Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/69/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108244081 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1108244081.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci navrhovateľa: N.. Y. U., B.. XX.X.XXXX, X. Z. X, X., zastúpený advokátom JUDr. Dušanom Daňovým, Nám. Martina Benku 15, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 12C 222/2008-83 zo dňa 16. novembra 2011, v pomere hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa o náhradu škody spôsobenej mu rozhodnutím o väzbe a nezákonným rozhodnutím prokurátora. Vychádzal zo zistenia, že voči navrhovateľovi bolo vznesené obvinenie pre trestný čin zneužívania informácií v obchodnom styku spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 , § 128 ods. 2 Trestného zákona a uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava I, č.k. Pv 488/98 - 1 zo dňa 29.10.1998 a dňa 8.4.2002 bola v uvedenej veci podaná na navrhovateľa obžaloba. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4To 28/07, právoplatným dňa 5.6.2007, bol navrhovateľ oslobodený spod obžaloby okresného prokurátora. Navrhovateľ bol vo väzbe od 2.7.1999 do 27.8.1999; v súvislosti s trestným konaním, ktorým navrhovateľovi vznikla škoda a nemajetková ujma, bolo vydané rozhodnutie pred 1.7.2004, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 514/2003 Z.z., a preto nárok navrhovateľa je v zmysle § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. potrebné posudzovať podľa zákona č. 58/1969 Zb. Prvostupňový súd sa zaoberal námietkou premlčania vznesenou odporcom a dospel k záveru, že je dôvodná. Podľa § 23 zákon č. 58/1969 Zb. sa navrhovateľ mohol domáhať náhrady škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej mu rozhodnutím o väzbe v súvislosti s trestným konaním, v lehote jedného roka od právoplatnosti oslobodzujúceho rozhodnutia, t.j. dňa 5.6.2007, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4To 28/07, ktorým bol navrhovateľ oslobodený spod obžaloby okresného prokurátora, podľa ktorej sa mal dopustiť trestného činu zneužívania informácií v obchodnom styku podľa § 128 ods. 2,4 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona, začala navrhovateľovi plynúť premlčacia lehota, ktorá v zmysle § 22 ods. 3 zákona č. 58/1969 Zb. po podaní žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhrady škody zo dňa 30.4.2008, doručenej odporcovi dňa 9.5.2008, prestala plynúť po dobu 6 mesiacov, do 9.11.2008 a uplynula dňa 5.12.2008. Preto ak navrhovateľ svoj nárok na súde uplatnil dňa 30.12.2008, urobil tak po lehote stanovej zákonom. Pokiaľ sa týka nároku navrhovateľa na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia, ktorým má byť opatrenie Okresnej prokuratúry Bratislava I, č. Pv 488/1998 zo dňa 2.11.1998, ktoré podľa názoru navrhovateľa bolo zrušené pre nezákonnosť rozhodnutím Krajskej prokuratúry Bratislava č. 2KPt 832/1998 - 199 dňa 24.2.2000 sa identicky súd zaoberal námietkou premlčania vznesenou odporcom a dospel k záveru, že je dôvodná. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia zrušujúceho rozhodnutia. V danom prípade sa navrhovateľ o škode z titulu ním označeného nezákonného rozhodnutia, dozvedel doručením opatrenia Okresnej prokuratúry Bratislava I, č. Pv 488/1998 zo dňa 2.11.1998, dňa 17.11.1998 a keď návrh na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia podal na súde dňa 30.12.2008, urobil tak po uplynutí subjektívnej aj objektívnej lehote stanovej zákonom. Základnou podmienkou pre uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa § 1 a § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. je zrušenie alebo zmena rozhodnutia príslušným orgánom pre nezákonnosť. Otázku nezákonnosti preto nie je možné riešiť ako otázku predbežnú. Rozhodnutie, ktorým bolo nezákonné rozhodnutie zrušené, musí byť právoplatné. V danom prípade navrhovateľ za nezákonné rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda, označil opatrenie Okresnej prokuratúry Bratislava I, č. Pv 488/1998 zo dňa 2.11.1998, ktoré podľa jeho názoru bolo zrušené pre nezákonnosť rozhodnutím Krajskej prokuratúry Bratislava č. 2KPt 832/1998 - 199 dňa 24.2.2000. Z rozhodnutia Krajskej prokuratúry Bratislava č. 2KPt 832/1998 - 199 dňa 24.2.2000, však súd zistil, že ním bolo pre nezákonnosť vzaté späť iné rozhodnutie, a to príkaz Okresnej prokuratúry Bratislava I, č.k. Pv 488/98- 133 zo dňa 10.12.1999, adresovaný Stredisku cenných papierov SR Bratislava, ul. 29 augusta č. 1/ A, Bratislava, na registráciu pozastavenia výkonu práva nakladať so zaknihovanými cennými papiermi emitenta Elektrovod Bratislava a.s., Čulenova 5, Bratislava, IČO: 0031379672, ISIN SK 1120001872 u 10 majiteľov a súčasne uvedeným majiteľom predmetných zaknihovaných akcií, bolo uložené aby sa zdržali akéhokoľvek konania vyplývajúceho z práv akcionára spojených s cenným papierom, najmä podieľať sa na zisku formou dividendy alebo tantiému, zúčastňovať sa na valnom zhromaždení, hlasovať na ňom, požadovať predstavenstvo o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia na prerokovanie navrhnutých záležitostí v lehote do 30.6.2000. Z dôvodu, že navrhovateľom označené rozhodnutie ako nezákonné nebolo zrušené pre nezákonnosť, nie je ani pri dodržaní lehoty na uplatnenie práva na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia, splnený základný predpoklad pre úspešnosť žaloby z titulu nezákonného rozhodnutia. Navrhovateľ za nesprávny úradný postup na pojednávaní dňa 16.11.2011 označil krivé obvinenie prokurátora zo dňa 2.11.1998, spod ktorého bol oslobodený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To 28/07 zo dňa 5.6.2007. Pripojeným trestným spisom OS BA I sp. zn. 1T 28/02 mal prvostupňový súd za preukázané, že voči navrhovateľovi bolo vznesené obvinenie pre trestný čin zneužívania informácií v obchodnom styku spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 , § 128 ods. 2 Trestného zákona, uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava I, č.k. Pv 488/98 - 1 zo dňa 29.10.1998, doručeným navrhovateľovi dňa 12.11.1998. Vznesenie krivého obvinenia prokurátora zo dňa 2.11.1998, zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1T 28/02 nevyplýva. Navrhovateľ sa o škode z titulu krivého obvinenia prokurátora spod ktorého bol oslobodený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To 28/07 zo dňa 5.6.2007, dozvedel doručením opatrenie Okresnej prokuratúry Bratislava I, č. Pv 488/1998 -1 zo dňa 29.10.1998, dňa 12.11.1998 a keď návrh na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu podal na súde dňa 30.12.2008, urobil tak po lehote stanovej zákonom, subjektívnej aj objektívnej. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol navrhovateľ, vytýkajúc súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie, keď jeho nárok posudzoval v zmysle zák. č. 58/1969 Zb. a nie podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Zastáva názor, že pre náhradu škody za väzbu sú rozhodujúce dve rozhodnutia, a to rozhodnutie o väzbe za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb. a rozhodnutie o oslobodení spod obžaloby za účinnosti zák. č. 514/2003 Z.z.. Ďalej v odvolaní uvádza „Rozsudok zamieta krivé obvinenie prokurátora a mylne počíta termín od vznesenia obvinenia. Samotné vznesenie obvinenia nemôže byť krivým obvinením.“ Súd sa nezaoberal vecným, neetickým postupom odporcu, ktorý vôbec neplnil povinnosti podľa zákona. Rozsudok sa priklonil vo všetkých otázkach k tvrdeniam odporcu najmä formálne procesným postupom, neakceptoval ani jednu požiadavku navrhovateľa. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie, výsledky ktorého náležite vyhodnotil a následne vo veci aj správne rozhodol. Navrhovateľ v odvolaní neuvádza také nové skutočnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu odvolaním napadnutého rozsudku, z dôvodu ktorého navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) v medziach daných odvolaním vec preskúmal podľa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (tento rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd v súlade so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že v predmetnom konaní sa navrhovateľ domáhal od odporcu: 1/ náhrady škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej mu rozhodnutím o väzbe v súvislosti s rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3 Nt 86/99 zo dňa 2.7.1999 /väzba trvala do 27.8.1999/ v súvislosti s trestným konaním, spod ktorého bol oslobodený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To 28/07 zo dňa 5.6.2007; 2./ škody z titulu nezákonného rozhodnutia, za ktoré označil opatrenie Okresnej prokuratúry Bratislava I č. Pv 488/1998 zo dňa 2.11.1998; 3/ škody z titulu nesprávneho úradného postupu prokurátora, za ktorý označil krivé obvinenie prokurátora zo dňa 2.11.1998, spod ktorého bol oslobodený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To 28/07 zo dňa 5.6.2007. Z ustanovenia § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2004, a ktorým bol zrušený zákon č. 58/1969 Zb., vyplýva, že zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi. Keďže k navrhovateľom tvrdenej škode malo dôjsť nezákonnými rozhodnutiami zo dňa 2.7.1999, 2.11.1998 a nesprávnym úradným postupom - krivým obvinením prokurátora zo dňa 2.11.1998 - t.j. pred 1. júlom 2004, správne prvostupňový súd vec posudzoval podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Pre právne posúdenie veci v zmysle § § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. nie je právne relevantné, kedy bolo rozhodnuté o oslobodení navrhovateľa spod obžaloby. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie. Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má voči štátu ten, na kom bola väzba vykonaná, ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené alebo ak bol spod obžaloby oslobodený. Podľa § 18 ods. 1, 2 zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť. Podľa § 22 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia. Najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom orgáne (§ 9 ods. 1), premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však po dobu šiestich mesiacov, neplynie. Podľa § 23 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody podľa prvej časti druhej hlavy (§§ 5 až 8 zákona) sa premlčí za rok odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť oslobodzujúce rozhodnutie alebo rozhodnutie, ktorým bolo trestné konanie zastavené. Prvostupňový súd vzhľadom na vykonané dokazovanie zistil skutkový stav veci v zmysle ust. § 153 ods. 1 O.s.p. v dostatočnom rozsahu. O návrhu rozhodol vecne správne, keď ho zamietol v celom rozsahu z dôvodu vznesenej námietky premlčania, ktorú oprávnene posúdil vzhľadom na jednotlivé uplatnené nároky navrhovateľa v zmysle § 22, § 23 vyššie citovaného zákona č. 58/1969 Zb. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa v tejto časti aj patričným spôsobom odôvodnil /§ 157 ods. 2, 3 Os.p./ a odvolací súd sa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v tejto časti v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Správny je aj právny záver prvostupňového súdu, že nárok na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia - Opatrenia Okresnej prokuratúry Bratislava I č. Pv 488/1998 by nebolo možné priznať aj z dôvodu, že toto rozhodnutie nebolo zrušené pre nezákonnosť, keď rozhodnutím Krajskej prokuratúry Bratislava č. 2KPt 832/1998 - 199 dňa 24.2.2000 bolo pre nezákonnosť vzaté späť iné rozhodnutie, a to príkaz Okresnej prokuratúry Bratislava I, č.k. Pv 488/98- 133 zo dňa 10.12.1999. Z tohto dôvodu preto nie sú splnené predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle § 4 ods. 1 zákona, keď otázku nezákonnosti rozhodnutia nie je možné riešiť ako otázku predbežnú. Správny je tiež záver súdu prvého stupňa, že sa nejedná o nesprávny úradný postup v prípade krivého obvinenia prokurátora zo dňa 2.11.1998, spod ktorého bol navrhovateľ oslobodený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4 To 28/07 zo dňa 5.6.2007, a preto nie je možné priznať nárok navrhovateľa z tohto dôvodu. Na potvrdenie správnosti tohto záveru, len odvolací súd dodáva, že nárok na náhradu škody spôsobenej vznesením obvinenia je nárokom na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nie nesprávnym úradným postupom /Pozri Rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25 Cdo 1487/2001, 25 Cdo 2060/2001/. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, keď navrhovateľ v zmysle § 205a ods. 1 O.s.p. neoznačil v odvolacom konaní žiadne nové skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa a s ktorými by sa tento nevysporiadal. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v tomto konaní plne úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal pretože v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. absentoval návrh na ich priznanie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.