Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/286/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108237409 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1108237409.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: F. Z. Q. L. D. P. H. Q. , bytom G., N. Č.. X, zastúpený JUDr. Libušou Dočkalovou, advokátkou v Bratislave, Lachova č. 32, proti odporcovi: I. G. F. D. X. F. H. , naposledy bytom G., U. Č.. X, zastúpený opatrovníkom S. Č. G. - N. S., G., I. J. Č.. XX, o zaplatenie sumy 8.099,32 €, s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 8. apríla 2011, č.k. 25 C 14/2009-86, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo dňa 8.4.2011, č.k. 25 C 14/2009-86, zamietol návrh. Pôvodne označená navrhovateľka Z.. Z. U. sa návrhom na začatie konania zo dňa 11.11.2008 domáhala uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť jej istinu v sume 8.099,32 € (244.000,-- Sk) spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % z dlžnej sumy od 25.4.2007 do zaplatenia titulom zmluvnej pokuty za porušenie právnej povinnosti. S odporcom uzavrela dňa 15.4.2008 zmluvu o poskytovaní právnych služieb za účelom zabezpečenia predaja nehnuteľnosti špecifikovanej v zmluve, na báze exkluzivity navrhovateľky. Odporca dojednania zmluvy nedodržal, nakoľko nehnuteľnosť previedol na kupujúceho bez vedomia navrhovateľky, čím jej vzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 6 % z kúpnej ceny 162.650,20 € (4.900.000,-- Sk) v sume 9.759,01 € (294.000,-- Sk). Odporca navrhovateľke dňa 13.10.2008 uhradil časť zmluvnej pokuty v sume 1.659,70 € (50.000,-- Sk), avšak jej zvyšok v sume 8.099,32 € do podania návrhu nezaplatil. Podaním zo dňa 8.12.2008 právna predchodkyňa navrhovateľa zobrala návrh v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 3.319,40 € (100.000,-- Sk) späť dôvodiac, že odporca túto sumu navrhovateľke uhradil. Súd preto uznesením zo dňa 6.4.2009, č. k. 25 C 14/2009-32, konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 3.319,40 € zastavil. Podaním zo dňa 5.1.2009, doplneným dňa 9.1.2009, pôvodná navrhovateľka súdu oznámila, že zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 22.12.2008 postúpila pohľadávku voči odporcovi na F. Z., ktorý tak vstúpil do konania na jej miesto. Vzhľadom na obsah zmluvy o postúpení pohľadávky a súhlas F. Z. so vstupom do konania ako účastník na strane navrhovateľa, súd uznesením zo dňa 20.8.2009, č. k. 25 C 14/2009-34, postupom podľa ustanovenia § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. rozhodol, že pôvodne označená navrhovateľka Z.. Z. U. z konania vystúpi a na jej miesto ako navrhovateľ vstúpi F. Z.. Odporca je na adrese trvalého pobytu neznámy. Súd vykonal šetrenie pobytu odporcu pomocou Registra obyvateľov Slovenskej republiky, lustráciou v registri Sociálnej poisťovne, dopytom Mestskej časti G. - N. S., Ústrednej evidencie väzňov ZVJS SR, avšak nepodarilo sa mu zistiť inú adresu pobytu odporcu ako je uvedená v súdnom spise. Preto uznesením zo dňa 19.11.2010, č. k. 25 C 14/2009-67, ustanovil odporcovi opatrovníka pre celé konanie. Súd pojednával v neprítomnosti odporcu a jeho opatrovníka, ktorý súhlasil s konaním a rozhodnutím v jeho neprítomnosti, a vzhľadom na súhlas navrhovateľa aj v neprítomnosti jeho právnej zástupkyne podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Súd prvého stupňa tak rozhodol po tom, ako mal preukázaný nasledovný skutkový stav veci. Právna predchodkyňa navrhovateľa uzavrela s odporcom dňa 19.5.2008 zmluvu o poskytovaní právnych služieb, ktorej predmetom bolo poskytovanie právnych služieb odporcovi pri predaji nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území N. S., vedených v LV č. XXXX, za dohodnutú kúpnu cenu 4.900.000,-- Sk (162.650,20 €). Účastníci si dohodli za vykonanie predmetu zmluvy odmenu podľa čl. III. vo výške 6 %, a to i v prípade dohody nižšej kúpnej ceny. Súčasne sa v tomto článku dojednali na exkluzívnom práve navrhovateľky zabezpečiť predaj nehnuteľností záujemcovi o kúpu. Pre prípad odstúpenia klienta od zmluvy bol odporca povinný uhradiť náklady spôsobené advokátskej kancelárii navrhovateľky, a to na základe vyčíslenia nákladov a dohodnutej výške provízie, pričom ako zmluvnú pokutu sa dohodli na sume rovnajúcej sa zmluvnej odmene počítanej podľa čl. III. Odporca uhradil pôvodnej navrhovateľke dňa 13.10.2008 sumu 50.000,-- Sk (1.659,70 €). Podľa poznámky na pokladničnom príjmovom doklade (č.l. 7) išlo o prvú časť zmluvnej pokuty; dňa 25.11.2008 odporca zaplatil ďalšiu časť v sume 100.000,-- Sk (3.319,39 €). Pôvodná navrhovateľka ako postupca zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 22.12.2008 postúpila pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o právnej pomoci vo zvyšku v sume 144.000,-- Sk (4.779,92 €) na F. Z. ako postupníka, pričom túto skutočnosť oznámila odporcovi listom datovaným rovnakým dátumom. K odstúpeniu od zmluvy zo strany odporcu nedošlo, odporca počas platnosti zmluvy predal nehnuteľnosť tretej osobe bez vedomia Z.. Z. U.. Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach s poukazom na ustanovenie § 132 O.s.p. Zmluvná pokuta upravená v § 544 Občianskeho zákonníka je chápaná ako zabezpečovací prostriedok, ako objektívny dôsledok nesplnenia určitej zmluvne dohodnutej povinnosti. Na jej platné dojednanie sa vyžaduje písomná dohoda zmluvných strán, v ktorej musí byť určená výška zmluvnej pokuty alebo aspoň spôsob jej určenia. Zároveň je však potrebné, aby z dojednania o zmluvnej pokute vyplývalo, akú konkrétnu povinnosť zmluvná pokuta zabezpečuje. Platnosť dohody o zmluvnej pokute je napokon podmienená všeobecnou požiadavkou zákona na určitosť a zrozumiteľnosť akéhokoľvek právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V danej veci dôvodnosť návrhu navrhovateľa nepochybne závisí od posúdenia základnej otázky, a to, či obsah dojednania o zmluvnej pokute obsiahnutý v článku IV. bod 4 zmluvy o poskytovaní právnych služieb je v zmysle ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka určitý alebo je neurčitý a z tohto dôvodu je platný alebo nie. Keďže neplatnosť právneho úkonu je neplatnosťou absolútnou, súd je povinný na ňu prihliadať vždy, a to bez ohľadu na to, či niektorý z účastníkov v priebehu konania alebo pred začatím konania absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu namieta alebo jeho neplatnosť žiada vysloviť určovacou žalobou. Z obsahu dojednania zmluvnej pokuty sa dá pochybovať o tom, na aký prípad porušenia právnej povinnosti dopadala. Z článku IV. bod 4 zmluvy totiž nie je zrejmé, aká konkrétna zmluvná povinnosť je uvedenou sankciou zabezpečovaná. Použitím výkladu by sa dalo vyvodiť, že zmluvná pokuta sa viaže na odstúpenie klienta, t.j. odporcu od zmluvy o poskytovaní právnych služieb. Pokiaľ by tomu tak bolo, súd dôvodil, že odstúpenie od zmluvy nie je porušením zmluvnej povinnosti, ale výkonom práva, a preto nemôže byť ako také sankcionované zmluvnou pokutou (k tomu aj R 58/2001 ZSP). Ak teda prejavy vôle účastníkov zmluvy smerovali k dohode o zmluvnej pokute pre odstúpenie odporcu od zmluvy, takéto dojednanie je neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom, pretože § 544 Občianskeho zákonníka spája zmluvnú pokutu s porušením povinnosti, a nie so zánikom záväzkom, či už jeho zrušením alebo odstúpením od zmluvy. V prípade platného odstúpenia od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušuje. V takom prípade je potom vylúčené, aby zo strany účastníkov zmluvy došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti a vzniku práva na zaplatenie zmluvnej pokuty. Navrhovateľ však odvodzoval nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty tvrdiac, že mu naň vznikol nárok z dôvodu porušenia práva exkluzivity, keď na úkony spojené s prevodom nehnuteľnosti odporca využil služby inej osoby, a to bez vedomia právnej predchodkyne navrhovateľa, čím naplnil predpoklady na vznik nároku na zmluvnú pokutu. Táto skutočnosť však z obsahu zmluvy nevyplýva. Povinnosť zaplatenia zmluvnej pokuty totiž nie je viazaná na porušenie nejakej konkrétnej právnej povinnosti zo strany odporcu, tobôž nie na porušenie práva exkluzivity, ako sa mylne domnieva navrhovateľ. Ak navrhovateľ vyvodzuje zmluvnú pokutu dohodnutú podľa článku IV. bod 4 zmluvy od odkazu tohto článku na článok III. bod 1 zmluvy, ktorej obsahom je aj dojednanie o práve exkluzivity, súd dôvodil, že predmetný odkaz sa netýka porušenia právnej povinnosti, ale spôsobu určenia výšky zmluvnej pokuty. Podľa názoru súdu prvého stupňa táto nie je určito stanovená. Zo slovného spojenia "zmluvná odmena 6%" totiž nie je zrejmé, z akého základu sa má vypočítať. Preto dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v zmluve o poskytovaní právnych služieb nebolo dojednaním jasným, určitým a zrozumiteľným, preto nespĺňalo požiadavky Občianskeho zákonníka kladené na právne úkony, keďže tak výška zmluvnej pokuty, ako aj zmluvná povinnosť, pre prípad porušenia ktorej bola zmluvná pokuta dojednaná, nespĺňali požiadavky určitosti (v tejto súvislosti zdôraznil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. M Obdo V 4/2003). Súd preto nemohol zaviazať odporcu na zaplatenie žalovanej sumy a návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Na tento záver nemá vplyv to, že odporca navrhovateľovi dobrovoľne čiastočne plnil, z ktorej skutočnosti právna zástupkyňa navrhovateľa vyvodila záver, že svoj záväzok odporca uznal. Pre uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka je totiž potrebná písomná forma, ako aj uznanie záväzku čo do výšky a dôvodu. Z obsahu spisu však taký uznávací prejav odporcu nevyplýva. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 544 ods. 1, 2, § 37 ods. l, § 39 Občianskeho zákonníka. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, keďže odporcovi žiadne trovy nevznikli, ani si ich neuplatňoval. Pokiaľ ide o späťvzatie návrhu v časti týkajúcej sa zaplatenia 3.319,40 € neboli zistené podmienky, na podklade ktorých by patrila navrhovateľovi v tejto časti konania náhrada trov podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., keďže návrh ako taký, bol súdom posúdený ako nedôvodný. Na tejto skutočnosti nič nemení to, že odporca dobrovoľne určitú peňažnú čiastku plnil. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie navrhovateľa dôvodiac tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p.). Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa v tom, že dojednanie o výške zmluvnej pokuty je neurčité, nakoľko údajne zo spojenia zmluvná odmena 6 % nie je zrejmé, z akého základu sa má vypočítať. V zmluve o poskytovaní právnych služieb uzavretej medzi pôvodnými účastníkmi konania dňa 19.5.2008 bola v bode 2. čl. II. dohodnutá výška kúpnej ceny nehnuteľnosti v sume 4.900.000,-- Sk, ku ktorej sa viaže výška zmluvnej odmeny 6 % v čl. III. zmluvy. Táto suma ako základ pre výpočet zmluvnej odmeny je uvedená v zmluve ako jediná a z hľadiska bežnej praxe realitných kancelárií, ktoré za realizáciu obchodu stanovujú províziu určenú percentuálne z hodnoty nehnuteľnosti, je nezameniteľná s akýmkoľvek iným údajom. Pre prípad odstúpenia od zmluvy o poskytovaní právnych služieb sa odporca zaviazal zaplatiť jej právnej predchodkyni zmluvnú pokutu vo výške rovnajúcej sa zmluvnej odmene dohodnutej podľa čl. III. Evidentne ani sám odporca nepopieral nárok (pôvodnej) navrhovateľky na zmluvnú odmenu za poskytnuté právne služby, pretože dlh sčasti zaplatil vo dvoch splátkach, v dôsledku čoho došlo aj ku zmene návrhu. V návrhu na začatie konania sa uvádza konkrétny výpočet zmluvnej odmeny, z ktorého je zrejmé, akým spôsobom bola vypočítaná dlžná suma. Zmluva o poskytovaní právnych služieb zo dňa 19.5.2008 je právne relevantná, konkretizuje práva a povinnosti účastníkov oboch zmluvných strán a zaväzuje ich. Jej účastníci v bode 3. čl. IV. konštatujú, že si zmluvu prečítali, jej obsah im je jasný a zrozumiteľný, zaväzujú sa ju rešpektovať a na znak súhlasu s jej obsahom ju slobodne a vážne vlastnoručne podpísali. Odporcovi teda bola známa jeho povinnosť, akceptoval následky nedodržania záväzku. V priebehu uzavretia zmluvy, ani neskôr sa odporca vôbec nedovolával neplatnosti právneho úkonu, nepopieral existenciu svojich zmluvných záväzkov. Zdôraznil, že sumu 100.000,-- Sk, o ktorú sa znížil základ istiny, odporca zaplatil ešte jeho právnej predchodkyni v mesiaci november 2008, súc si pritom vedomý svojich zmluvných záväzkov a existujúcej dohody medzi zmluvnými stranami s poukazom na čl. III. zmluvy. Súd prvého stupňa na jednej strane nerešpektoval dohodu zmluvných strán a na druhej strane ani ustanovenia § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Aj vo vysvetlivkách k ustanoveniu § 37 Občianskeho zákonníka je uvedené, že právny úkon je len vtedy nezrozumiteľný, ak jeho obsah je vyjadrený tak nejasne, že ani pomocou výkladu v zmysle ustanovenia § 35 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka nemožno ustáliť, čo sa ním chcelo vyjadriť. Zmluvná odmena bola medzi účastníkmi riadne dojednaná a ani jedna zo zmluvných strán nemala pochybnosti o tom, na čom sa dohodli; spôsob jej určenia je jednoznačný. Zmluvná pokuta sa viaže k porušeniu práva exkluzivity, ktoré bolo medzi účastníkmi dohodnuté v čl. III. zmluvy. Za odstúpenie odporcu od zmluvy sa považuje porušenie práva exkluzivity, ku ktorému sa odporca zaviazal. Keďže odporca svoj záväzok nedodržal a nehnuteľnosti predal mimo a bez vedomia jeho právnej predchodkyne, tým akoby odstúpil od zmluvy, pretože právna predchodkyňa už nemohla realizovať úkony smerujúce k predaju nehnuteľností, na ktoré sa zaviazala. Odporca neodstúpil od zmluvy v predpísanej forme, preto toto odstúpenie nemá charakter odstúpenia s poukazom na ustanovenie § 448 ods. l, 2 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že v zmluve o poskytovaní právnych služieb nebolo dohodnuté odstúpenie od zmluvy žiadneho účastníka, a teda ani jeho okolnosti a podmienky. Je nesporné, že jeho právna predchodkyňa, advokát, nevykonáva činnosť v prospech tretích subjektov bezodplatne, ale jej činnosť je honorovaná a výška odmeny je spravidla dohodnutá v zmluve. Správaním sa odporcu vznikla jeho právnej predchodkyni majetková ujma, ktorá predstavuje stratu majetkového prínosu, ktorý mohla od odporcu očakávať pri obvyklom slede udalostí, keby odporca neporušil právo exkluzivity a neuzavrel obchod mimo nej. Odporca vedome zmaril činnosť jeho právnej predchodkyne, na ktorú ju splnomocnil, smerujúcu k predaju nehnuteľností v zmluve označenej. Pokiaľ sa odporca rozhodol ďalej nevyužívať služby právnej predchodkyne, porušil tým zmluvu a v dôsledku toho spôsobil škodu; ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi, je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia - peniazmi. Je zrejmé, že rozhodujúcim ukazovateľom na stanovenie výšky škody je dohodnutá výška odmeny, ktorú je odporca povinný zaplatiť ako ušlý zisk. Za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom. Ide o také konanie, ktoré síce neodporuje zákonu ani v jeho užšom zmysle, ale ktoré poškodzuje záujmy fyzických alebo právnických osôb spôsobom, ktorý sa vo všeobecnosti medzi poctivými ľuďmi považuje za neprípustný. Ušlý zisk je aj akákoľvek strata na zárobku či odmene, ak poškodený nemohol vykonávať činnosť vedúcu k dosiahnutiu prospechu, ktorý mu prislúcha a ktorého by sa mu dostalo v prípade, žeby škodná udalosť nenastala. V tejto súvislosti zdôraznil ustanovenie § 420, § 442 ods. l Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa svojím rozhodnutím spochybnil aj plnenie, ktoré už odporca na tom istom skutkovom a právnom základe poskytol a jeho právna predchodkyňa prijala. Súd prvého stupňa analyzoval zmluvu, zmluvnú pokutu a právne vzťahy ohľadom odstúpenia, o ktoré však on, ani jeho právna predchodkyňa, neopieral svoj nárok; mohol sa súd rovnako zaoberať aj náhradou škody, čo opomenul. Odvolaciemu súdu navrhol preto napadnutý rozsudok zmeniť a jeho návrhu vyhovieť; žiadal náhradu trov konania vzniknutých pred súdom prvého stupňa i pred odvolacím súdom, ktoré súčasne vyčíslil. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec (§ 212 ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.5.2013, ďalej len O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nemožno potvrdiť a ani zmeniť. Vo veci sú dané navrhovateľom uvádzané odvolacie dôvody vyplývajúce z ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), avšak z iných dôvodov ako navrhovateľ uvádzal. Totiž právna predchodkyňa navrhovateľa Z.. Z. U. svoj nárok odvíjala od zmluvy uzavretej s odporcom dňa 15.4.2008, ako to vyplýva z návrhu na začatie konania, avšak spolu s návrhom predložila zmluvu uzavretú s odporcom dňa 19.5.2008. Hoci mala byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy zo dňa 19.5.2008 (len) plná moc zo dňa 15.4.2008 (čl. IV. bod 6), spolu s návrhom na začatie konania a ani neskôr predložená nebola. Návrh na začatie konania je preto doteraz neúplný, nepresný; aj z ďalšieho dôvodu, keď navrhovateľka, neskôr jej právny nástupca, v ňom neuvádzala, presne akú povinnosť odporca porušil, v čom jeho povinnosť presne spočívala, z čoho vyplývala, kedy sa dozvedela o porušení povinnosti odporcom, ktorú nehnuteľnosť odporca previedol bez jej vedomia, na koho, za akých skutkových okolností sa tak stalo. Hoci tento nedostatok odstránený nebol, súd prvého stupňa konal a pri rozhodovaní vychádzal zo zmluvy zo dňa 19.5.2008 predloženej pôvodnou navrhovateľkou. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný návrhom a nemôže prisúdiť viac, niečo iné, konať o niečom inom, než čoho sa navrhovateľ domáha (§ 153 ods. 1, 2 O.s.p.). Už len tieto skutočnosti odôvodňujú zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa a vrátenia mu veci späť na ďalšie konanie (§ 221 ods. l písm. h/, ods. 2 O.s.p.). V ďalšom konaní súd prvého stupňa poskytne v prvom rade navrhovateľovi priestor na odstránenie vád návrhu naznačeným smerom, navrhovateľ predloží všetky právne úkony (v originále), o ktoré bude svoj opravený, doplnený, návrh (nárok) odvíjať. Opätovne súd vykoná úkony za účelom zistenia terajšieho pobytu odporcu, vykoná dokazovanie výsluchom účastníkov, predloženými listinnými dôkazmi; osobitne na okolnosť, či odporca od zmluvy odstúpil, resp. či porušil zmluvnú povinnosť a posúdi na to nadväzujúce právne dôsledky. Vykoná dokazovanie aj iné, potreba ktorého v konaní vyvstane (§ 120 ods. l O.s.p.). Rozsudok bude obsahovať všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p. Stručne, jasne a výstižne súd vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne i o náhrade trov konania pred súdom prvého stupňa i pred odvolacím súdom (§ 224 ods. 1, 3, § 142 a nasl. O.s.p.). V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.