Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/48/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109210317 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1109210317.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Svetlovskej a členov senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Martina Murgaša v právnej veci navrhovateľov: X/ R.. V. F., Z. I. XX, Z., X/ W.. W. F., Z. I. XX, Z., proti odporcom: X/ F. K., Z. K. X, Z., X/ R.. W. K., Z. K. X, Z., X/ B.. W. M., Z. H. XX, B. - W., X/. W.. M. M., Z. E. XX, Z., X/ R.. W. M., Z. T. XX, Z., odporcovia 4/ a 5/ zast. advokátskou kanceláriou DVORSKÁ&MREKAJOVÁ, s. r. o., Panenská 33, Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, na odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č. k. 26C 96/2009 - 118 zo dňa 3. októbra 2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovatelia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcom 4/ a 5/ trovy právneho zastúpenia vo výške 79,58 eur k rukám právnej zástupkyne DVORSKÁ&MREKAJOVÁ, s. r. o. do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcom 1/, 2/ a 3/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd odvolanie navrhovateľky 2/ odmieta. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol, navrhovateľom 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť odporcom 4/ a 5/ trovy právneho zastúpenia vo výške 500,72 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, odporcom 1/, 2/ a 3/ náhradu trov konania nepriznal. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že účastníci konania sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - parc. č. XXXX/X o výmere XXX W. - zastavené plochy a nádvoria a parc. č. XXXX/X o výmere 216 m2 - zastavané plochy a nádvoria, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu navrhovateľov predstavuje XXXX/XXXXX, veľkosť spoluvlastníckeho podielu odporcov 1/ a 2/ predstavuje XXX/XXXXX, odporcu X/ XXXX/XXXXX a veľkosť spoluvlastníckeho podielu odporcov 4/ a 5/ predstavuje XXXX/XXXXX, pričom právny vzťah k stavbám na pozemku parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X je evidovaný na LV č. XXXX, kat. Úz. Staré mesto, obec Z. - mestská časť M. W., okres Z. R.. Z listu vlastníctva č. XXXX súd prvého stupňa zistil, že na parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X sa nachádza dom - druh stavby bytový dom, súp. č. XXXX a súp. č. XXXX, v ktorom sú evidované jednotlivé byty a to byt č. 1 a k nemu prináležiaci podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXX/XXXXX v bezpodielovom spoluvlastníctve odporcov 1/ a 2/, byt č. 2 a k nemu prináležiaci podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXXXX v spoluvlastníctve odporcov 4/ a 5/, byt č. 3 a k nemu prináležiaci podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXXXX vo vlastníctve odporcu 3/ a byt č. 4 a k nemu patriaci podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXXXX patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľov 1/ a 2/. Súd prvého stupňa ďalej zistil, že kúpnou zmluvou zo dňa 7. 10. 1983 previedol Z. podnik Z. R. vlastnícke právo J. štátu k bytu na prízemí domu na I. XX O. Z., pozostávajúceho z kuchyne a štyroch izieb s príslušenstvom a spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach domu o veľkosti podielu XXX/XXXX na V.. Š. J. s manželkou W. ako dovtedajších užívateľov a kúpnou zmluvou im súčasne prenechal na dočasné spoločné užívanie pozemky parc. č. XXXX/X F. Č.. XXXX/X, kat. úz. M. W. v rozsahu zodpovedajúcemu ich spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach domu. Kúpna zmluva bola registrovaná bývalým O. notárstvom Z. R. pod č. XXXX dňa 27. 1. 1984. V dôsledku úmrtia W. J. a uzavretia dedičskej dohody prevzali odporkyňa 4/ a R. J. dedičstvo po nebohej a to podiel o veľkosti ? každý vo vzťahu k 1/2 bytu. Darovacou zmluvou zo dňa 27. 9. 2004 prenechal R. J. odporcovi 5/ ako obdarovanému spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k štvorizbovému bytu s príslušenstvom na prízemí domu na I. XX O. Z., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti XXXX/ XXXXX, zapísaného na LV č. XXXX, kat. Úz. Z. - M. W.. Predmetom daru bol i spoluvlastnícky podiel o veľkosti podielu XXXX/XXXXX na pozemkoch parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X, zapísaných na LV č. XXXX ako zastavené plochy a nádvoria a spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXXX/XXXXX na pozemku parc. č. XXXX/X zapísaný na LV č. XXXX ako zastavané plochy a nádvoria. Súd prvého stupňa taktiež zistil, že kúpnou zmluvou zo dňa 7. 10. 1993, ktorej vklad do evidencie nehnuteľností bol uskutočnený dňa 18. 1. 1984 pod č. XXXX došlo k prevodu vlastníckeho práva J. štátu, správa Z. podniku Z. I k trojizbovému bytu na I. XX O. Z. a spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach domu o veľkosti podielu 276/1000 na navrhovateľov 1/ a 2/ ako dovtedajších užívateľov a zmluvou sa súčasne kupujúcim zriadilo právo dočasného spoločného užívania pozemku parc. č. XXXX/ X a č. XXXX/X, kat. úz. Staré mesto v rozsahu zodpovedajúcemu ich spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach domu. Kúpnou zmluvou zo dňa 3. 11. XXXX J. štát prostredníctvom správcu Z. podnik Z. I uskutočnil prevod vlastníckeho práva k bytu na I. podzemnom podlaží domu I. XX O. Z., pozostávajúceho z kuchyne a dvoch izieb a spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti podielu XX/XXXX na L. K., pričom spoluvlastníkmi spoločných častí domu v deň uzavretia zmluvy boli Č. Š., V.. Š. J. s manželkou a navrhovatelia 1/ a 2/. N. L. K. sa súčasne prenechali bez úhrady na spoločné dočasné užívanie pozemky parc. č. XXXX/X a č. XXXX/ X, kat. úz. M. W. v rozsahu zodpovedajúcemu jej spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach domu. Po smrti L. K. sa vlastníkom bytu a k bytu prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu stal W. K., ktorý kúpnou zmluvou zo dňa 20.4.2007 previedol vlastnícke právo na odporcov 1/ a 2/. Súd prvého stupňa ďalej zistil, že K. W. M. Z. ako predávajúci previedol zmluvou č. XXXXXXX/XX/XX zo dňa 10.7.2002, uzavretou podľa zák. č. 182/1993 Z. z., vlastnícke právo k bytu č. 3, na 1. posch. bytového domu v Z., I. XX, k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a príslušenstve a na pozemku parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X o veľkosti podielu XXXX/XXXXX a priľahlom pozemku parc. č. XXXX/X s veľkosťou podielu XXXX/XXXXX na W.. V.Ú. Y. F. W. Y. ako kupujúcich, pričom títo ako predávajúci následne previedli vlastnícke právo k bytu a spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu, pozemku č. XXXX/X, Č.. XXXX/X a priľahlému pozemku parc. č. XXXX/ X na odporcu 3/ ako kupujúceho. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že účastníci konania sú individuálnymi vlastníkmi jednotlivých bytov nachádzajúcich sa v bytovom dome na I. XX F. XX O. Z. a spoluvlastníkmi spoločných častí a spoločných zariadení tohto domu a pozemkov, na ktorých bytový dom stojí s príslušnou veľkosťou spoluvlastníckeho podielu a teda na účastníkov konania sa vzťahuje režim právnej úpravy zák. č. 182/1993 Z. z., pričom na túto skutočnosť nemá vplyv ani tvrdenie navrhovateľa 1/, že požiadal M. Z. listom zo dňa 12. 8. 2012 o vykonanie zmeny údajov katastra nehnuteľností, konkrétne zápisu o kóde, pod ktorým je dom evidovaný zo súčasného kódu 9 - bytový dom na kód XX - rodinný dom. Súd prvého stupňa mal za to, že v čase rozhodnom pre rozhodnutie súdu neboli nijako a ničím vyvrátené údaje zapísané v katastri nehnuteľností, ktorých hodnovernosť sa v zmysle § 70 zák. č. 162/1995 Z. z. prezumuje pokiaľ sa nepreukáže opak, pričom poukázal na to, že opak, t. j. nesprávnosť údajov katastra nehnuteľností navrhovateľ 1/ nepreukázal. Súd prvého stupňa poukázal na to, že vzhľadom na špecifický charakter bytu a nebytového priestoru ako osobitného predmetu občianskoprávnych vzťahov sa každý vlastník v dome spadajúcom pod režim zák. č. 182/1993 Z. z. súčasne s nadobudnutím vlastníctva k bytu alebo nebytového priestoru stáva ex lege aj spoluvlastníkom spoločných častí, spoločných zariadení domu a jeho príslušenstva, pričom výška spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, príslušenstve domu a na zastavanom a priľahlom pozemku je determinovaná a závislá od pomeru podlahovej plochy konkrétneho bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome, pričom s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v bytovom dome je nerozlučne spojené spoluvlastníctvo spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva bytového domu, ale aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva k pozemku bytového domu, keď v zmysle § 19 zák. č. 182/1993 Z. z. charakter práv k pozemku je závislý od skutočnosti, či vlastník bytu je aj vlastníkom pozemku alebo má právo užívania pozemku, ktoré zodpovedá vecnému bremenu. Súd prvého stupňa vyvodil záver, že jednou z osobitostí tzv. núteného spoluvlastníctva podľa § 13 ods. 1 a § 19 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. je skutočnosť, že spoluvlastníci sa nemôžu dožadovať zrušenia spoluvlastníctva podľa všeobecných ustanovení upravujúcich podielové spoluvlastníctvo (§ 141 a nasl. Obč. zák.), ktorá zásada je kogentná. Súd prvého stupňa mal za to, že navrhovatelia sa nemôžu domáhať zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k spoločných častiam a spoločným zariadeniam bytového domu, nakoľko tento spoluvlastnícky vzťah je priamo závislý a viazaný k jednotlivým bytom účastníkov konania, sleduje ich právny režim a jeho zrušenie je zákonom výslovne vylúčené. Rovnako sa navrhovatelia nemôžu domáhať ani zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemkom, na ktorých je bytový dom postavený, keďže v priebehu existencie bytov došlo k spojeniu vlastníctva bytu toho ktorého účastníka konania so zodpovedajúcim spoluvlastníckym podielom na pozemkoch a od tohto okamihu už nie je možné tieto spoluvlastnícke podiely od bytov oddeľovať. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie navrhovatelia 1/ a 2/. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedli, že súd prvého stupňa nevenoval pozornosť odôvodnenosti výpočtu podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach oboch domov či podielov na pozemkoch, teda na základe čoho prevádzajúci - čs. štát v zast. Bytovým podnikom Z. R. dospel k podielom, ktoré boli následne zapísané do evidencie nehnuteľností a neskôr prevzaté do katastra nehnuteľností, keď ani v samotných zmluvách sa neuvádza, či ide o jednu nehnuteľnosť, ale vyplýva z nich, že ide o dve nehnuteľnosti. Vytkol súdu prvého stupňa, že vychádzal výlučne z údajov katastra nehnuteľností na LV č. XXXX, kde sú spoločné časti a spoločné zariadenia oboch domov zapísané v tam uvedených podieloch, resp. obdobne z údajov na LV č. XXXX týkajúcich sa pozemkov. Poukázali na to, že oba domy sú síce stavebne spojené jedným múrom, avšak nie v celej šírke ani výške a do každej z nehnuteľností vedie samostatný vchod a prístup do nich žiadnym spôsobom neobmedzuje druhú stranu vo výkone jej vlastníckych a užívateľských práv. Mali za to, že dom obývaný navrhovateľmi spĺňa kritéria rodinného domu, nakoľko je určený na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, má jeden byt a jedno nadzemné podlažie. Poukázali na to, že ku každej nehnuteľnosti sú osobitne zriadené inžinierske siete a už na základe tohto možno konštatovať, že dotknuté nehnuteľnosti nepodliehajú režimu tzv. bytového domu, ktorého správa by mala byť zabezpečená správcom alebo formou spoločenstva, pričom ani jeden z týchto inštitútov dlhodobo nefunguje. Taktiež poukázali na to, že Miestny úrad mestskej časti Z. - M. mesto vo svojej evidencii vedie dom v Z. na I. XX, súp. č. XXXX ako obytný dom a dom v Z. na I. XX, súp. č. XXXX ako rodinný dom. Odporcovia 4/ a 5/ navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Poukázali na absenciu zápisu zmeny z bytového domu na rodinný dom, nakoľko Správa katastra do dnešného dňa nevyznačila žiadne konanie o zmene zápisu ani v časti "iné údaje" a ani v časti "poznámka" na LV č. XXXX, pričom navrhovatelia uviedli, že o zápis zmeny požiadali dňa 12. 8. 2012 a rovnako túto skutočnosť uviedli v podanom odvolaní, pričom však nesprávnosť údajov katastra nepreukázali. Uviedli, že z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané a tento právny stav trvá doposiaľ, že účastníci konania sú vlastníkmi jednotlivých bytov nachádzajúcim sa v bytovom dome na I. a aj spoluvlastníkmi spoločných častí a zariadení tohto domu a pozemkov, na ktorých bytový dom stojí (Y. Č.. XXXX) s príslušnou veľkosťou spoluvlastníckeho podielu, pričom v zmysle § 13 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. spoluvlastníci spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku sa nemôžu dožadovať zrušenia spoluvlastníctva podľa Občianskeho zákonníka. Mali za to, že iba dohodou všetkých vlastníkov v dome v súlade s § 19 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. je možné obmedziť rozsah tohto spoluvlastníctva alebo ho úplne vylúčiť, pričom v konaní odporcovia deklarovali, že neexistuje dôvod na rozdeľovanie, zrušovanie alebo zmenu podielového spoluvlastníctva. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 13 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva k pozemku. Podľa § 13 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z. spoluvlastníci spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku sa nemôžu dožadovať zrušenia spoluvlastníctva podľa Občianskeho zákonníka. V ust. § 13 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. je upravený jeden zo základných právnych princípov, ktoré sú spojené s existenciou vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorým je tzv. akcesorita spoluvlastníctva spoločných častí a spoločných zariadení domu, ktorá je nevyhnutná na riadny výkon vlastníckych práv k bytom a nebytovým priestorom. Toto condominium je popri spoluvlastníctve vymedzenom v ust. § 136 a nasl. Obč. zák. osobitným druhom spoluvlastníctva upraveným v právnom poriadku, ktoré je typické svojou akcesoritou. Akcesorita v tomto prípade predstavuje nerozlučnú spätosť spoluvlastníctva k spoločným častiam a spoločným zariadeniam domu, príslušenstvu a prípadne aj k pozemku s existenciou vecného práva k bytu alebo nebytovému priestoru. Inými slovami, akcesorita znamená, že spoluvlastnícky podiel vždy sleduje právny osud bytu alebo nebytového priestoru a priamo zo zákona prechádza na jeho nového nadobúdateľa. Tento postulát je zvýraznený aj v ust. § 19 zák. č. 182/1993 Z. z.. Ide teda o vedľajšie práva, tzv. "pridružené" spoluvlastníctvo, ktoré je nielen funkčne, ale aj právne závislé od základných práv, ktorými sú vlastnícke práva k bytom a nebytovým priestorom v bytovom ale aj nebytovom dome. Táto akcesorickosť spoluvlastníckych práv je nezrušiteľná za trvania vlastníctva k bytom a nebytovým priestorom a preto spoločné časti a spoločné zariadenia domu nemôže byť predmetom vlastníctva alebo spoluvlastníctva iného subjektu než vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome. Nezrušiteľnosť je daná v záujme základných práv, ktoré by inak nemohlo plniť svoje ekonomicko-sociálnu funkciu. Tento princíp neoddeliteľnosti akcesorických spoluvlastníckych práv platí rovnako aj vtedy, ak sa byt alebo nebytový priestor stane predmetom podielového spoluvlastníctva viacerých osôb. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že jednou z osobitostí tzv. núteného spoluvlastníctva podľa § 13 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. v porovnaní s podielovým spoluvlastníctvom upraveným v Občianskom zákonníku je skutočnosť, že spoluvlastníci sa nemôžu dožadovať zrušenia spoluvlastníctva podľa Občianskeho zákonníka. Táto zásada je explicitne obsiahnutá v interpretovanej právnej norme, ktorú z hľadiska jej formulácie treba považovať za kogentnú, pričom ust. § 141 Obč. zák., ktoré umožňuje spoluvlastníkom dohodnúť sa o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní, je touto právnou normou výslovne vylúčené a teda neplatí vo vzťahu k spoluvlastníkom spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu v právnom režime zák. č. 182/1993 Z. z.. V dôsledku toho teda nie je možné ani prípustné domáhať sa toho, aby jeden zo spoluvlastníkov previedol svoj spoluvlastnícky podiel na druhého spoluvlastníka, resp. aby spoluvlastníci odkúpili podiel jedného zo spoluvlastníkov bez toho, aby sa predmetom prevodu stal súčasne aj byt alebo nebytový priestor. Pokiaľ sa navrhovatelia ako spoluvlastníci spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k spoločným častiam a spoločným zariadením bytového domu na I., súd prvého stupňa postupoval správne, ak takýto návrh zamietol, nakoľko takýto návrh je neprípustný pre rozpor s hmotným právom. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, ktorým rozhodol o uplatňovanom nároku. Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi navrhnutých dôkazov, a keď navrhovateľ 1/ v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, rozhodol vecne správne. K odvolacím námietkam navrhovateľa 1/ odvolací súd uvádza, že pre súd je rozhodujúci stav v čase rozhodovania súdu a preto súd prvého stupňa správne vychádzal z údajov zapísaných v katastri nehnuteľností, podľa ktorých je predmetný dom na liste vlastníctva evidovaný pod kódom X. ako bytový dom a teda na prejednávanú vec sa vzťahuje režim právnej úpravy zák. č. 182/1993 Z. z. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p., potvrdil. Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľky 2/ bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie treba odmietnuť. Podľa § 204 ods. 1 prvá veta O. s. p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene. Z obsahu spisu vyplýva, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bol navrhovateľke 2/ účinne doručený dňa 7. novembra 2012 ( streda ) a dňom nasledujúcim po tomto dni začala navrhovateľke 2/ plynúť zákonom stanovená 15-dňová lehota na podania odvolania proti rozsudku. Posledný deň tejto lehoty pripadol na 22. novembra 2012 ( štvrtok ) a preto odvolanie podané navrhovateľkou 2/ osobne dňa 26. novembra 2012, tak bolo podané po uplynutí 15-dňovej lehoty, t. j. oneskorene. Odvolací súd preto odvolanie navrhovateľky 2/ podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p., ako podané oneskorene, odmietol. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. a odporcom 4/ a 5/, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech priznal náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 41,03 eur. Právna zástupkyňa odporcov 4/ a 5/ vykonala v odvolacom konaní jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 19. 12. 2012) za 58,69 eur podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30. 6. 2013. Po pripočítaní režijného paušálu 7,63 eur odmena právnej zástupkyne odporcov 4/ a 5/ predstavuje 66,32 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že právna zástupkyňa odporcov 4/ a 5/ je platiteľom DPH, je potrebné v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhl. zvýšiť advokátsku odmenu o 20 % DHP (t. j. 13,26 eur). Trovy právneho zastúpenia odporcov 4/ a 5/ tak spolu predstavujú sumu 79,58 eur. Odporcom 1/, 2/ a 3/, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech, však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Z. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.