Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/303/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109204536 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1109204536.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľa: Š. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Č.. XXX, zastúpený: JUDr. Michalom Treščákom, advokát, Slovenskej jednoty 8, Košice, proti odporcovi: U. F. R., R..K..S.., so sídlom J. X, XXX XX L., IČO: XX XXX XXX, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, za účasti vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa: S., B. na S. J. R., Š. XX, J., zastúpený: Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár s.r.o., Nerudova 14, Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 27. marca 2012, č.k. 21C 68/2011-94, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 79,58 € k rukám jeho právneho zástupcu, do 3 dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil rozsudok R. K. R. B. J. K., C. C. H., C..R.. so sídlom V. M. X, L., IČO: XX XXX XXX sp.zn. XXXXXXXX zo dňa 30.12.2008, zaviazal odporcu na zaplatenie náhrady trov právneho zastúpenia navrhovateľovi vo výške 940,72 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vedľajšiemu účastníkovu na strane navrhovateľa náhradu trov konania nepriznal a zaviazal odporcu na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 331,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 879f ods. 3, 4 OZ, § 879j OZ, § 52 ods. 1, 2 OZ, § 53 ods.1, 2 písm. r/, 5 OZ, § 54 ods. 2 OZ, § 497 ObZ, § 2, § 40 ods. 1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z.z. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom resp. jeho právnym predchodcom D. H., C..R.. bola dňa 18.05.2006 uzavretá Zmluva o úvere, ktorej súčasťou boli Obchodné podmienky pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty, na základe ktorých sa účastníci zmluvy dohodli riešiť spory vzniknuté medzi nimi z právnych vzťahov z tejto zmluvy, predložením na rozhodnutie R. Uviedol, že predmetná zmluva o úvere bola vyhotovená na predpísanom tlačive odporcom, ktorý vystupoval v zmluve ako dodávateľ a navrhovateľ v nej vystupoval ako spotrebiteľ, ktorý nemal možnosť ovplyvniť ustanovenia zmluvy, týkajúce sa obchodných podmienok, a teda ani ustanovenie týkajúce sa riešenia vzniknutých sporov zo zmluvy výlučne pred stálym rozhodcovským súdom, zriadeným pri K., C. C. H., C..R.. Mal za to, že predmetná zmluva o úvere je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko navrhovateľ túto zmluvu podpisoval na vopred predtlačenom formulári a nemal možnosť ovplyvniť ustanovenie zmluvy tákajúce sa obchodných podmienok, na základe ktorých okrem iného, bolo účastníkmi zmluvy dohodnuté riešiť všetky spory z právnych vzťahov vzniknutých zo zmluvy o úvere výlučne na rozhodcovskom súde. Uviedol, že uvedenou rozhodcovskou doložkou došlo k zhoršeniu postavenia navrhovateľa ako spotrebiteľa, pričom tu existuje značná nerovnováha medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojim konaním, pričom spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Poukázal na to, že práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami a v zmysle § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, § 53 ods. 1 písm. r/ OZ sa preto jednoznačne jedná o neprijateľnú podmienku, uvedenú v spotrebiteľskej zmluve zo dňa 18.05.2006, v dôsledku čoho boli vydaním predmetného rozhodcovského rozsudku porušené všeobecné záväzné predpisy na ochranu práv navrhovateľa ako spotrebiteľa. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku považoval súd aj výšku zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania na čo súd prihliadal v súlade s § 54 ods. 2 OZ. Uviedol, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere bola platná a účinná Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, preto je nepochybné, že predmetnú zmluvu je potrebné posudzovať ako zmluvu spotrebiteľskú a v tomto smere posudzovať i jej platnosť. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný pri existencii neprijateľnej zmluvnej podmienky, týkajúcej sa dohody o riešení všetkých sporov vzniknutých medzi zmluvnými stranami zo zmluvy o úvere dňa 18.05.2006 výlučne rozhodcovským súdom , súd zrušil rozhodcovský rozsudok, keďže pri rozhodovaní v rozhodcovskom konaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov právneho zastúpenie. O trovách konania vedľajšieho účastníka rozhodol podľa § 150 O.s.p. a nepriznal mu náhradu trov právneho zastúpenia, nakoľko sa nešlo o účelne vynaložené trovy. Proti uvedenému rozsudku podal odporca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na § 53 ods. 1 OZ, účinného do 31.12.2007 a § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Zastával názor, že výrok rozhodnutia nie je správny a uviedol, že v období do 31.12.20017 sa vzťahovali ustanovenie § 52 až 54 OZ len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako aj na zmluvu v § 55 OZ, pričom predmetná zmluva o úvere bola podpísaná dňa 18.05.2006. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch a v dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 OZ. To znamená, že pokiaľ pred dňom 01.01.2008 bola uzavretá zmluva o úvere (kde bol dlžník spotrebiteľom), nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01.01.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa § 52 až § 54. Čo sa týka aplikácie smernice Rady 93/13/EHS zastával názor, že priama aplikácia smernice nesmie mať za následok uloženie povinnosti fyzickej alebo právnickej osobe, to znamená, že nemôže mať horizontálny pracovný účinok. Ak si členský štát nesplnil svoju povinnosť a netransponoval smernicu správne alebo načas, nemôžu dôsledky tohto protiprávneho konania štátu znášať fyzické alebo právnické osoby. Mal za to, že právomoc R. súdu bola daná rozhodcovskou doložkou, ktorá bola súčasťou platne uzavretej zmluvy o úvere zo dňa 18.05.2006 medzi navrhovateľom a predchodcom odporcu. Podľa jeho názoru, nie je dôvod pre tak široký výklad uvedenej smernice ako jej poskytol navrhovateľ a súd. Zastával názor, že súd vec nesprávne právne posúdil a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko aj z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že v rámci súkromnoprávnych sporov sa nemožno domáhať priameho účinku smernice. Mal za to, že neboli splnené podmienky na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Odporca namietal aj proti rozhodnutiu o trovách a zastával názor, že sú tu dôvody na aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. a týmto dôvodom je charakter samotného konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku a skutočnosť, že odporca svojim správaním nedal príčinu na podanie tohto návrhu a preto by nebolo spravodlivé, keby mal znášať trovy, ktoré v tomto konaní vznikli navrhovateľovi. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, a to tak, že žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietne a prizná mu náhradu trov konania. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu sa nestotožnil s podaným odvolaním, považoval ho za nedôvodné a dôvody, ktoré odporca uviedol v odvolaní považoval za nesprávne a irelevantné. Považoval rozsudok súdu prvého stupňa za procesne a vecne správny, ktorý taktiež obsahuje aj riadne odôvodnenie. Poukázal na to, že v danom prípade je podstatnou skutočnosťou to, že nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách upravuje smernica Rady 93/13/EHS z 05.04.1993, v zmysle ktorej je možné posudzovať úverovú zmluvu za spotrebiteľskú, nakoľko v prípade navrhovateľa jednoznačne ide o spotrebiteľa a „jednostranné dohodnutie“ arbitráže sa považuje za nekalú obchodnú podmienku. Uviedol, že to, že Slovenská republika v čase uzatvárania úverovej zmluvy ešte nemala smernicu implementovanú do právneho poriadku, nemôže byť na škodu navrhovateľa, ktorý má v záväzkovom vzťahu jednoznačne slabšie postavenie proti odporcovi, ktorý disponuje neprimerane silnejším postavením. Poukázal aj na to, že napádaný rozhodcovský rozsudok zaväzoval navrhovateľa na zaplatenie denného úroku z omeškania vo výške 0,1% zo špecifikovaných čiastok, ako i zmluvnú pokutu vo výške 20% zo sumy omeškaných splátok a po predčasnej splatnosti zo zvyšku dlžnej sumy. Mal za to, že tieto zmluvné sankcie sú neprimerané a pohybujú sa vo výške, ktorá hraničí s úžerou. Bol toho názoru, že tieto sankcie sú v rozpore s dobrými mravmi a sú neprijateľné, nakoľko tiež nemohol ovplyvniť výšku týchto sankcií, keďže podpisoval predtlačený formulár. Mal za to, že dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku sú dané a prvostupňový súd rozhodol správne a navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a zaviazal odporcu na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 79,58 EUR. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie odporcu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Podľa § 4 ods. 1 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Podľa § 4 ods. 2 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská doložka, tá je neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy. Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský súd musí rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas rozhodcovského konania; nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov. Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak sa dôvod, pre ktorý nemožno prisúdiť plnenie vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len tejto časti, pokiaľ z povahy zmluvy alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Pokiaľ uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy predchádzala nekalá obchodná praktika, nemožno prisúdiť plnenie v celom rozsahu. Podľa § 40 ods. 1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. Podľa § 879f ods. 3 OZ účinného od 01.04.2004 a v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Podľa § 879f ods. 4 OZ, účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere, ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, § 54 a § 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Podľa § 879j OZ účinného od 01.01.2008, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 písm. r/ OZ, za neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V danom prípade sa navrhovateľ domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku R. zriadeného pri K., C. C. H., C..R.., sp.zn. XXXXXXX z dôvodu, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 27.03.2012, č.k. 21C 66/2011-94 predmetný rozsudok rozhodcovského súdu zrušil z dôvodu, že pri rozhodovaní v rozhodcovskom konaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv navrhovateľa ako spotrebiteľa. Pri podaní žaloby sa navrhovateľ musí predovšetkým zamerať na preukázanie oprávnenosti rozhodcovského konania, predložiť dôkaz o spochybnení právomoci rozhodcovského súdu dohodnutého sporovými stranami v rozhodcovskej doložke alebo v rozhodcovskej zmluve, aby sa vyriešila otázka právomoci rozhodcovského súdu v prípade vznesených námietok navrhovateľom v súvislosti s právomocou rozhodcovského súdu. Navrhovateľ musí ako dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku uviesť niektorý v § 40 zákona o rozhodcovskom konaní. Skutočnosť, či pri vydaní rozhodcovského rozsudku došlo k porušeniu hmotnoprávnych predpisov alebo nie, všeobecný súd okrem sporov, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, nemôže preskúmavať v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ale žalobu môže preskúmať len z dôvodov uvedených v § 40 zákona o rozhodcovskom konaní. Pri rozhodovaní spravidla preskúmava dôvody žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku z hľadiska porušenia procesných podmienok a najčastejšie z dôvodu námietok účastníka pri porušení zásady rovnosti v rozhodcovskom konaní. Porušenie hmotnoprávnych predpisov skúma súd najmä pri sporoch, ktorých jedným z účastníkov je spotrebiteľ v prípade žaloby ma zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu uvedenom v § 40 písm. j/ zákona o rozhodcovskom konaní. V tomto prípade sa súd pri rozhodovaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku musí zaoberať aj otázkou, či pri rozhodovaní došlo k porušeniu všeobecne záväzných predpisov na ochranu spotrebiteľa. Súd musí najmä posúdiť, či pri rozhodovaní rozhodcovského súdu došlo k porušeniu § 53 OZ, najmä v súvislosti s dojednaním neprijateľných zmluvných podmienok, ak neboli dojednané individuálne a § 7 a 9 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľov pri nekalých obchodných praktikách. Odvolací súd mal jednoznačne preukázané, že v danom prípade je predmetná zmluva o úvere zo dňa 18.05.2006 zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko spotrebiteľskou zmluvou je zmluva, ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok s väčším počtom spotrebiteľov, pričom tieto podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah. To znamená, že k zmluvným (obchodným) podmienkam môže spotrebiteľ buď pristúpiť alebo nie a nemá zásadným spôsobom možnosť takéto podmienky modifikovať. Spotrebiteľskou zmluvou je tak akákoľvek súkromnoprávna zmluva s takýmito znakmi a to bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom alebo iným osobitným zákonom. Zo spisu vyplýva, že navrhovateľ túto zmluvu podpisoval na vopred predtlačenom formulári a nemal možnosť ovplyvniť ustanovenie zmluvy týkajúce sa obchodných podmienok, na základe ktorých okrem iného, bolo účastníkmi zmluvy dohodnuté riešiť všetky spory z právnych vzťahov vzniknutých zo zmluvy o úvere výlučne na rozhodcovskom súde. Čo sa týka námietky odporcu ohľadom právneho vzťahu založeného zmluvou o úvere, odvolací súd konštatuje, že hoci v čase uzavretia zmluvy, zmluva o úvere nebola priamo uvedená v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v ktorom sa nachádzal výpočet zmlúv, ktoré bolo v tom čase možné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, možno túto zmluvu podrobiť súdnej kontrole tak, ako pri spotrebiteľských zmluvách. Zmluva o úvere bola medzi oprávneným a povinným uzavretá dňa 18.05.2006, t.j. za účinnosti zák.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V tomto právnom vzťahu vystupuje povinný ako spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver, ktorý čerpaním uvedeného úveru uspokojuje svoje osobné potreby a oprávnený ako veriteľ, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. Odvolací súd je v danom prípade toho názoru, že uvedená zmluva nepochybne patrí svojím obsahom medzi spotrebiteľské zmluvy, vzhľadom na právnu povahu účastníkov. Ide o klasickú typovú zmluvu bez možnosti povinného ako spotrebiteľa zasahovať do znenia tejto zmluvy a do obsahu dopredu pripravenej úpravy práv a povinností. Novelou Občianskeho zákonníka č. 150/2004 Z.z. bol de facto zavedený taxatívny výpočet spotrebiteľských zmlúv, na ktoré sa mala vzťahovať ochrana ustanovená Smernicou Rady č. 93/13/EHS. Táto formulácia však požiadavky uvedenej smernice nespĺňala, nakoľko v samotnej smernici nie je obsiahnutý taxatívny výpočet spotrebiteľských zmlúv. Určuje len výnimky z aplikácie inštitútu spotrebiteľských zmlúv, pričom zmluva o úvere jednoznačne medzi takú výnimku nepatrí. Až zákonom č. 568/2007 Z.z. bolo ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka uvedené do súladu s požiadavkami Smernice Rady č. 93/13/EHS a zmenené tak, že za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Avšak zmyslom národnej aj nadnárodnej úpravy spotrebiteľského práva aj v čase uzavretia úverovej zmluvy bolo dosiahnuť vyrovnanie faktického nerovného postavenia spotrebiteľa s dodávateľom. Účelom smernice bolo poskytnúť ochranu spotrebiteľom v členských štátoch vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám, ktoré sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Pri výklade ustanovení o spotrebiteľských zmluvách treba vychádzať z tohto účelu. Hlavným kritériom pri posudzovaní povahy právneho vzťahu je postavenie účastníkov zmluvy, teda že na jednej strane stojí dodávateľ a na strane druhej spotrebiteľ. Hoci smernica v tom čase nebola dôsledne implementovaná do nášho právneho poriadku, nemožno postupovať v rozpore s cieľom, ktorý sledovala. Zákonom č. 568/2007 Z.z. došlo len k spresneniu definície spotrebiteľskej zmluvy. Zároveň odvolací súd dáva do pozornosti odlišnosť definície spotrebiteľských zmlúv v zmysle zák.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 23a tohto zákona spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. V zmysle vyššie uvedeného, súd prvého stupňa vec správne právne posúdil keď uviedol, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou a predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný pri existencii neprijateľnej podmienky, týkajúcej sa dohody o riešení všetkých sporov vzniknutých medzi zmluvnými stranami zo zmluvy o úvere zo dňa 18.05.2006 výlučne rozhodcovským súdom a v zmysle § 40 ods. 1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z.z. K. K. sp.zn. XXXXXXX, zo dňa 30.12.2008 zrušil, keďže pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Čo sa týka námietky odporcu v súvislosti s nepriznaním trov právneho zastúpenia navrhovateľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p., odvolací súd má za to, že pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Súd by mal podľa tohto ustanovenia rozhodovať iba vo výnimočných prípadoch. Dôvodom spočívajúcim v pomeroch účastníkov je napr. skutočnosť, že účastník, ktorý nemal úspech vo veci, sa ocitne v takej závažnej sociálnej alebo majetkovej situácii, ktorý predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa. Je však nutné prihliadnuť aj na pomery druhej strany sporu. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade nejde o prípad hodný osobitného zreteľa, nakoľko odporca nijakým spôsobom nepreukázal, že by sa mu týmto rozhodnutím zhoršili sociálne a majetkové pomery a taktiež treba brať na zreteľ aj druhú stranu sporu. Takisto ani argument odporcu, že on nezavinil, že sa navrhovateľ musel obrátiť na súd so zrušením rozhodcovského rozsudku neobstojí, nakoľko podľa odvolacieho súdu nejde v tomto prípade o dôvod hodný osobitného zreteľa. Odvolací súd, ktorý bol viazaný dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), nepreskúmal správnosť vyčíslenia trov prvostupňového konania súdom prvého stupňa, pretože odporca v odvolaní nespochybnil a nerozporoval správnosť vyčíslenia týchto trov konania. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby, a to vyjadrenie k odvolaniu odporcu á 58,69 EUR + 1 x režijný paušál á 7,63 EUR + 20% DPH, spolu vo výške 79,58 EUR. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.