Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/48/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109200742 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1109200742.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v R. v senáte zloženom z predsedníčky senátu C.. Y. E. a členiek senátu C.. L. C. a G.. R. R., v právnej veci navrhovateľa: C.. G. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, M., zast. C.. G.. C. W., advokátom, Z. W. s.r.o., sídlo F. 5, R., B.: XX XXX XXX, proti odporcovi: Z. poisťovňa, a.s., sídlo M. XX, R., B.: XX XXX XXX, o zaplatenie 2.136,36 eur s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu R. I č.k. XXC XX/XXXX-XXX, zo dňa XX.X.XXXX, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Krajský súd v R. rozsudok Okresného súdu R. I, č.k. XXC XX/XXXX-XXX, zo dňa XX.X.XXXX p o t v r d z u j e . Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 244,85 eur na náhradu trov odvolacieho konania v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa svojim rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.136,36 eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 27.8.2008 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 704,85 eur. Okrem toho odporcovi uložil povinnosť zaplatiť na náhradu trov štátu titulom vecných nákladov sumu 37,50 eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom z X.X.XXXX domáhal, aby súd svojim rozhodnutím zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 2.136,36 eur s prísl. s odkazom na zák. č. 381/2001 Z.z., a to z titulu náhrady škody, ktorá mu vznikla plnením poškodenej Y. R. na základe rozsudku Okresného súdu R. II., č.k. 2T XXX/XXXX, z X.XX.XXXX. Odporca žiadal návrh zamietnuť, a to s poukazom na argumentáciu uvedenú v jeho liste zo dňa XX.XX.XXXX, adresovanom navrhovateľovi. V uvedenom liste odporca uviedol, že rozsudkom Okresného súdu R. II, ktorý bol potvrdený rozhodnutím Krajského súdu v R., bol navrhovateľ zaviazaný uhradiť poškodenej Y. R. náhradu škody v celkovej výške 150.657,- Sk, ktorá pozostávala zo straty na zárobku vo výške 88.467,-Sk za obdobie od januára XXXX do decembra XXXX, z liečebných nákladov vo výške 20.590,-Sk a ďalších nákladov súvisiacich s liečbou vo výške 41.600,- 0Sk. Odporca nebol účastníkom trestného konania, preto nemal možnosť vyjadrovať sa k nárokovým položkám v prípravnom a ani v súdnom konaní. Ak by odporca pristúpil k plneniu v žalovanej výške, na strane navrhovateľa by boli splnené zákonné podmienky bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), nakoľko odporca by plnil bez právneho dôvodu, resp. z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Odporca už po právoplatnom rozhodnutí v trestnom konaní poškodenej Y. R. vyplatil bolestné vo výške 261.840,-Sk, sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1.690.110,-Sk, zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 30% vo výške 507.033,-Sk, prevozy a náklady spojené s liečením vo výške 32.627,-Sk, stratu na zárobku vo výške 53.670,-Sk, z čoho vyplýva, že poškodenej Y. R. boli odporcom preplatené všetky preukázané a oprávnené nároky. Súd vykonaným dokazovaním mal preukázané, že navrhovateľ ako vodič motorového vozidla zn. G. R. XXX CD s EČ.: BA XXX HU bol dňa XX.XX.XXXX účastníkom dopravnej nehody v R., keď nedal prednosť po prechode pre chodcov chodkyniam Y. R. a jej dcére maloletej A. R., ktoré v dôsledku dopravnej nehody utrpeli zranenia. Rozsudkom Okresného súdu R. II z X.XX.XXXX, č. k. 2T XXX/XXXX, v spojení s uznesením Krajského súdu v R. z XX.X.XXXX, č. k. XTo X/XXXX, právoplatným XX.X.XXXX, bol navrhovateľ uznaný vinným zo skutku vyššie opísanom, čím spáchal trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods.1, ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom do 31.12.2005 a podľa § 287 Tr. por. bol zaviazaný na náhradu škody voči poškodenej Y. R. vo výške 150.657,- Sk a náhradu trov poškodenej vo výške 4.947,- Sk. Odvolanie navrhovateľa Krajský súd v R. uznesením z XX.X.XXXX, č. k. XTo X/XXXX, zamietol. XXCo/XX/XXXX Na základe písomnej korešpondencie právneho zástupcu poškodenej, ktorý vyzval navrhovateľa najprv na úhradu 96.987,-Sk pod následkom súdnej exekúcie, keďže poisťovňa poškodenej na základe súdneho rozhodnutia zo sumy 150.657,-Sk dňa XX.X.XXXX uhradila len 53.670,-Sk a následnou korešpondenciou na úhradu 64.360,-Sk pod následkom súdnej exekúcie, keďže poisťovňa poškodenej dňa X.X.XXXX doplatila 32.627,-Sk. Na základe týchto výziev, navrhovateľ na účet poškodenej dňa 9.7.2008 uhradil 64.360,-Sk. Listom, ktorý nie je datovaný, avšak z písomnej odpovede odporcu je zrejmé, že mu bol riadne doručený dňa XX.X.XXXX, navrhovateľ na základe zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, rozsudku Okresného súdu R. II z X.XX.XXXX, č. k. 2T XXX/XXXX, v spojení s uznesením Krajského súdu v R. z XX.X.XXXX, č. k. XTo X/XXXX a na základe skutočnosti, že poisťovňa poškodenej zo sumy určenej v uvedených rozsudkoch plnila len do výšky 86.297,-Sk, zvyšnú sumu 64.360,-Sk poškodenej uhradil sám a vyzval odporcu na úhradu uvedenej sumy, čo odporca listom z XX.X.XXXX odmietol. Odporca plnenie odmietol poskytnúť v plnej výške z dôvodu, že v žiadnom štádiu trestného konania nemal možnosť vyjadrovať sa k nárokovým položkám, ktoré tvorili stratu na zárobku za obdobie od januára 2005 do decembra 2005 vo výške 88.467,-Sk, liečebné náklady vo výške 20.590,-Sk, ďalšie náklady súvisiace s liečbou vo výške 41.600,-Sk. Odporca plnil postupne, podľa preukázaných a oprávnených nárokov poškodenej za sťaženie spoločenského uplatnenia - zvýšenie o 30% dňa 21.5.2008 vo výške 507.033,- Sk, za prevozy a náklady spojené s liečením dňa 1.7.2008 vo výške 32.627,-Sk (navrhovateľ bol rozsudkom zaviazaný na 41.600,-Sk, pričom nepreukázané položky odporcom neboli uznané), za stratu na zárobku vo výške 53.670,-Sk (navrhovateľ bol rozsudkom zaviazaný na 88.467,-Sk, pričom v súdnom konaní boli nesprávne nároky za celkové obdobie práceneschopnosti načítavané i čo do výšky denného vymeriavacieho základu). Poukázal na ust. § 4 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z., podľa ktorého poistený má z poistenia právo, aby poisťovateľ za neho hradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody. Z ust. § 5 ods. 2 písm. a) zák. č. 381/2001 Z.z. vyplýva, kedy je poisťovateľ oprávnený plnenie z časti alebo úplne odmietnuť, ak poistený bez súhlasu poisťovateľa uzná povinnosť nahradiť škodu nad rámec poistného plnenia a ak poistený neposkytne poisťovateľovi potrebnú súčinnosť v súdnom konaní. Odporca svoju obranu oprel aj o čl. 11 ods. 2 písm. d) a i) Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla - XXXX/I (ďalej len H.), podľa ktorého poistený je povinný bez zbytočného odkladu poisťovni oznámiť, že proti nemu bol uplatnený nárok na náhradu škody, vyjadriť sa k požadovanej náhrade, jej výške a ak bolo začaté trestné stíhanie alebo konanie o priestupku zabezpečiť, aby bol poisťovateľ informovaný o priebehu a výsledkoch. Podľa uvedených poistných podmienok poistený má postupovať v súlade s pokynom poisťovateľa, najmä nemôže bez súhlasu poisťovateľa sa zaviazať k náhrade škody a bez súhlasu poisťovateľa uzavrieť súdny zmier. Proti rozhodnutiam príslušných orgánov, ktoré sa týkajú náhrady škody, je poistník povinný včas podať odvolanie a bez XXCo/XX/XXXX predchádzajúceho súhlasu poisťovateľa nemôže uznať alebo uspokojiť akýkoľvek nárok zo zodpovednosti za škodu. Zástupca odporcu rokoval s navrhovateľom v čase prebiehajúceho súdneho konania, kedy sa dozvedel o priebehu trestného rozkazu. Vtedy sa navrhovateľa pýtal, či sú v trestnom rozkaze všetky skutočnosti riadne ošetrené a či bola riadne vyšetrená dopravná nehoda, nakoľko to môže mať zásadný dopad na náhradu škody. Podľa názoru odporcu, nie je viazaný všetkými nárokmi, na ktoré bol navrhovateľ ako obžalovaný v súdnom konaní zaviazaný, ak tieto neboli riadne preukázané. Počas šetrenia orgánmi polície neobdržal žiadne informácie ohľadne nárokov poškodenej, aby mohol posúdiť, či sú oprávnené a v príčinnej súvislosti so spôsobenou škodou (ust. § 5 ods. 2 písm. a/ zák. č. 381/2001 Z.z.), a teda nemal vedomosť, k čomu sa navrhovateľ ako obvinený zaviazal. Z dokladu F. banky, a.s. súd zistil, že navrhovateľ dňa X.X.XXXX na účet poškodenej Y. R. vložil sumu 64.360,-Sk. Pri rozhodovaní vo veci súd prvého stupňa vychádzal z ust. § 5 ods.1 písm. d), § 10 ods.1 písm. a), ods. 3, § 11 ods. 6 zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 420 ods.1 a 2 OZ. Z vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov mal súd preukázané, že hoci navrhovateľ si voči odporcovi nesplnil písomne povinnosť podľa § 10 ods. 3 zák. č. 381/2001 Z.z., o prebiehajúcom trestnom konaní odporca vedel, s navrhovateľom komunikoval, informoval sa ohľadom riadneho prešetrenia dopravnej nehody a upozornil navrhovateľa na skutočnosť, že prešetrenie dopravnej nehody má zásadný dopad na náhradu škody. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku konštatoval, že hoci mal odporca priestor na pokyny, v konaní preukázané nebolo, že by navrhovateľ od odporcu nejaké konkrétne pokyny dostal. V rámci trestného konania bola poškodenou uplatnená náhrada škody, v tejto časti bolo vykonané dokazovanie a v konečnom dôsledku súd o náhrade škody na základe vykonaného dokazovania rozhodol a navrhovateľa ako obžalovaného zaviazal na náhradu škody voči poškodenej Y. R. vo výške XXX.XXX,-Sk a náhradu trov poškodenej vo výške 4.947,-Sk. Rozsudok sa stal právoplatným dňa XX.X.XXXX v spojení s uznesením Krajského súdu v R., ktorý odvolanie navrhovateľa (obžalovaného) zamietol. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd dospel k názoru, že podľa § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z.z., na strane odporcu je daná povinnosť poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Keďže vyššie špecifikovaným rozhodnutím bol navrhovateľ ako obžalovaný zaviazaný na náhradu škody vo výške 150.657,-Sk, z ktorej odporca poškodenej uhradil len 86.297,-Sk (53.670 + 32.627) a zvyšok 64.360,-Sk jej uhradil navrhovateľ pod hrozbou exekúcie, navrhovateľ má právo na náhradu škody podľa § 420 OZ. Ako základný predpoklad zodpovednosti odporcu za škodu je porušenie povinnosti uloženej vyššie citovaným ust. § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z.z., keď XXCo/XX/XXXX náhradu škody priznanú právoplatným súdnym rozhodnutím neuhradil v celom rozsahu; druhý predpoklad existenciu škody navrhovateľ preukázal dokladom z F. banky, a.s., že dňa X.X.XXXX na účet poškodenej Y. R. vložil sumu 64.360,-Sk, čím došlo k zmenšeniu jeho majetku; príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou je podľa názoru súdu preukázaná tým, že odporca porušil povinnosť uloženú v § 11 ods.6 zák.č. 381/2001 Z.z., keď poistné plnenie neposkytol vo výške určenej právoplatným súdnym rozhodnutím, pričom navrhovateľ, ktorý bol predmetným právoplatným rozhodnutím viazaný a zvyšok škody určenej súdnym rozhodnutím, uhradil sám. Súd obranu odporcu s poukazom na ust. § 4 ods.2 zák.č. 381/2001 Z.z. vyhodnotil ako nemajúcu oporu v skutkovom základe, keďže predmetné ustanovenie sa viaže na situáciu, keď odporca ako poisťovateľ sám posudzuje výšku uplatnených nárokov, pričom v danom prípade bolo rozhodnuté právoplatným súdnym rozhodnutím. Neobstojí ani obrana odporcu (poukaz na § 5 ods.2 písm. a/), keďže v konaní nebolo preukázané, že navrhovateľ uznal svoju povinnosť nahradiť škodu, ale bol zaviazaný súdnym rozhodnutím, proti ktorému podal odvolanie a bolo zamietnuté. Úroky z omeškania súd odôvodnil ust. § 517 ods.2 OZ a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Odporca sa s plnením dostal do omeškania, keďže bez ďalšieho mal zákonnú povinnosť plniť do15 dní po doručení právoplatného rozhodnutia súdu. Rozhodnutie sa stalo právoplatným XXX.XXXX. V konaní nevedeli účastníci preukázať, kedy bolo odporcovi rozhodnutie doručené, avšak doručenie odporcovi sporné nebolo, preto si navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania odo dňa zamietavého stanoviska odporcu k náhrade 64.360,-Sk, oznámené mu listom z XX.X.XXXX, čomu súd vyhovel. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 vety prvej O.s.p., v zmysle ktorého v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania. O trovách štátu súd rozhodol podľa § 148 ods.1 O.s.p. tak, že na úhradu týchto zaviazal odporcu, ktorý vyjadrenie z XX.X.XXXX zaslal s 26-mi prílohami v jednom vyhotovení, teda v zmysle § 42 ods.3 O.s.p. ich nepredložil v potrebnom počte, a to ani na výzvu súdu. Proti rozsudku podal včas odvolanie odporca z dôvodu nesprávnych skutkových zistení, ktoré mali dopad na rozhodnutie súdu. Uplatnený nárok spočíval vo zvyšku nezaplatenej náhrady škody podľa ust. § 4 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z., ktorú odporca navrhovateľovi neuhradil z dôvodu, že táto nebola riadne preukázaná čo do jej výšky. V priebehu konania odporca uviedol, že zo žalovanej sumy by mal navrhovateľovi zaplatiť len 981,311 eur, avšak za predpokladu, že navrhovateľ túto čiastku aj riadne písomne preukáže. Riadne preukázanými nákladmi spojenými so stratou na zárobku bola len čiastka 53.670,- Sk, pričom aj právny zástupca poškodenej C.. T. uznal pri rokovaní s pracovníkmi odporcu, že nesprávne napočítal sumu straty na zárobku vo výške 88.467,- Sk, ktorú uplatnil za poškodenú aj v trestnom konaní a súd túto nesprávnu sumu zahrnul do XXCo/XX/XXXX náhrady škody v trestnom rozsudku. Právny zástupca navrhovateľa, navrhovateľ ani súd v trestnom konaní na nesprávnosť výpočtu neprišli. Považovala za nesprávny argument navrhovateľa, ktorý si osvojil aj súd, že právoplatné rozhodnutie Okresného a L. súdu v F. o náhrade škody sú pre odporcu právne záväzné čo do výšky náhrady škody a zakladajú pre neho exekučný titul per analogiam prechodom z navrhovateľa na odporcu podľa ust. § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z.z.. Ak boli odporcom spochybnené vecne vypočítané nároky na náhradu škody v časti straty na zárobku a navrhovateľom neboli preukázané ani nároky za ďalšie liečebné náklady poškodenej, na náhradu ktorých bol navrhovateľ v trestnom rozsudku zaviazaný, nemôže byť odporca rozsudkom zaviazaný plniť čiastku, ktorá bola už v trestnom konaní určená v nesprávnej výške. Nečinnosť navrhovateľa a jeho právneho zástupcu vo vzťahu k odporcovi mu neumožnili sa v priebehu trestného konania zúčastniť tohto konania ako zúčastnená osoba podľa ust. § 42 Tr. por., kde by sa odporca mohol k jednotlivým nárokom poškodenej na náhradu škody vyjadrovať. Tým navrhovateľ zapríčinil, že pri zistení nesprávnych výpočtov, na ktoré už odporca poukázal a pri vydaní rozsudku v trestnej veci odporca ako zúčastnená osoba by mohla podať odvolanie podľa ust. § 246 Tr. por., čo mu však bolo znemožnené. Poukázal tiež na to, že ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí za posteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorú poistený uhradil, alebo sa zaviazal uhradiť nad rámec ustanovený osobitnými predpismi alebo nad rámec právoplatného rozhodnutia súdu o náhrade škody, alebo na základe rozhodnutie súdu, ktorým bola schválená dohoda účastníkov konania, ak poisťovateľ nebol jedným z týchto účastníkov. Vyslovil nesúhlas s argumentáciou navrhovateľa, že odporca podľa ust. § 11 ods. 9 Tr. por. mohol komunikovať s orgánmi činnými v trestnom konaní. V uvedenom ustanovení sa však vôbec neuvádza, že by odporca mohol byť aktívnym účastníkom trestného konania ako zúčastnená osoba, aby sa aktívne mohol vyjadrovať k nárokom strán poškodenej na náhradu škody. Rozhodnutie súdu je individuálny právny akt a podľa odporcu sa týka len osôb zúčastnených v trestnom konaní a preto dal zákonodarca do zák. č. 381/2001 Z.z. v ust. § 5 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a písm. c) aj ochranu poisťovateľovi voči svojim poisteným na to, že v celom priebehu preukazovania náhrady škody poškodenými si títo majú počínať tak, ako im to ukladá zákon a poistné podmienky, v akom rozsahu majú poistnú ochranu podľa zákona a podľa dojednaných poistných podmienok. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ sa nesprával v priebehu trestného konania až do konečného rozhodnutia podľa citovaných zákonných ustanovení a preto má odporca za to, že výrok voči navrhovateľovi v trestnom konaní nie je právne záväzný a neprechádza priamo na odporcu formou per analogiam, pretože nebol účastníkom trestného stíhala a nemal aktívnu legitimáciu ovplyvňovať toto konanie z pozície zúčastnenej osoby v časti o náhrade škody. Domáhal sa toho, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu I. stupňa zrušil, konanie zastavil a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania. Uplatnil si náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti so zaplatenými správnymi poplatkami. XXCo/XX/XXXX K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa XX.XX.XXXX. Uviedol, že predmetom konania je nárok navrhovateľa na refundáciu ním uhradenej škody, ktorú navrhovateľ uhradil poškodenej Y. R.. Navrhovateľ jej škodu uhradil na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu R. II sp. zn. XT/XXX/XXXX, zo dňa X.XX.XXXX, ktorým bol priamo zaviazaný na náhradu škody poškodenej spôsobenej pri dopravnej nehode. Z odvolania navrhovateľa je zjavné, že si osobuje právomoc preskúmavať právoplatné rozhodnutia súdov SR. Konajúci súd v trestnom konaní vykonal dokazovanie smerujúce k preukázaniu výšky jednotlivých nárokov poškodenej. Navrhovateľ poistnú udalosť poistenia zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla riadne ohlásil odporcovi a mal informáciu, že odporca je v kontakte s poškodenou, resp. jej právnym zástupcom. Bez ohľadu na názor odporcu o nedôvodnosti nárokov poškodenej navrhovateľ uviedol, že voči trestnému rozsudku sa odvolal. Trestný rozsudok bol Krajským súdom v R. ako vecne správny v celom rozsahu potvrdený a stal sa tak riadnym exekučným titulom. Navrhovateľovi pod hrozbou exekúcie zo strany právneho zástupcu poškodenej a aj vzhľadom na odmietavý postoj odporcu nezostalo nič iné, len splniť si povinnosť uloženú mu právoplatným súdnym rozhodnutím. Akékoľvek výhrady odporcu voči trestnému rozkazu sú vzhľadom na jeho právoplatnosť bez právnej irelevancie. Odporca, ako to vyplýva z obsahu spisu, vedel o existencii trestného konania a sledoval jeho priebeh. Poverený zamestnanec odporcu potvrdil na pojednávaní, že odporca dokonca podal voči trestnému rozkazu priamo na jeho podnet odpor. Poukázal na to, že odporca pristúpil k úhrade poistného plnenia poškodenej až po právoplatnom ukončení trestného konania a napriek rozsahu poškodenia jej zdravia jej nevyplatil žiaden preddavok, hoci v takýchto prípadoch je to obvykle. Poprel tvrdenie odporcu, že by on sám porušil ustanovenia zák. 381/2001 Z.z.. Navrhovateľ uhradil škodu poškodenej, na ktorej náhradu bol zaviazaný právoplatným súdnym rozhodnutím. V priebehu trestného konania neuznával a ani nikdy neuznal nároky poškodenej a tieto posudzoval výlučne nezávislý súd. Označil za nesprávny právny názor odporcu, že z trestného rozsudku mu nevyplývajú žiadne povinnosti voči svojmu poistenému a ani voči poškodenej. Takáto povinnosť mu vyplýva z ust. § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z.z.. Trestný rozsudok obsahoval výrok o povinnosti nahradiť skutočnú škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a bol tak exekučným titulom. Škoda poškodenej bola spôsobená výlučne prevádzkou motorového vozidla a v trestnom konaní jej bola priznaná výlučná skutočná škoda v zmysle ust. § 442 a nasl. OZ. Pokiaľ teda navrhovateľ musel pod hrozbou exekúcie uhradiť škodu poškodenej za odporcu, mal potom nárok domáhať sa voči nemu ako svojmu poisťovateľovi pre prípad poistenia zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla jej náhrady. XXCo/XX/XXXX Uviedol, že odporca v podanom odvolaní neuvádza žiadne argumenty, ktoré by odôvodňovali zmenu prvostupňového rozsudku. Súd prvého stupňa posúdil vec správne po právnej stránke, keď návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a zaviazal odporcu na náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd v R. ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v prítomnosti zástupcov obidvoch účastníkov. Na odvolacom pojednávaní zástupca odporcu uviedol, že v odvolaní nesprávne uviedol návrh, ako má odvolací súd rozhodnúť, keďže žiada rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a konanie zastaviť. Tento svoj návrh opravil tak, že žiada, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu I. stupňa so zameraním na správnosť výpočtu náhrady mzdy a nákladov liečenia. Súd prvého stupňa by mal doplniť dokazovanie zabezpečením trestného spisu, z ktorého je zrejmé, že tieto položky neboli preukázané. Pri rokovaniach právneho zástupcu poškodenej s pracovníkmi odporcu jej právny zástupca pripustil, že došlo k nesprávnemu výpočtu, keďže nesprávne určil dni aj percentuálnu sadzbu, takže uplatnil vyššiu sumu. Pokiaľ ide o náklady liečenie, nebolo preukázané, akým spôsobom tieto vznikli, či išlo o náklady v súvislosti s návštevami poškodenej v nemocnici počas jej hospitalizácie, resp. inak vzniknuté náklady liečenia. Za predpokladu, že sa odvolací súd stotožní s argumentáciou odporcu a dospeje k záveru, že je možné vo veci rozhodnúť, navrhol rozsudok zmeniť tak, že návrh navrhovateľa zamietne. Ďalej uviedol, že o poistnej udalosti sa odporca dozvedel z oznámenia o poistnej udalosti, ktoré mu bolo doručené dňa XX.XX.XXXX. K samotnej nesprávnosti výpočtu výšky škody priznanej v adhéznom konaní uvádza, že pred podaním návrhu na začatie konania prebehlo rokovanie s právnym zástupcom navrhovateľa a so zástupcom odporcu, kde boli vyslovené výhradu k výške náhrady. Na nesprávnu výšku náhrady škody prišla ich účtovníčka, ktorá prepočítavala výšku náhrady na základe dokladov predložených právnym zástupcom poškodenej C.. T.. V prepočte bolo konštatované, že výška tejto náhrady mala predstavovať len sumu 53.670,-Sk. Uviedol, že navrhovateľa neusmerňoval, aby namietal výšku uplatnenej náhrady škody v trestnom konaní, a to z dôvodu, že navrhovateľ je právnik a preto nepovažoval za vhodné ani potrebné mu výhrady odporcu k výške škody uvádzať, resp. poskytnúť mu výpočet. To, že výška škody bola nesprávne vypočítaná, bolo zisťované postupne na základe informácií o uplatnenej výške zo strany právneho zástupcu navrhovateľa. Právny zástupca navrhovateľa poukázal na to, že účastníci boli súdom prvého stupňa riadne poučení v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p., a napriek tomu odporca pred súdom prvého stupňa žiadne návrhy na doplnenie dokazovania neuviedol. Neurobil tak ani v odvolaní, XXCo/XX/XXXX a preto jeho návrhy nie je možné akceptovať. Za nepravdivé označil tvrdenie odporcu, že navrhovateľ uplatnené nároky na náhradu škody v trestnom konaní uznal, resp. že sa dobrovoľne zaviazal na ich úhradu. Odporca o škode vedel nielen od navrhovateľa, ale aj od poškodenej. Podľa jeho názoru odporcovi nič nebránilo v tom, aby v rámci trestného konania vzniesol námietky voči výške uplatnenej náhrady škody. Napriek tvrdeniu odporcu o porušení povinnosti zo strany navrhovateľa, nevyužil právo krátenia poistného plnenia voči poškodenej a neuplatnil ani regres voči navrhovateľovi. Zdôraznil, že prijatie názoru odporcu, že poisťovňa nie je povinná plniť na základe rozhodnutia v trestnom konaní, by malo za následok, že navrhovateľ, ktorý si riadne plnil všetky povinnosti zo zmluvy o zákonnom poistení, by bol vystavený hrozbám exekúcie. Navrhol, aby odvolací súd prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdil a v prípade úspechu uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Podľa § 5 ods.1 písm. d) zák. č. 381/2001 Z.z., ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí z poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorú poistený uhradil alebo sa zaviazal uhradiť nad rámec ustanovený osobitnými predpismi alebo nad rámec právoplatného rozhodnutia súdu o náhrade škody, alebo na základe rozhodnutia súdu, ktorým bola schválená dohoda účastníkov konania, ak poisťovateľ nebol jedným z týchto účastníkov. Podľa § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, prejednaní odvolania odporcu proti napadnutému rozhodnutiu a po posúdení jeho odvolacích námietok dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvého stupňa zistil správne skutkový stav veci, vec po právnej stránke správne posúdil a svoje rozhodnutie aj dostatočným spôsobom odôvodnil. Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožňuje so závermi a právnym posúdením veci zo strany súdu prvého stupňa. Je potrebné zdôrazniť, že z vyššie citovaných ust. § 5 ods. 1 písm. d) a § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z.z. jednoznačne vyplýva povinnosť poisťovateľa plniť za poisteného v rozsahu právoplatného rozsudku súdu o náhrade škody, ide teda o jeho zákonnú povinnosť. Je pritom jedno, či ide o rozsudok o náhradu škody vydaný v občianskoprávnom konaní, alebo o rozhodnutie súdu o náhrade škody v adhéznom konaní v rámci trestného konania. Povinnosť poisťovateľa zaniká len vtedy, ak poistený, ktorý škodu prevádzkou svojho motorového vozidla spôsobil, túto uhradil aj nad rámec povinnosti uloženej rozsudkom súdu, XXCo/XX/XXXX resp. z iných dôvodov uvedených v ust. § 5 ods. 1 písm. d) zák. č. 381/2001 Z.z.. Neobstojí preto odvolacia námietka odporcu, že predmetný trestný rozsudok je individuálny právny akt, ktorý zaväzuje len navrhovateľa. Napriek skutočnosti, že navrhovateľ si dôsledne nesplnil všetky svoje povinnosti poisteného subjektu v súvislosti s ohlasovacou povinnosťou poistnej udalosti odporcovi - poisťovateľovi, bolo nesporne preukázané, že odporca s navrhovateľom počas trestného konania bol v kontakte a rokoval aj s právnym zástupcom poškodenej, a to aj o výške uplatnenej náhrady škody v jednotlivých položkách. Napriek tomu, že mal pochybnosti o správnosti uplatnenej výške náhrady škody, svoje výhrady v priebehu trestného konania súdu neoznámil, a ani ako sám uviedol, neusmernil navrhovateľa, v trestnom konaní v pozícii obžalovaného, aby výšku uplatnenej náhrady škody namietol. Neobstojí argument odporcu, že tak neurobil z dôvodu, že navrhovateľ je právnik, a tak to nepovažoval za potrebné. Pokiaľ odporca na odvolacom pojednávaní navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa za účelom skúmania výšky skutočnej škody, odvolací súd zdôrazňuje, že ide o návrh na vykonanie dokazovania, ktorý odporca v konaní pred súdom prvého stupňa neuplatnil. Keďže bol riadne poučený v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p., odvolací súd na tieto jeho návrhy neprihliadol. Ostatné odvolacie námietky odporcu vyhodnotil odvolací súd vzhľadom na už uvedené za právne irelevantné. O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., na základe ktorých v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu vznikli ako náklady právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby a ktoré si vyúčtoval za podanie vyjadrenia k odvolaniu a účasť na odvolacom pojednávaní po 91,29 eur za úkon + 20% DPH zo sumy 182,58 eur v sume 35,61 (správne 36,51), čo je spolu 218,19 eur; 1x režijný paušál vo výške 7,21 eur a 1x vo výške 7,81 eur, čo je spolu 15,02 eur + 20% DPH z uvedenej sumy vo výške 2,93 eur (správne 3,02), čo je spolu 17,95 eur. Celková suma, na ktorú má navrhovateľ nárok predstavuje čiastku 236,14 eur, na rozdiel od ním uplatnenej sumy 244,85 eur, ku ktorej dospel v dôsledku nesprávneho spočítania jednotlivých položiek. XXCo/XX/XXXX Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je odporca uvedené trovy povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.