KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Bratislava11. 3. 2013plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/478/2010 z 11. 3. 2013

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 11. marca 2013, sp. zn. 7Co/478/2010, ECLI:SK:KSBA:2013:1109200049.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/478/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109200049
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1109200049.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek
senátu JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľa: W. T., R. H. XX,
R., zastúpený : JUDr. Jozef Marko, advokát, Karpatská 18, Bratislava, proti odporcovi: Hlavné mesto
Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne nám. 1, Bratislava, o zaplatenie 5.527,68 EUR ( 166.527,-
Sk ) s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k.
10C 13/2009-80 zo dňa 4.10.2010

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 10C 13/2009-80 zo dňa
4.10.2010 p o t v r d z u j e .

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám právneho zástupcu 213,81 Eur na náhradu trov
odvolacieho konania, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom sú prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatit' navrhovateľovi sumu 4.967,10 EUR
spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5% ročne od 29.12.2008 do zaplatenia a nahradiť mu
trovy konania vo výške 331,50 EUR. Odporcu súčasne zaviazal navrhovateľovi nahradiť' trovy právneho
zastúpenia vo výške 1.054,70 EUR.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že návrhom doručeným súdu dňa 2.1.2009 sa navrhovateľ domáhal
voči odporcovi zaplatenia 166.527,-Sk ( 5.527,68 EUR ) s úrokom z omeškania vo výške 5 % zo
žalovanej sumy od 29.12.2008 až do zaplatenia. z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Návrh
odôvodnil tým, že je vlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa v meste Bratislava, okres Bratislava
IV, k.ú. Dúbravka- parcely registra „E" evidované na mape určeného operátu ako pozemok par. č.
1062 vo výmere 457 m2, par. č. 1063 vo výmere 12623 m2 a par. č. 1064 vo výmere 586 m2,
zapísané na LV pre k.ú. Dúbravka č. 2377, v katastri nehnuteľností vedenom Správou katastra pre
hlavné mesto SR Bratislava, pričom jeho spoluvlastnícky podiel dosahoval 1/30. Odporca je vlastníkom
nehnuteľností - stavieb, a to Požiarna zbrojnica a Mestská polícia v Dúbravke, ktoré sú postavené na
vyššie uvedených pozemkoch. Na základe grafickej identifikácie odporca užíva 10.785 m2 z uvedených
pozemkov. Odporca pritom nemá žiadny vlastnícky alebo vecnoprávny titul na užívanie pozemkov,
nakoľko medzi ním a navrhovateľom nebola nikdy uzavretá, či už nájomná zmluva alebo iná zmluva o
zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Za reálne užívanie pozemkov však odporca neplatí
navrhovateľovi žiadnu odplatu, čím dochádza na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu. Sám odporca
nechal vypracovať znalecký posudok na určenie všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností a na
jeho základe kalkuloval s kúpnou cenou za nehnuteľnosti vo výške 2.054,80,- Sk/m2, ktorú navrhovateľ
nerozporuje. Podľa názoru navrhovateľa je potrebné vychádzať z tejto hodnoty nehnuteľnosti a z



obvyklého nájomného za ich užívanie vo výške 231,61,- Sk/m2/rok. Ročná odplata by tak bola vo výške
2.497.913,80,- Sk. V prepočte na výšku spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa a uplatňované obdobie
od 23.12.2006 do 23.12.2008, pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi činí sumu 166.527,-Sk.

Odporca namietol výšku požadovanej úhrady za užívanie pozemkov, ktorá sa mu javí neprimeraná
vzhľadom na účel, na ktorý sa stavby na nej postavené využívajú. Keďže stavby plnia úlohy verejného
záujmu, úhrada odplaty vo výške navrhnutom navrhovateľom je v rozpore s dobrými mravmi. V
obdobných prípadoch, keď mesto užíva nehnuteľnosti, pod ktorými sú pozemky vo vlastníctve iných
subjektov (pozemky pod komunikáciami, verejnými priestranstvami, školami a pod.) hlavné mesto
uzatvára s vlastníkmi pozemkov nájomné zmluvy za cenu 0,33 EUR/m2/rok ( 10,-Sk/m2/rok ). Poukázal
na § 4 ods. 1, 2 zákona č. 66/2009 Zb., v zmysle ktorého ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto
zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku
pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby
právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou.

Súd uznesením zo dňa 28.4.2010 zastavil konanie v časti zaplatenia 560,58 EUR spolu s úrokom
z omeškania z tejto sumy vo výške 5 % ročne od 29.12.2008 do zaplatenia z dôvodu čiastočného
späťvzatia návrhu na začatie konania zo strany navrhovateľa. Tento návrh odôvodnil navrhovateľ tým,
že došlo k prevodu časti nehnuteľností - pozemkov, inému subjektu s účinnosťou odo dňa 11.1.2007.
Uznesením zo dňa 4.5.2010 súd pripustil zmenu žalobného petitu na sumu 4.967,10 EUR spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne od 29.12.2008 až do do zaplatenia a nahradiť odporcovi trovy konania.

Po vykonanom dokazovaní prvostupňový súd ustálil nasledovný skutkový stav:

Z výpisu z listu vlastníctva č. 847 zo dňa 30.5.2008 mal za preukázané, že odporca je vlastníkom
nehnuteľností uvedených v žalobe v podiele 1/30. Medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť,
že odporca v dobe od 23.12.2006 do 10.1.2007 užíval pozemky o rozlohe 10.785 m v spoluvlastníctve
navrhovateľa. Pozemky užíval bez právneho dôvodu. Rovnakým spôsobom užíval odporca aj ďalšie
pozemky v spoluvlastníctve navrhovateľa v období od 11.1.2007 do 23.12.2008 o rozlohe 9.662 m2. Na
uvedených pozemkoch sa nachádza stavba vo vlastníctve odporcu súp. č. 3084. ktorú užíva Mestská
polícia a je v nej umiestnená Požiarna zbrojnica.

Súd poukázala na ustanovenia § 451 ods. 1, 2; 456 a 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a konštatoval,
že Občiansky zákonník vymedzuje štyri formy bezdôvodného obohatenia, z ktorých na prejednávanú vec
možno aplikovať formu bezdôvodného obohatenia ako majetkového prospechu získaného plnením bez
právneho dôvodu. Medzi navrhovateľom a odporcom nikdy nedošlo k zmluvnému usporiadaniu vzťahov
týkajúcich sa špecifikovaných pozemkov vo vlastníctve navrhovateľa a stavby na nich stojacej vo
vlastníctve odporcu. Odporca užíval pozemky bez poskytnutia akéhokoľvek protiplnenia navrhovateľovi,
čím došlo na jeho strane odporcu k vzniku bezdôvodného obohatenia, ktoré je povinný vydať. Spornou
v konaní bola otázka výšky a rozsahu plnenia, ktoré je odporca povinný poskytnúť navrhovateľovi za
užívanie pozemkov v dobe od 23.12.2006 do 23.12.2008. Navrhovateľ vo svojom návrhu vychádzal z
hodnoty nehnuteľnosti - pozemkov vo výške 2.054,80 Sk/m2, ktorá bola stanovená znaleckým posudkom
č. 65/2006 vypracovaným na podnet odporcu, a z obvyklého nájomného za ich užívanie v sume
231,61 Sk/m2/rok. Naproti tomu odporca postavil svoju obranu na tvrdení, že úhrada žalovanej istiny z
titulu vydania bezdôvodného obohatenia je neprimerane vysoká, vzhľadom na účel, ktorému stavby vo
vlastníctve odporcu slúžia. Stavba, ktorú užíva Mestská polícia a je v nej umiestnená Požiarna zbrojnica
v katastrálnom území Dúbravka, slúži verejnému záujmu, preto by bola úhrada za užívanie pozemkov
požadovaná navrhovateľom neprimerane vysoká a v rozpore s dobrými mravmi. V obdobných prípadoch
keď mesto užíva nehnuteľnosti, pod ktorými sú pozemky vo vlastníctve iných subjektov, uzatvára s
vlastníkmi pozemkov nájomné zmluvy za cenu 0,33 EUR/m2/rok.

Súd pri určení výšky ceny za užívanie pozemkov vychádzal jednak z odborného stanoviska zo dna
7.2.2007, vyhotovenom B.. K. N., v ktorom vychádzajúc z ustálenej všeobecnej hodnoty 1 m2 pozemku
vo výške 2.054,80,-Sk bola stanovená cena nájmu sporných pozemkov (parc. č. 1062, 1063. 1064)



na 231,61 Sk/rok/m2. Z uvedenej všeobecnej hodnoty 1 m2 pozemku vychádzal aj samotný odporca.
Súd taktiež prihliadol na navrhovateľom predložený znalecký posudok č. 57/2010 zo dňa 23.4.2010,
ktorým bola opätovne určovaná všeobecná hodnota nájmu sporných nehnuteľností pre roky 2007 a
2008, a to vo výške 8,63/m2/rok. Pri prepočte konverzným kurzom tak výška nájmu pozemkov na 1
m2/rok predstavovala podľa tohto znaleckého posudku sumu vyššiu, ako navrhovateľ uplatnil návrhom
na začatie konania. Tvrdenie odporcu, že stavba nachádzajúca sa na sporných pozemkoch slúžila
verejnému záujmu, a preto by bolo v rozpore s dobrými mravmi uhrádzať nájom za užívanie pozemkov vo
výške špecifikovanej v návrhu na začatie konania, je podľa názoru sudu irelevatné. Stavba, ktorú užíva
Mestská polícia a je v nej umiestnená požiarna zbrojnica síce slúži verejnému účelu, ale nevzťahuje
sa to na samotný pozemok, na ktorom sa stavba nachádza. Navrhovateľ nie je subjektom povinným
akýmkoľvek spôsobom znášať bremeno verejného záujmu za užívanie nehnuteľnosti v jeho vlastníctve
a má nárok na primeranú náhradu bez ohľadu na to, kto a na aký účel užíva tieto pozemky. Je to práve
odporca, ktorý je povinný plniť verejné funkcie a na tento účel zároveň disponuje zverenou právomocou
a prostriedkami z verejných zdrojov. Pri vydaní bezdôvodného obohatenia sa vychádza zo všeobecnej
hodnoty plnenia, a nie zo symbolickej, tak ako to navrhol odporca (00,33 EUR/m2 ). Súd pri výpočte
rozsahu vydania bezdôvodného obohatenia vychádzal zo sumy nájmu pozemku 231,61 Sk/m2/rok.
Výpočet priznanej sumy vychádzal zo súčinu užívanej výmery (do dňa 11.1.2007 10.785 m2 a po tomto
dátume a predaji časti sporných pozemkov vo výmere 9.662 m.2), výšky nájomného za 1 m2/rok ( 231.61
Sk) a počtu dní užívania nehnuteľnosti. Takto zistená suma bola vydelená počtom dní v roku, pričom
súd následné z celkovej sumy vyčlenil sumu pripadajúcu na podiel navrhovateľa na nehnuteľnosti vo
výške 1/30.

Podľa § 517 ods. 1 OZ, veta prvá súd súčasne priznal navrhovateľovi úrok z omeškania, ktorý si
navrhovateľ uplatnil vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy odo dňa 29.12.2008, a ktorá je v súlade s
§ 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., t.j. vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou
Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. O náhrade trov konania súd
rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov
konania voči odporcovi, ktorý v konaní úspech nemal. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného
súdneho poplatku v sume 331,50 Eur a z trov právneho zastúpenia v sume 1 057,98 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal odporca odvolanie podaním zo dňa 10.11.2010. Namietol, že nájmu je
neprimeraná účelu a je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 OZ. V takýchto istých prípadoch,
je priemerná cena 10,-Sk/m2/rok, čo považuje za primerané. Nie je vo finančných možnostiach
samosprávy uhrádzať také vysoké nájomné ako požaduje navrhovateľ. Aj novoprijatý zákon č. 66/2009
Z.z., účinný od 1.7.2009, rieši obdobnú situáciu tak, že ak nemá vlastník stavby k pozemku pod stavbou
dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou v prospech vlastníka stavby
právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Je ochotný uhradiť navrhovateľovi za žalované obdobie za
užívanie pozemkov vo výmere 9 662 m2 podľa jeho podielu sumu 212,56 Eur pri cene 0,33 Eur/m2.
Navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že navrhovateľovi prizná sumu v uvedenej
výške s príslušným úrokom z omeškania.

K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa
8.12.2010. Poukázal na to, že odporca prakticky nepopiera právnu kvalifikáciu nároku navrhovateľa ako
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Odporca nie je subjektom v zmysle žiadneho právneho
predpisu, ktorý by mal na svoje náklady plniť verejné a verejnoprospešné funkcie. Pri bezdôvodnom
obohatení zákon vychádza zo všeobecnej hodnoty plnenia, ktorého výšku nemôžu určiť interné predpisy
a uznesenia odporcu. Odporca pritom akceptoval všeobecnú hodnotu pozemkov, ktoré užíva bez
právneho dôvodu, v zmysle znaleckého posudku č. 65/2006. Z tejto hodnoty bola znalcom ustálená
aj hodnota nájmu. Navyše odporca neplatí navrhovateľovi za užívanie žiadnu odplatu a na druhej
strane navrhovateľ platí odporcovi daň z nehnuteľnosti. Rovnaký právny názor ako prvostupňový súd
v napadnutom rozsudku zaujali okresné a aj krajské súdy vo viacerých konaniach, ktoré navrhovateľa
špecifikovali v odvolaní. Domáha sa preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne
správny a priznal mu náhradu za jeden úkon právnej služby.



Krajský súd ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 212 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2, postupom podľa § 156 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,
že nie sú splnené podmienky na zmenu a ani na zrušenie napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa
náležite zistil skutkový stav veci ( § 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje
rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.). S odôvodnením napadnutého rozsudku sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje ( § 219 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd považuje za potrebné len zdôrazniť, že v rozhodnom období (2006 až 2008) nebola právne
upravená odplata za užívanie cudzej veci a bolo to ponechané na vôli účastníkov tohto právneho vzťahu.
V prejednávanej veci odporca užíval pozemky vo vlastníctve navrhovateľa bez zmluvného krytia alebo
iného zákonného dôvodu, a za užívanie mu neposkytoval žiadnu protihodnotu. Tým vzniklo na jeho
strane bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný navrhovateľovi vydať podľa režimu upraveného v
ustanoveniach § 451 ods. 1,2 a 458 ods. 1 OZ. Výška všeobecnej hodnoty sporných pozemkov a z toho
odvodená výška nájmu sporných pozemkov, bola preukázaná znaleckými posudkami, ktorých správnosť
odporca nenamietal. Nie je preto žiadny právny dôvod, aby navrhovateľ platil odporcovi nájomné, ktoré
on považuje za primerané, t.j. len vo výške 212,56 Eur pri cene 0,33 Eur/m2. Takýto právny názor zaujal
Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd aj v iných obdobných veciach; napríklad 7Co/109/2010 a
4Co/289/2010.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p.

Navrhovateľ bol plne úspešný aj v odvolacom konaní a podľa § 142 ods. 1 O.s.p. má nárok na náhradu
trov konania. V odvolacom konaní mu vznikli trovy za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu.
Odvolací súd mu preto priznal podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. náhradu trov v čiastke 213,81 Eur
( tarifná odmena 170,97 Eur s paušálnou náhradou 7,21 Eur a 20 %-tná DPH 35,63 Eur ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 1109200049

  1. 4. 10. 2010Rozsudok Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 10C/13/2009 z 4. 10. 2010potvrdené
  2. 11. 3. 2013Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/478/2010 z 11. 3. 2013 (toto rozhodnutie)