Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/451/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108222225 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1108222225.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateliek: X/ W.. V. Z., Z. Y. X, M., X/ V.. Z. W., Z. M. X, K., proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, na odvolanie navrhovateliek proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 16C/115/2008-63, zo dňa 20. septembra 2011, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie o návrhu navrhovateľky 1/ a konanie o návrhu navrhovateľky 2/ s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľky sa svojim návrhom domáhali náhrady nemajetkovej ujmy vo výške po 133.119,30 eura v súvislosti s nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania v rámci odmeňovania sudcov podľa § 67 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. v porovnaní s odmeňovaním sudcov podľa § 69 ods. 2 uvedeného zákona v znení zákona č. 122/2005 Z.z. Súd prvého stupňa vyzval navrhovateľky na zaplatenie súdneho poplatku za návrh, každú vo výške 7.987 eur podľa položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. s poučením o následkoch jeho nezaplatenia. Nakoľko navrhovateľky súdny poplatok za návrh na začatie konania nezaplatili napriek poučeniu o následkoch nezaplatenia, súd prvého stupňa konanie v zmysle § 10 ods. 1 veta prvá a druhá zákona č. 71/1992 Zb. zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. Proti uzneseniu podali navrhovateľky odvolanie a žiadali napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Uviedli, že predmetom konania je návrh súvisiaci s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa zákona č. 365/2004 Z.z.; takéto konania do 31.12.2008 neboli spoplatňované v zmysle sadzobníka súdnych poplatkov, keď položka 7d, ktorá spoplatňuje začatie konania vo veciach podľa antidiskriminačného zákona, bola zaradená s účinnosťou od 1.1.2009. Poukázali na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.3.2007 v konaní pod sp. zn. 4 Cdo 39/2007, podľa ktorého za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v prílohe zákona č. 71/1992 Zb. (sadzobníku súdnych poplatkov) sa súdny poplatok nevyberá; v takomto prípade poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy. Na uvedenom základe ich návrh podaný do 31.12.2008 s poukazom na § 18c ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. nepodlieha spoplatneniu. Ďalej uviedli, že vypočítanú výšku súdneho poplatku z výšky požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy možno považovať za oslabenie účinnej ochrany obetí diskriminácie v zmysle judikatúry ESD. Podľa čl. 9 ods. 1 Smernice Rady 2000/78/ES zo dňa 27.11.2000, ustanovujúcej všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, majú členské štáty zabezpečiť, aby súdne konania smerujúce k dodržiavaniu povinností podľa uvedenej smernice boli k dispozícii všetkým osobám, ktoré sa cítia poškodené nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Výška súdneho poplatku v konaniach podľa antidiskriminačného zákona by mala zodpovedať naplneniu práva každého domáhať sa na súde jeho ochrany v prípade, že bolo jeho právo na rovnaké zaobchádzanie porušené. Súdny poplatok 7.987 eur vyrubený na základe analógie za návrh, ktorým sa navrhovateľky domáhajú svojich práv z dôvodu porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, predstavuje znemožnenie práva domôcť sa svojej ochrany na súde a teda odňatie možnosti konať pred súdom. Záverom uviedli, že sadzba súdneho poplatku v takýchto konaniach by mala byť určená bez ohľadu na výšku požadovanej čiastky a preto by bolo vhodné za účelom vyriešenie tejto otázky podať prejudiciálnu otázku na Súdny dvor Európskej únie, či spoplatnenie návrhov vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona aj zo sumy požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy zodpovedá požiadavke Smernice Rady 2000/78/ES z 27.11.2000, aby účinná ochrana proti diskriminácii bola dostupná všetkým osobám, ktoré sa cítia poškodené nedodržiavaním zásady rovnakého zaobchádzania. Navrhovateľky poukázali aj na § 10 ods. 2 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb., keď pre nezaplatenie poplatku súd konanie nezastaví, ak žiada zaplatenie poplatku vo výške odporujúcej úprave podľa tohto zákona. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie na základe odvolania navrhovateliek podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Navrhovateľky sa návrhom zo dňa 7.7.2008 domáhali náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, každá vo výške 133.119,30 eura na tom základe, že ich odmeňovanie uskutočňované podľa § 67 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. v porovnaní s odmeňovaním sudcov podľa § 69 ods. 2 uvedeného zákona v znení zákona č. 122/2005 Z.z. je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania. Podaním uvedeného návrhu vznikla navrhovateľkám v zmysle § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vo výške po 7.987 eur v zmysle položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov uvedeného zákona v znení účinnom ku dňu začatia konania (6 % zo sumy 133.119,30 eura), keď v sadzobníku súdnych poplatkov nebola uvedená osobitná sadzba pre konania vo veciach týkajúcich sa porušenia zásady rovnakého zaobchádzania (položka 1 je položkou všeobecnou, podľa ktorej sa postupuje pri určení výšky súdneho poplatku vtedy, ak nie je ďalej uvedená osobitná sadzba). Skutočnosť, že v čase začatia predmetného konania neboli konania vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnaného zaobchádzania uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov pod osobitnou položkou súdnych poplatkov teda neznamenala, že sa súdny poplatok za také konanie pred 1.1.2009 (kedy nadobudol účinnosť čl. 13 zákona č. 465/2008 Z.z., ktorý v prílohe sadzobníka súdnych poplatkov za položku 7c vložil položku 7d), nevyberal; ten sa do 31. decembra 2008 vyberal podľa položky 1 a to bez použitia akejkoľvek analógie. Položka 7d týkajúca sa súdneho poplatku z návrhu vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania, rovnako ako bod 6 spoločných poznámok k položkám 1 a 2, sú účinné až od 1.1.2009 na základe zákona č. 465/2008 Z.z., pričom podľa jeho § 18c ods. 6 za úkony navrhnuté alebo za konania začaté pred nadobudnutím jeho účinnosti sa vyberajú súdne poplatky podľa doterajších predpisov; iné prechodné ustanovenie sa na daný prípad nevzťahovalo. Dôvody uvádzané navrhovateľkami ohľadom nevyberania poplatkov za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov, prichádzajú do úvahy len v takom konaní, keď nemožno uplatnený nárok spoplatniť ani podľa všeobecnej položky sadzobníka súdnych poplatkov (položka 1), čo sa však predmetnej veci netýka. Argumentácia navrhovateliek závermi rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 39/2007 zo dňa 29. marca 2007 v tejto súvislosti je neprimeraná, lebo tie vychádzajú z celkom inej poplatkovej situácie. Pokiaľ teda súd prvého stupňa vyzval navrhovateľky na zaplatenie súdneho poplatku za návrh v lehote 10 dní pod následkom zastavenia konania, jeho postup bol vecne správny, rovnako ako bol správny jeho postup, keď konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. zastavil. V súvislosti s námietku týkajúcou sa znemožnenia práva domôcť sa svojej ochrany na súde a tým odňatia možnosti konať pred súdom v súvislosti s vyrubením súdneho poplatku v predmetnej veci odvolací súd uvádza, že uloženie poplatkovej povinnosti nemožno samo osobe považovať za rozporné s právom na prístup k súdu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky alebo čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. K tvrdenej vhodnosti podania prejudiciálnej otázky (či spoplatnenie návrhov vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona aj zo sumy požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy zodpovedá požiadavke Smernice Rady 2000/78/ES z 27.11.2000, aby účinná ochrana proti diskriminácii bola dostupná všetkým osobám, ktoré sa cítia poškodené nedodržiavaním zásady rovnakého zaobchádzania) odvolací súd uvádza, že cieľom prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ podľa čl. 267 zmluvy o fungovaní EÚ (pôvodne čl. 234 zmluvy o založení Európskeho spoločenstva) je zabezpečiť jednotný výklad a aplikáciu komunitárneho práva, a nie riešenie konkrétnych sporov, ktoré sú v kompetencii vnútroštátnych súdov a ani posudzovanie súladu vnútroštátneho práva s právom komunitárnym. Posúdenie otázky spoplatnenia návrhov vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona aj zo sumy požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy a odňatia možnosti konať pred súdom pri zastavení konania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku v takých veciach nie je súčasťou výkladu a aplikácie komunitárneho práva, ale výhradne práva vnútroštátneho (zhodne napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 52/2012 zo dňa 27.9.2012). Na uvedenom základe odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v tomto konaní plne úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, pretože absentoval v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p návrh na ich priznanie. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.