Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/472/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108236104 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1108236104.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ayše Pružinec Erenovej v právnej veci navrhovateľa: G.. M. H. K. E. E. , bytom R., O. Č.. X, zastúpený JUDr. Evou Borovskou, advokátkou v Bratislave, Štefánikova č. 7, proti odporcovi: G. R. - E. V., R. - A., G. Č.. X/a, IČO: XX XXX XXX, zastúpený Mgr. Petrom Cúthom, advokátom v Bratislave, Laurinská č. 18, o zaplatenie sumy 165,64 € (4.990,-- Sk), s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 25. júna 2010, č.k. 25C 75/2009-110, vo výroku, ktorým súd prvého stupňa vo zvyšku zamietol návrh navrhovateľa, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo dňa 25.6.2010, č.k. 25C 75/2009-110, uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 55,-- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,5 % ročne z dlžnej sumy od 18.11.2008 do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol. Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal zaplatenia sumy 4.990,-- Sk (165,64 €) spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 25.6.2008 do zaplatenia odporcom ako náhrady škody na pánskom obleku, ktorá mu mala vzniknúť v prevádzke odporcu na D. Z. Č.. XX H. R. dňa 24.6.2008. Rozhodol tak po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázané, čo ani nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že odporca podniká v oblasti pohostinskej činnosti a na D. Z. Č.. XX H. R. má vytvorenú prevádzku - reštauráciu I. G.. Navrhovateľ navštívil spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi dňa 24.6.2008 reštauráciu odporcu a využil jeho služby. Nebolo sporné ani to, že v tom čase používal odporca vo svojej reštaurácii aj typ stoličiek s ratanovým sedadlom; napokon ani to, že navrhovateľom v rámci ohliadky predložené pánske nohavice boli v zadnej časti ľavej nohavice roztrhnuté. Spornou skutočnosťou medzi účastníkmi bolo, či k poškodeniu nohavíc došlo v prevádzke odporcu v súvislosti s poskytovaním pohostinských služieb a aký rozsah škody navrhovateľovi vznikol. Navrhovateľ tvrdil, že dieru na nohaviciach od obleku mu spôsobil klinec vyčnievajúci zo sedadla ratanovej stoličky počas obeda v reštaurácii odporcu. Odporca túto skutočnosť odmietal s poukazom na to, že stoličky v jeho reštaurácii boli vysokej kvality, zamestnancami každodenne kontrolované, preto je neprípustné, aby sa na niektorej z nich nachádzal vyčnievajúci klinec alebo iný ostrý predmet. K roztrhnutiu nohavíc preto podľa neho došlo na inom mieste a iným spôsobom. Tieto skutočnosti sa odporcovi v konaní nepodarilo preukázať. Z výpovede navrhovateľa vyplývalo, že si nohavice od obleku poškodil u odporcu pri vstávaní zo stoličky, na ktorej vyčnieval klinec. Túto skutočnosť preukazuje fotografia predložená navrhovateľom s detailným záberom na ratanové sedadlo, z ktorého vyčnieva viditeľný tenký predmet. To, že išlo skutočne o klinec z predloženej fotografie síce nie je úplne viditeľné, túto skutočnosť však potvrdili svedecké výpovede L. H. a B.. L. H., ktorí boli prítomní na slávnostnom obede. Tí zhodne uviedli, že i keď samotný moment roztrhnutia odevu nevideli, videli zo sedadla stoličky vyčnievať cudzí predmet - klinec, ktorý spôsobil roztrhnutie nohavíc. Súd v tomto smere neuveril obrane odporcu založenej na tom, že je vylúčené, aby sa na sedadle stoličky nachádzali klince, keďže nie sú súčasťou jej konštrukcie. Z odporcom predloženého písomného vyjadrenia síce vyplýva, že z konštrukčného hľadiska je jediným kovovým prvkom stoličky po boku umiestnená spinka, resp. spinky držiace sedadlo; to však ešte neznamená, že v danom konkrétnom prípade sa na stoličke navrhovateľa klinec nemohol nachádzať, tak ako to potvrdzuje práve fotografia zachytená navrhovateľom. Súd v tomto smere neuveril tvrdeniam svedka - čašníka G. R., ktorý uviedol, že na sedadle stoličky nenahmatal žiaden podozrivý predmet. Svedok totiž jasne uviedol, že pre množstvo práce v reštaurácii detailne stoličku neskúmal, len ju prebehol rukou; cudzí element teda mohol prehliadnuť. Neuveril napokon ani jeho tvrdeniu, že iné predmety ako stoličku, mu hostia neukazovali, pretože jeho tvrdenie je v rozpore s ostatnými vykonanými dôkazmi. V kontexte týchto dôkazov sledu udalostí, tak ako ich popísal navrhovateľ, nasvedčuje aj záver promočného obedu v podobe bezplatného poskytnutia vína a dezertov. Z výpovede svedkov H. vyplynulo, že navrhovateľovi bolo toto plnenie poskytnuté ako forma ospravedlnenia za vzniknutú škodu. Pokiaľ odporca vyvracal tieto tvrdenia, tu sa súd s jeho námietkami nestotožnil a neuveril, že víno a dezerty boli hosťom poskytnuté z dôvodu komplikácií pri rezervácii obeda, príp. za údajnú nespokojnosť s jedlom. Tieto tvrdenia považoval za účelové. V (prvotnom) vyjadrení odporcu v rámci písomne podaného odporu sa totiž nenachádza žiadna zmienka o komplikáciách s objednávkou navrhovateľa, príp. o nesúhlase hostí s kvalitou jedla. Práve naopak, odporca priznal, že podľa knihy objednávok matka navrhovateľa rezervovala promočný obed, pričom dezerty a víno považoval práve za formu ospravedlnenia za problém so stoličkou. Súd preto v kontexte vykonaných dôkazov mal za preukázané, že príčinou poškodenia nohavíc od pánskeho obleku navrhovateľa bol zo sedadla ratanovej stoličky vyčnievajúci klinec. Po právnej stránke súd prvého stupňa posúdil nárok navrhovateľa podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou (§ 420a Občianskeho zákonníka), ktorá má prednosť pred všeobecnou zodpovednosťou za škodu upravenou v § 420 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že odporca ako podnikateľ (živnostník) poskytoval služby v oblasti gastronómie, pričom tieto zabezpečoval v reštaurácii na D. Č.. XX H. R., súčasťou ktorej bolo aj jej zariadenie vrátane ratanových stoličiek. Pri tejto činnosti odporcu došlo k poškodeniu nohavíc navrhovateľa, a to vecou (stoličkou, na ktorej sedadle sa nachádzal klinec) použitou pri danej činnosti. Za túto škodu zodpovedá odporca, pretože bol povinný zabezpečovať svoju činnosť takými predmetmi a v takom stave, aby nimi nedošlo k prípadnému vzniku škody. Vzhľadom na to, že ide o objektívnu formu zodpovednosti, navrhovateľ nemusel preukazovať zavinenie. Odporca v konaní nepreukázal dôvod, ktorým by sa zbavil (liberoval) svojej zodpovednosti, keď nepreukázal, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo bola spôsobená vlastným konaním poškodeného. Čo sa týka samotného rozsahu škody, navrhovateľ od začiatku požadoval náhradu škody v sume 4.990,-- Sk, ktorá zodpovedala kúpnej cene kompletného pánskeho obleku pozostávajúceho zo saka, vesty a nohavíc. Ako dôkaz pritom predložil doklad o nákupe a cene vystavený v bližšie neuvedený deň spoločnosťou N. A. E..A..O.. Ohliadkou pánskeho obleku navrhovateľa súd zistil, že súčasti obleku (sako a vesta), neboli škodnou udalosťou dotknuté. Súd mal teda za preukázané, že k majetkovej ujme na týchto častiach odevu nedošlo. Vychádzajúc z ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka priznal potom náhradu škody, ktorá preukázateľne nastala v podobe zmenšenia majetku na nohaviciach navrhovateľa. Pri stanovení rozsahu škody bral zreteľ na vyjadrenie spoločnosti N. A. E..A..O.., ktorá potvrdila predaj - kúpu obleku a uviedla, že cena nohavíc od pánskeho obleku v hodnote 165,64 € (4.990,-- Sk) predstavovala v tom čase sumu 55,-- €. Súd nemal pochybnosti o správnosti potvrdenia tejto spoločnosti a priznal navrhovateľovi voči odporcovi náhradu škody v sume 55,-- € a vo zvyšku návrh zamietol. Hoci odporca v konaní doklad o kúpe predložený navrhovateľom namietal a považoval ho za "zdrap papiera", jeho vystavenie i evidenciu potvrdil samotný predajca obleku; súd preto nemal dôvod z neho nevychádzať ako z potvrdenia o kúpe a cene. Navrhovateľ v konaní uniesol dôkazné bremeno, keď preukázal, že škoda na nohaviciach od obleku mu vznikla vecou použitou pri prevádzkovej činnosti odporcu, za ktorú je odporca zodpovedný. Nepreukázal však požadovanú výšku škody, ktorú súd ustálil sám s poukazom na vykonané dôkazy. Navrhovateľ si v konaní popri žalovanej istine uplatňoval aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 25.6.2008 do zaplatenia. Nárok na úrok z omeškania od uvedeného dátumu zdôvodňoval tým, že náhradu škody uplatnil priamo v prevádzke odporcu dňa 24.6.2008 u jeho zamestnancov. Nestotožnil sa s tvrdeniami navrhovateľa, a mal za to, že náhradu škody je poškodený povinný uplatniť preukázateľne priamo u škodcu. Odporca nebol dňa 24.6.2008 prítomný v prevádzke I. G., nemohol sa teda dozvedieť o uplatňovanom nároku. V písomnej výzve na náhradu škody zo dňa 22.10.2008 sa navrhovateľ odvolával na osobné stretnutia s odporcom (ihneď po udalosti, resp. dňa 2.7.2008), ich uskutočnenie však nijako nepreukázal. Konkrétny dátum osobného stretnutia účastníkov nepotvrdili ani výpovede svedkov. Súd preto vychádzal z výzvy právnej zástupkyne navrhovateľa zo dňa 22.10.2008, ktorá sa preukázateľne dostala do sféry dispozície odporcu, nakoľko na ňu odpovedala vtedajšia právna zástupkyňa odporcu JUDr. Tkáčová. Keďže navrhovateľ nevedel hodnoverne preukázať dátum doručenia tejto výzvy odporcovi, pre uplatnenie úroku z omeškania súd vzal za rozhodný dátum spísania odpovede na výzvu navrhovateľa zo dňa 17.11.2008. V daný deň totiž odporca preukázateľne vedel o základe, aj o výške navrhovateľom uplatneného nároku na náhradu škody. Pokiaľ si svoju povinnosť zo zodpovednosti za škodu voči navrhovateľovi nesplnil, dostal sa s jej plnením počnúc dňom 18.11.2008 do omeškania. Súd preto priznal navrhovateľovi spolu s istinou aj úrok z omeškania vo výške 6,5 % ročne (výška diskontnej sadzby Národnej banky Slovenska bola ku dňu 18.11.2008 3,25 %) od 18.11.2008. Vo zvyšku uplatňovaného úroku z omeškania nárok navrhovateľa preto tiež zamietol. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 420 ods. l, § 420a ods. l, 2, 3, § 442 ods. 1, § 443, § 517 ods. l veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 132 O.s.p., § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Napokon si súd prvého stupňa vymienil, že o náhrade trov konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým bol návrh zamietnutý (v istine presahujúcej sumu 55,-- € a v časti presahujúcej priznaný úrok z omeškania), podal včas odvolanie navrhovateľ dôvodiac ustanovením § 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/ O.s.p. (v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Súd prvého stupňa pochybil, keď vykonával zbytočné a siahodlhé dokazovanie vo veci, aj keď bol právny základ od začiatku nesporný. Išlo o objektívnu zodpovednosť odporcu a súd takýmto postupom preniesol takmer všetko dôkazné bremeno na navrhovateľa. Povinnosťou navrhovateľa v tomto prípade malo byť len to, aby dostatočne preukázal vznik škody a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a poškodením veci. Práve odporca sa mal vyviňovať z tejto zodpovednosti. Súd prvého stupňa pochybil, keď výšku škody v sume 55,-- € oprel o vyjadrenie predajcu a len vo vzťahu k nohaviciam a nie aj saka a vesty, keď tieto poškodené neboli. Súd nevzal do úvahy skutočnosť, že oblek kupoval ako celok, pričom sako, ako aj vesta sú bez nohavíc nepoužiteľné; rovnaké nohavice sa už nepredávajú. Poškodením nohavíc došlo k znehodnoteniu obleku ako celku v sume 4.990,-- Sk (165,64 €), v ktorej sume oblek kúpil. Poškodením nohavíc už nemá v majetkovej sfére kompletný oblek. Priznanie len časti žalovanej sumy za novú vec, ktorá bola zakúpená ako celok, je nielen donucovaním navrhovateľa, ale dokonca aj akýmsi trestom. Pripustením takého postupu je možné donucovať poškodené osoby aj k tomu, aby nosili zaplátané nohavice k úplne novému obleku a pod., čo sa nesporne prieči účelu zákona. V zmysle ustanovenia § 442 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda. Či ide o skutočnú škodu treba posúdiť vždy podľa konkrétnych okolností. Za skutočnú škodu u veci, ktorá bola poškodená alebo zničená treba považovať napr. hodnotu nákladov vynaložených na zadováženie tejto veci alebo na zhotovenie jej kópie. V uvedený deň mal na sebe oblečený prvýkrát nový oblek, išlo o spoločenský oblek, ktorý nie je možné kombinovať. Nohavice tvoria neoddeliteľnú súčasť veci - obleku, bez nich nie je možné oblek používať. Súd prvého stupňa pochybil aj v tom, že úroky z omeškania mu priznal až odo dňa, keď právna zástupkyňa odporcu reagovala na výzvu navrhovateľa. Tým, že škodu namieste uplatnil u zamestnancov odporcu, splnil si svoju povinnosť. Úroky z omeškania mal súd priznať už od 25.6.2008. Nenesie zodpovednosť za to, že odporca nezabezpečil, že sa v čase jeho návštevy v reštaurácii nenachádzala žiadna zodpovedná osoba, ako mu to ukladá zákon č. 455/1991 Zb. alebo zákon č. 634/1992 Zb., čo súd vôbec nezobral do úvahy. Prijatím takéhoto výkladu súdu by navrhovateľ musel znášať škodu, ktorá mu vznikla prostredníctvom protiprávneho postupu odporcu, čo je záver absurdný, scestný a hlavne sa prieči akejkoľvek logike a spravodlivosti. Prijatím takého záveru by u živnostníkov, ktorí zamestnávajú ľudí na výkon práce, a sami nepracujú, by v prevažnej väčšine prípadov nebolo možné škodu vôbec uplatniť, resp. len s nepomernými ťažkosťami. Odvolaciemu súdu navrhol preto priznať mu náhradu škody v plnom rozsahu a 9 % úrok z omeškania ročne od 25.6.2008 do zaplatenia z celej žalovanej sumy. Odporca odvolanie nepodal, k odvolaniu navrhovateľa sa nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2013, ďalej len O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžadoval to dôležitý verejný záujem). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 23. januára 2013 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (vo výroku, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa v istine a v úrokoch z omeškania) potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ako správnymi dôvodmi, rozsudok odvolacieho súdu už iné dôvody neobsahuje (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.). Pre správnosť dôvodov napadnutého rozsudku odvolací súd však považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z neho vyvodil správne skutkové závery a vec aj správne posúdil po právnej stránke. Navrhovateľ v odvolaní neuvádzal žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by boli spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie. Súd prvého stupňa sa pri rozhodovaní vyporiadal so všetkými relevantnými právnymi skutočnosťami, rozsudok obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p. Odvolací súd dospel k tomu právnemu záveru, že navrhovateľ neuniesol už svoju základnú povinnosť tvrdenia a síce v tom, či jednotlivé časti pánskeho obleku treba (nutne) považovať za súčasť obleku alebo za príslušenstvo a v tejto súvislosti či poškodením jednej časti je poškodený celý oblek. Je notorietou, že za súčasť veci sa považuje všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, žeby sa tým vec znehodnotila (§ 120 ods. l Občianskeho zákonníka). Súčasť veci patrí k (hlavnej) veci a tvorí s ňou jeden celok, súčasť veci sa riadi právnym režimom (hlavnej) veci; zásadne teda súčasť veci nemôže byť samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov. Právne úkony týkajúce sa veci, týkajú sa v celom rozsahu aj jej súčasti. Príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali (§ 121 ods. l Občianskeho zákonníka). Príslušenstvom veci sú teda také veci, ktoré v právnom zmysle majú charakter samostatných vecí a z rozhodnutia ich vlastníka, ktorý je súčasne vlastníkom hlavnej veci, sú tieto určené na to, aby sa trvale užívali s hlavnou vecou. Hlavná vec a tiež príslušenstvo veci sú samostatnými vecami vo vlastníctve tej istej osoby. Právne úkony týkajúce sa hlavnej veci sa zásadne vzťahujú aj na jej príslušenstvo. Kritériom pre takéto rozlíšenie (či časť veci tvorí súčasť hlavnej veci alebo jej príslušenstvo) v prejednávanej veci nohavice od pánskeho obleku, je rozhodujúce, z akého materiálu bol pánsky oblek vyhotovený, strih saka, vesty, farba obleku, zapínanie saka, účel použitia pánskeho obleku. V prípade bežného pánskeho obleku jednotlivé časti (sako, vesta, nohavice) všetky tvoria príslušenstvo obleku. Poškodením jednej časti sa nestráca využiteľnosť ostatných častí tvoriacich pánsky oblek, nevylučuje sa použitie (používanie) ostatných častí obleku pri zachovaní možnosti kombinácie s iným oblečením, napr. poškodením nohavíc nie je vylúčené používanie saka s inými nohavicami rovnakej kvality alebo nohavicami patriacimi do kategórie športovej elegancie; na druhej strane poškodenie saka nevylučuje použitie nohavíc v inej kombinácii ostatných častí oblečenia. Navrhovateľ vyššie uvedené rozhodujúce kritérium pre vyvodenie jednoznačného záveru o tom, že poškodené nohavice tvorili súčasť obleku, nepreukázal, ani len netvrdil; že celý jeho oblek (sako, vesta, nohavice) bol vyhotovený z takého materiálu, farby, osobitného strihu, osobitného zapínania saka, vesty, ktorého jednotlivé časti nemožno kombinovať s inými časťami, s časťami iného pánskeho obleku, bez toho, aby sa tým nenarušil účel jeho použitia, trendovosť, estetika, úroveň celkového oblečenia; že teda poškodenie jednej časti obleku (nohavíc) vylučuje použitie ostatných častí obleku (vesty, saka). Nestačí len všeobecne tvrdiť, že nohavice, sako, vesta predstavujú (vždy) súčasť pánskeho obleku. Znamená to potom, že poškodené nohavice boli príslušenstvom pánskeho obleku navrhovateľa, že ostatné časti obleku (sako, vesta) sú použiteľné v kombinácii s inými nohavicami rovnakého, resp. podobného materiálu, resp. s nohavicami patriacimi do kategórie športovej elegancie. Iná situácia by bola (jednoznačne) u pánskeho obleku napr. žaket, frak, smoking, kde jeho jednotlivé časti (už bez ďalšieho), vzhľadom na použitý materiál, farbu, strih, účel použitia, tvoria súčasť pánskeho obleku, o čo ale v prejednávanej veci nejde. Napokon navrhovateľ neuvádzal také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o tom, že je daný odvolací dôvod uvedený v ustanovení § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. (§ 221 ods. l O.s.p.). Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp.zn. 5Cdo 218/2009, 3Cdo 51/2011, 7Cdo 56/2011). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.). V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.