné prostredie bol vytvorený nový "odbor právnych služieb", z odboru legislatívy boli vypustené činnosti uvedené v č. 26 ods. 3 písm. k/, p/ a q/, činnosti uvedené v č. 26 ods. 3 písm. x/ sa presunuli do odboru právnych služieb. Na základe uvedeného možno považovať za preukázané, že došlo k inej organizačnej zmene. V konaní pred súdom prvého stupňa bolo tiež preukázané, že odporca vytvoril nové štátnozamestnanecké miesto, na ktoré prijal do dočasnej štátnej služby bez výberového konania novú pracovníčku, absolventku právnickej fakulty, o čom svedčí Rozhodnutie o vymenovaní do dočasnej štátnej služby zo C.I. XX. E. XXXX Č. XXXX/XXXX- X.X, pričom pracovná náplň tejto pracovníčky bola takmer identická s pracovnou náplňou navrhovateľa. S ohľadom na uvedené zistenia preto možno konštatovať, že pri uzatváraní dohody o skončení pracovného pomeru bolo povinnosťou odporcu informovať navrhovateľa o existencii tohto pracovného miesta, teda mu ho ponúknuť s tým, že následne by bolo iba na vôli navrhovateľa, či takúto prácu a takéto miesto, ktoré malo dočasný charakter (navrhovateľ by vstúpil do režimu dočasnej štátnej služby) a ktoré by vyžadovalo úspešné absolvovanie výberového konania, prijme alebo neprijme. V tomto prípade je rozdielnosť právnych vzťahoch štátnych zamestnancov a zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme bez právnej relevancie vo vzťahu k posudzovaniu vhodnosti ponúkanej práce. So zreteľom na uvedené dospel odvolací súd, v súlade s právnym názorom vysloveným dovolacím súdom, ktorým je viazaný, (§ 243d O.s.p) k záveru, že pokiaľ odporca napriek tejto skutočnosti navrhovateľovi uviedol, že je nadbytočný, pretože nemá pre neho žiadnu prácu, uviedol navrhovateľa do omylu, ktorý je podstatný, a preto je právny úkon - dohoda o skončení pracovného pomeru, neplatná. Pokiaľ teda súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa vyhovel, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd, napadnutý medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. O zvyšnej časti uplatneného návrhu a o trovách konania, vrátane trov odvolacieho a dovolacieho konania, rozhodne súd prvého stupňa v konečnom rozhodnutí. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.