Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/384/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109219052 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1109219052.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, členov senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Michaely Frimmelovej, v právnej veci navrhovateľky: M. F., N.K. S. N., R. XX, zast. splnomocneným zástupcom JUDr. Petrom Veselým, bytom v Bratislave, Ul. I. Bukovčana 7, proti odporkyni: O. U., N. S. N., Z.S. Ú. XX, zast. Advokátskou kanceláriou Nosko&Partners, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Námestie SNP 16, v mene ktorej koná JUDr. Vladimír Nosko, o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške XX.XXX,XX I., na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného Z. N. L., R. W. XX. O. XXXX, Č..G.. XXC XXX/XXXX-XX, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom uložil súd prvého stupňa odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľke istinu vo výške XX.XXX,XX I. titulom vyčíslenej sumy úrokov z omeškania z dôvodu úhrady kúpnej ceny nehnuteľností odporkyňou po termíne jej splatnosti a náhradu trov konania vo výške XXX,- I. titulom zaplateného súdneho poplatku, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vykonaným dokazovaním zistil, že Kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX previedol pôvodný navrhovateľ t. č. nebohý N. F. ako predávajúci na odporkyňu ako kupujúcu vlastnícke právo k nehnuteľnosti, a to k rodinnému domu postavenému na parcele Č.. XXXX, Z.. Č.. XXXX, S. G. Ú. R. N., P. N. - O..Č.. R. N., P. N. L., zapísaného v katastri nehnuteľností G. Ú. S. N., Z. G. pre C. O. Z. N. na U. Č.. XXXX, G. A. Č.. XXXX, W. A. R., P. S. X.XXX O., G. A. Č.. XXXX/X, W. A. R. A. V. D., P. S. XX O., G. A. Č.. XXXX, W. A. R. A. V. D., P. S. XX O., R.Ý. S. G. D. na U. Č.. XXXX za W. G. Y. D. XXX.XXX,XX I. (X.XXX.XXX,- Sk), splatnej v plnom rozsahu v hotovosti a v celosti k rukám predávajúceho do jedného roka od podpisu kúpnej zmluvy oboma zmluvnými stranami oproti príjmovému dokladu vyhotovenému predávajúcim, v mieste podľa dohody zmluvných strán. Pre prípad, že by odporkyňa nezaplatila dohodnutú kúpnu cenu v lehote do jedného roka od podpisu kúpnej zmluvy, účastníci zmluvy sa zaviazali do siedmich pracovných dní od márneho uplynutia jednoročnej lehoty uzavrieť dohodu o odstúpení od zmluvy, ktorá mala byť podkladom pre spätný zápis predávajúceho ako výlučného vlastníka nehnuteľnosti do katastra nehnuteľnosti (článok 3 bod 3 zmluvy). Vklad vlastníckeho práva odporkyne k predmetnej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. S.- XXXX/XX W. XX.XX.XXXX. W. XX.XX.XXXX uzavreli odporkyňa ako kupujúca a teraz už nebohý N. F. ako predávajúci kúpnu zmluvu, na základe ktorej došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu nebohého o veľkosti 1/2 k nehnuteľnosti-parcela Č.. XXXX, druh pozemku záhrady, P. S. X.XXX O., A. Č.. XXXX/X, W. A. R. A. V. D., P. S. XXX O., A. Č.. XXXX, druh pozemku zastavené plochy a nádvoria, o výmere XX O., katastrálne územie R.C. N., P. N. - O..Č.. R. N., P. N., R. S. G. D. na U. Č.. XXXX, na P. za G. Y. XX.XXX,XX I. (X.XXX.XXX,- Sk), ktorú sa odporkyňa zaviazala zaplatiť predávajúcemu v plnom rozsahu v hotovosti a v celosti k jeho rukám najneskôr do XX.XX.XXXX. Pre prípad, že by odporkyňa nezaplatila dohodnutú kúpnu cenu v lehote splatnosti, účastníci zmluvy sa zaviazali do siedmich pracovných dní od márneho uplynutia lehoty uzavrieť dohodu o odstúpení od zmluvy, ktorá mala byť podkladom pre spätný zápis predávajúceho ako výlučného vlastníka nehnuteľnosti do katastra nehnuteľnosti (článok 3 bod 3 zmluvy). Vklad vlastníckeho práva k podielu 1/2 na predmetnej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. S.- XXXX/ XX W. XX.XX.XXXX, a k zvyšnej časti spoluvlastníckeho podielu pod č. S. - XXXXX/XXXX W. XX.XX.XXXX. Odporkyňa uhradila pôvodnému navrhovateľovi prostredníctvom banky sumu XX.XXX,XX I. (X.XXX.XXX,- Sk), ktorá bola pripísaná na jeho účet dňa XX.XX.XXXX, pričom túto skutočnosť potvrdil i pôvodný navrhovateľ v potvrdení o prijatí peňažných prostriedkov. Následne odporkyňa uhradila bankovým prevodom pôvodnému navrhovateľovi dňa XX.XX.XXXX sumu XX.XXX,XX I. (X.XXX.XXX,- Sk), W. XX.XX.XXXX Z. XX.XXX,XX I. (X.XXX.XXX,- Sk) a dňa XX.XX.XXXX Z. XX.XXX,XX I. (X.XXX.XXX,- Sk). Tieto skutočnosti nepovažoval v konaní za sporné. Vychádzal z nárokov pôvodného navrhovateľa N. F. voči odporkyni o zaplatenie sumy XX.XXX,XX I. (XXX.XXX,- Sk) ako vyčíslenej sumy úrokov z omeškania z dôvodu úhrady kúpnej ceny nehnuteľností odporkyňou po termíne jej splatnosti, ktorý v priebehu konania dňa XX.XX.XXXX zomrel, preto súd prvého stupňa pokračoval v konaní s manželkou nebohého M. F., ktorá sa v zmysle dedičského konania stala nositeľkou majetkových práv, ktoré sú predmetom konania. Z výpovede navrhovateľky zistil, že odporkyňu videla asi trikrát v živote, keďže v jej mene pri uzatváraní kúpnych zmlúv konal svedok A. G., termín splatnosti kúpnej ceny bol jasne stanovený v oboch kúpnych zmluvách zo dňa XX.XX.XXXX V. XX.XX.XXXX, iný dátum si zmluvné strany nedohodli. Vychádzal tiež zo zistenia, že svedok G. uhradil navrhovateľke dňa XX.XX.XXXX Z. X.XXX,XX I. (XXX.XXX,- Sk) V. W. XX.XX.XXXX sumu XX.XXX,XX I. (X.XXX.XXX,- Sk), pričom navrhovateľka poprela uzavretie ústnej dohody s ním, podľa ktorej sa mala vzdať úhrady úrokov z omeškania, ak odporkyňa uhradí kúpnu cenu po lehote jej splatnosti, tento jej mal ústne prisľúbiť zaplatiť sumu XX.XXX,XX I. (XXX.XXX,- Sk) mimo rámca kúpnej ceny za omeškanie s jej úhradou; k písomnej dohode medzi nimi však nedošlo. Mal za preukázané, že svedok A. G. vystupoval ako splnomocnený zástupca odporkyne v súvislosti s uzatváraním vyššie uvedených kúpnych zmlúv zo dňa XX.XX.XXXX V. XX.XX.XXXX a tento potvrdil, že kúpnu cenu podľa jednotlivo uzatvorených kúpnych zmlúv neuhradil v lehote jej splatnosti, keďže chcel počkať kým odporkyňa nadobudne vlastnícke právo ku všetkým nehnuteľnostiam v celosti, teda aj k spoluvlastníckemu podielu A.. Y., s ktorou požiadavkou súhlasila navrhovateľka a bola predmetom aj ústnej dohody uzavretej v advokátskej kancelárii M.. F., S. A. M.. G. a M.. P., ale predmetom ústnej dohody nebola otázka úrokov z omeškania. Zistený skutkový stav súd prvého stupňa posúdil po právnej stránke podľa ust. § 40 ods. 1, 2, § 46 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2, § 559 ods. 2, § 567 ods. 2 a § 588 Obč. zák. a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., a po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Skonštatoval, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že na základe kúpnych zmlúv uzatvorených medzi D.. N. F. ako predávajúcim a odporkyňou ako kupujúcou zo dňa XX.XX.XXXX V. R. W. XX.XX.XXXX nadobudla odporkyňa vlastnícke právo, resp. v prípade kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k špecifikovaným nehnuteľnostiam. Z obsahu oboch zmlúv podľa neho jednoznačne vyplývala dohoda zmluvných strán o výške kúpnej ceny, a to XXX.XXX,XX I. V. XX.XXX,XX I., ako aj o jej splatnosti, a to v oboch prípadoch W. XX.XX.XXXX. Medzi účastníkmi konania nepovažoval za sporné, že do daného termínu uhradila odporkyňa navrhovateľke len sumu v celkovej výške XX.XXX,XX I. (X.XXX.XXX,- Sk) V. po H. H. W. XX.XX.XXXX Z. XX.XXX,XX I. (X.XXX.XXX,- Sk), W. XX.XX.XXXX Z. XX.XXX,XX I. (X.XXX.XXX,- Sk) V. W. XX.XX.XXXX Z. XX.XXX,XX I. (X.XXX.XXX,-Sk). Za sporné mal, či medzi účastníkmi konania došlo k dohode o posune lehoty splatnosti kúpnej ceny, resp. k dohode o tom, že navrhovateľka nebude v prípade omeškania s úhradou celej kúpnej ceny žiadať od odporkyne úroky z omeškania, tak ako to tvrdila odporkyňa. Vyhodnotil, že odporkyňa svoju obranu založila na existencii ústnej dohody uzavretej pôvodne medzi ňou a nebohým navrhovateľom, v zmysle ktorej tento zobral na vedomie, že mu odporkyňa uhradí kúpnu cenu neskôr a nebude požadovať úroky z omeškania, pričom v priebehu konania potom uviedla, že ústnu dohodu uzatvoril svedok G. s navrhovateľkou, ktorá prejavila súhlas aj s neskoršou úhradou zvyšnej časti kúpnej ceny. Mal za to, že nebyť tejto dohody, zmluvné strany by urobili zadosť ustanoveniu článku 3 bod 3 kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Dospel k záveru, že odhliadnuc od nezrovnalostí vo vyjadreniach odporkyne, jej tvrdenia sa v konaní nepodarilo preukázať. Poukázal na to, že zmluvné strany vložili do kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX (článok 3, bod 3) ustanovenie umožňujúce odstúpenie od kúpnej zmluvy za dohodnutých podmienok, avšak pokiaľ odporkyňa prezentovala zakotvenie tohto ustanovenia do kúpnej zmluvy len na svoju obranu, a to pre prípad, že nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy aj k zvyšnému spoluvlastníckemu podielu k nehnuteľnosti, patriacemu A.. N. Y. a že zo znenia predmetného ustanovenia zmluvy taká skutočnosť nevyplýva. Z jeho obsahu vyvodil, že možnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy nebola koncipovaná ako výlučné oprávnenie odporkyne, pretože malo ísť o spoločný prejav vôle zmluvných strán odstúpiť od zmluvy do siedmich pracovných dní v prípade, že odporkyňa neuhradí kúpnu cenu nehnuteľnosti v lehote jej splatnosti do XX.XX.XXXX. Naviac, obsahovo totožné ustanovenie o možnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy sa nachádza aj v kúpnej zmluve, uzavretej medzi účastníkmi dňa XX.XX.XXXX (článok 3, bod 3), preto sa javí ako nepravdivá argumentácia odporkyne o tom, že danú možnosť si vymienila, aby sa chránila pred prípadným neuzavretím kúpnej zmluvy Z. A.. N. Y.Í., vzťahujúcou sa na spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti zapísanej na U. Č.. XXXX, ku ktorej uzavretiu došlo dňa XX.XX.XXXX, teda až 4 mesiace po úhrade celej kúpnej ceny odporkyňou. Z vykonaného dokazovania zistil, že ani jeden z účastníkov kúpnej zmluvy nemal záujem využiť ust. článku 3 bod 3 zmluvy a od kúpnej zmluvy odstúpiť, čo však neznamená, že zmluvné strany dospeli k dohode, že ak odporkyňa kúpnu cenu v celosti do stanoveného termínu nezaplatí, nie je povinná uhradiť úroky z omeškania ako zákonný dôsledok omeškania so splnením svojho peňažného záväzku riadne a včas. Pokiaľ odporkyňa v rámci obrany proti návrhu navrhovateľky poukazovala na ústnu dohodu o posune lehoty splatnosti kúpnej ceny, ktorej existenciu mala preukazovať výpoveď svedka A. G., ako osoby zabezpečujúcej v jej mene všetky záležitosti spojené s kúpou nehnuteľností, výpoveď svedka vyhodnotil ako nedôveryhodnú, v niektorých častiach v rozpore tak s jeho vlastnými vyjadreniami, ako aj s výpoveďou samotnej odporkyne. Rozpornosť výpovedí medzi svedkom a odporkyňou videl v okolnostiach ohľadne uzavretia ústnej dohody o posune splatnosti kúpnej ceny, keď odporkyňa uvádzala, že k nej došlo pred domom navrhovateľky v prítomnosti svedka, pričom ona sedela v aute a svedok jej len interpretoval obsah rozhovoru s navrhovateľkou, zatiaľ čo svedok A. G. najprv spájal uzavretie ústnej dohody o posune lehote splatnosti kúpnej ceny s advokátskou kanceláriou M.. F. V. P. F. XXXX, t.j. po uzavretí oboch kúpnych zmlúv, neskôr si už na presné obdobie uzavretia ústnej dohody nepamätal a stanovil ho, vzhľadom na námietku nelogického sledu udalostí zo strany splnomocneného zástupcu navrhovateľky, na obdobie spred uzavretia kúpnych zmlúv. Súd prvého stupňa vyhodnotil, že je v rozpore s logickým sledom udalostí, aby si zmluvné strany v písomne uzavretej kúpnej zmluve dohodli termín splatnosti kúpnej ceny a súčasne sa ústne dohodli na inom dátume, resp. na posune splatnosti kúpnej ceny bez toho, aby takú významnú zmenu záväzkového vzťahu zakomponovali do znenia kúpnej zmluvy. Pokiaľ by k ústnej dohode o zmene splatnosti kúpnej ceny malo dôjsť až po uzavretí kúpnych zmlúv, taká dohoda nebola urobená v písomnej forme. Prípadná dohoda o zmene termínu splatnosti kúpnej ceny nehnuteľností predstavuje pritom zmenu kúpnej zmluvy, ktorá v prípade písomne uzavretej zmluvy týkajúcej sa prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vyžaduje písomnú formu (§ 40 ods. 2 v spojení s § 46 ods. 1 Obč. zák.). Za v rozpore s logickým sledom udalostí mal aj tú časť výpovede svedka Kahaya, v ktorej ústnu dohodu o posune splatnosti kúpnej ceny spájal s urovnaním záležitostí Z. A.. N. Y., ku ktorému urovnaniu malo dôjsť uzavretím kúpnej zmluvy na jej spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti. Z výpisu R. U. Č.. XXXX, ako aj zo zhodných vyjadrení navrhovateľky a svedka, mu pritom vyplynulo, že k uzavretiu kúpnej zmluvy Z. A.. N. Y. došlo až dňa XX.XX.XXXX (vklad vlastníckeho práva na spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti o veľkosti 1/2 bol do katastra nehnuteľností povolený dňa XX.XX.XXXX), pričom posledná splátka kúpnej ceny bola odporkyňou uhradená dňa XX.XX.XXXX. Mal za to, že hoci svedok A. G. vo svojej výpovedi viazal dohodu o posune dátumu splatnosti kúpnej ceny na moment uzavretia kúpnej zmluvy s p. Y., G. G. W. W. XX.XX.XXXX, túto dohodu sám nedodržal a k úhrade kúpnej ceny z kúpnych zmlúv uzavretých s nebohým N. F. pristúpil v priebehu mesiacov T. V. O. XXXX, t.j. ešte pred urovnaním záležitostí ohľadne nehnuteľností Z. A.. Y.. So zreteľom na tieto skutočnosti dospel k záveru, že odporkyňa nepreukázala výpoveďou svedka A. G. svoje tvrdenia o existencii ústnej dohody o posune lehoty splatnosti kúpnej ceny, príp. o tom, že navrhovateľka za čas omeškania odporkyne s úhradou kúpnej ceny nežiadala úroky z omeškania. Navrhovateľka, rovnako ako svedok A. G., totiž zhodne uviedli, že predmetom ich rokovaní neboli otázky súvisiace s úrokmi z omeškania. Preto posúdil obranu odporkyne voči návrhu ako účelovú, nedôvodnú, a jej tvrdenia ako nepreukázané. Po právnom závere, že nárok navrhovateľky na zaplatenie úrokov z omeškania vznikol, vychádzal pri stanovení počiatku a ukončenia omeškania odporkyne s jednotlivo uhradenými splátkami kúpnej ceny zo zhodných vyjadrení účastníkov konania a ustálil, že odporkyňa bola v omeškaní s úhradou sumy XXX.XXX,XX I. (X.XXX.XXX,- Sk) P. XX.XX.XXXX W. XX.XX.XXXX (G. W. XX.XX.XXXX navrhovateľke X. Z. XX.XXX,XX I. (X.XXX.XXX,- Sk)), Č. A. S. Ú. R. P. S. S. X,X% F. (R. Ú. Z. D. G. W. XX.XX.XXXX N. X,XX%) Z. X.XXX,XX I., Z. XX.XXX,XX I. (X.XXX.XXX,- Sk; V. F. O. X.XXX.XXX,- Sk V. X.XXX.XXX,- Sk) P. XX.XX.XXXX W. XX.XX.XXXX (G. W. XX.XX.XXXX navrhovateľke R. Z. XX.XXX,XX I. (X.XXX.XXX,- Sk)), Č.P. A. S. Ú. R. P. S. S. X,X% F. (R. Ú. Z. D. G. W. XX.XX.XXXX N. X,XX%) Z. XXX,XX I., V. Z. XX.XXX,XX I. (X.XXX.XXX,- Sk; V. F. O. X.XXX.XXX,- Sk V. X.XXX.XXX,- Sk) P. XX.XX.XXXX W. XX.XX.XXXX (G. W. XX.XX.XXXX navrhovateľke R. Z. XX.XXX,XX I. (X.XXX.XXX,- Sk)), Č. A. S. Ú. R. P. S. S. X,X% F. (R. Ú.Á. Z. D. G. W. XX.XX.XXXX N. X,XX%) Z. XXX,XX I., čo predstavuje celkovo vyčíslenú sumu úrokov z omeškania XX.XXX,XX I.. Keďže navrhovateľka si v konaní voči odporkyni uplatňovala na zaplatenie len sumu vo výške XX.XXX,XX I., vzhľadom na viazanosť žalobným návrhom, zaviazal odporkyňu v zmysle § 517 ods. 1,2 Obč. zák. na zaplatenie žalovanej istiny XX.XXX,XX I. navrhovateľke. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie odporkyňa, ktorá žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietala, že postupom súdu prvého stupňa jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko súd prvého stupňa doručil jej právnemu zástupcovi priamo na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX krátkou cestou písomné vyjadrenie navrhovateľky k dokazovaniu, čím nebola zachovaná minimálna 5-dňová lehota na prípravu na pojednávanie. Nakoľko jej právny zástupca nemal možnosť sa s týmto písomným vyjadrením navrhovateľky oboznámiť, a nemohol sa teda k nemu vyjadriť, požiadal súd o odročenie pojednávania. Keďže súd jeho žiadosti nevyhovel odňal mu možnosť vyjadriť sa k písomnému vyjadreniu navrhovateľky. Súdu prvého stupňa tiež vytkla, že skutkový stav veci zistil neúplne, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a to výsluch svedka M.. G., ktorý sa ako právny zástupca zúčastnil rokovaní o uzatvorení predmetných kúpnych zmlúv medzi účastníkmi konania. Mala za to, že tento svedok by sa mal bližšie vyjadriť k okolnostiam predzmluvných rokovaní účastníkov konania. Poukázala tiež na to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď zastávala názor, že v priebehu konania bola neoprávnenosť nároku navrhovateľa preukázaná. V tejto súvislosti poukázala na to, že navrhovateľ niekoľko krát uzatvoril dohodu s jej zástupcom, v zmysle ktorej nebol oprávnený požadovať od nej úroky z omeškania. Ak by navrhovateľ odmietol akceptovať platne uzatvorenú dohodu ostalo by v platnosti ust. čl. 3 ods. 3 oboch kúpnych zmlúv a niektorá zo zmluvných strán bola oprávnená domáhať sa uzatvorenia Dohody o odstúpení od kúpnych zmlúv. Uzatvorenia Dohody o odstúpení od kúpnych zmlúv sa nedomáhala práve vzhľadom na dohodu o splatnosti kúpnych cien a jej posunutia ako i nenárokovania si zaplatenia úrokov z omeškania zo strany navrhovateľov. Mala za to, že z týchto dôvodov sa v žiadnom prípade nemohla dostať do omeškania s úhradou kúpnych cien. Navrhovateľka žiadala vo svojom vyjadrení k odvolaniu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť, keď sa stotožnila so skutkovými i právnymi závermi v ňom uvedenými a zopakovala svoju argumentáciu o neexistencii žiadnej písomnej ani ústnej dohody o tom, že v prípade oneskoreného zaplatenia kúpnych cien nebude navrhovateľka žiadať zaplatenie úrokov z omeškania. Poukázala na to, že žiadny písomný dodatok ku kúpnym zmluvám, v zmysle ktorého by sa zmenili termíny splatnosti kúpnych cien neexistuje, hoci zmluvy o prevodoch nehnuteľností ako i ich dodatky, zmeny, alebo zrušenia musia mať podľa Obč. zák. písomnú formu. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu odvolania odporkyne, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné. Napadnutý rozsudok potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správny, a keďže sa v celom rozsahu stotožnil i s jeho odôvodnením, v ďalšom naň poukazuje. Podľa § 40 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas. Podľa § 567 ods. 2 Občianskeho zákonníka peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd k záveru, že prvostupňový súd vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne a dostatočne zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p.. Vec aj správne právne posúdil, keď aplikoval ust. § 40 ods. 1, 2, § 46 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2, § 559 ods. 2, § 567 ods. 2 a § 588 Obč. zák. a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb.. Svoje rozhodnutie tiež náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Dôkladne vysvetlil z akého dôvodu nepovažoval tvrdenia odporkyne o uzavretí ústnej dohody o zmene splatnosti kúpnej ceny ako i dohody o tom, že navrhovateľka od nej nebude pri oneskorenom zaplatení kúpnej ceny požadovať úrok z omeškania za preukázané, a závoveň logicky zdôvodnil, z akého dôvodu považoval tieto tvrdenia odporkyne za nedôveryhodné a účelové. V tejto súvislosti sa detailne zaoberal relevantnými ustanoveniami oboch kúpnych zmlúv o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, ako aj argumentáciou účastníčok konania a výpoveďou svedka A. G., rozpornosťou tvrdení odporkyne aj menovaného svedka a vyvodil správny záver, že k písomnej zmene predmetných písomných kúpnych zmlúv nedošlo, a rovnako tak nebolo preukázané uzatvorenie ústnej dohody o zmene splatnosti kúpnej ceny a o nepožadovaní úrokov z omeškania zo strany navrhovateľky v prípade omeškania odporkyne so zaplatením kúpnej ceny, pričom všetky svoje závery, ako i právny názor vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil. So všetkými závermi, ku ktorým prvostupňový súd vo svojom rozsudku dospel, sa odvolací súd stotožnil, a osobitne so záverom, že odporkyňa v konaní svoje tvrdenia o existencii vyššie uvedených dohôd nepreukázala. V konaní nebolo preukázané, a ani účastníčky konania, ani svedok G. netvrdili, že zmena splatnosti kúpnych cien bola dohodnutá písomne. Nakoľko Občiansky zákonník v ust. § 46 ods. 1 výslovne stanovuje pre zmluvy o prevodoch nehnuteľností písomnú formu, nedodržanie tejto zákonom ustanovenej písomnej formy vyvoláva absolútnu neplatnosť právneho úkonu. V danom prípade boli zmluvy o prevode nehnuteľností uzavreté platne, v písomnej forme. Ak je však zákonom určená písomná forma zmluvy (§ 46 ods. 1 Obč. zák.), každá jej zmena alebo doplnenie musí byť taktiež vyhotovené v písomnej forme, čo vyplýva z ustanovenia § 40 ods. 2 Obč. zák., ktorý ustanovuje, že „Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.“. Citované ustanovenia ohľadom zákonom stanovenej písomnej formy zmluvy považuje Občiansky zákonník za kogentné, t.j. také, od ktorého sa zmluvné strany nemôžu odchýliť. Preto je možné uzavrieť, že i v prípade, ak by sa odporkyni podarilo v konaní hodnoverne preukázať, že sa zmluvné strany na zmene splatnosti kúpnych cien ústne dohodli, bola by takáto ústna zmena písomnej zmluvy absolútne neplatná pre rozpor so zákonom. Odvolací súd však dospel po preskúmaní predloženého spisu k záveru, že odporkyňa nepreukázala ani svoje tvrdenia o ústnej zmene zmluvy, a taktiež ničím nepreukázala tvrdenú údajnú dohodu o tom, že navrhovateľka od nej nebude pri oneskorenom zaplatení kúpnej ceny požadovať úrok z omeškania. V tejto súvislosti je potrebné poukázať najskôr na fakt, že ak navrhovateľka urgujúc ich zaplatenie „počkala“ na úhradu kúpnych cien (a pre ich neuhradenie odporkyňou v lehote splatnosti neodstúpila od zmlúv), nejedná sa o ústnu dohodu zmluvných strán o zmene splatnosti kúpnych cien. Čo sa týka obrany odporkyne, že sa ústne dohodla s pôvodným navrhovateľom, resp. so súčasnou navrhovateľkou, že v prípade, ak uhradí kúpne ceny po termíne splatnosti, úrok z omeškania od nej požadovať nebudú, poukazuje odvolací súd na skutočnosť, že ani z výpovede odporkyne ani z výpovede svedka G. nevyplynulo, že by nepožadovanie úrokov z omeškania vôbec niekedy bolo predmetom ich rozhovorov (takúto argumentáciu zvolil právny zástupca odporkyne, pričom ani odporkyňa ani svedok G. ju vo svojich výpovediach nepotvrdili). Naviac, zmluvnými stranami boli v posudzovanom prípade podľa uzatvorených zmlúv výlučne pôvodný navrhovateľ a odporkyňa, preto by akékoľvek dojednania medzi manželkou navrhovateľa a druhom odporkyne G., ak by aj boli preukázané, nemali žiadnu relevanciu. Nemožno sa preto stotožniť so závermi odporkyne v odvolaní, že v konaní bola neoprávnenosť nárokov navrhovateľky preukázaná, keďže „navrhovateľ niekoľkokrát uzatvoril s odporkyňou resp. jej zástupcom dohodu, v zmysle ktorej nebol oprávnený od odporkyne požadovať úroky z omeškania“, nakoľko tieto ňou tvrdené skutočnosti v konaní preukázané neboli. Odvolaciemu súdu ani nie je zrejmé, z čoho odporkyňa tieto svoje závery odvodzuje, keďže ich bližšie neodôvodnila (pričom s jej ostatnými tvrdeniami sa v napadnutom rozsudku vyčerpávajúco vysporiadal už súd prvého stupňa). Podľa ust. §153 O.s.p. súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov a na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné. Zároveň podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Súd teda rozhoduje na základe poznatkov získaných z vykonaných dôkazov a zhodných tvrdení účastníkov, a následne tieto poznatky voľne podľa svojej logickej úvahy zhodnotí a dospeje k rozhodnutiu, čím sa súd prvého stupňa aj riadil. Odvolací súd poukazuje na ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Ak navrhovateľka tvrdila, že odporkyňa zaplatila kúpne ceny po lehote splatnosti dohodnutej v písomných zmluvách, od čoho odvodzovala svoj nárok na zaplatenie úroku z omeškania, bola povinná tieto tvrdenia preukázať dôkazmi. Z ňou predložených dôkazov, a to zmlúv o prevode nehnuteľností a výpisov z účtu pôvodného navrhovateľa boli jej tvrdenia preukázané, preto je možné konštatovať, že uniesla bremeno tak tvrdenia ako aj bremeno dôkazu. Ak potom odporkyňa tvrdila, že kúpnu cenu zaplatila včas v zmysle ústnej dohody o „posune“ jej splatnosti, resp., že došlo k ústnej dohode, že pôvodný navrhovateľ od nej nebude požadovať zaplatenie úroku z omeškania, bolo jej povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie ňou tvrdených skutočností, v opačnom prípade nemohla byť jej obrana úspešná. Keďže odporkyňa svoje tvrdenia nepreukázala hodnovernými dôkazmi, je namieste záver, že v konaní neuniesla dôkazné bremeno. Ak odporkyňa v odvolaní namietala nevykonanie výsluchu ňou navrhnutého svedka M.. G., ktorý sa mal vyjadriť k predzmluvným rokovaniam, najmä k dojednaniu splatnosti kúpnych cien a možnosti odstúpenia od zmluvy, odvolací súd má za to, že dokazovanie výsluchom tohto svedka by bolo nadbytočné, nakoľko niet pochýb, že predzmluvné rokovania vyústili do uzavretia predložených písomných zmlúv, z ktorých je možné zistiť všetky pre posúdenie veci relevantné skutočnosti. Na námietku odporkyne, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, odvolací súd uvádza, že nie je dôvodná. Zachovanie päťdňovej lehoty na prípravu na pojednávanie (ust. § 115 ods. 2 O.s.p.) je nepochybné zo skutočnosti, že termín pojednávania, ktoré sa konalo dňa XX.XX.XXXX, bol právnemu zástupcovi odporkyne oznámený na odročenom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, kde ho aj osobne zobral na vedomie. Na prípravu na pojednávanie mal potom cca 6 týždňov. Naviac, krátke vyjadrenie navrhovateľky mu bolo prostredníctvom súdu prvého stupňa doručené e-mailom dňa XX.XX.XXXX, a následne bolo na pojednávaní súdom i oboznámené. Z uvedených dôvodov odvolací súd nezistil žiadne pochybenia, ktoré by mali za následok odňatie možnosti odporkyni konať pred súdom. Po preskúmaní výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania tak, že odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške XXX,- I. titulom zaplateného súdneho poplatku, dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok je i v tejto časti správny. Nakoľko odporkyňa ohľadom výroku, ktorým bola zaviazaná na zaplatenie náhrady trov konania navrhovateľke v odvolaní ničím neargumentovala, a nenamietala ani právne posúdenie ani výšku navrhovateľke priznaných trov, obmedzí sa odvolací súd len na konštatovanie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa i v tejto časti. Ak o trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. pri plnom úspechu navrhovateľky v konaní, vec posúdil po právnej stránke správne, aplikoval aj správne zákonné ustanovenie, a výška priznaných trov je v súlade s výškou navrhovateľkou zaplateného súdneho poplatku. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 ods. 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a úspešnej navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko absentoval návrh na ich priznanie. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.