Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/208/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108219708 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Škrinárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1108219708.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Heleny Škrinárovej a sudkýň JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu Ing. Michal Thur - Audikon Slovakia, Ambroseho 12, 851 02 Bratislava, IČO: 40 030 580, proti žalovanému Národné osvetové centrum, Nám. SNP 12, Bratislava, IČO: 00 164 615, práv. zást. BARRISTER, s.r.o. Advokátska kancelária, Vlárska 32, Bratislava, o vzájomnom návrhu žalovaného a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 16C 102/2008-248 zo dňa 30. januára 2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 16C 102/2008-248 zo dňa 30. januára 2012 potvrdzuje. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol vzájomný návrh žalovaného, ktorým sa v konaní domáhal voči žalobcovi zaplatenia sumy 7.800,57 eur a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V konaní vedenom žalobcom o zaplatenie 1.493,73 eur (45.000,- Sk) s príslušenstvom z titulu zmluvy o kontrolnej činnosti bola žaloba právoplatne zamietnutá rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 25. januára 2010 v znení rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Cob/151/2010-242 zo dňa 8. decembra 2010. Žalovaný v konaní si uplatnil vzájomným návrhom zaplatenie sumy 7.800,57 eur (235.000,- Sk) z dôvodu, že zaplatil žalobcovi z titulu zmluvy o kontrolnej činnosti uvedenú sumu žalobcovi neoprávnene. Zaplatenia sa domáhal s poukazom na § 451 a nasl. Obč. zák. (vydanie bezdôvodného obohatenia), pretože zmluva o kontrolnej činnosti uzavretá 19.6.2007 je neplatná. Zmluva mala byť uzavretá podľa zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe a nie podľa § 591 Obch. zák.. Po vykonanom rozsiahlom dokazovaní súd prvého stupňa zistil, že jedným z predmetov podnikania žalobcu ako fyzickej osoby podnikajúcej na základe živnostenského oprávnenia je i odborno-metodické posudzovanie správnosti výsledných kontrolných materiálov v kontrolovaných subjektoch na ich požiadanie, vykonávanie nestrannej kontrolnej činnosti u objednávateľov najmä na úseku dodržiavania všeobecne záväzných a interných predpisov pri hospodárení s majetkom a finančnými prostriedkami v zmysle obchodného zákonníka. Účastníci uzavreli dňa 19.6.2007 zmluvu o kontrolnej činnosti a v zmysle § 591 a nasl. Obch. zák., podľa ktorej žalobca ako vykonávateľ kontroly sa zaviazal vykonať pre žalovaného ako objednávateľa práce uvedené v čl. II. (predmet činnosti) zmluvy a objednávateľ sa zaviazal zaplatiť za vykonané práce dohodnutú odplatu stanovenú v čl. IV. - cena a platobné podmienky. K zmluve uzatvorili dodatok č. 1 dňa 19.11.2007, ktorou bola posunutá lehota plnenia a dohoda o úhrade sumy 45.000,- Sk. Účastníci uzavreli dňa 27.3.2007 zmluvu na vykonanie kontroly, ktorej predmetom bolo dodržiavanie všeobecne záväzných predpisov pri hospodárení s prostriedkami rozpočtu a majetkom štátu vrátane kontroly plnenia opatrení z predchádzajúcich kontrolných akcií u žalovaného. Odplata za vykonanie kontroly a vypracovanie a vydanie „Osvedčenia o výsledku kontroly“ bola dohodnutá vo výške 190.000,- Sk. Na základe oboch zmlúv žalovaný zaplatil žalobcovi 460.000,- Sk. Na základe výsledkov rezortnej kontroly konanej u žalovaného od 10.1.2008 do 7.3.2008 bolo zistené, že u žalovaného vznikla škoda vo výške 714.495,- Sk (z toho suma vyplatená žalobcovi predstavuje 235.000,- Sk) a žalovaný bol túto sumu povinný odviesť z titulu porušenia finančnej disciplíny. Ako príčina škody bolo uvedené nedodržiavanie zákona č. 523/2004 Z.z. a č. 10/1996 Z.z.. Z vykonaného dokazovania sú dospel k záveru, že zmluvy o kontrolnej činnosti uzavreté medzi účastníkmi sú platné, pretože obsahujú všetky náležitosti vyžadované § 591, 593 a 595 Obch. zák. a žalobca ako vykonávateľ kontroly svoj záväzok splnil (čo nebolo medzi účastníkmi sporné) a žalovaný ako objednávateľ zaplatil žalobcovi dohodnutú odmenu. Zo žiadnych ustanovení zákona č. 10/1966 Z.z. ani zákona č. 523/2004 Z.z. nevyplýva obmedzenie zmluvnej voľnosti účastníkov konania uzavrieť zmluvu podľa § 591 Obch. zák.. Súd prvého stupňa sa preto nestotožnil s tvrdením žalovaného o neplatnosti zmlúv uzavretých so žalobcom. Vzájomným návrhom v konaní sa žalovaný domáhal vydania bezdôvodného obohatenia titulom plnenia z neplatného právneho úkonu (§ 451 Obch. zák.). Súd prvého stupňa preto vzájomný návrh žalovaného zamietol pre nepreukázanie splnenia podmienok vydania bezdôvodného obohatenia. Nárok žalovaného súd posudzoval i z titulu náhrady škody a keďže v konaní neboli preukázané základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, jeho nárok nie je dôvodný. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p.. S týmto rozhodnutím sa neuspokojil žalovaný a v zákonnej lehote podal proti nemu odvolanie, v ktorom navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd jeho vzájomnému návrhu vyhovie a uloží žalobcovi povinnosť zaplatiť mu vymáhanú sumu a nahradiť trovy konania. Vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav. Uviedol, že žalobca ako samostatne činná zárobková osoba (SČZO), ktorej predmetom podnikania je i vykonávanie nestrannej kontrolnej činnosti najmä na úseku dodržiavania všeobecne záväzných a interných predpisov pri hospodárení s majetkom a finančnými prostriedkami v zmysle zák. č. 513/91 Zb., vzhľadom na charakter vykonávaných činností podľa uzavretých zmlúv mal vedieť, či a za akých okolností môže vstupovať do zmluvných vzťahov so žalobcom. V zmysle záverov rezortnej kontroly vykonanej u žalovaného a z ustanovenia § 7 ods. 2 zák. č. 10/1996 Z.z. vyplýva, že žalobca vykonal u žalovaného kontrolu, na ktorú nebol oprávnený. Žalobca v oboch zmluvách prehlásil a zaviazal sa vykonať kontrolu v zmysle príslušných právnych predpisov. Podľa platných predpisov však nebol oprávnený vykonať kontrolu, a preto porušil čl. V. ods. 4 oboch zmlúv. Podľa názoru žalovaného žalobca zodpovedá za to, že má oprávnenie vykonávať činnosť, o ktorej prehlási, že má oprávnenie ju vykonávať. Ak s takýmto prehlásením žalobcu vznikne druhej zmluvnej strane škoda, za jej vznik zodpovedá žalobca v celom rozsahu. Škoda vo výške 7.800,57 eur vznikla žalovanému aj v dôsledku porušenia zmluvného záväzku, t.j. vykonať kontrolu v zmysle príslušných právnych predpisov. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Vo svojom obsiahlom vyjadrení, v ktorom sa zaoberal predovšetkým právnymi zástupcami žalovaného a ich právnymi názormi, ako i spôsobom rozhodnutia odvolacieho súdu v konaní pod sp. zn. 3Cob/151/2010, (na čo odvolací súd neprihliadal, pretože sa nejedná o vec samu), poukázal i na Smernicu MK SR č. 205/2003 - 1 o kontrolnej činnosti MK, podľa ktorej bol oprávnený vykonať kontrolu. Žalovaný svojím podaním z 21.5.2012 reagoval na vyjadrenie žalobcu tak, že jeho tvrdenia uvádzané vo vyjadrení nemajú žiadnu vecno-právnu, resp. argumentačnú relevanciu. Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa §§ 212 ods. 1 a 214 ods. 2 O.s.p. a postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. verejne vyhlásil rozsudok. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa v odvolaní obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, s poukazom na tvrdenie žalovaného v odvolaní, odvolací súd uvádza, že žalovaný v odvolaní napáda prvostupňový rozsudok len v časti jeho právneho posúdenia ako nároku z titulu náhrady škody a skutkového zistenia vo vzťahu k uvedenému právnemu titulu. Predmetom veci samej je vzájomný návrh žalovaného vznesený dňa 20.8.2008, ktorým si žalovaný uplatnil voči žalobcovi právo na zaplatenie (vrátenie) 235.000,- Sk, ktorú sumu na základe výsledkov rezortnej kontroly musel z vlastných zdrojov vrátiť na účet MK SR. Vymáhaná istina predstavuje časť zo sumy 460.000,- Sk, ktorú na základe oboch zmlúv o kontrolnej činnosti uzavretých medzi účastníkmi vyplatil žalobcovi. Vymáhaná istina bola odplatou za kontrolnú činnosť v časti, ktorá bola vykonaná v rozpore so zák. č. 10/1996 Z.z. - § 1 ods. 1 a 2 cit. zák.. V časti rozhodnutia o vzájomnom návrhu bol rozsudok súdu prvého stupňa vydaný 25.1.2010 rozhodnutím odvolacieho súdu zo dňa 8.12.2010 zrušený a vrátený súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu v novom konaní skúmal, či zmluvy o kontrolnej činnosti uzavreté medzi účastníkmi dňa 19. júna 2007 a 27. marca 2007 boli platné. Súd prvého stupňa v novom konaní zistil, že obe zmluvy o kontrolnej činnosti boli platne uzavreté podľa § 591 a nasl. Obch. zák. a nie sú v rozpore so zák. č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe ani so zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách. Predmetné zmluvy preto nie sú neplatné s poukazom na § 39 Obč. zák., nakoľko svojím obsahom alebo účelom neodporujú zákonu, ani ho neobchádzajú a nepriečia sa dobrým mravom. Nárok žalobcu súd posúdil právne podľa § 451 a nasl. Obč. zák. z titulu bezdôvodného obohatenia ako nedôvodný, pretože navrhovateľ sa jeho zaplatenia domáhal z dôvodu vydania bezdôvodného obohatenia. Toto právne posúdenie žalovaný v odvolaní nespochybňoval. Súd prvého stupňa vzájomný návrh posúdil i podľa ustanovení § 420 ods. 1 Obč. zák. z titulu náhrady škody a dospel k záveru, že nie je daná existencia predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Odvolací súd s poukazom na dôvody odvolania žalovaného sa pri rozhodovaní o veci zaoberal touto časťou právneho posúdenia nároku žalovaného. Predovšetkým odvolací súd uvádza, že skutkový stav zistený súdom prvého stupňa je dostatočný a z vykonaného dokazovania súdu prvého stupňa je zrejmé, že vykonané dôkazy i vyhodnotil správne. Zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu však nesprávne posudzoval podľa § 420 ods. 1 Obč. zák., pretože z uzavretých zmlúv nepochybne vyplýva, že ide o záväzkový vzťah medzi subjektom verejného práva, ktorý sa týka zabezpečenia verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky (žalovaný) a podnikateľom pri jeho podnikateľskej činnosti (žalobca). V zmysle § 261 ods. 1 a 2 Obch. zák. sa preto záväzkový vzťah spravuje ustanoveniami zák. č. 513/1991 Zb. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Ustanovenie § 261 Obch. zák. je kogentným ustanovením v súlade s § 263 cit. zák., t.j. zmluvné strany sa nemôžu dohodnúť odchýlne od jeho znenia, ani jednotlivé ustanovenia vylúčiť. Predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu citovaný zákon ustanovuje v § 373 tak, že kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Z dikcie tohto zákonného znenia vyplýva, že zodpovednosť za škodu v obchodných vzťahoch je založená na princípe objektívnej zodpovednosti (zodpovednosť v občianskom práve na subjektívnej zodpovednosti), t.j. neuplatňuje sa hľadisko zavinenia. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 373 Obch. zák. je vznik škody, porušenie záväzku alebo právnej povinnosti a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením záväzku. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať poškodený (žalovaný). Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že nebolo v konaní preukázané, že by žalobca v súvislosti s vykonaním kontroly v zmysle uzavretých zmlúv porušil právnu povinnosť. Ako správne zistil súd prvého stupňa, uzavreté zmluvy nie sú v rozpore so zák. č. 10/1996 Z.z. ani so zákonom č. 523/2004 Z.z.. Výsledky rezortnej kontroly vykonanej u žalovaného ani Smernica MK SR č. 205/2003 - 1 nie sú spôsobilé meniť zákonnú úpravu a naviac citovaná smernica podľa čl. 1 - predmet úpravy - určuje len postup pri príprave a výkone kontrolnej činnosti ministerstva ako orgánu kontroly a upravuje jednotný postup aj v organizáciách spadajúcich do jej pôsobnosti. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania malo byť rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.. Žalovanému v odvolacom konaní trovy nevznikli a ani si ich neuplatnil, a preto súd mu ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal Krajský súd v Bratislave v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.