Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/468/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109213782 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1109213782.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: U.. X. M., W. X. X, S., proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, Bratislava, o určenie, že odmeňovanie navrhovateľa je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 16C/118/2009-41, zo dňa 31. augusta 2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal určenia, že jeho odmeňovanie uskutočňované podľa § 66 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. v porovnaní s odmeňovaním sudcov špeciálneho súdu podľa § 69 ods. 2 uvedeného zákona v znení zákona č. 122/2005 Z.z. je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania; zároveň sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 159.484,56 eura. Súd prvého stupňa vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 4.850,50 eura podľa položky 7d písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb. Navrhovateľ v podaní doručenom 25.7.2012 argumentoval vecným oslobodením od súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 1 písm. j), k) zákona č. 71/1992 Zb. s poukazom na podstatu sporu, podľa ktorej rozhodnutím orgánu verejnej moci (t.j. rozhodnutím Národnej rady SR o prijatí zákona a jeho následnou realizáciou) došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania; hrozba zastavenia konania je odmietnutím možnosti prístupu k súdu a porušením rovnosti strán, keď štát je chránený pred žalobou zo strany občana tým, že občan musí vopred zaplatiť súdny poplatok. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že predmetom konania je vec súvisiaca s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa zákona č. 365/2004 Z.z., podľa ktorého si navrhovateľ uplatňuje i náhradu nemajetkovej ujmy. Na konanie sa nevzťahuje vecné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 1 písm. j) a k) zákona č. 71/1992 Zb., pretože z vecného hľadiska nejde o konanie vo veci ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy ani o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, keďže navrhovateľ svoj nárok odôvodňuje porušením zásady rovnakého zaobchádzania a tým vzniknutú nemajetkovú ujmu podľa antidiskriminačného zákona. Súdny poplatok z návrhu je stanovený položkou 7d písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov; navrhovateľ je preto poplatníkom, pričom poplatková povinnosť mu vznikla podaním návrhu. Nakoľko navrhovateľ súdny poplatok za návrh na začatie konania nezaplatil napriek poučeniu o následkoch nezaplatenia, súd prvého stupňa konanie v zmysle § 10 ods. 1 veta prvá a druhá zákona č. 71/1992 Zb. zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. Proti uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie a podľa jeho obsahu žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Zotrval na dôvodoch ohľadom vecného oslobodenia od súdneho poplatku uvedených v podaní doručenom 25.7.2012. Poukázal na vyjadrenie Ministerstva spravodlivosti SR doručenom 3.6.2009, kde bol vyslovený súhlas s predmetnou žalobou, pričom výška požadovanej náhrady bola ponechaná na úvahu súdu. Uviedol, že z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 17/2008 je možné odvodiť porušenie ústavného princípu rovnosti odmeňovania sudcov, ale nepriamo aj rovnosti medzi občanom a štátom v otázke platenia súdneho poplatku; ak poplatok dopredu neuhrádza štát, nemal by ho hradiť ani druhý účastník. Záverom uviedol, že v legislatívnom konaní Národnej rady SR je odobrený návrh skupiny poslancov, týkajúci sa výšky súdnych poplatkov pri žalobách za škody spôsobené štátom rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie na základe odvolania navrhovateľa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 14.4.2009 domáhal určenia, že jeho odmeňovanie uskutočňované podľa § 66 ods. 1 a nasl. zákona č. 385/2000 Z.z. v porovnaní s odmeňovaním sudcov podľa § 69 ods. 2 uvedeného zákona v znení zákona č. 122/2005 Z.z. je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania; zároveň sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 159.484,56 eura. Podaním uvedeného návrhu vznikla navrhovateľovi v zmysle § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vo výške 4.850,50 eura v zmysle položky č. 7d písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov uvedeného zákona (4.784,50 eura, t.j. 3 % zo sumy 159.484,56 eura + 66 eur). Pokiaľ teda súd prvého stupňa vyzval navrhovateľa dňa 11.7.2012 na zaplatenie súdneho poplatku za návrh v lehote 10 dní pod následkom zastavenia konania, jeho postup bol vecne správny, rovnako ako bol správny jeho postup, keď konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. zastavil. K odvolacím námietkam navrhovateľa odvolací súd uvádza, že predmetné konanie nemožno podradiť pod zákonom stanovené možnosti vecného oslobodenia konania od poplatku v zmysle § 4 ods. 1 písm. j) a k) zákona č. 71/1992 Zb. V zmysle § 4 ods. 1 písm. j) zákona č. 71/1992 Zb. je oslobodené konanie vo veciach ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy; ide teda o konanie podľa § 250v O.s.p. V zmysle § 4 ods. 1 písm. k) zákona č. 71/1992 Zb. (účinnom ku dňu 14.4.2009) je od poplatku oslobodené konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. V predmetnej veci sa však navrhovateľ domáha ochrany svojich práv v súvislosti s diskrimináciou v platových pomeroch v zmysle zákona č. 365/2004 Z.z. (v súvislosti s ktorým je výška súdneho poplatku stanovená položkou č. 7d písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb.), a nie ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy v zmysle § 250v O.s.p. či náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré konania by boli od poplatku vecne oslobodené; uvedené dostatočne presvedčivo odôvodnil v napadnutom uznesení aj súd prvého stupňa. Nedôvodné sú aj ďalšie odvolacie námietky, keď vyjadrenie odporcu k veci samej či pripravovaná novela zákona č. 71/1992 Zb. nemá žiaden vplyv na vznik poplatkovej povinnosti navrhovateľa dňom podania návrhu a ani na jej výšku; poplatníkom v predmetnej veci je navrhovateľ, preto nedôvodný je poukaz na skutočnosť, že ak súdny poplatok dopredu neuhrádza štát, nemal by ho hradiť ani druhý účastník konania. Na uvedenom základe odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v tomto konaní plne úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, pretože absentoval v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p návrh na ich priznanie. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.