Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/208/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109201680 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1109201680.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľov C. X.W.: O. J., C. X.W.: N. T., C. X.W.: N.. K. Q., C. X.W.: K. J., C. D. C. D., F. J. X, navrhovatelia v 1., 2., a 4. rade zastúpení JUDr. Natašou Nikitinovou, bytom v Bratislave, Pri Habánskom mlyne 32, proti odporkyni: N.. A. J., D. C. D., F. J.O. X, zastúpenej JUDr. Jurajom Gajdošíkom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Košická 52, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného I. D. X., U. A. XX.K. XXXX, Č..J.. XXC XX/XXXX-XXX, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Navrhovateľom v 1.,2. a 4.rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom zo dňa XX.K. XXXX Č..J.. XXC XX/XXXX-XXX súd prvého stupňa zastavil konanie o návrhu navrhovateľa v 3. rade, odporkyni uložil povinnosť vypratať priestor nachádzajúci sa na druhom nadzemnom podlaží v bytovom dome na B.. F. J. X C. D. V. C. XX K., I. Č. D. A. XXX, N. na N. Č.. XXXX, C. J. Ú. I. K., U. na Q. Č.. XXXX, C. J. Ú. C. D., I. J. pre H.. K. I. D., v priestore ktorého bola povolená rozhodnutím mestskej časti D. - I. K. Č.. I.-XXX/XXXXX/XXX/ XXXXX/XXXX/G-XX-C., U. XX.X.XXXX C. N. R. ". D. C. N. B. F.O. J. X, D., odporkyni uložil povinnosť nahradiť navrhovateľom v 1., 2. a 4. rade trovy konania vo výške XX,XX E. titulom zaplateného súdneho poplatku a vo výške XXX,XX E. titulom trov právneho zastúpenia a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania vo vzťahu k zastaveniu konania o návrhu navrhovateľa v 3. rade. Vychádzal zo zistenia, že účastníci konania sú vlastníkmi bytov bytového domu so I.. Č.. XXX, R. I. na N. Č.. XXXX, na B. F. J. X C. D. a zároveň sú aj spoluvlastníkmi podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu. Dňa XX.X.XXXX sa uskutočnila schôdza vlastníkov bytov, ktorej predmetom bolo, okrem iného, aj "schválenie zámeru odstúpenia povalovej časti spoločných priestorov vhodnému záujemcovi za protihodnotu". Podľa bodu 5 zápisnice z predmetnej schôdze vlastníci bytov a spoluvlastníci podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu dvojtretinovou väčšinou odsúhlasili odstúpenie existujúcich povalových priestorov odporkyni pre potreby vstavby bytu, pričom s daným rozhodnutím nesúhlasil navrhovateľ v 4. rade. Vzhľadom na závery schôdze vlastníkov bytov zo dňa XX.X.XXXX uzatvorili vlastníci bytov, s výnimkou navrhovateľa v 4. rade a vlastníka bytu č. 6, na 1.p. bytového domu, na strane jednej a odporkyňa ako stavebníčka na strane druhej dňa XX.XX.XXXX zmluvu o vstavbe bytu v podkroví bytového domu podľa § 21 a § 22 zákona č. 367/2004 Z.z.. Podľa článku II zmluvy prenechali vlastníci bytov bezodplatne do užívania odporkyni povalový priestor bytového domu o veľkosti XX K., a to na dobu určitú, maximálne do XX.XX.XXXX za účelom vybudovania podkrovného bytu podľa projektovej dokumentácie. Ako protihodnotu zmluvné strany schválili preinvestovanie sumy XX.XXX,XX E. (X K. Sk) do nutnej a plánovanej rekonštrukcie stavby bytového domu odporkyňou. V rámci vymedzenia vzájomných práv a povinností sa vlastníci bytov zaviazali fyzicky odovzdať a poskytnúť odporkyni povalový priestor a umožniť jej aj užívanie spoločných častí a zariadení domu v rozsahu nevyhnutne potrebnom v priamej súvislosti s výstavbou bytu, pričom odporkyňa bola oprávnená povalové priestory užívať na dohodnutý zámer až po vydaní stavebného povolenia. Zánik zmluvy uzavretej na dobu určitú do XX.X.XXXX (článok VII písm. b/ zmluvy) zmluvné strany viazali na a) výstavbu bytu podľa právoplatného kolaudačného rozhodnutia, najneskôr však do XX.X.XXXX, b) písomnú dohodu, c) výpoveď zmluvy (článok VI zmluvy), pričom akékoľvek zmeny alebo dodatky k zmluve bolo možné uskutočniť len v písomnej forme. Podľa oznámenia Správy katastra pre H. K. I. D., táto neevidovala doručenie predmetnej zmluvy s návrhom na zápis práv k nehnuteľnostiam. Takto zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa § 39, § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 3, § 21 ods. 1, 2,3, § 22 ods. 1,2 zákona č. 182/1993 Z.z.. Konštatoval, že v zmluve o vstavbe bytu zo dňa XX.XX.XXXX absentujú základné náležitosti zmluvy o vstavbe bytu tak, ako má na mysli ustanovenie § 22 ods. 1,2 zákona č. 182/1993 Z.z., keď v nej chýba vymedzenie podlahovej plochy bytu č. 2, 5, 6 a 7 (§ 22 ods. 1 písm. a/), vymedzenie a výpočet spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva bytového domu (§ 22 ods. 1 písm. b/) a dostatočné vymedzenie spoluvlastníckeho podielu k pozemku a úpravu práv k pozemku podľa § 22 ods. 1 písm. c/ a d/ zákona. Ďalej uviedol, že pokiaľ mali vzniknúť v dome nové byty, tieto museli byť zreteľne a jasne označené, keď nepostačovalo označenie povalový priestor o výmere XX K. bytového domu a zmluvu o vstavbe bytu museli uzatvoriť so stavebníkom (odporkyňou) všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, čo v danej veci nebolo naplnené. I keď podľa zmluvy o vstavbe bytu zo dňa XX.XX.XXXX boli ako jej účastníci označení na strane stavebníka odporkyňa a na strane vlastníkov bytov všetci vlastníci bytov bytového domu súp. Č.. XXX, z obsahu zmluvy nevyplýva, že by túto všetci vlastníci bytov skutočne podpísali, keď k jej uzavretiu nepristúpili navrhovateľ v 4. rade a H. K. I. D., ako vlastník bytu Č.. X. Je nesporné, že predmetnou zmluvou by zrejme došlo k zmene veľkosti spoluvlastníckeho podielu každého z vlastníkov bytov k spoločnému "povalovému" priestoru, v tom smere, že by sa tento zmenšil v prospech spoluvlastníckeho podielu odporkyne. Vyslovil v tejto súvislosti názor, že i keď zákon č. 182/1993 Z.z. na rozhodovanie vlastníkov bytov o zmluve o vstavbe bytu požaduje súhlas len dvojtretinovej väčšiny vlastníkov (§ 14 ods. 3), na jej samotné uzavretie je potrebný súhlasný prejav vôle všetkých vlastníkov bytov bytového domu, nakoľko v dôsledku výstavby nového bytu dôjde k zmene spoluvlastníckych podielov prislúchajúcich k jednotlivým bytom vlastníkov, a tým dôjde k zásahu do ich vlastníckeho práva. Odkázal na Ústavu Slovenskej republiky, ktorá v článku 20 garantuje, že nik nemôže byť zbavený svojho vlastníckeho práva k určitému majetku, ktorý zahŕňa nielen veci, ale aj práva a iné majetkové hodnoty (nález Ú. I. I.. U.. X.. Ú. XX/XX). Vychádzajúc z uvedeného, pre nedostatok obligatórnych náležitostí zmluvy o vstavbe bytu podľa § 22 ods. 1 a 2 zákona č. 182/1993 Z.z., považoval predmetnú zmluvu o vstavbe bytu zo dňa 15.10.2007 za neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keď naviac pre účinnosť zmluvy nebol ani podaný návrh na jej zápis do katastra nehnuteľností (§ 21 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z.). K námietkam odporkyne uviedol, že zmluvu o vstavbe bytu zo dňa XX.XX.XXXX nemohol posudzovať ako dohodu vlastníkov bytov a spoluvlastníkov spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva bytového domu o hospodárení so spoločnou vecou, keďže z jej obsahu, ako aj zo zhodných vyjadrení účastníkov konania vyplynulo, že odporkyňa bola oprávnená užívať spoločné priestory práve za účelom vybudovania nového bytu, t.j. len v spojení s výstavbou bytu, keď jej primárnym zámerom bola snaha o legálnu zmenu spoločného "povalového" priestoru na objekt patriaci do jej výlučného vlastníctva. Úmyslom účastníkov zmluvy o vstavbe bytu zo dňa XX.XX.XXXX teda nebolo upraviť vo všeobecnosti hospodárenie so spoločnými priestormi v povalovej časti bytového domu v prospech odporkyne; pokiaľ by tomu tak aj bolo, možnosť odporkyne užívať tieto spoločné priestory bola časovo obmedzená na dobu určitú, t.j. do XX.X.XXXX, tak ako to vyplýva aj z článku VI. písm. a/ a článku VII. bod 2 zmluvy. Poukázal na to, že schôdza vlastníkov bytov vyjadrovala len zámer jej účastníkov pristúpiť k "odstúpeniu povalových priestorov" v prospech odporkyne, pričom z obsahu zápisnice zo schôdze zo dňa XX.X.XXXX jednoznačne vyplýva, že jej predmetom nebola (generálna) úprava užívacích práv odporkyne k spoločným "povalovým" priestorom, spadajúca pod pojem hospodárenia so spoločnou vecou podľa § 139 Občianskeho zákonníka a dodal, že súhlas s užívaním spoločných priestorov za účelom ich prestavby na byt nemožno subsumovať pod pojem hospodárenie so spoločnou vecou, keď prestavbou spoločných priestorov na byt dochádza k zmene spoluvlastníckych podielov vlastníkov bytov na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu. K námietke nevykonateľnosti žalobného petitu poznamenal, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že stavebné konanie ohľadne "Vstavby bytu v podkroví bytového domu na ul. F.O. J. X C. D." bolo rozhodnutím stavebného úradu prerušené práve za účelom ustálenia platnosti, príp. neplatnosti zmluvy o vstavbe bytu zo dňa XX.XX.XXXX, pričom odporkyňa v priebehu konania potvrdila, že povalové priestory majú naďalej charakter staveniska a naprojektovaný byt v nich ešte nie je postavený, resp. dobudovaný. Vychádzajúc z týchto skutočností je zrejmé, že spoločné priestory bytového domu užívané odporkyňou neboli doposiaľ príslušným stavebným úradom skolaudované, a teda označené rozhodnutím stavebného úradu za schopné užívania na zamýšľaný účel. Preto, i keby odporkyňa označené povalové priestory medzičasom prestavala na byt, tento ako predmet občianskoprávnych vzťahov ešte neexistuje, a priestory, v ktorých sa neskolaudovaný byt nachádza, sa naďalej považujú za spoločné priestory patriace všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov bytového domu, ktorá okolnosť napokon korešponduje s výpisom z listu vlastníctva vzťahujúceho sa na bytový dom (Q. Č.. XXXX); v ňom nie je žiaden novovybudovaný byt zaznačený. Vzhľadom na uvedené uzavrel, že spoločné priestory bytového domu, ktoré sú predmetom vypratania, užívala a aj v súčasnosti naďalej užíva výlučne odporkyňa spolu s jej rodinnými príslušníkmi, odvodzujúc užívacie právo od zmluvy o vstavbe bytu zo dňa XX.XX.XXXX ako neplatného právneho úkonu, resp. od súhlasu väčšiny vlastníkov bytov s týmto užívaním, ktorý však nebol predmetom schôdze vlastníkov konanej dňa XX.X.XXXX, navrhovatelia ako spoluvlastníci spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva bytového domu k označeným povalovým priestorom nemajú žiaden prístup a odporkyňa neoznačila a nepreukázala iný právny titul umožňujúci jej ich výlučné užívanie, nepreukázala oprávnenosť výlučného užívania povalových priestorov bytového domu, čím je daný právny titul na vypratanie odporkyne z predmetných priestorov bytového domu. V tomto smere odkázal na ustálenú judikatúru, podľa ktorej je síce užívanie spoločnej veci niektorým zo spoluvlastníkov súčasťou obsahu jeho vlastníckeho práva (v miere podľa veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu), realizácia tohto práva však vyžaduje splnenie predpokladu v podobe buď dohody väčšiny spoluvlastníkov, prípadne rozhodnutia súdu o tomto užívaní, ktoré, ak absentujú, oprávňujú ostatných spoluvlastníkov domáhať sa vypratania spoluvlastníka zo spoločnej nehnuteľnosti ( rozhodnutie R. Č.W. I.. U.. XX P. XXX/XX, I.. U.. XXCdo XXXX/XX, I.. U.. XXCdo XXXX/XXXX). Napokon dodal, že konanie spoluvlastníkov bytového domu, ktorým sa domáhajú ochrany svojho vlastníctva, pritom nemožno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka. K námietke odporkyne o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľov na podanie žaloby o vypratanie nehnuteľnosti odkázal na ustálenú judikatúru, podľa ktorej každý zo spoluvlastníkov sa môže domáhať ochrany svojich práv a je oprávnený aj jednotlivo podať žalobu podľa § 126 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď plne úspešným navrhovateľom v 1., 2. a 4. rade priznal právo na ich náhradu voči odporkyni, ktorá vo veci úspech nemala. Proti tomuto rozsudku, v časti, v ktorej bolo návrhu vyhovené a náhrady trov konania, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy a vec nesprávne právne posúdil. Namietala, že súd prvého stupňa nevykonal ňou navrhovaný dôkaz - výsluch jej brata ako svedka, ktorého splnomocnila na všetky úkony ohľadne vstavby bytu a tento mal objasniť skutočnosti, ktoré mali vplyv na uzatvorenie zmluvy a ktoré nastali po začatí rekonštrukčných prác a ktoré tak boli hlavnou motiváciou navrhovateľov k podaniu návrhu na vypratanie priestorov, pričom tieto sú rozhodujúce vo vzťahu k jej obrane týkajúcej sa šikanóznemu výkonu práva. Rovnako vytýkala súdu prvého stupňa, že nevykonal výsluch navrhovateľky v1.rade, ktorá pri hlasovaní vyjadril svoj súhlas so zmluvou o vstavbe bytu a podpísala ju. Zdôraznila, že hlasovanie o odstúpení povalových priestorov bolo urobené potrebnou väčšinou vlastníkov bytov na schôdzi dňa XX. X. XXXX, a teda je platným právnym úkonom zaväzujúcim všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome. Nesúhlasila preto so záverom súdu prvého stupňa, že zmluva o vstavbe bytu je neplatná aj z dôvodu, že nebola podpísaná všetkými vlastníkmi bytov, keď platnosť tohto úkonu je potrebné posúdiť podľa osobitného zákona číslo 182/1993 Z.z., nemožno preto prihliadnuť v tomto smere na všeobecnú právnu úpravu Občianskeho zákonníka, a teda je potrebné akceptovať súhlas dvojtretinovej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov vyjadrený v zmluve o vstavbe. Namietala šikanózny výkon práva zo strany navrhovateľov, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, keďže títo jej nedali súhlas pri vybavovaní stavebných povolení potrebných k legalizácii vstavby bytu, čím vedome marili účel zmluvy o vstavbe a svojím konaním zabránili tomu, aby stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť. Zdôraznila, že ku zmene postoja navrhovateľov došlo až v dôsledku zatečenia bytu navrhovateľov v 2. a 4. rade počas rekonštrukcie strechy spôsobené dodávateľom stavebných prác, a preto podľa nej návrhom na vypratanie sledujú navrhovatelia jej potrestanie za zatečenie ich bytov. Namietala nevykonateľnosť žalobného petitu návrhu, keď priestor, tak ako je definovaný vo výroku rozsudku, už fakticky neexistuje, pretože ide o stavbu, vlastníkom ktorej sa stal stavebník. Namietala tiež nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľov vzhľadom na to, že v konaní sa predbežne posudzuje otázka platnosti zmluvy o vstavbe, a preto účastníkmi konania majú byť všetci účastníci dotknutého právneho úkonu, a pokiaľ sa neplatnosti právneho úkonu domáha v tomto konaní len časť vlastníkov bytov, respektíve len časť účastníkov zmluvy, je podľa nej na strane navrhovateľov nedostatok aktívnej legitimácie na podanie takejto žaloby. V tejto súvislosti podotkla, že účastníci zmluvy, ktorí nie sú účastníkmi konania, sa nemali možnosť vyjadriť k otázke jej užívacieho práva k predmetným priestorom, hoci účinky rozhodnutia sa majú vzťahovať aj na nich. Navrhovatelia v 1., v 2. a 4. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedli, že výpoveď ďalšieho svedka by nemohla nič zmeniť na fakte, že zmluva neobsahovala podstatné náležitosti a bola uzatvorená na dobu určitú, ktorá už uplynula. Upozornili na skutočnosť, že stavebné povolenie nikdy nenadobudlo právoplatnosť, takže ak odporkyňa čokoľvek vybudovala v spoločných povalových priestoroch, bolo to protiprávne a odporkyňa musí niesť zodpovednosť. Namietali, že by došlo z ich strany k šikanóznemu výkonu práva, keď odporkyňa mala šancu zrealizovať to, čo chcela, teda vybudovať byt, nemala však začínať so stavebnými prácami skôr, ako mala právoplatné stavebné povolenia a mala postupovať v zmysle zákona. Dodali, že, ak by bola odporkyňa práce vykonala v čase, na ktorý sa zaviazala v zmluve a zároveň by splnila svoje záväzky zo zmluvy, nikto by nemal potrebu domáhať sa ochrany svojich práv na súde . K výroku rozsudku uviedli, že povalový priestor stále nezmenil svoj charakter v katastri nehnuteľností, a preto ho nie je možné definovať inak. Vzhľadom na uvedené navrhli odvolanie zamietnuť a potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej (vyhovujúcej) časti a v medziach dôvodov odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods.1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné. V prejednávanej veci súd prvého stupňa venoval otázke platnosti zmluvy o vstavbe bytu náležitú pozornosť, na jej posúdenie vykonal všetko potrebné dokazovanie (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, (§ 14 ods.3, § 21, § 22) v spojení s ustanoveniami Občianskeho zákonníka (§ 126 ods.1, § 39), ktoré aj správne vyložil v súlade s konštantnou judikatúrou a ustálenou súdnou praxou a svoje dôvody vedúce k vyhoveniu návrhu navrhovateľov na vypratanie spoločných priestorov, z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy o vstavbe bytu, aj náležite v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom sa podrobne a právne precízne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi a dôkaznými návrhmi sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok účastníkov súvisiacich s predmetom konania. Odporkyňa vo svojom odvolaní zopakovala svoje námietky a argumenty prednesené pred súdom prvého stupňa, ktorý sa v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite vysporiadal s tým, prečo na ne neprihliadol, a v dostatočnom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. So zreteľom na uvedené, odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvého stupňa týkajúce sa dôvodov neplatnosti zmluvy za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvého stupňa k tomuto záveru, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Obsah odvolania odporkyne nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvého stupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie, z hľadiska ňou uplatňovaných odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. c/,d/, f/ O.s.p., keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvého stupňa, z ktorého potom vychádzalo aj jeho právne posúdenie veci. V odvolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.). So zreteľom na uvedené odvolací súd stotožňujúc sa s odôvodnením súdu prvého stupňa v celom rozsahu, jeho rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že považuje za potrebné ho doplniť - na zdôraznenie jeho správnosti, o dôvody poukazujúce na niektoré právne významné aspekty prípadu z hľadiska odvolacích námietok odporkyne. Odporkyňa v odvolaní namietala, že súd prvého stupňa zistil neúplne skutkový stav, pretože nevykonal ňou navrhované dôkazy, a to výsluchom svedka Ľ. K., ktorého splnomocnila na všetky úkony týkajúce sa vstavby bytu a výsluchom navrhovateľky v 1.rade, ktorá súhlasila na schôdzi vlastníkov so zmluvou o vstavbe. Z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že súd prvého stupňa nevyhovel tomuto návrhu odporkyne na vykonanie ďalšieho dokazovania a vyhlásil dokazovanie za skončené. Súd prvého stupňa postupoval správne, pokiaľ upustil od doplnenia navrhovaného dokazovania, keď aj odvolací súd ho považoval za nadbytočné, nakoľko pri absencii základných náležitostí zmluvy o vstavbe bytu majúcich za následok jej absolútnu neplatnosť, by nebolo možné, ani na základe výsluchu svedka k okolnostiam uzatvárania zmluvy odporkyňou a výsluchu navrhovateľky v 1.rade k okolnostiam hlasovania vlastníkov bytov na schôdzi, dospieť k iným právnym záverom, než k akým dospel súd prvého stupňa na základe výsledkov vykonaného dokazovania v rozsahu dostatočne potrebnom pre zistenie a právne posúdenie rozhodujúcich skutočností. Súd prvého stupňa správne založil svoj záver o neplatnosti zmluvy o vstavbe bytu na absencii jej obligatórnych náležitostí v zmysle § 22 ods. 1 a 2 zákona č. 182/1993 Z.z.. Súd prvého stupňa však navyše, nad rámec uvedeného, konštatoval, že zmluvu o vstavbe, schválenú potrebnou dvojtretinovou väčšinou, museli podpísať všetci vlastníci bytov v bytovom dome, bez toho, aby tento nedostatok vyhodnotil, z hľadiska právnych následkov, vo vzťahu k posúdeniu platnosti zmluvy. Odvolací súd sa v tomto smere stotožnil s odvolaním odporkyne, že rozhodnutie kvalifikovanej väčšiny vlastníkov bytov v bytovom dome postupom podľa § 14 zákona č. 182/1993 Z.z., je záväzné pre všetkých vlastníkov bytov, a preto sa pre platnosť písomnej zmluvy už nevyžaduje, aby bola podpísaná všetkými, teda aj prehlasovanými či nehlasujúcimi vlastníkmi bytov, keď prehlasovanému vlastníkovi zákon dáva právne prostriedky, ktorými sa môže proti výsledku hlasovania brániť, nemôže už však odmietnutím podpísania platne schválenej zmluvy ostatnými vlastníkmi zmariť výsledok hlasovania; keď na druhej strane ostatní vlastníci bytov, ktorí zmluvu podpísali, nemajú žiadny právny prostriedok, ktorým by mohli od prehlasovaných vlastníkov bytov podpísanie schválenej zmluvy nútene vymáhať. Uvedený právny záver však nič nemení na tom, že zmluva o vstavbe bytu je absolútne neplatná pre nedostatok zákonom stanovených obsahových náležitostí. V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nesmie byť výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov v rozpore s dobrými mravmi. Toto ustanovenie je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, ak to tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť, bez ohľadu na to, aby sa tým niečo zmenilo na existencii tohto práva. Podľa ustálenej súdnej a výkladovej praxe dobré mravy (boni mores) patria k zásadám súkromného práva, bývajú používané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Za dobré mravy treba považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť (stálosť), sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Ide teda o súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, zabezpečujúcich, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti (slušnosti, poctivosti, čestnosti, tolerancie, dôvery, vzájomnej úcty). Úvaha súdu o tom, či výkon práv a povinností je v rozpore s dobrými mravmi, musí byť podložená konkrétnymi zisteniami v konaní. Súlad výkonu práv a povinností s dobrými mravmi musí vychádzať z komplexného hodnotenia konkrétnej situácie, a to na oboch stranách sporu (nielen osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj osoby týmto dotknutej), s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a miestne a časové súvislosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Postačuje, že výkon práva je - objektívne posudzované, v rozpore s dobrými mravmi a zavinenie zo strany konajúceho, resp. jeho vedomosť tohto rozporu s dobrými mravmi, nie je relevantná. Za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi sa považuje aj šikanózny výkon, ktorým sa nesleduje dosiahnutie určitého predpokladaného hospodárskeho cieľa a účelu sledovaného právnou normou, ale výkon práva sa zneužíva zámerne na poškodenie iného, na oslabenie jeho postavenia či znevýhodnenie. Vo svetle konkrétnych okolností daného prípadu nemožno vyvodiť záver, že by navrhovateľmi uplatňovaný nárok bol všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov. Preto z pohľadu rešpektovania dobrých mravov nemali ani skutočnosti, na ktoré odporkyňa poukazovala vo svojom odvolaní, za následok iné hodnotenie konania navrhovateľov domáhajúcich sa ako spoluvlastníci spoločných priestorov v bytovom dome, ochrany ich (spolu)vlastníckych práv. K námietke nedostatku aktívnej legitimácie z pohľadu potreby predbežného riešenia otázky platnosti zmluvy o vstavbe, odvolací súd dodáva, že súdu prvého stupňa nič nebránilo na základe návrhu navrhovateľov v 1.,2. a 4.rade v konaní o vypratanie spoločných priestorov posudzovať ako otázku predbežnú platnosť zmluvy o vstavbe bytu postupom podľa § 135 ods. 2 O.s.p., hoci účastníkmi konania neboli všetci vlastníci bytov v bytovom dome, resp. všetci účastníci zmluvy o vstavbe a rovnako táto skutočnosť nezakladá nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľov v konaní, keď výrok právoplatného rozsudku nebude zaväzovať tých ostatných vlastníkov bytov, resp. účastníkov zmluvy, ktorí neboli účastníkmi konania, s poukazom na ustanovenie § 159 ods. 2 O.s.p.. Vyriešenie predbežnej otázky týkajúcej sa platnosti zmluvy sa totiž prejaví len v dôvodoch rozhodnutia a jej záväzné vyriešenie tak môže byť naďalej predmetom (iného) samostatného konania. Vzhľadom na vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa by odvolací súd posudzovaním ostatných odvolacích námietok odporkyne už len opakoval správnosť právnych záverov súdu prvého stupňa, ktorý v súlade so zákonnou právnou úpravou dôkladne vyhodnotil relevantnosť argumentácie odporkyne, na ktorej založila svoju obranu v prvostupňovom konaní, a na ktorej zotrvala aj v odvolacom konaní. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p., a úspešným navrhovateľom v 1.,2. a 4.rade nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nepodali návrh v odvolacom konaní na rozhodnutie o povinnosti nahradiť im trovy odvolacieho konania podľa § 151 ods. 1 vety prvej O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.