Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/194/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109210078 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1109210078.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: MUZIKÁL, s. r. o., Bauerova 24, Košice, IČO: 36 211 192, zast.: Advokátska kancelária Kovár a partneri, s. r. o., Vajnorská 8/A, Bratislava, proti žalovanému: Tatra banka, a. s., Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, zast.: ECKER - KÁN & PARTNERS s. r. o., Nám. M. Benku 9 - C1, Bratislava, o 2.052.300 EUR, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 25 Cb/144/2009 - 703 z 11.3.2013, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 25 Cb/144/2009 - 703 z 11.3.2013 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh žalovaného na odňatie oslobodenia od súdnych poplatkov priznaného žalobcovi s odôvodnením, že o oslobodení žalobcu od súdnych poplatkov bolo rozhodnuté uznesením č. k. 25 Cb/144/2009 - 582 zo dňa 25. apríla 2012, a to na základe riadne zistených pomerov žalobcu, ktoré sa po opätovnom prešetrení jeho pomerov nezmenili, a preto konštatoval, že neboli splnené zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu. Vychádzajúc z účtovných dokladov za roky 2010, 2011 a 2012 konštatoval, že žalobca počas týchto rokov nedosiahol žiaden zisk, nedisponuje hnuteľným ani nehnuteľným majetkom, finančnými prostriedkami na účte, má záväzky voči tretím osobám a na poplatok súvisiaci so začatím konania si musel požičať finančné prostriedky. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný, navrhujúc ho zmeniť a jeho návrhu vyhovieť. Namietal, že pri posudzovaní podnikateľských subjektov vo vzťahu k splneniu podmienok pre oslobodenie od súdnych poplatkov treba rozlišovať, či nepriaznivá situácia vznikla v dôsledku ich podnikania. Poukázal na to, že podnikateľská činnosť žalobcu bola založená na špekulatívnom obchodovaní s menovými derivátmi, pričom takáto činnosť je všeobecne považovaná za najrizikovejšiu formu podnikania, nakoľko chvíľkový nepriaznivý pohyb na medzinárodnom menovom trhu môže podnikateľovi v okamihu spôsobiť enormné straty. Namietal, že je neprípustné, aby boli právne dôsledky podnikateľského úsilia prenášané formou úľav z poplatkovej povinnosti na štát. Vyslovil názor, že nepriaznivé pomery žalobcu ako právnickej osoby by odôvodňovali oslobodenie od súdnych poplatkov, pokiaľ by sa dostal do ťaživej finančnej situácie napr. z dôvodu vyššej moci. Poukázal pritom na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7 Cob/36/2011 z 18. novembra 2011. Uviedol, že ak je žalobca presvedčený o pravosti svojho nároku, nemal by mať veľký problém získať finančné prostriedky postúpením časti údajnej pohľadávky voči žalovanému. Žalobca navrhol uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 7. apríla 1971 č. 16/1972 a zo dňa 20. decembra 2010 sp. zn. 4 Cdo 192/2010, 4 Cdo 207/2010, z ktorých vyplýva, že priznanie oslobodenia možno odňať iba v dvoch prípadoch, a to jednak vtedy, keď došlo k zmene pomerov u oslobodeného a následkom tejto zmeny prestáva byť oslobodenie odôvodnené a jednak vtedy, keď súd dodatočne zistí, že pomery účastníka boli v čase priznania oslobodenia iné, než z akých vychádzal súd pri priznaní oslobodenia. Konštatoval, že v prejednávanej veci nebol preukázaný ani jeden z týchto prípadov. Ďalej uviedol, že rozlišovanie na podnikateľské a nepodnikateľské subjekty nemá oporu v zákone, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. septembra 2009 sp. zn. 3 Obo 95/2009 ako aj z 30. júla 2009 sp. zn. 5 Obo 127/2008, 5 Obo 128/2008, 5 Obo 129/2009. V ďalšom podaní zo dňa 15. októbra 2013 žalovaný poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 575/2012 zo dňa 20. novembra 2012. Ďalej poukázal na to, že samotná vôľa žalobcu zaplatiť súdny poplatok dokazuje nesplnenie predpokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov. Vyslovil názor, že z dikcie ustanovenia § 138 ods. 5 O. s. p. vyplýva, že súd je povinný ex lege odňať oslobodenie od súdnych poplatkov aj v prípade, ak skúmaním pomerov účastníka konania dospel k nesprávnym právnym záverom, t. j. nesprávne interpretoval ustanovenie § 138 ods. 1 O. s. p., čo vyústilo v nedôvodné oslobodenie žalobcu od súdnych poplatkov. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne. Podľa § 138 ods. 1 O. s. p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešne uplatňovanie alebo bránenie práva. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že nie je rozhodujúce, či účastník, ktorý žiada o oslobodenie je fyzická osoba nepodnikateľ alebo fyzická osoba či právnická osoba podnikateľ. Jediným rozhodujúcim kritériom sú jeho pomery bez ohľadu na to, či sa do nepriaznivej majetkovej situácie dostal svojím zapríčinením alebo v dôsledku iných okolností. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd nestotožnil s odôvodnením námietky žalovaného, že zlá finančná situácia žalobcu bola zapríčinená podnikateľskou činnosťou, a preto nemožno oslobodenie priznať. Ako vyplýva z obsahu spisu bolo žalobcovi priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu uznesením č. k. 25 Cb/144/2009 - 582 z 25. apríla 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 2. mája 2012. Uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 25 Cb/144/2009 - 584 z 16. mája 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 3 Cob/319/2012 - 610 z 27. septembra 2012 bol zamietnutý návrh žalovaného na uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania, a to v zmysle § 141a ods. 1 O. s. p. taktiež po preskúmaní otázky, či u žalobcu nie sú splnené predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, a to s kladným záverom. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebola preukázaná taká podstatná zmena pomerov od vydania uvedených rozhodnutí, ktoré by v zmysle § 138 ods. 5 O. s. p. odôvodňovali odňatie oslobodenia, pričom odvolací súd prihliadol aj na pomerne krátku dobu, ktorá uplynula od vydania rozhodnutí, ktoré pomery žalobcu posudzovali do vydania napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.