Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/547/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108236091 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1108236091.2 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, členov senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Michaely Frimmelovej, v právnej veci navrhovateľa: N. V. V. (M.) Z., so sídlom v M., J..M..XXXX Z., A. U. X, G.C. R. M., X K. O., O. XXX, zast. JUDr. Máriou Papcunovou, bytom v Bratislave, Tomášikova 15950/10A, proti odporcovi: R. K. - H. R. R. K., so sídlom v L., Ž. X. XX, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 19. septembra 2011, č.k. 25C 201/2008-116, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa v celom rozsahu zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal náhrady škody v celkovej výške 304.503,95 eur (9.173.486,- Sk) spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne z dlžnej sumy od 17.02.2007 do zaplatenia titulom nesprávneho úradného postupu odporcu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že Y.Y. L. a.s. poskytla spoločnosti E.-O., R.. R..K..S.. ako dlžníkovi dlhodobý rozvojový úver v celkovej sume 1.161.787,16 eur (35 miliónov Sk) na základe úverovej zmluvy č. X/XXXX, ktorého návratnosť dlžník garantoval záložným právom podľa Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 29.10.1996 na nehnuteľný majetok v katastrálnom území obce L., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, záložné právo pritom bolo zapísané v prospech veriteľa ako v poradí štvrté. Zmluvou o postúpení pohľadávok z 17.02.2004 postúpila obchodná spoločnosť H. P., C..R.. ako postupca (pohľadávky nadobudol od spoločnosti R. F. C..) na navrhovateľa ako postupníka okrem iných aj pohľadávku z úverovej zmluvy č. X/XXXX z 29.10.1996 uzatvorenej medzi Y. Ú. L., a.s. a E.-O., R.. R..K..S... Spoločnosť S.-Y. C. X., C..R.., ako oprávnená požiadala súdneho exekútora E.. C. L. o vykonanie exekúcie na majetok povinného E.-O. R.. R. K..S.., na podklade právoplatných a vykonateľných exekučných titulov vydaných Okresným súdom Nitra, keď exekučné konania boli vedené pod sp.zn. 9EX - 026-032/96, 009/00. Vychádzal tiež zo zistenia, že súdny exekútor nariadil vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného (LV č. XXXX), pričom nehnuteľnosť vydražila za sumu 388.050,19 eur spoločnosť A. M. R.. R..K..S... Navrhovateľ prihlásil svoju pohľadávku voči povinnému E.-O. R.. R..K..S.. v celkovej výške 1.725.421,60 eur do dražby nehnuteľnosti povinného. Na rozvrhovom pojednávaní dňa 24.11.2005 súdny exekútor určil, že z rozvrhovanej čiastky 388.050,19 eur sa uspokoja tak súdne trovy a trovy exekúcie v celkovej výške 83.546,24 eur ako aj oprávnený, t.j. spoločnosť S.-Y. C. X., C..R.., vo výške 304.503,95 eur. Navrhovateľ podal proti rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti námietky, že i napriek tomu, že mal postavenie zmluvného záložného veriteľa v prvom poradí, súdny exekútor priznal prednostné právo uspokojenia oprávnenému a navrhovateľa zaradil medzi neuspokojených veriteľov z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov rozvrhovanej podstaty. Uviedol, že R. F. J. uskutočnila zápis zmeny osoby záložného veriteľa (na navrhovateľa) pod č. B. XXX/XX nesprávne, omylom na základe inej záložnej zmluvy, ktorá nezabezpečovala pohľadávku postúpenú na navrhovateľa. Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 10.04.2006, č.k. Er 211/96 - 81, 9Ex - 026-032/96, 9/00, námietky navrhovateľa proti rozvrhu výťažku z predaja nehnuteľnosti zamietol, keď vychádzal zo zistenia, že podľa výpisu z listu vlastníctva povinného č. XXXX R. F. J. vykonala zmenu záložného veriteľa v prospech navrhovateľa na podklade záložnej zmluvy uzavretej dňa 21.05.1993 pod č. B. XXX/XX, pričom súdny exekútor vydal dňa 06.10.1999 v exekučných konaniach pod č. 9Ex 026-032/96, príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného, ktoré R. F. J. vyznačila na liste vlastníctva pod č. B. XXXX/XX-XXX/XX a dňa 12.09.2000 príkaz na zriadenie exekučného záložného práva v exekučnom konaní pod č. 9Ex 09/00, na liste vlastníctva zapísané pod č. B. XXXX/XX-XXX/XX. Navrhovateľ pre potreby rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti preto nemohol získať postavenie záložného veriteľa v poradí prvom, keďže nedošlo k zápisu zmeny v osobe záložného veriteľa v súvislosti s postúpenou pohľadávkou navrhovateľa voči povinnému, a teda k vstupu navrhovateľa do práv pôvodného záložného veriteľa. Následne Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 18.04.2006, č.k. Er 211/1996-85, 9Ex 026-032/96, 009/00, stotožniac sa s postupom súdneho exekútora schválil rozvrh výťažku z dražby nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného tak, že suma vo výške 9.935,60 eur predstavovala súdne trovy a suma vo výške 73.613,95 eur trovy exekúcie. V prospech oprávneného súd podľa § 157 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku schválil sumu vo výške 304.503,95 eur. Na odvolanie navrhovateľa proti predmetnému uzneseniu okresného súdu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 31.10.2006, č.k. 7CoE 52/2006-122, odvolacie konanie zastavil, z dôvodu, že povinný bol zrušený bez likvidácie a dňom 03.10.2006 bol vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu Nitra. Naviac, posúdil odvolanie navrhovateľa ako podané záložným veriteľom, ktorý nie je účastníkom celého exekučného konania, ale mohol sa ním stať až po zistení, že povinný má majetok podliehajúci exekúcii zaťažený záložným právom. Najvyšší súd Slovenskej republiky na podnet Generálneho prokurátora Slovenskej republiky, uznesením zo dňa 18.03.2009, sp.zn. 5M Cdo 4/2008, uznesenie Okresného súdu Nitra z 18.04.2006, č.k. Er 211/96-85, 9Ex 026-032/96, 009/00, zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie, keď dospel k záveru o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia. Navrhovateľ odvodzoval vznik škody od nesprávneho úradného postupu tak súdneho exekútora E.. C. L., ako aj exekučného súdu, t.j. Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. Er 211/1996, 9Ex 026-032/96, 0900/00, ako aj od nezákonnosti rozhodnutia Okresného súdu Nitra z 18.04.2006, č.k. Er 211/1996-85, 9Ex 026-032/96, 0900/00, zrušeného uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18.03.2009, sp.zn. 5MCdo 4/2008. Škoda v celkovej výške 304.503,95 eur pritom spočívala v tom, že táto finančná čiastka mu v rámci rozvrhového konania a uznesenia exekučného súdu o schválení rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti nebola vyplatená ako záložnému veriteľovi v poradí prvom, ale bola vyplatená nesprávne oprávnenému, t.j. S.-Y. C. X., C..R... Nesprávny postup súdneho exekútora, ako aj pochybenie pri určení trov exekúcie, síce následne potvrdil exekučný súd v rozhodnutí z 18.04.2006, avšak nestotožnil sa s ním Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý rozhodnutie Okresného súdu Nitra o schválení rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti zrušil, keď skonštatoval porušenie práv navrhovateľa z dôvodu nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia a nedostatočného zdôvodnenia priznania postavenia prednostného záložného veriteľa oprávnenému, a nie navrhovateľovi. Po zrušení rozhodnutia Okresný súd Nitra nové rozhodnutie o schválení rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti nevydal, a exekučné konanie naďalej prebieha. Pokiaľ išlo o náhradu škody v celkovej výške 304.503,95 eur, táto bola v jednej polovici vyplatená oprávnenému, a to i napriek tomu, že na jej vyplatenie vznikol nárok práve navrhovateľovi. Preto navrhovateľ podal na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom žalobu proti oprávnenému S.-Y. C. X., C..R.., ktorou sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia v sume zodpovedajúcej výťažku z rozvrhového uznesenia súdu pre oprávneného (304.503,95 eur). Odporca zotrval na názore o nedôvodnosti návrhu navrhovateľa, mal za to, že neboli splnené zákonné podmienky objektívnej zodpovednosti štátu za škodu, keď nebol preukázaný nesprávny úradný postup štátneho orgánu, existencia škody, ani príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľom vytýkané vady a nedostatky v postupe súdneho exekútora alebo súdu totiž nespadali pod pojem nesprávny úradný postup, a pokiaľ navrhovateľ považoval za ďalší titul pre uplatnenie nároku na náhradu škody rozhodnutie Okresného súdu Nitra z 18.04.2006, uplatnil ho bez predchádzajúceho predbežného prerokovania. Súd prvého stupňa tiež zistil, že na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom sa pod sp. zn. 8Cb 17/2009 vedie konanie, ktorého účastníkmi sú na strane navrhovateľa N. V. V. (M.) Z., na strane odporcu S. - Y. C. X., C..R.., a jeho predmetom je vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 304.503,95 eur, pričom konanie nie je právoplatne skončené. Takto zistený skutkový stav posúdil právne podľa ust. § 27 ods. 1, § 3 ods. 1 písm. a/, d/, ods. 2, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1, § 15 ods. 1 a § 17 ods. 1 a 5 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Skonštatoval, že Okresný súd Nitra ako exekučný súd v konaní sp.zn. Er 211/96, 9Ex 026-032/96, 0900/00 doposiaľ nepristúpil k definitívnemu schváleniu rozvrhu výťažku z predaja nehnuteľnosti, keďže jeho pôvodné rozhodnutie zo dňa 18.04.2006, ktorým schválil rozvrh výťažku z dražby nehnuteľnosti povinného tak, že určil, že z rozvrhovanej sumy 397.012,55 eur sa uspokoja súdne trovy čiastkou 9.935,60 eur, trovy exekúcie čiastkou 73.613,95 eur a zvyškom, t.j. čiastkou vo výške 304.503,95 eur bude uspokojený oprávnený - S.-Y. C. X., C..R.., zrušil Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 18.03.2009, sp.zn. 5MCdo 4/2008, a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie. Vyhodnotil, že nakoľko exekučné konanie nie je doposiaľ právoplatne ukončené, je vylúčené kvalifikovať žalovanú istinu ako navrhovateľovi vzniknutú škodu, pretože konanie, v rámci ktorého by mohol byť nárok navrhovateľa uspokojený práve z rozvrhovaného výťažku z dražby nehnuteľnosti, ešte neskončilo. Poukázal tiež na skutočnosť, že navrhovateľ vedie na Okresnom súde Nové mesto nad Váhom voči spoločnosti S.-Y. C. X., C..R.. ako oprávnenému z exekučného konania vedeného na Okresnom súde Nitra, konanie, ktorého predmetom je vydanie bezdôvodného obohatenia zodpovedajúceho sume výťažku z dražby nehnuteľnosti spoločnosti E.-O. R.. R..K..S.., t.j. sumy 304.503,95 eur, čo je čiastka totožná s výškou škody, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ domáha v prebiehajúcom konaní sp.zn. 25C 201/2008 voči štátu, v zastúpení H. R. R.. Vyvodil, že navrhovateľ sa domáha zaplatenia rovnakej sumy (304.503,95 eur) tak voči štátu, a to titulom náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. v tomto konaní, ako aj voči subjektu odlišnému od štátu - spol. S.-Y. C. X., C..R.., ako bezdôvodného obohatenia získaného na jeho úkor, a to v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp.zn. 8Cb 17/2009. Podľa ustálenej súdnej judikatúry, a to rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cz 110/84 (publikovaného aj vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. 4/87), ktorá je s poukazom na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.05.2006, sp.zn. 4Cdo 199/2005, naďalej aplikovateľná aj na daný prípad, platí, že nárok na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., ako aj zákona č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky titulom bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Preto, ak má navrhovateľ pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento prospech vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa vydania prospechu ako bezdôvodného obohatenia, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa zákona č. 58/1969 Zb. alebo zákona č. 514/2003 Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody. S poukazom na skutočnosť, že uplatnenie a vymáhanie pohľadávky voči určitému subjektu a uplatňovanie totožnej pohľadávky ako náhrady škody voči štátu v inom konaní sa vzájomne vylučujú z dôvodu, že až výsledok konania vo veci uplatnenej pohľadávky môže privodiť navrhovateľovi vznik škody, dospel k záveru, že navrhovateľ podal svoju žalobu voči odporcovi predčasne. Navrhovateľovi totiž škoda v podobe nevymožiteľnosti jeho ešte stále existujúcej pohľadávky nevznikla. Uviedol, že až po právoplatnom skončení konania vedeného na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom (sp.zn. 8Cb 17/2009), resp. exekučného konania vedeného na Okresnom súde Nitra (sp.zn. Er 211/96, 9Ex 026-032/96, 0900/00) bude mať navrhovateľ vedomosť o tom, či mu skutočne vznikla škoda a v akom rozsahu, čo sú rozhodné skutočnosti aj pre plynutie premlčacej lehoty na uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu (§ 19 zákona č. 514/2003 Z.z.). Dospel potom k záveru, že navrhovateľ si musí najskôr vyporiadať svoje nároky vo vzťahu k iným subjektom, keďže vo vzťahu k štátu si zodpovednosť za vznik majetkovej ujmy môže uplatňovať až po tom, čo mu taká ujma zo záväzkových vzťahov skutočne vznikne, teda až vtedy, ak právo navrhovateľa na plnenie nebolo a ani už nemôže byť uspokojené inak. Uzavrel, že nakoľko navrhovateľ nepreukázal splnenie hneď prvotného predpokladu na uplatnenie zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., keď nepreukázal vznik samotnej škody, posúdil jeho nárok ako nedôvodný a zamietol ho. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý ho žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zopakoval všetky skutočnosti, od ktorých odvodil svoj nárok na náhradu škody. Nesúhlasil so závermi súdu prvého stupňa, a poukázal na taktiež platnú judikatúru, a to rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo 48/2010 zo dňa 21.12.2010. Mal za to, že pri posudzovaní vzťahu medzi občianskoprávnou zodpovednosťou za bezdôvodné obohatenie a náhradou škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je potrebné akceptovať judikatúru ako celok, teda aj s názormi, ktoré nemusia v danej veci vyhovovať. V zmysle vyššie uvedeného judikátu vo všeobecnosti možno podľa neho požadovať plnenie na základe bezdôvodného obohatenia len vtedy, ak nemožno požadovať plnenie z iného titulu. Mal preto za to, že tým, že bezdôvodné obohatenie má subsidiárny charakter, predstavuje len podporný titul pre ochranu osoby postihnutej v majetkovej sfére, primárnym bude vždy inštitút náhrady škody, ak osobe dlžníka možno pričítať zodpovednosť za protiprávne konanie. Odporca žiadal vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Zotrval na názore, že v prípade nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu sa nemožno domáhať náhrady škody od štátu, pokiaľ prislúcha právo na vydanie bezdôvodného obohatenia od tretej osoby. V tejto súvislosti poukázal na aplikovateľnú judikatúru (rozsudok NS SR 4 Cz 110/84 publikovaný pod č. 4/87 vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR, 1MCdo 8/2007, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 199/2005, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 361/2009, rozsudky NS ČR 25Cdo 145/2002, 25Cdo 2601/2010), z ktorej vyplýva, že pokiaľ existuje právna možnosť domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia od iného subjektu, škoda ani nevznikne. Pokiaľ navrhovateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo 48/2010, skonštatoval, že uvedené rozhodnutie znamenalo jednorazový odklon od ustálenej judikatúry. Napriek vydaniu uvedeného rozhodnutia po vrátení predmetnej veci na ďalšie konanie Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom rozsudku č.k. 16Co 43/2011-198 zo dňa 17.03.2011 zotrval na aplikovateľnosti rozsiahlej judikatúry, podľa ktorej je potrebné pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody preukázať nevymožiteľnosť pohľadávky z bezdôvodného obohatenia. Mal potom za to, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo 48/2010 nemôže mať vyššiu relevanciu ako ostatná ustálená a aktuálna judikatúra Najvyšších súdov SR a ČR či dokonca Ústavného súdu SR. Za významné považoval skúmanie zmyslu a účelu spomínanej judikatúry, keď jej primárnym cieľom je podľa jeho názoru predchádzanie existencii dvoch súčasných nárokov od rôznych subjektov, pretože úspešné uplatnenie oboch nárokov by viedlo k možnosti legálneho dvojnásobného uspokojenia fakticky totožných nárokov. V situácii, keď obidva nároky nemôžu byť z uvedeného dôvodu súčasne uplatniteľné, považoval za potrebné identifikovať nárok, ktorý je potrebné uplatniť prioritne, a až v prípade nemožnosti uplatnenia (resp. vymoženia) tohto nároku môže nastúpiť druhý nárok. Poukázal na to, že judikatúra ustálila, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné uplatniť pred nárokom na náhradu škody (keďže až nevymožiteľnosť bezdôvodného obohatenia je škodou) a že je podľa neho nemysliteľné, aby sa subjekt na podklade pochybenia iného subjektu obohatil a nebol povinný takýto prospech vydať z dôvodu, že poškodený subjekt by bol uspokojený titulom náhrady škody od štátu. Mal za to, že v konkrétnom prípade vzťahu navrhovateľa a spol. S.-Y. C. X., C..R.., by nenavrátenie zexekvovaných prostriedkov viedlo k získaniu prospechu spol. S.-Y. C. X., C..R.. a táto spoločnosť by napriek reparácii majetkových pomerov poškodenej strany zo strany štátu svoje majetkové postavenie v rozpore s právom zlepšila. Uviedol, že vzťah navrhovateľa a S.-Y. C. X., C..R.. sa z hľadiska zmyslu a účelu spomenutej judikatúry nelíši od štandardného vzorca uvedenej judikatúry, keď pred uplatnením náhrady škody od štátu je potrebné domáhať sa vrátenia plnenia, ktorým sa iný subjekt fakticky obohatil. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu odvolania navrhovateľa, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Napadnutý rozsudok potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správny, a keďže sa v celom rozsahu stotožnil i s jeho odôvodnením, v ďalšom naň poukazuje. Podľa § 27 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ a d/ ods. 2 cit. zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. Podľa § 6 ods. 1 cit. zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd k záveru, že prvostupňový súd vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne a dostatočne zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p.. Vec aj správne právne posúdil, keď aplikoval ust. § 27 ods. 1, § 3 ods. 1 písm. a/, d/, ods. 2, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1, § 15 ods. 1 a § 17 ods. 1 a 5 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Svoje rozhodnutie tiež náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Dôkladne vysvetlil z akého dôvodu považoval návrh podaný navrhovateľom za predčasný a teda aj nedôvodný. V tejto súvislosti sa detailne zaoberal zisteným skutkovým stavom, ako aj podmienkami, ktorých kumulatívne splnenie je predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, a vyvodil správny záver, že navrhovateľ nepreukázal splnenie už prvotného predpokladu na uplatnenie zodpovednosti štátu za škodu, pretože nepreukázal samotný vznik škody, pričom všetky svoje závery ako i právny názor vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolací súd sa stotožňuje so všetkými závermi, ku ktorým prvostupňový súd vo svojom rozsudku dospel, osobitne so záverom, že nárok na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky titulom bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Preto, ak má navrhovateľ pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento prospech vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa vydania prospechu ako bezdôvodného obohatenia, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody. V tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že práve tento právny názor vyplýva i z rozsiahlej aktuálnej judikatúry Najvyšších súdov Slovenskej a Českej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky (rozsudok NS SR 4 Cz 110/84 publikovaný pod č. 4/87 vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR, 1MCdo 8/2007, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 199/2005, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 361/2009, rozsudky NS ČR 25Cdo 145/2002, 25Cdo 2601/2010), na ktorú správne poukázal odporca, a odvolací súd sa s ním bezo zvyšku stotožnil, keď nezistil žiadny osobitý dôvod, prečo by sa mal od platnej judikatúry odchýliť. Na námietku navrhovateľa, ktorý poukázal na odlišný právny názor Najvyššieho súdu, vyslovený v rozhodnutí sp.zn. 2Cdo 48/2010 odvolací súd uvádza, že ide o rozhodnutie, ktoré predstavuje jednorazový odklon od vyššie uvedenej judikatúry, a závery v ňom vyslovené si neosvojil. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd zhodne s odporcom na aktuálnu rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, ktorý v náleze sp.zn. II. ÚS 165/2012 zo dňa 13.02.2013 opätovne a aktuálne riešil právnu otázku, či je potrebné pred uplatnením nároku na náhradu škody uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ústavný súd v náleze vyslovil, že „nárok na náhradu škody môže byť v občianskom súdnom konaní uplatnený až vtedy, ak žalobca nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal, a je povinný ho vydať. Pokiaľ má účastník pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, škoda mu ešte nevznikla, a preto nemôže byť daná zodpovednosť štátu za škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.). Nárok na náhradu škody od štátu by mohol úspešne uplatniť iba vtedy, ak by preukázal, že sa bezúspešne domáhal vydania bezdôvodného obohatenia. Aktívnu legitimáciu na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. má ten, komu vzniklo právo na náhradu škody, teda ten, u koho sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti štátu za škodu vrátane základného predpokladu tejto zodpovednosti, a to vzniku samotnej škody. Existencia pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy, a tým aj konkurenciu právnej úpravy zodpovednosti za škodu s právnou úpravou bezdôvodného obohatenia. Kým žalobca má pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto ho získal, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa vydania tohto obohatenia (ak táto bezúspešnosť nebola ním zavinená), nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb., a to existencia samotnej škody (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cz 110/84 zo 16. apríla 1985, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo 199/2005 z 31. mája 2006).“ Uvedený právny názor je plne aplikovateľný na posudzovanú vec, a je v súlade s právnym názorom súdu prvého stupňa, vyslovenom v napadnutom rozsudku. Odvolací súd sa vzhľadom na vyššie uvedené s právnymi závermi prvostupňového súdu v plnom rozsahu stotožnil a v podrobnostiach na tieto poukazuje za využitia ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Dospel totiž k záveru, že vzhľadom na správne a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku by bola ďalšia argumentácia odvolacieho súdu len opakovaním záverov vyslovených súdom prvého stupňa. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 ods. 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p.. a úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnil návrhom. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.