Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/443/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108228579 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1108228579.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Aleny Svetlovskej v právnej veci žalobcu: Y. Q., P. M. V.. Č.. XXX, V., zast. advokátom JUDr. Petrom Vačokom, Vazovova ul. č. 9/A, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné nám. č. 13, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 18. mája 2012 č. k. 26C/150/2008- 138, pomerom hlasov 3.0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e v časti, ktorou bola žaloba vo zvyšku zamietnutá. V časti, ktorou bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 4 470 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku sa napadnutý rozsudok z r u š u j e a vec sa v tomto rozsahu v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 4 470 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že ministerstvo vnútra SR úrad inšpekčnej služby PZ uznesením z 19. 4. 2004 č. ČTS:UIS-37/KOK-2004 obvinil žalobcu z trestného činu útlaku podľa § 237 Tr. zák. v súbehu s trestným činom poisťovacieho podvodu podľa § 250c ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v októbri 2003 do 15. 4. 2004 naplánoval, vymyslel a prinútil podnikateľku J. P. zneužijúc jej finančnú tieseň, aby mu odovzdala originálne kľúče od novinového stánku na Hviezdoslavovej ul. v Nitre, ktorého je majiteľkou, za účelom nafingovania krádeže vlámaním do tohto novinového stánku, ktoré vlámanie aj v skutočnosti vykonal a nafingoval dňa 15. 4. 2004 a následne prišiel za J. P. a povedal jej, aby toto nahlásila na políciu, čo ona aj vykonala, s tým, že na základe tohto fiktívneho vlámania jej vznikla škoda 100 000 Sk, ktorú si ona bude následne uplatňovať v poisťovni, pričom jej podiel z takéhoto protiprávneho konania mal predstavovať 15 000 Sk. Uznesením Okresného súdu v Nitre z 21. 4. 2004 č. k. 2 Tp 95/04 bol žalobca vzatý do väzby. Z väzby bol prepustený uznesením Vojenskej obvodovej prokuratúry zo 14. 9. 2004 č. k. OPv 154/04. Minister vnútra SR personálnym rozkazom z 3. 6. 2004 č. 169 žalobcu prepustil podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z. zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru. V odôvodnení tohto personálneho rozkazu sa uvádza, že skutkový stav bol zistený okrem iného zo zápisnice o výsluchu žalobcu ako obvineného z 19. 4. 2004. Ministerstvo vnútra SR rozhodnutím z 10. 8. 2004 č. KM-147/PK-04 zamietlo rozklad žalobcu proti tomuto personálnemu rozkazu. Vojenská obvodová prokuratúra uznesením z 28. 2. 2007 č. OPv 154/04 trestné stíhanie žalobcu zastavila z dôvodu, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie. V odôvodnení tohto uznesenia sa cituje výpoveď žalobcu z 19. 4. 2004. V tejto výpovedi žalobca uviedol, že skutočne J. P. prisľúbil, že nafinguje vlámanie do jej novinového stánku a dňa 15. 4. 2004 s kľúčmi, ktoré mu dala P., otvoril stánok, prestrihol zámok na okienku, prestrihol kliešťami plech a následne rozhádzal nejaký tovar. Potom sa pokúšal P. odhovoriť od skutku. Dňa 18. 4. 2004 mu P. oznámila, že nenahlási žiadnu škodu. Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. sa vyjadrila tak, že J.. P. nemala s touto poisťovňou uzavretú poistnú zmluvu, ktorá by zakladala jej právo na poistné plnenie. Preto nemohlo dôjsť k trestnému činu útlaku v súbehu s trestným činom poisťovacieho podvodu. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba je čo do základe plne opodstatnená. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy treba podľa súdu prvého stupňa posúdiť podľa zák. č. 58/1969 Zb. Tento zákon neupravuje možnosť domáhať sa v rámci náhrady škody náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Treba však aplikovať čl. 5 ods. 5 Dohovoru, ktorý má prednosť pred vnútroštátnou úpravou. Toto ustanovenie Dohovoru umožňuje aj odškodnenie nemateriálnej ujmy. Pokiaľ ide o výšku nemajetkovej ujmy v peniazoch, súd prvého stupňa poukázal na to, že žalobca vyššie popísaným konaním minimálne dal podnet na začatie trestného stíhania, porušil povinnosti príslušníka Policajného zboru a preto bol z Policajného zboru dôvodne prepustený. Žalobca mal predvídať, že jeho správanie môže vyvolať negatívne dôsledky vo vzťahu k jeho profesijnému životu aj v podobe skončenia jeho služobného pomeru. Vzhľadom na tieto skutočnosti dospel súd prvého stupňa k záveru, že žalobcovi treba priznať náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 30 eur za každý deň pobytu vo väzbe, čo je spolu 4 470 eur (149 dní x 30 eur = 4 470 eur). Náhrada nemajetkovej ujmy v tejto výške je podľa súdu prvého stupňa primeraná útrapám žalobcu v súvislosti s trestným stíhaním, ku ktorému svojím konaním aj sám prispel. Bolo by podľa názoru súdu prvého stupňa v rozpore s dobrými mravmi, ak by vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu bola žalobcovi priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v takej výške, akú požadoval, teda vo výške 66 387,84 eur. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 4 470 eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania súd prvého stupňa nerozhodol s tým, že v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalovanej uloží povinnosť zaplatiť mu z titulu náhrady nemajetkovej ujmy sumu 66 387,84 eur. Uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil skutočnosti súvisiace so správaním sa žalobcu v čase pred začatím trestného konania. k jeho trestnému stíhaniu vôbec nemuselo prísť. Je nepochopiteľné, prečo orgány činné v trestnom konaní viedli vyšetrovanie skoro 3 roky. Orgán činný v trestnom konaní pred vznesením obvinenia mohol vykonať ďalšie dokazovanie, na základe ktorého by dospel k rovnakému záveru ako Vojenská obvodná prokuratúra, že skutok sa nestal. Nemohlo dôjsť ani k pokusu o poisťovací podvod, pretože nebola uzavretá poistná zmluva. Ďalej žalobca poukázal na zásadu prezumpcie neviny. Súd nie je oprávnený vyhodnocovať, či žalobca v postavení policajta porušil právne predpisy. Súd prvého stupňa si v rozpore s § 135 ods. 1 O.s.p. ako predbežnú otázku vyriešil, či žalobca porušil povinnosti príslušníka policajného zboru. Žalobca je toho názoru, že dostatočne preukázal zhoršenie svojho zdravotného stavu v dôsledku väzby. Súd prvého stupňa nezdôvodnil, prečo za každý deň väzby žalobcovi priznal sumu 30 eur a nešpecifikoval, prečo je toho názoru, že táto suma je dostatočná s ohľadom na ujmu spôsobenú žalobcovi Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie i žalovaná a napadla ním výrok, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 4 470 eur. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne. Uviedla, že zák. č. 58/1969 Zb. v § 5 priznáva v súvislosti s obmedzením osobnej slobody väzbou nároky širšiemu okruhu subjektov než čl. 5 ods. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V zmysle čl. 154c ods. 1 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené, sú súčasťou právneho poriadku SR a majú prednosť pred zákonom, len ak zabezpečujú väčší rozsah práv a slobôd, čo však nie je prípad Dohovoru a jeho čl. 5. Preto súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď v prejednávanej veci aplikoval uvedený Dohovor. Súd prvého stupňa sa tiež nevysporiadal so skutočnosťou, že trestné stíhanie a väzba boli legálne v zmysle Trestného poriadku. Podmienkou práva na odškodnenie v zmysle čl. 5 ods. 5 Dohovoru je porušenie čl. 5 ods. 1 až 4 Dohovoru, teda obmedzenie slobody realizované v rozpore s týmito ustanoveniami. Teda v prípade, ak bola osoba zatknutá alebo zadržaná v súlade s čl. 5 Dohovoru, čo je prípad žalobcu, nárok na odškodnenie je vylúčený aj podľa Dohovoru. Len samotné oslobodenie spod obžaloby, resp. zastavenie trestného stíhania nespôsobuje nezákonnosť väzby a trestného stíhania a nespôsobuje porušenie čl. 5 Dohovoru. Je nepochybné, že v čase vznesenia obvinenia a začatia trestného stíhania existovalo dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu. Oslobodenie spod obžaloby, resp. zastavenie trestného stíhania bez ďalšieho neznamená, že tu neboli podmienky pre vznesenie obvinenia, resp. pre rozhodnutie o vzatí do väzby. Oprávnenosť trestného stíhania obvineného nemožno dávať do pomeru s konečným výsledkom trestného konania, ale len s podmienkami pre trestné stíhanie stanovenými zákonmi. Ak v čase vznesenia obvinenia existovalo dôvodné podozrenie o páchaní trestnej činnosti žalobcu, bolo povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní predmetné zistenia preskúmať a vykonať všetky úkony v trestnom konaní tak, aby došlo k spoľahlivému zisteniu skutkového stavu veci. Táto situácia vylučuje akékoľvek odškodnenie žalobcu, lebo nedošlo k porušeniu čl. 5 Dohovoru. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny v časti, ktorou bola žaloba vo zvyšku zamietnutá. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím sú 1/ existencia nezákonného rozhodnutia, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nimi, 4/ zrušenie rozhodnutia pre nezákonnosť príslušným orgánom. V prejednávanej veci formálne nedošlo k zrušeniu uznesenia o vznesení obvinenia proti žalobcovi príslušným orgánom. Odvolací súd však poukazuje na ustálenú judikatúru, podľa ktorej pri posudzovaní nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, zastavenie trestného stíhania, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. M Cdo 15/2009). Nezákonné rozhodnutie (uznesenie o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia) bolo vydané dňa 19. 4. 2004, teda ešte pred tým, než nadobudol účinnosť zák. č. 514/2003 Z.z.; tento zákon nadobudol účinnosť dňa 1. 7. 2004. Preto treba vec posúdiť podľa zák. č. 58/1969 Zb. (§ 27 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.). Zák. č. 58/1969 Zb. neupravuje možnosť priznať poškodenému v rámci náhrady škody aj náhradu nemajetkovej ujmy. Najvyšší súd SR v rozsudku z 31. 5. 2007 sp. zn. 4 Cdo 177/2005 zaujal stanovisko, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch možno priznať v súlade s čl. 5 ods. 1 a ods. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, i keď nárok na odškodnenie väzby vznikol podľa § 5 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. V odôvodnení tohto rozhodnutia najvyšší súd uviedol, že nakoľko Dohovor umožňuje v uvedenom článku odškodnenie aj nemateriálnej ujmy, má jeho aplikácia, pokiaľ ide o obsah pojmu škoda, prednosť pred vnútroštátnou úpravou. Z tohto dôvodu odvolací súd nepovažoval za dôvodnú argumentáciu žalovanej týkajúcu sa možnosti aplikácie Dohovoru. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa týkajúcimi sa správania žalobcu, ktoré bolo dôvodom začatia trestného stíhania (viď str. 7 posledný odsek odôvodnenia napadnutého rozsudku). Je nepochybné, že žalobca ako príslušník Policajného zboru chcel pomôcť J. P. zinscenovať vykradnutie novinového stánku s cieľom vylákať z poisťovne poistné plnenie. To, že nedošlo k trestnému činu poisťovacieho podvodu bolo spôsobené tým, že P. a žalobca si neuvedomili, že neexistuje poistná zmluva, na základe ktorej by P. mohla od poisťovne vymáhať poistné plnenie. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca týmto správaním porušil povinnosti príslušníka Policajného zboru a minimálne dal podnet na začatie trestného stíhania. Tento záver možno urobiť bez ohľadu na to, že trestné stíhanie vedené proti žalobcovi bolo zastavené z dôvodu, že skutok sa nestal. Nemožno totiž prehliadnuť, že žalobca bol trestne stíhaný pre trestný čin útlaku podľa § 237 Tr. zák. a pre trestný čin poisťovacieho podvodu podľa § 250c ods. 1 Tr. zák. Z odôvodnenia uznesenia Vojenskej obvodnej prokuratúry z 28. 2. 2007 č. k. OPv/04, ktorým bolo trestné stíhanie žalobcu zastavené, vyplýva, že trestný čin útlaku sa nestal, pretože nebolo preukázané, že by žalobca P. nútil k nejakému konaniu, resp. že by ním bola nejako obmedzovaná v rozhodovaní. Trestný čin poisťovacieho podvodu (skutok) sa nestal z dôvodu, že J. P. nemala s poisťovňou uzavretú poistnú zmluvu, ktorou by bol poistený predmetný novinový stánok, resp. tovar v ňom. Napriek zastaveniu trestného stíhania žalobcu je teda nepochybné, že žalobca pomohol J. P. zinscenovať vlámanie sa do predmetného novinového stánku za účelom získania poistného plnenie. Odvolací súd je toho názoru, že za tejto situácie priznanie akejkoľvek sumy žalobcovi z titulu náhrady škody by bolo určitou formou „odmeny“ za jeho prinajmenšom neetické a povinnosti príslušníka Policajného zboru porušujúce správanie sa. Priznanie náhrady škody žalobcovi by za týchto okolností bolo v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Obč. zák.). Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnutý rozsudok v časti, ktorou bola žaloba vo zvyšku zamietnutá. V časti, ktorou bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 4 470 eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy, odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil napadnutý rozsudok a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvého stupňa postupovať v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.). V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne o trovách prvostupňového i odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.