Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/179/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108227918 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1108227918.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej, členiek senátu JUDr. Zity Ilčíkovej a JUDr. Lenky Praženkovej v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Jozef Parrák, súdny exekútor, Staromlynská 11, 821 06 Bratislava, zast. JUDr. Oľga Kudolániová, advokátka, Hrobáková 1, 851 02 Bratislava proti odporcovi: UniCredit Bank Slovakia a.s., so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 00 681 709, o zaplatenie 6.633,29 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/273/2008 - 100 zo dňa 23.02.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/273/2008 - 100 zo dňa 23.02.2012 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 6.633,29 Eur s úrokom z omeškania vo výške 14,25% p.a. zo sumy 6.633,29 Eur od 21.05.2008 do zaplatenia. O trovách konania súd rozhodne v samostatnom uznesení podľa § 151 ods. 1 O.s.p. V odôvodnení súd uviedol, že v konaní nebolo sporne, že odporca realizoval na depozitný účet navrhovateľa úhrady v čase od 19.04.2008 do 29.04.2008 v celkovej výške 199 834,39 Sk. Túto skutočnosť potvrdili v písomných aj ústnych vyjadreniach navrhovateľ aj odporca. V konaní nebolo sporné, že odporca dňa 15.05.2008 odčerpal z depozitného účtu navrhovateľa sumu v celkovej výške 199 834,39 Sk. Túto skutočnosť potvrdili v písomných aj ústnych vyjadreniach navrhovateľ aj odporca, ako aj VÚB, a.s., ktorá listom zo dňa 15.05.2008 oznámila navrhovateľovi, že UniCredit Banka Slovakia, a.s. stornovala na depozitnom účte navrhovateľa platby vo výške 142 351,88 Sk (VS XX/XXXX) z 19.04.2008, vo výške 8,92 Sk (VS XX/XXXX) z 26.04.2008, vo výške 3 586,08 Sk (VS XX/XXXX) z 28.04.2008 a vo výške 53 887,51 Sk (VS XX/XXXX) z 28.04.2008. Súd mal uvedenú skutočnosť preukázanú z výpisov z účtu navrhovateľa na č. l. 79 až 80 súdneho spisu a z oznámení VÚB, a.s. o stornách platieb na č. l. 81 až 84 súdneho spisu. V konaní nebolo sporné, že odporca nespochybňuje tú skutočnosť, že navrhovateľovi by bol vrátil finančné prostriedky v sume 112 562, ktoré mu poukázal pred jeho písomným upozornením, t. j. pred 30.04.2008, a ktoré navrhovateľ vyplatil oprávnenému v dobrej viere, avšak sa tak nestalo len kvôli tomu, že o ich skutočnej výške v sume 112 562 Sk nemal vedomosť, nakoľko mal len doklady o výške sumy poukázanej navrhovateľovi - exekútorovi Súd mal uvedenú skutočnosť preukázanú z vyjadrenia odporcu na č. l. 38 až 39 súdneho spisu a č. l. 92 súdneho spisu a z výpovede právnej zástupkyne odporcu na pojednávaní zo dňa 09.02.2012 č. l. 97 súdneho spisu. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ ako súdny exekútor poukázal vymožené finančné prostriedky na účet oprávneného - Všeobecnej zdravotnej poisťovni, pobočka Bratislava - mesto, č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, pre EX/60/2003 sumu 112 562 Sk dňa 25.04.2008, pre EX/61/2003 sumu 500 Sk dňa 05.05.2008 a pre EX/62/2003 sumu 43 107,51 Sk dňa 05.05.2008. Súd mal uvedenú skutočnosť preukázanú z výpisov z účtu navrhovateľa na č. l. 85 až 86 súdneho spisu. V konaní bolo preukázané, že odporca navrhovateľovi zaslal dňa 30.04.2008 e-mail, v ktorom ho upozornil, že finančné prostriedky z platieb realizovaných bankou v exekučných konaniach EX/60/2003, EX/61/2003 a EX/62/2003 v celkovej výške 199 834,39 Sk nepatrili povinnému a požiadal ho, aby nedošlo k ich vyplateniu oprávnenému, nakoľko by to bolo neoprávnené. Súd mal uvedenú skutočnosť preukázanú z e-mailu zo dňa 30.04.2008 zaslaného odporcom navrhovateľovi o 15.14 hod. na č. l. 99 súdneho spisu a z výpovede navrhovateľa na pojednávaní zo dňa 09.02.2012 č. l. 96 súdneho spisu. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ si e-mail zo dňa 30.04.2008, ktorým ho odporca upozornil, že došlo k chybe v jeho vnútornom systéme prečítal až po návrate z dovolenky, t. j. dňa 05.05.2008, kedy už však boli vymožené sumy zaslaná na účet oprávneného - Všeobecná zdravotná poisťovňa, pobočka Bratislava - mesto, č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX. Súd mal uvedenú skutočnosť preukázanú z výpovede navrhovateľa na pojednávaní zo dňa 09.02.2012 č. l. 96 súdneho spisu. Súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že navrhovateľ konal dobromyseľne, v súlade s Exekučným zákonom a svoje povinnosti si riadne splnil, vymožené finančné prostriedky poukázal na účet oprávneného Všeobecnej zdravotnej poisťovni, pobočke Bratislava - mesto, a preto nemôže byť na jeho ujmu, že odporca urobil chybu - omylom viedol v svojom systéme účet povinného X. B. ako bežný účet, ktorý v skutočnosti neexistoval a svoj omyl zistil až po tom, čo bola navrhovateľom ako exekútorom poukázaná oprávnenému časť finančných prostriedkov (112 562 Sk). Súd má za to, že aj zvyšná časť finančných prostriedkov (43 107,51 Sk a 500 Sk) bola takisto navrhovateľom ako súdnym exekútorom poukázaná oprávnenému riadne a v súlade s Exekučným zákonom ako aj trovy exekúcie, nakoľko dňa 05.05.2008, kedy boli tieto dve platby poukázané oprávnenému, mu nebola odporcom riadne doručená písomná výzva poštou, v ktorej by mu bol odporca oznámil, že došlo k uvedenej chybe. Súd mal síce preukázané, že odporca zaslal e-mail navrhovateľovi dňa 30.04.2008, ale navrhovateľ si e- mail prečítal až dňa 05.05.2008 po návrate z dovolenky, a preto sa nemal možnosť o omyle odporcu včas dozvedieť a v tom čase už boli aj tak finančné prostriedky poukázané na účet oprávneného. Oznámenie odporcu aj tak by nebolo možné považovať za rozhodujúce pri posudzovaní skutočnosti - o možnosti navrhovateľa včas sa dozvedieť o omyle odporcu, jednak preto, že podpis odporcu v zaslanom e-maily nebol elektronicky overený a jednak že odporca nezaslal navrhovateľovi nikdy písomnú výzvu, aby mu riadne oznámil vyššie uvedené skutočnosti. Súd poukázal na ust. § 61 ods. 1 Ex. por., § 5 ods. 1 zák. č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku v znení platnom do 31.07.2008, § 451 ods. 1, 2 Obč. zák. a konštatoval, že navrátenie do pôvodného stavu je v exekučnom konaní vylúčené, t.j. aj nezákonne realizovaná exekúcia má také právne následky, akoby bola realizovaná v súlade so zákonom. V prípade navrhovateľa sa nejednalo ani o neplatný právny úkon, nakoľko navrhovateľ ako súdny exekútor postupoval podľa zákona a dobromyseľne, pričom odporca konal v rozpore s § 5 ods. 1 zák. č. 510/2002 Z.z. Súd preto návrhu vyhovel. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 369 Obch. zák., nakoľko predmetom konania je obchodno - právny vzťah. Súd priznal úroky od 21.05.2008, tak ako to požadoval navrhovateľ, t.j. od neskoršieho dátumu ako došlo k omeškaniu (storno platieb boli vykonané dňa 15.05.2008 a navrhovateľ sa o tom dozvedel od VÚB, a.s., dňa 19.05.2008). Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na to, že v danom prípade nešlo o nezákonný postup exekútora ako taký, ale o neplatnosť právneho úkonu voči odporcovi z dôvodu nemožnosti plnenia podľa § 337 ods. 2 Obč. zák. Odporca v čase realizácie platieb neviedol účet povinného, finančné prostriedky v exekučnom konaní uhradil omylom, preto bolo toto plnenie plnením bez právneho dôvodu a majetkový prospech získaný týmto plnením bol bezdôvodným obohatením. Neplatnosť právneho úkonu pôsobí ex tunc, t.j. od začiatku a nemožno ju napraviť. Táto skutočnosť nemá vplyv na zákonnosť exekúcie ako takej, len na neplatnosť exekučného príkazu voči odporcovi, ktorý neviedol účet povinného . Odporca má za to, že záver, že navrhovateľ konal dobromyseľne, keď poukázal finančné prostriedky v exekučnom konaní oprávnenému napriek upozorneniu odporcu len preto, že odporca nedoručil navrhovateľovi upozornenie v písomnej forme poštou je v rozpore s § 415 Obč. zák., podľa ktorého každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám, Odporca hneď, ako sa dozvedel o chybe, čo najrýchlejšie, telefonicky a e - mailom, o tom navrhovateľa upozornil. Zákon pri odvracaní škody nevyžaduje písomnú formu upozornenia. Sú teda pochybnosti o dobromyseľnosti navrhovateľa. Odporca zároveň uviedol, že aplikáciou § 61 Ex. por. aj na odmenu exekútora súd priznal odmenu exekútorovi nie na náklady povinného či oprávneného, ale na náklady odporcu, pretože bolo preukázané, že zaslané finančné prostriedky nepatrili povinnému, ale odporcovi, voči ktorému získal navrhovateľ majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu v zmysle § 451 ods. 2 Obč. zák. Za takéhoto stavu je konanie navrhovateľa aj v rozpore s dobrými mravmi. Odporca namietal i rozhodnutie o úrokoch z omeškania podľa § 369 Obch. zák., pretože medzi účastníkmi konania nemožno hovoriť o obchodno - právnom vzťahu. Navrhovateľ nie je podnikateľ, ale štátom určenou osobou v zmysle § 2 ods. 1 Ex. por., preto právne vzťahy sa riešia podľa predpisov občianskeho práva. Odporca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil, alebo, ak zváži, že finančné prostriedky vyplatené oprávnenému pred 30.04.2008 boli zo strany oprávneného prijaté dobromyseľne, aby priznal navrhovateľovi len 3.736,37 Eur (112.565,- Sk), t.j. len vo výške vyplatených finančných prostriedkov pred 30.04.2008 bez nároku na úroky z omeškania, keďže takéto plnenie bol odporca ochotný plniť dobrovoľne. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 12.04.2012 navrhol napadnutý rozsudok ako vecne a právne správny potvrdiť a zaviazal odporcu na znášanie trov odvolacieho konania, ktoré vyčísli ku dňa ukončenia konania. Má za to, že prvostupňový súd sa dostatočne vysporiadal so všetkými skutočnosťami, prednesenými účastníkmi konania a dostatočne a správne vyhodnotil skutkový stav veci. Chybné konanie odporcu nemôže byť na ujmu navrhovateľa - súdneho exekútora, ktorý konal jednoznačne v súlade so zák. č. 233/1995 Z.z. Navrhovateľ je jednoznačne podnikateľským subjektom, preto sa jedná o obchodno - právny vzťah. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu v súlade s § 156 ods. 3 O.s.p. dňa 08.07.2013. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania a s vyjadrením k odvolaniu dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok prvostupňového súdu je potrebné ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd sa v celom rozsudku stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu, uvedenými v odôvodnení rozsudku. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec správne právne posúdil. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd považuje námietky odporcu uvedené v odvolaní za právne irelevantné, pretože rovnaké skutočnosti namietal i v rámci prvostupňového konania, pričom súd prvého stupňa sa s nimi náležite a presvedčivo v rozhodnutí vysporiadal. Na doplnenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa a k odvolacím námietkam odporcu odvolací súd uvádza, že z vykonaného dokazovania jasne vyplynulo, že odpísanie finančných prostriedkov vo výške 6.633,29 Eur z účtu navrhovateľa - súdneho exekútora bolo neoprávnené. Skutočnosť, že na účte č. XXXXXXXXXX bola omylom zo strany odporcu vykonaná blokácia pre exekúcie č. 60, 61 a 62/2003, a že systém odporcu nesprávne nastavenou automatikou zinkasoval z účtu tretej osoby čiastky 142.360,80,- Sk, 3.586,08,- Sk, 53.887,51,- Sk a tieto poukázal na exekútorský depozitný účet súdneho exekútora, ktorý ich v zmysle zák.č. 233/1995 Z.z. poukázal oprávnenému, nemôže ísť na ťarchu navrhovateľa. Navrhovateľ neporušil ustanovenie § 415 Obč. zák., na ktoré poukazoval v odvolaní odporca, pretože jeho konanie bolo dobromyseľné. Navrhovateľ sa na úkor odporcu o čiastku 199.834,39,- Sk neobohatil, pretože z vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom bolo preukázané, že súdny exekútor konal v dobrej viere, že ide o prostriedky povinného a tieto zaúčtoval v zmysle zák. č. 233/1995 Z.z. Nedôvodná je i námietka odvolateľa, že navrhovateľ nemá nárok na úrok z omeškania podľa § 369 Obch. zák., a že súd mu úroky z omeškania nemal priznať vzhľadom k tomu, že odporca bol ochotný plniť navrhovateľovi do výšky 112.565,- Sk (3.736,37 Eur) dobrovoľne. Odporcovi nič nebránilo, aby dobrovoľne plnil, a keďže sa tak nestalo, dostal sa do omeškania, preto súd prvého stupňa rozhodol správne i v časti priznaných úrokov z omeškania. Odvolací súd sa i v tejto časti stotožňuje s odôvodnením rozsudku prvostupňovým súdom. Aj keď je súdny exekútor štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkon súdnych a iných rozhodnutí (§ 32 ods. 1 Ex. por.), v danom prípade sa jedná o vzťah v zmysle § 261 Obch. zák., keďže na strane odporcu vystupuje podnikateľ. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodne podľa § 224 ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa, keďže doposiaľ o trovách konaniach nerozhodol. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho konania v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.