Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/394/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109203068 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1109203068.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného: CENTROGLOB, s.r.o., Stará prešovská 10, 040 01 Košice IČO: 31 653 413, zastúpeného: JUDr. František Kočka, advokát, Pribinova 8, 040 11 Košice, IČO: 30 665 981, proti povinnému: HOBEL PLUS, s.r.o., Zámocká 22, 811 01 Bratislava, IČO: 35 932 503, pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 2.683,- Eur istiny s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Mária Hlavňová, Exekútorský úrad Pribinova 8, 040 01 Košice, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 4Er/70/2009-21 zo dňa 05.06.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č.k. 4Er/70/2009-21 zo dňa 05.06.2013, p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu s poukazom na § 57 ods. 2 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších noviel (ďalej len „EP“), v spojení s ustanovením § 107 ods. 4 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) z dôvodu, že povinný bol vymazaný z Obchodného registra. Súčasne uložil oprávnenému povinnosť podľa ustanovenia § 203 ods. 1 EP v spojení s ustanovením § 14 ods. 1, 2, § 15 a 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z., o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 77,60 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Voči tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený, ktorý nesúhlasil s uloženou mu povinnosťou platiť trovy exekúcie. Uviedol, že niet zákonného podkladu pre rozhodnutie, aby trovy znášal oprávnený, ktorý zastavenie exekúcie nezavinil a k zastaveniu exekúcie nedošlo ani z ďalších zákonom predvídaných skutočností podľa § 203 EP, na základe ktorých by bolo možné oprávneného zaviazať povinnosťou platiť trovy. Nárok exekútora na náhradu trov od oprávneného nie je v tomto prípade možné spravodlivo požadovať vzhľadom ku skutočnosti, že poverený exekútor nevymohol sumu určenú v právoplatnom exekučnom titule ani len čiastočne, pričom tak mohol od podania návrhu až do výmazu povinného učiniť. Výšku určených trov odvolateľ nespochybnil, navrhol však, zo súdom určenej výšky trov exekúcie, súdnemu exekútorovi priznať len náhradu hotových výdavkov v sume 21,50 Eur. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v intenciách § 212 ods. 1 OSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Zo spisového materiálu je zrejmé, že obchodná spoločnosť povinného zapísaná v Okresného súdu Bratislava I, v odd. Sro, vložke č. 35800/B bola uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 33CbR/248/2010 zo dňa 28.09.2011 zrušená bez likvidácie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.10.2011 a na jeho základe bol povinný vymazaný z Obchodného registra ku dňu 23.12.2011. Podnet na zastavenie exekúcie podal dňa 17.07.2012 súdny exekútor. Podľa § 57 ods. 2 EP, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Podľa § 107 ods. 4 OSP, ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. Keďže povinný v priebehu exekučného konania zanikol bez právneho nástupcu, dňom výmazu z obchodného registra v plnom rozsahu stratil spôsobilosť byť účastníkom konania podľa § 19 a § 20 OSP. Predmetom prieskumu v rámci odvolacieho konania bolo rozhodnutie exekučného súdu ohľadom trov exekúcie viažuce sa na uvedený dôvod jej zastavenia. Z ustanovenia § 196 EP vyplýva, že súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti patrí odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času a v prípade, ak je platiteľom dane z pridanej hodnoty, patrí mu i priznanie DPH. Ustanovenie § 197 ods. 1 EP následne stanovuje zásadu, že tieto trovy znáša povinný za predpokladu, ak súdny exekútor vymáhanú pohľadávku exekučnou činnosťou vymôže, čo sa v danom prípade nestalo. Ak dochádza k zastaveniu exekúcie Exekučný poriadok má ohľadne trov exekúcie samostatnú úpravu obsiahnutú v § 203, ktoré ustanovenie predpokladá odlišný pohľad na úhradu trov exekúcie niektorým z účastníkov exekučného konania, teda nielen povinným, ale i možnosťou zaťaženia ich platením oprávneného. Prvý odsek predpokladá skúmanie zavinenia oprávneného (ktoré sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska) a treba súhlasiť s oprávneným, že v konkrétnom prípade zavinenie na zastavení exekúcie oprávnený nenesie a súd prvého stupňa odsek prvý paragrafu 203, pri rozhodovaní o trovách exekúcie, použil nesprávne. K zastaveniu konania došlo z dôvodu nastania právnej skutočnosti - výmaz povinného ktorá, ako taká má objektívny charakter, pri ktorej nemožno konštatovať zavinenie ako také. V danom prípade mal exekučný súd použiť druhý odsek ustanovenia § 203, ktorý má presne vymedzenú hypotézu - majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie čomu nasvedčuje fakt, že od získania poverenia (18.02.2009) exekútor nezexekvoval žiaden majetok hoci vyvíjal exekučnú činnosť a hoci táto bola v konečnom dôsledku neúspešná pre zánik subjektu povinného, patrí mu za túto činnosť odmena. Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí ak je vo výroku správne. Keďže odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa ohľadne určenia výšky trov exekúcie korešponduje s ustálenou judikatúrou všeobecných súdov ohľadne ich priznávania, odvolací súd sa pri určenej výške trov exekúcie obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, keďže priznanú výšku považuje z hľadiska zásad civilného procesu za zodpovedajúcu požiadavke efektívnosti, hospodárnosti a preukázateľnosti účtovaných trov exekúcie a nemal za preukázané tvrdenie oprávneného, že by súdny exekútor po preklúzii práva oprávneného činil úkony, ktoré by si uplatnil pri vyčíslení trov. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu veci, odvolací súd dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne a ako také ho podľa § 219 ods. 1, OSP potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.