Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/23/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108220962 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1108220962.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Michalkovej a členiek senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu: SANRIO COMPANY, LTD., 1-6-1 Osaki Shinagawa-ku, Tokio, Japonsko, reg. č. 0107-01-003956, zast. JUDr. Michalom Guttmanom, advokátom, Pionierska č. 15, Bratislava, proti žalovanému: ALBATROS, spol. s r. o., Mliečany č. 61, Dunajská Streda, zast. JUDr. Renátou Fardousovou, advokátkou, Hlavná č. 6, Šaľa a JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom, Strojnícka č. 8, Bratislava, o určenie, že tovar porušuje práva k duševnému vlastníctvu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 03. 05. 2011 č. k. 29CbPv/2/2008-322 takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 03. 05. 2011 č. k. 29CbPv/2/2008-322 p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že určil, že 437 kusov detského oblečenia (bundičky, tričká, nohavice, blúzky) a 580 kusov dievčenského oblečenia - tričká, blúzky, všetky označené názvom a reprodukciou obrázku „HELLO KITTY“, zaistených rozhodnutiami Colného úradu Trnava, pobočka Colného úradu Dunajská Streda zn. 21558/2008-5861 a zn. 21718/2008-5861 zo dňa 23. 05. 2008 porušuje práva žalobcu vyplývajúce z vlastníctva ochranných známok Európskeho spoločenstva (CTM) registrovaných pod č. 000103721, 003142247, 0033891129, 003000148, 003000130. V odôvodnení uviedol, že po vykonaní dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi zistil, že žalobca je vlastníkom ochranných známok Európskeho spoločenstva (CTM) č. 000103721, 003142247, 0033891129, 003000148, 003000130 ako známok slovných, obrazových aj kombinovaných obsahujúcich grafický symbol a označenie HELLO KITTY, zapísaných aj v triede 24 a 25 - textílie, textilné produkty, oblečenie, obuv a pokrývky hlavy, ktoré sú platné aj na Slovensku. Žalovaný na základe mandátnej zmluvy zo dňa 21. 04. 2008 uzavretej medzi ním ako mandatárom a spoločnosťou ER-LA MIX, Bt so sídlom v Maďarskej republike ako mandantom sa zaviazal na priame zastupovanie a konanie na účet a za odplatu vo veciach colného konania na základe písomnej plnej moci a na poskytovanie záruk na zabezpečenie colného dlhu v colnom konaní. Z vyššieuvedených oznámení colného úradu vyplynulo, že sa jedná o tovar podozrivý z porušovania niektorých práv duševného vlastníctva. Podľa oznámenia Colného úradu Trnava zo dňa 06. 06. 2008 súd zistil, že deklarantom zaistného tovaru bola spoločnosť ER-LA MIX, Bt so sídlom v Maďarsku a zástupcom deklaranta v colnom konaní bol žalovaný. Vzhľadom na zistenia, že uvedený tovar je napodobeninou a vykazuje nekvalitné spracovanie, nesprávne prevedenia prešitia, nesprávne prevedenie a kombináciu nášiviek a visačiek alebo ich absenciu, obsahuje klamlivé označenie výrobku a má nízku cenu, žalobca vyzval žalovaného na poskytnutie súhlasu so zničením tohto zaisteného tovaru v snahe predísť sporu, čo žalovaný neoznámil. Súd prvého stupňa mal zo zhodných tvrdení účastníkov za preukázané, že uvedený tovar je falzifikát. Žalovaný v konaní namietal nedostatok svojej vecnej pasívnej legitimácie v konaní z dôvodu, že nie je vlastníkom tohto tovaru, vykonával len činnosť prepravcu a preto jediným pasívne legitimovaným môže byť len vlastník tovaru. Poukázal na skutočnosť, že na základe mandátnej zmluvy zastupoval vlastníka tovaru v colnom konaní ako priamy zástupca vlastníka - deklaranta a nie ako deklarant. Súd prvého stupňa s poukazom na Nariadenie Rady (ES) č. 1383/2003 a zákon č. 200/2004 Z. z. o opatreniach proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru, ktoré pre boj proti falzifikátom a nedovoleným napodobeninám a všetkému tovaru porušujúcemu práva z duševného vlastníctva na trh Európskej únie boli prijaté, dospel k záveru, že nemožno žalovaného vylúčiť z okruhu povinných osôb, pretože by došlo k obchádzaniu týchto predpisov a bolo by to v rozpore s cieľmi, ktoré tieto úpravy sledujú. Súd prvého stupňa vychádzal z obsahu plnomocenstva na colné a daňové zastupovanie vlastníka tovaru zo dňa 14. 01. 2008, ktoré bolo súčasťou mandátnej zmluvy, podľa ktorého bol žalovaný oprávnený poskytnúť žalobcovi súhlas so skráteným konaním podľa zákona č. 200/2004 Z. z., čo žalovaný odmietol a odmietol aj zmier navrhovaný žalobcom. Žalovaný ako podnikateľský subjekt jednal v colnom konaní samostatne, bol osobou zúčastnenou na dovoze zaisteného tovaru, vystupoval v colnom konaní ako priamy zástupca vlastníka tovaru, a preto je osobou, proti ktorej je možné uplatňovať žaloby o určenie podľa ustanovení zákona č. 200/2004 Z. z. Žalovaný požiadal menom vlastníka tovaru o jeho prepustenie do colného režimu a tým zasiahol do práv žalobcu k jeho zapísaným ochranným známkam. Na základe uvedeného súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalovaný je pasívne vecne legitimovaným účastníkom konania a návrhu v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovaného zaviazal na ich náhradu žalobcovi vo výške celkom 521,57 Eur. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a žalobu zamietnuť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že z Nariadenia rady (ES) č. 1383/2003 ako aj zo zákona č. 200/2004 Z. z. nie je možné odvodzovať pasívnu legitimáciu žalovaného v spore, pretože sú to procesné normy. Cieľom týchto úprav je určenie procesných postupov colných orgánov a v administratívnom konaní majiteľ/nositeľ duševného vlastníctva žiada colné orgány o administratívnoprávnu ochranu. Z rozhodnutí colného úradu o zaistení tovaru nemožno odvodzovať osobu porušujúcu právo majiteľa ochrannej známky, keďže rozhodnutie o zaistení tovaru je jedným z rozhodnutí smerujúcich ku konečnej likvidácii tovaru. Predpokladom pre ďalší postup colných orgánov je určenie v občianskoprávnom konaní, že tovar je falzifikátom (§ 8 zák. č. 200/2004 Z. z.). Žaloba preto musí smerovať proti tomu, kto tieto práva vlastníka porušuje, preto pasívne legitimovaným bude nositeľ povinností v hmotnoprávnej rovine, ktorý sa musí zdržať konania ohrozujúceho alebo porušujúceho výlučné práva majiteľa ochrannej známky. Pasívne legitimovaným teda nemôže byť žalovaný, ktorý nebol nikdy nositeľom žiadnej subjektívnej povinnosti v hmotnoprávnej rovine voči žalobcovi ako majiteľovi ochrannej známky. Žalovaný v colnom konaní vystupoval ako zástupca účastníka colného konania a v konaní o ochrane práv duševného vlastníctva colnými orgánmi podľa zák. č. 200/2004 Z. z. vystupoval ako držiteľ tovaru, ktorý má iné povinnosti vo vzťahu k colným orgánom. Podľa ust. § 2 písm. c) zák. č. 200/2004 Z. z. držiteľ tovaru je subjekt spolupracujúci s orgánmi colnej správy podávaním informácií a vyjadrení o zásielke, trase prepravy a pod. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Poukázal na to, že žalovaný v konaní nenamietal skutočnosť, že uvedený tovar porušuje práva duševného vlastníctva žalobcu, čo je teda nesporná skutočnosť. K námietke žalovaného, že zodpovednosť osoby deklaranta nie je odvodená z rozhodnutia o zaistení tovaru, uviedol, že podľa zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach povinnosť tretej osoby, teda každého, voči majiteľovi ochrannej známky neporušovať práva a oprávnené záujmy z nej vyplývajúce, je povinnosťou verejnou. Zodpovednosť za porušenie tejto povinnosti je objektívna, ako to konštatoval aj súd prvého stupňa. Zodpovednosť deklaranta je daná jednak právami žalobcu z titulu vlastníctva ochranných známok a tiež konaním žalovaného ako aj s poukazom na ust. § 2 písm. c) zák. č. 200/2004 Z. z. Práva duševného vlastníctva pôsobia proti všetkým (erga omnes), preto aj v uvedenom ustanovení zák. č. 200/2004 Z. z. držiteľ tovaru je deklarant. Sám žalovaný v odvolaní uviedol, že je držiteľom tovaru, teda je osobou zodpovednou podľa tohto zákona. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie žalobcu v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu, dôkazmi vykonanými súdom prvého stupňa a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Základnou otázkou v konaní bolo posúdenie námietky žalovaného, že nie je pasívne legitimovanou osobou v konaní, pretože v colnom konaní nevystupoval ako zástupca účastníka colného konania, ale ako držiteľ tovaru, ktorý má povinnosti voči colným orgánom. Odvolací súd dospel zhodne s názorom súdu prvého stupňa k názoru, že žalovaný bol osoba zúčastnená na dovoze tovaru, ktorý bol colnými orgánmi zaistený a v mene spoločnosti v Maďarskej republike požiadal v colnom konaní o prepustenie do voľného obehu. Tým teda zasiahol do práv žalobcu k jeho ochranným známkam. Ako správne konštatoval súd prvého stupňa nie je možné žalovaného vylúčiť ako osobu povinnú, pretože by došlo k obchádzaniu Nariadenia rady (ES) č. 1383/2003 ako aj zmyslom zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach. Predmetom konania bolo určenie, že tovar zaistený colnými orgánmi porušuje práva duševného vlastníctva žalobcu ako majiteľa ochrannej známky a žalovaný aj ako prepravca je držiteľom takéhoto tovaru (§ 2 písm. c) zák. č. 200/2004 Z. z.). Odvolací súd sa v ostatnom stotožnil s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvého stupňa a rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. O trovách konania súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobcovi ako úspešnému účastníkovi v odvolacom konaní nepriznal ich náhradu, pretože návrh na ich náhradu nepodal. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.