Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/135/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109206892 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1109206892.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Jany Vlčkovej, v právnej veci navrhovateľa: O.. A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. P. Č.. XXXX, zast. JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, advokátom, Vajnorská 20, 831 03 Bratislava proti odporcovi: J. S. - E. J. J., Ž. F. XX, XXXX XX T., v konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Bratislava I v Bratislave zo dňa 02.02.2011, č.k. 19C 79/09-83, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu v Bratislava I v Bratislave zo dňa 02.02.2011, č.k. 19C 79/09-83 p o t v r d z u j e. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 226,01 eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa viazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.114,54 eur v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, vo zvyšku súd návrh zamietol. Zároveň zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi trovy prvostupňového konania v celkovej výške 1.125,92 eur. Navrhovateľ svoj nárok na náhradu škody odvodzoval s poukazom na rozsudok Okresného súdu v Galante pod č.k. SA-2T 5/00-1623, právoplatný dňa 06.03.2006, ktorým bol oslobodený spod obžaloby pre trestný čin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie, pričom týmto rozsudkom bolo zastavené trestné stíhanie voči jeho osobe pre trestné činy sprenevery podľa § 248 ods. 1 (ods. 3) Trestného zákona s spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona a trestný čin krátenia poplatkov a im podobným dávok podľa 148b Trestného zákona. Navrhovateľ si uplatňoval náhradu škody, ktorú vyčíslil jednak v súvislosti s trovami obhajoby v celkovej výške 5.114,54 eur, ako aj v ušlom zisku pri podnikaní počas účasti na jednotlivých pojednávaniach a úkonoch trestného konania v celkovej výške 23.325,74 eur. Odporca žiadosť navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zákonnej lehote neprerokoval a navrhovateľovi odporučil obrátiť sa na súd. Navrhovateľ návrh na súd doručil dňa 26.02.2009 domáhal sa náhrady škody v celkovej výške 28.350,29 eur. Súd prvého stupňa z pripojeného trestného spisu sp.zn. SA-2T 5/00 zistil, že obhajca v trestnom konaní vykonal úkony, za ktoré si vyúčtoval odmenu podľa vyhl.č. 240/1990 Zb., vyhl.č. 163/2002 Z.z. a vyhl.č. 655/2004 Z.z. v platnom znení tak, ako to konštatoval vo svojom odôvodnení súd prvého stupňa, pričom úkony predstavovali hodnotu celkom vo výške 60.862,- Sk. Obhajca navrhovateľa v trestnom konaní mal s poukazom na ust. § 20 vyhl.č. 240/1990 Zb., § 20 ods. 1 a § 1 ods. 3 vyhl.č. 163/2002 Z.z. a § 17 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z. v platnom znení tiež nárok na náhradu za stratu času, ktorú špecifikáciu súd prvého stupňa presne špecifikoval a náhradu za stratu času vyčíslil v hodnote 35.375,50 Sk. Nárok na náhradu preukázaných cestovných výdavkov súd prvého stupňa vyčíslil v hodnote 33.241,90 Sk, pričom celkový nárok na odmenu obhajcu za vyššie uvedené úkony súvisiace s obhajobou navrhovateľa vyčíslil na sumu 154.080,50 Sk. Zároveň z faktúry zo dňa 07.03.2006 pod č. XXXXXXXXX, ktorú vystavil právny zástupca navrhovateľa vo veci obhajoby pred Okresným súdom Galanta v celkovej výške 154.080,50 Sk navrhovateľ túto uhradil na účet právneho zástupcu dňa 24.04.2006. V priebehu konania navrhovateľ zobral čiastočne svoj návrh o zaplatenie 23.235,74 eur späť a súd prvého stupňa uznesením zo dňa 06.07.2010 konanie v tejto časti zastavil. Súd prvého stupňa poukázal na ustanovenie § 27 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z., v zmysle ktorého za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím tohto zákona sa spravuje doterajšími predpismi, a to zák.č. 58/1969 Zb., nakoľko uznesenie vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru v Šali zo dňa 12.12.1997 a zo dňa 24.11.1997, o ktorých navrhovateľ odvodzoval svoj nárok na náhradu škody boli vydané za účinnosti zák.č. 58/1969 Zb. súd prvého stupňa posúdil nárok navrhovateľa s poukazom na ust. § 27 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z. podľa zák.č. 58/1969 Zb. Súd prvého stupňa konštatoval, že ten, voči ktorému bolo trestné stíhanie zastavené, resp. bol oslobodený spod obžaloby, ak spĺňa ďalšie zákonné predpoklady, má právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Keďže navrhovateľ preukázal, že v súvislosti s trestným stíhaním mu vznikli trovy obhajoby vo výške, ktorú fakturoval obhajca a ktoré navrhovateľ uhradil súd nárok navrhovateľovi vo výške 5.114,54 eur priznal. Nepriznal však úrok z omeškania, keď mal za to, že odporca sa nemohol dostať do omeškania s platením, keď ustálenie výšky škody záviselo od vykonaného dokazovania a posúdenia výšky škody súdom. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a priznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 1.125,92 eur. Proti tomuto rozsudku zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca, a to v plnom rozsahu a poukázal na ust. § 1 ods. 1, § 4 ods. 1 zák.č. 58/1969 Zb., pričom úspešný účastník v súdnom konaní o náhradu škody môže byť úspešný len ten, kto preukáže, že rozhodnutie orgánu bolo nezákonné, že navrhovateľovi vznikla škoda a že táto škoda by navrhovateľovi nebola vznikla, keby orgán štátu postupoval v súlade so zákonom. Tiež musia byť splnené podmienky (§ 4 ods. 1 cit. zákona), a to že rozhodnutie musí byť právoplatné, rozhodnutím musí byť poškodenému spôsobená škoda a rozhodnutie musí byť zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Odporca uviedol, že v danom prípade síce existuje jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu, a to suma, neexistuje nezákonné rozhodnutie a príčinná súvislosť medzi týmto nezákonným rozhodnutím a škodou. Uviedol, že súd o oslobodení z pod obžaloby a zastavení trestného stíhania rozhodol, pričom v rámci tohto konania neexistuje rozhodnutie, ktoré bolo neskôr pre jeho nezákonnosť zrušené príslušným orgánom. Znamená to, že nebola splnená jedna z taxatívnych podmienok na to, aby navrhovateľ sa mohol domáhať náhrady škody. Tiež v konaní nebola preukázaná existencia žiadneho nezákonného rozhodnutia v trestnom konaní, z ktorého si navrhovateľ odvodzuje svoj nárok na náhradu škody. Len skutočnosť, že voči navrhovateľovi ako obvinenému v trestnom konaní bolo trestné stíhanie zastavené, nezakladá automaticky nárok na náhradu trov konania titulom náhrady škody za nezákonné rozhodnutie. Odporca ďalej uviedol, že v trestnom konaní trovy nevyhnutné na vykonanie trestného konania, vrátane trov vykonávacieho konania znáša štát; neznáša však vlastné trovy obvineného, trovy konania znáša teda priamo obvinený, ak by zákonodarca mal v úmysle nahrádzať trovy konania obvinenému v prípade, ak by voči nemu bolo zastavené trestné stíhanie, bol by takýto nárok predmetom úpravy Trestného poriadku. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietne. K odvolaniu odporcu sa písomne, prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril navrhovateľ, odvolanie odporcu považoval za nedôvodné a jeho výklad zákona č. 58/1969 Zb. za účelový. Poukázal na tú skutočnosť, že podľa Trestného poriadku trestné stíhanie voči osobe začína vznesením obvinenia, pričom voči takémuto uzneseniu má osoba právo podať sťažnosť, o ktorej rozhoduje prokurátor. V danom prípade trestné stíhanie začalo nezákonným vznesením obvinenia a opravný prostriedok - sťažnosť bola navrhovateľovi zamietnutá, čím v podstate pokračovalo voči navrhovateľovi trestné stíhanie, ktoré vyústilo do podania obžaloby. Nezákonné trestné stíhanie nakoniec bolo ukončené oslobodením navrhovateľa. Poukázal na tú skutočnosť, že trestné stíhanie voči osobe začína vznesením obvinenia konkrétnej osobe, ktorá nakoniec vyúsťuje do podania obžaloby na súd, pričom toto nezákonné rozhodnutie, t.j. vznesenie obvinenia, podanie obžaloby je v danom prípade zrušené oslobodzujúcim rozsudkom. Mal za to, že súd prvého stupňa správne vec právne posúdil a uviedol, že zastavenie trestného stíhania a oslobodenie spod obžaloby majú na účely zodpovednosti štátu za škodu rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a priznal trovy odvolacieho konania za jeden úkon - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 180,93 eur + 7,41 eur režijný paušál + 20% DPH vo výške 37,67 eur, spolu vo výške 226.01 eur. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie odporcu s poukazom na ust. § 212 ods. 1 O.s.p., viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nie je možné vyhovieť. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Súd prvého v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie, oboznámil sa so skutkovým stavom a vec správne po právnej stránke posúdil. Správne súd prvého stupňa poukázal na ust. § 27 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z. v platnom znení, v zmysle ktorého nárok navrhovateľa správne posúdil podľa zákona č. 58/1969 Zb. Nakoľko k vydaniu uznesenia o vznesení obvinenia došlo za účinnosti zák.č. 58/1969 Zb. odvolací súd má za to, že správne súd prvého stupňa postupoval, keď na daný prípad aplikoval zák.č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Podľa ust. § 20 cit. zákona, pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom v danom prípade ustanovením § 442 ods. 1 a ust. § 443 Občianskeho zákonníka. Neobstojí v danom námietka odporcu, že v predmetnej veci neexistuje nezákonné rozhodnutie a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na dostatočné odôvodnenie súdu prvého stupňa, keď zastavenie trestného stíhania, resp. oslobodenie spod obžaloby majú rovnaké dôsledky, ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť, v prípade, ak predpoklad o spáchaní trestného činu, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, nebol potvrdený. Správny je preto záver súdu prvého stupňa, že ten, voči ktorému bolo trestné stíhanie zastavené, resp. bol oslobodený spod obžaloby, ak spĺňa ďalšie zákonné predpoklady, má právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Súd prvého stupňa mal jednoznačne za preukázané, že voči navrhovateľovi bolo uznesením vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania PZ v Šali zo dňa 12.09.1997 vznesené obvinenie pre trestný čin sprenevery a pre trestný čin krádeže poplatkov a im podobným dávok a uznesením vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania PZ v Šali zo dňa 24.11.1997 vznesené obvinenie pre trestný čin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie, následne rozsudkom Okresného súdu v Galante zo dňa 09.01.2006 pod č. SA-2T 5/00-1623 právoplatným 06.03.2006 bol navrhovateľ oslobodený spod obžaloby pre vyššie uvedené trestné činy z dôvodu, že nebolo preukázané, že skutok, pre ktorý bol stíhaný sa stal a následne trestné stíhanie pre trestné činy sprenevery a pre trestný čin krátenia poplatkov a im podobným dávok bolo zastavené. V danom prípade správne súd prvého stupňa predmetný nárok navrhovateľa posúdil ako nárok na náhradu škody vzniknutý nezákonným rozhodnutím, keď predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je predovšetkým existencia nezákonného rozhodnutia, existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľná v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. Zodpovednosť štátu je (až na prípady hodné osobitného zreteľa) podmienená využitím riadnych opravných prostriedkov, smerujúcich proti nezákonnému rozhodnutiu (§ 3 zák.č. 58/1969 Zb.). Vznik tejto zodpovednosť ďalej predpokladá, že sa nezákonné rozhodnutie zrušilo (§ 4 zák.č. 58/1969 Zb.). Odvolací súd má za to, že i oslobodenie spod obžaloby má z hľadiska ustanovenia § 4 cit. zákona rovnaký význam ako jeho zrušenie pre nezákonnosť. Po oslobodení spod obžaloby totiž neprichádza do úvahy podanie opravného prostriedku proti uzneseniu o vznesení obvinenia, nakoľko z hľadiska trestného konania je to bezpredmetné. Právna úprava zodpovednosti štátu v zmysle zák.č. 58/1969 Zb. sleduje, aby každá zákonom predpokladaná majetková ujma spôsobená nesprávnym, či nezákonným zásahom štátu proti fyzickej osobe bola odčinená. Je potrebné poukázať a na zdôraznenie správnosti súdu prvého stupňa doplniť, že systematickým výkladom ust. § 4 ods. 1 zák.č. 58/1969 Zb. a jeho porovnaním s ustanoveniami § 5 a 6 zák.č. 58/1969 Zb. treba vyvodiť, že zastavenie trestného stíhania a oslobodenie spod obžaloby majú rovnaké dôsledky, ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť z dôvodu, že predpoklad o spáchaní trestného činu vyslovený v uznesení o vznesení obvinenia nebol potvrdený. Správny je preto záver súdu prvého stupňa, že ten, proti ktorému bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený má pri splnení ďalších zákonných predpokladov podľa ust. § 1 až § 4 zák.č. 58//1969 Zb. zásadne právo na náhradu škodu spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Uvedené právo nemá ten, kto si obvinenie zavinenie zavinil sám a ten, kto bol s pod obžaloby oslobodený alebo bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené len preto, že nie je za spáchaný trestný čin zodpovedný. Ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, fyzická osoba vynaložila náklady na trovy obhajoby, smerujúce k odstráneniu nežiaducich právnych dôsledkov na obvineného, v danom prípade na navrhovateľa, štát zodpovedá za takto vzniknutú škodu podľa ust. 1 ods. 1 cit. zákona, a to bez ohľadu na to, či v trestom konaní bol obvinenému obhajca ustanovený alebo, či si o zvolil sám (§ 38 ods. 1 Trestného poriadku). Navrhovateľovi bola uznesením o vznesení obvinenia, následným trestným stíhaním spôsobená škoda, pokiaľ ide o vynaložené trovy obhajoby, za ktorú nesie zodpovednosť odporca. Táto škoda bola navrhovateľovi spôsobená v príčinnej súvislosti s vydaním uznesenia, ktorým bolo voči navrhovateľovi začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie pre trestný čin tak, ako to konštatoval súd prvého stupňa. Navrhovateľ požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku, tento ho však odporučil obrátiť sa na súd, nakoľko žiadosť navrhovateľa nebola prerokovaná zo strany odporcu v zákonnej lehote. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto odvolací rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne potvrdil. Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 224 ods. 1, v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ mal v odvolacom konaní plný úspech, trovy odvolacieho konania pozostávajú z jedného úkonu - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 180,93 eur + 7,41 eur režijný paušál + 20% DPH 37,67 eur, spolu vo výške 226,01 eur, ktorú sumu je odporca povinný s poukazom na ust. § 149 O.s.p. zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerov hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.