Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/297/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109201788 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1109201788.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: Soňa Tulipánová, K. XX, zast. JUDr. Vladimírom Čillom, advokátom, K. XXX, proti odporcovi: EXPRES FINANCE s.r.o., Grösslingova 45, Bratislava, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 5.4. 2011, č.k. 18C/32/2009-59 r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 5.4. 2011, č.k. 18C/32/2009-59 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala vyslovenia neplatnosti zmluvy o úvere. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Podľa odôvodnenia rozsudku sa navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 19.1.2009 domáhala vyslovenia neplatnosti zmluvy o úvere, dôvodiac, že ju podpísala na autobusovej zástavke. Zmluva bola napísaná drobnými písmenami, a nakoľko nemala pri sebe okuliare, neoboznámila sa s ňou. Nemala tiež dosť času, nakoľko sa pracovníčka ponáhľala. Navrhovateľka bola oboznámená s tým, že si požičiava 20 000,- Sk s 3% úrokom na dobu 18 mesiacov. So zmluvnými podmienkami sa podrobnejšie oboznámila po tom, keď pre zmeškanie jednej splátky jej bola doručená výzva pred podaním žaloby, podľa ktorej mala zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 7 splátok, čo predstavovalo 36.000,- Sk. Zmluvnú pokutu odmietla zaplatiť, a odporca podal žalobu na rozhodcovský súd. Navrhovateľka v priebehu roka zaplatila 27.000,- Sk a 35% navyše. Konanie odporcu je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). S poukazom na ust. § 80 O.s.p. súd návrh navrhovateľky zamietol s tým, že nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Súd poukázal na to, že určovací návrh pôsobí iba preventívne, a v predmetnej veci bol vydaný Rozhodcovský rozsudok 03 Rk 041/2008 zo dňa 11.5.2009. Súd uviedol, že podľa tvrdenia navrhovateľky žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku na súde nepodala, hoci bola v rozsudku o tejto možnosti poučená. Vzhľadom k tomu, že vo veci je rozsudok na plnenie a navrhovateľka nepreukázala naliehavý právny záujem na určovacom návrhu, súd jej návrh zamietol ako nedôvodný. O trovách konania súd rozhodol podľa § l42 ods. 1 O.s.p. s tým, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil, a ani žiadne trovy mu nevznikli. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka. Namietla, že termín pojednávania vo veci bol vytýčený až po 26 mesiacoch od podania jej žaloby, pričom pojednávanie trvalo približne 15 minút a skončilo zamietnutím žaloby. V priebehu dokazovania jej bola položená jediná otázka, a to, či požiadala o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Na otázku odpovedala záporne, lebo otázke nerozumela a neuvedomila si, že na podanie žaloby proti rozhodcovskému rozsudku splnomocnila svojho právneho zástupcu. Ďalej namietla, že súd sa vecou dôsledne nezaoberal, ani riadne nezistil skutkový stav veci, a predčasne ukončil dokazovanie. Navrhovateľka sa preto nemohla odvolávať na vec sa vzťahujúce doklady o rozhodcovskom konaní. V skutočnosti sa súd nezaoberal tým, čo bolo žalované, ale len otázkou preukázania naliehavého právneho záujmu. Navrhovateľka zdôraznila, že predmetná zmluva odporuje ustanoveniam o ochrane spotrebiteľa a naliehavý právny záujem je dostatočne preukázaný v zmysle § 39 OZ, lebo zmluva o úvere odporuje zákonu alebo ho obchádza, je v rozpore s dobrými mravmi a má znaky úžery. V tejto súvislosti navrhovateľka poukázala na viaceré neprijateľné podmienky a na nevyváženosť zmluvy. Uviedla, že oprávnený právny záujem smeruje k zrušeniu rozhodcovského rozsudku, resp. je daný práve tým, že existuje rozhodcovský rozsudok. Poukázala aj na to, že v niektorých prípadoch zákon pripúšťa, aby navrhovateľ nemusel preukazovať naliehavý právny záujem. Navrhla preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a sám vo veci rozhodol. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky písomne vyjadril len s tým, že trvá na rozhodnutí súdu. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 a 3 O.s.p., a dospel k záveru, že v danom prípade nie sú podmienky ani na potvrdenie, a ani na zmenu napadnutého rozsudku. Po preskúmaní konania súdu prvého stupňa, ktoré predchádzalo jeho rozhodnutiu, považuje odvolací súd napadnuté rozhodnutie za predčasné, nakoľko konanie pred súdom prvého stupňa je zaťažené viacerými procesnými vadami - vadným postupom súdu. V zmysle zákonného ustanovenia § l57 ods. 2 O.s.p. je nevyhnutné, aby odôvodnenie rozsudku obsahovalo nielen stručný a výstižný opis prednesov a tvrdení účastníkov konania, vrátane ich konečných návrhov, ale najmä uvedenie konkrétnych dôkazov, ktoré súd vykonal, a o ktoré oprel svoje skutkové závery a zistenia, odôvodnenie prípadného nevykonania navrhnutých dôkazov, úvahy, ktorými sa súd spravoval pri samotnom hodnotení dôkazov a uvedenie skutočností, ktoré mal súd za preukázané. Odôvodnenie každého rozsudku musí tiež obsahovať prezentáciu právnych úvah súdu, teda právne posúdenie zisteného skutkového stavu a jeho subsumpciu pod konkrétne právne normy. V prípade, že uvedené náležitosti v odôvodnení rozhodnutia absentujú, je rozhodnutie nepreskúmateľné a dochádza k porušeniu procesného práva účastníka, čo sa prejavuje tiež v následnej nemožnosti náležitej obrany účastníka pri podaní riadneho alebo mimoriadneho opravného prostriedku. V prejednávanej veci odôvodnenie rozsudku nielenže nezodpovedá ust. § 157 ods. 2 O.s.p., a súd prvého stupňa v ňom ani náležite nevysvetlil neexistenciu naliehavého právneho záujmu tak, aby mohla navrhovateľka podať relevantné odvolanie, ale súd si ani riadne neustálil, čo je vlastne predmetom konania. Ako zistil odvolací súd zo spisu, návrhom došlým súdu dňa 19.1.2009 sa navrhovateľka domáhala voči odporcovi určenia neplatnosti právneho úkonu v zmysle ust. § 39 OZ - zmluvy o úvere zo dňa 19.9.2007. V návrhu na začatie konania okrem iného uviedla, že odporca podal voči nej návrh na rozhodcovský súd o zaplatenie 45.000,- Sk z titulu zmluvných sankcií, a to napriek tomu, že mu v priebehu roka (od 28.9.2007 do 27.10.2008) zaplatila celkom 27.000,- Sk, t.j. celú požičanú sumu (20.000,- Sk), navýšenú o 35%. V priebehu konania navrhovateľka namietala, že predmetná zmluva podlieha režimu zákona o ochrane spotrebiteľa, a že viaceré zmluvné podmienky sú neprijateľné. Na pojednávaní konanom dňa 5.4.2011 rozšírila svoj návrh tak, že žiada od odporcu vrátenie 7.000,- Sk (domáha sa teda peňažného plnenia, kedy sa naliehavý právny záujem nepreukazuje, ale súd sa s ne/platnosťou zmluvy vysporiadava ako s prejudiciálnou otázkou). Súd sa však jej námietkami vôbec nezaoberal, o rozšírení návrhu postupom podľa § 95 ods. 1 O.s.p. nerozhodol, ale žalobu navrhovateľky zamietol pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu, keďže medzičasom (dňa 11.5.2009) bol vydaný rozsudok rozhodcovského súdu na plnenie. Pretože v konaní pred súdom prvého stupňa sa vyskytla taká vada, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože súd nerozhodol o všetkých nárokoch uplatnených žalobou v znení zmeny (rozšírenia) návrhu z 5.4.2011, ako aj taká vada, ktorou sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, keďže nebolo riadne rozhodnuté o zmene žaloby a odôvodnenie rozsudku je nepostačujúce, nepresvedčivé a napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, odvolací súd s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude úlohou súdu riadne rozhodnúť o rozšírení petitu žaloby v zmysle návrhu navrhovateľky z 5.4.2011, vec následne riadne prejednať (majúc pri tom na zreteli, že nárok, ktorého sa v predmetnom konaní navrhovateľka domáha, má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve, a preto má navrhovateľka postavenie spotrebiteľa), a po vyhodnotení dôkazov opätovne vo veci rozhodnúť, a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodniť. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd v novom rozhodnutí vo veci (§ 224 ods. 3, § 142 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.