Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/191/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109210503 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1109210503.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: A. W., M.. XX. XX. XXXX, Q. E.. X. L. Č.. XX, Š., zákonne zast. matkou Gabrielou Hanákovou, bytom ul. 8. mája č. 19, Šaľa, právne zast. JUDr. Evou Borovskou, advokátkou so sídlom Štefánikova 7, Bratislava, proti odporcovi: KOOPERATIVA poist'ovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 7, Bratislava, o zaplatenie pozostalostnej úrazovej renty, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25. januára 2010, č.k. 19C/83/2009-82, v časti náhrady trov konania, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania p o t v r d z u j e . Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť maloletej navrhovateľke, zastúpenej matkou, titulom pozostalostnej úrazovej renty za obdobie od 18.07.2007 do 31.12.2009 sumu 4.657,21 € a počnúc dňom 01.01.2010 uhrádzať maloletej navrhovateľke mesačne sumu 172,54 € do 30 - teho dňa toho ktorého mesiaca a toto ďalej upravovať - zvyšovať o percento zvýšenia dôchodkov, ktoré bude upravené príslušným právnym predpisom. Ďalej uložil odporcovi uhradiť úrok z omeškania v zodpovedajúcej výške podľa jednotlivých mesiacov omeškania a nahradiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku trovy konania, predstavujúce trovy právneho zastúpenia za sedem úkonov právnej služby, z toho 4 úkony á 253,94 Eur: prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie návrhu na súd, vypracovanie právneho rozboru dňa 14.04.2008 a písomné podanie na súd dňa 23.12.2008 a 3 úkony á 270,54 € : písomné podanie na súd dňa 07.05.2009 a 18.01.2010 a účasť na pojednávaní dňa 25.01.2010 + režijný paušál k týmto úkonom v podľa časových obdobiach zodpovedajúcej výške a 19 % DPH, ktoré boli súdom prvého stupňa priznané podľa § 10 ods. 1 a 3, vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. Proti tomuto rozsudku, v časti náhrady trov konania priznaných navrhovateľke, podala v zákonnej lehote navrhovateľka odvolanie, ktorým žiadala, aby odvolací súd zmenil - 2 - rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že odporcovi uloží povinnosť zaplatiť trovy konania v celej uplatnenej výške. V odvolaní namietla nesprávne právne posúdenie veci, ktoré malo za následok nesprávne rozhodnutie o výške náhrady trov konania a to nepriznaním zmluvnej odmeny s odôvodnením, že išlo o škodu, ktorá nebola predmetom návrhu. Uviedla, že ide o nárok ktorého výška je v celom rozsahu závislá od úvahy súdu a nakoľko zmluvná odmena bola dohodnutá vo výške 10 % z vyplatenej sumy, nebolo ju možné vyčísliť skôr ako bol vynesený rozsudok. Za ďalšie pochybenie súdu považuje jeho názor, že ide o nárok, ktorý mal byť uplatnený v samotnom žalobnom návrhu ako škoda. Odvolateľka zdôrazňuje, že ide o trovy konania podľa § 137 O.s.p. a nakoľko bola úspešná v plnom rozsahu mal jej súd priznať plnú náhradu trov konania. V ďalšom poukázala na nález ÚS ČR sp.zn. ÚS 2221/07 a § 4 Zákona č. 381/2001 Z.z. , ktorými sa súd pri rozhodovaní o trovách konania vôbec neriadil. Náklady navrhovateľky boli účelne vynaložené a vznikli len tým, že odporca si svoje povinnosti neplnil. Vyčítala súdu, že svojim výkladom poprel účel zákona č. 381/2001 Z.z., ktorým bola každému prevádzkovateľovi motorového vozidla uložená povinnosť uzatvoriť povinné zmluvné poistenie u poisťovateľa a garantovať všetkým subjektom, u ktorých dôjde prevádzkou motorového vozidla k vzniku škody, aby táto bola poisťovateľom v plnom rozsahu uhradená, vrátane všetkých trov konania vynaložených poškodenými. Vyčítala prvostupňovému súdu pochybenie aj tým, že sa nestotožnil s názorom právnej zástupkyne navrhovateľky, ktorá za základ pre výpočet hodnoty právneho úkonu vzala hodnotu splatnej úrazovej renty, ku ktorej pripočítala päťnásobok ročného plnenia pozostalostnej úrazovej renty. Žiadala v prípade, ak odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu nezmení a neprizná trovy konania navrhovateľke v plnom rozsahu, pripustiť dovolanie, nakoľko sa jedná o otázku zásadného právneho významu. Odporca sa k odvolaniu písomne nevyjadril. Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Podľa § 9 ods. 1, 2 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov pri poskytovaní právnych služieb v znení účinnom od 01. 06. 2010 (ďalej len „vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.“) základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak. Základná sadzba tarifnej odmeny sa môže znížiť alebo zvýšiť v prípadoch uvedených v tejto vyhláške. Podľa § 10 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. ak je predmetom právnej služby opakujúce sa plnenie, tarifná hodnota sa určí súčtom hodnôt týchto plnení; ak ide o plnenie na čas dlhší ako 5 rokov alebo o plnenie na čas neurčitý, tarifnou hodnotou je päťnásobok ročného plnenia. V prejednávanej veci súd prvého stupňa priznal navrhovateľke podľa § 448 Obč. zák. v spojení s ust. § 87 ods. 1 a §§ 93 Zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení pozostalostnú úrazovú rentu za obdobie vzniku nároku navrhovateľky, t.j. od 18.07.2007 do 31.12.2009, vo - 3 - výške spolu 4.657,21 € a počnúc dňom 01.01.2010 zaviazal odporcu uhrádzať maloletej mesačne sumu 172,54 €. Úspešnej navrhovateľke súčasne priznal náhradu trov konania podľa § 10 ods. 1 a 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. vo výške tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty veci, t.j. priznanej výšky pozostalostnej úrazovej renty, ktorú je odporca povinný navrhovateľke uhrádzať mesačne. Výšku tarifnej odmeny určoval v závislosti od jednotlivých období, kedy sa výška pozostalostnej úrazovej renty menila v súlade s jej zvyšovaním podľa § 1 opatrení MP SV a R SR účinných od 01.07.2008, 01.01.2009 a 01.01.2010. Prvostupňový súd teda pri výpočte hodnoty jedného úkonu právnej služby postupoval správne, keď výpočtový základ, resp. tarifnú hodnotu veci určil ako päťnásobok ročného plnenia, nakoľko predmetom právnej služby je opakujúce sa plnenie priznané na neurčitý čas. Odvolací súd sa teda rovnako ako súd prvostupňový nestotožnil s názorom odvolateľky, ktorá za základ pre výpočet hodnoty právneho úkonu vzala hodnotu vyčíslenej splatnej úrazovej renty, ku ktorej pripočítala päťnásobok ročného plnenia pozostalostnej úrazovej renty, nakoľko i splatná časť plnenia je opakujúcim sa plnením, ktoré vzhľadom k časovému odstupu bolo možné vyjadriť pevnou sumou. Podľa § 4 ods. 2 pís. c. ) Zák. č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 5 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistne plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie. Navrhovateľka si v zmysle citovaného zákonného ustanovenia uplatnila v rámci vyčíslenia trov konania nárok na priznanie podielovej odmeny vo výške 10 %, na základe zmluvy o právnej pomoci zo dňa 26.03.2008, uzavretej so zákonnou zástupkyňou navrhovateľky. V bode 1 čl. II. tejto zmluvy je dohodnutá podielová odmena vo výške 10 % zo sumy, ktorá bude klientovi vyplatená a nadväzne v bode 2 tohto článku si strany dohodli kombinovanú odmenu, pozostávajúcu z podielovej odmeny podľa bodu 1 a tarifnej odmeny podľa § 10 a nasl. vyhl. 655/2004 Z.z. pre prípad, že nárok bude treba uplatňovať súdnou cestou. Tento nárok navrhovateľky prvostupňový súd kvalifikoval ako vzniknutú škodu, ktorá nebola predmetom návrhu a teda v rámci náhrady trov konania pri úspechu v spore ich nepriznal. Takúto kvalifikáciu uplatnenej časti trov konania považuje odvolateľka za nesprávnu, nakoľko výška žalovanej pohľadávky bola v celom rozsahu závislá od úvahy súdu a nebolo ju možné vyčísliť skôr ako bol vynesený rozsudok. Nepriznaním náhrady týchto trov súd zaťažil navrhovateľku, ktorej poprel zákonné nároky a ktorá bude nútená vynaložiť nemalé finančné prostriedky prípadným uhradením trov konania. V súvislosti s vytýkaným, odvolací súd upriamuje pozornosť na znenie paragrafu 18 ods. 1 vyhl. 655/2004 Z.z. a na absenciu jeho transpozície do obsahu zmluvy o právnej pomoci zo dňa 26.03.2008, keď sama právna zástupkyňa navrhovateľky nepreukázala, že pre prípad súdneho konania a úspechu v spore poučila navrhovateľku len o nároku navrhovateľky na priznanie náhrady trov konania podľa ustanovení vyhlášky o tarifnej odmene. Prvostupňový súd nárok navrhovateľky na priznanie nákladov spojených - 4 - s právnym zastúpením nepoprel, nestotožnil sa len s ich uplatnením v rámci náhrady trov konania. V nadväznosti na uvedené a na ust. § 4 ods. 2 pís. c/ zák.č. 381/2001 Z.z. poistený má voči poisťovateľovi nárok na uplatnené a preukázané nároky na náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastupovaním pri uplatňovaní nárokov. Ak teda právoplatným výrokom prvostupňového súdu bola navrhovateľke priznaná pozostalostná úrazová renta a ak jej v súvislosti s priznaným právom vznikla majetková ujma uhradením zmluvne dohodnutej odmeny, má táto povahu príslušenstva žalobnej pohľadávky v zmysle ust. § 121 ods. 3 Obč. zák. Na margo uvedeného ale odvolací súd zdôrazňuje, že takto vzniknuté príslušenstvo musí byť nielen uplatnené ale súčasne preukázané ako účelne vynaložený náklad spojený s právnym zastúpením. Návrhu navrhovateľky na pripustenie dovolania pre prípad, že nedôjde k zmene napadnutej časti rozsudku odvolací súd nevyhovel, s poukazom na ust. § 239 ods. 3 O.s.p. Výrok o náhrade trov konania má povahu uznesenia ( podľa § 167 ods. 1 O.s.p. ) a to aj v prípade, že bol obsiahnutý v rozsudku súdu. Rozhodnutie o náhrade trov konania nie je rozhodnutím vo veci samej. Za vec samu sa považuje taký nárok uplatnený žalobou, o ktorom má byť v príslušnom konaní vecne rozhodnuté. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o náhrade trov konania nie je zahrnuté v taxatívnom výpočte v ust. § 239 ods. 2 O.s.p. a jeho prípustnosti bráni znenie ods. 3 cit. paragrafu, odvolací súd dovolanie v tejto časti nepripustil. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi, ktorý si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.