Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/244/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109219575 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1109219575.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky : N.. I. D., C.., H. H., C. M. XX, zastúpená JUDr. Pavlom Malichom, advokátom, Bratislava, Dunajská 25, proti odporcovi : 1/ Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné nám. 13, 2/ Slovenská republika, zastúpená Národnou radou Slovenskej republiky, Bratislava, Námestie Alexandra Dubčeka 1, o určenie, že odmeňovanie navrhovateľky je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27. 11. 2012 č.k. 11C 152/2009 - 25, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcom 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie o návrhu navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia, že jej odmeňovanie uskutočňované podľa § 66 a § 67 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, v porovnaní s odmeňovaním sudcov uvedených v § 69 ods. 2 daného zákona, v znení zákona č. 122/2005 Z.z., je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania; zároveň sa voči odporcom domáhala náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 176.837,28 €. V odôvodnení svojho uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že výzvou zo dňa 23. 7. 2012 navrhovateľku vyzval, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy zaplatila súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 5.371 € ( v zmysle položky č. 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov, prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch ). Pretože na uvedenej výzve bola uvedená nesprávna položka, podľa ktorej bola navrhovateľke vyrubená poplatková povinnosť, súd prvého stupňa zaslal navrhovateľke novú výzvu na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh so správne označenou položkou sadzobníka. Navrhovateľku zároveň prvostupňový súd poučil, že pokiaľ súdny poplatok v stanovenej lehote uhradený nebude, konanie podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. bude zastavené. Výzva bola navrhovateľke doručená dňa 22. 10. 2012, súdny poplatok za návrh neuhradila. Prvostupňový súd preto konanie s poukazom na ust. § 10 ods. 1 zák.č. 71/1992 Zb. zastavil. O trovách konania rozhodol na základe § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Uvedené uznesenie napadla v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľka, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Navrhovateľka trvala na tom, že konanie je v zmysle § 4 ods. 1 písm. j/ zákona o súdnych poplatkoch oslobodené od súdneho poplatku. Ďalej poukazovala na nález Ústavného súdu SR zo dňa 20. 5. 2009 sp. zn. ÚS 17/08 -238, v ktorom Ústavný súd SR dospel k záveru o nesúlade § 69 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. s čl. 12 ods. 1 Ústavy SR v spojení s jej čl. 144 ods. 1, keď v náleze uviedol, že „z hľadiska dodržiavania kautel vyplývajúcich z ústavného princípu rovnosti zahŕňajúceho požiadavku vylúčenia svojvôle pri odlišovaní právneho statusu subjektov práv je posudzovaná právna úprava vo vzťahu k ostatným sudcom diskriminačná.“ Aj s prihliadnutím na uvedené je evidentné, že predmetné ustanovenie zákona č. 385/2000 Z.z. s účinnosťou od 15. 4. 2005 značným spôsobom diskriminovalo sudcov všeobecných súdov oproti sudcom vtedajšieho špeciálneho súdu. Zakotvením uvedeného ustanovenia do zákona č. 385/2000 Z.z. v predmetnom období, a spravovaním sa ním, došlo k nezákonnému zásahu do práv sudcov všeobecných súdov, a teda aj navrhovateľky; vzhľadom na uvedené je založený v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. j/ zák.č. 71/1992 Zb. nárok navrhovateľky na oslobodenie od súdneho poplatku v rámci daného konania. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal s tvrdením navrhovateľky o práve oslobodenia od súdneho poplatku v konaní a bez ďalšieho vyzval navrhovateľku na úhradu súdneho poplatku, čím navrhovateľke odňal možnosť konať pred súdom ( § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. ). Otázku oslobodenia od súdnych poplatkov preto prvostupňový súd nesprávne právne posúdil, resp. ani neposúdil. Navrhovateľka ďalej vytýkala prvostupňovému súdu pochybenie, keď ju vyzval na zaplatenie súdneho poplatku nie uznesením, proti ktorému by mohla podať odvolanie, ale výzvou; tým súd prvého stupňa zabránil navrhovateľke brániť sa proti vyrubeniu súdneho poplatku pred odvolacím súdom. Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľky podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne a právne správne potvrdiť. Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (v platnom znení), poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. Podľa ustanovenia § 8 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (v platnom znení), poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (v platnom znení), sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku alebo pevnou sumou. Podľa § 7 ods. 1 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (v platnom znení), pri percentnej sadzbe je základom poplatku cena predmetu poplatkového úkonu. Podľa položky 7d písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (v znení účinnom v čase podania návrhu), poplatok z návrhu na začatie konania vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa osobitného zákona s náhradou nemajetkovej ujmy je 66 eur a 3% z výšky uplatnenej nemajetkovej ujmy. Týmto osobitným zákonom je zákon č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov. Ako vyplýva z návrhu na začatie konania, navrhovateľka sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 176.837,28 € v dôsledku porušenia zásady rovnakého zaobchádzania v súvislosti s jej odmeňovaním, ako aj náhrady trov konania. Pokiaľ ide o argument navrhovateľky, že podľa jej právneho názoru je predmetné konanie od súdnych poplatkov vecne oslobodené, je potrebné uviesť, že odvolací súd po dôkladnom posúdení možností uvedených v § 4 ods. 1 písm. a) až k) zákona o súdnych poplatkoch nedospel k záveru, že by predmetné konanie bolo možné podradiť pod niektorú zo zákonom stanovených možností vecného oslobodenia konania od poplatku. Na daný prípad sa nevzťahuje ani písm. j) uvedeného ustanovenia § 4 ods. 1, ktoré je určené pre konania vo veciach ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v O.s.p., pričom je potrebné poukázať na to, že konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy nemá povahu určovacích konaní, v ktorých by súd rozsudkom konštatoval existenciu nezákonného zásahu. Určovacie žaloby na existenciu nezákonného zásahu nie sú podľa § 250v ods. 3 O.s.p. prípustné. V danom prípade ide teda o žalobu, ktorou sa navrhovateľka domáha ochrany svojich práv v súvislosti s diskrimináciou v platových pomeroch a nie o žalobu podľa piatej časti piatej hlavy ustanovenia § 250v O.s.p., ktoré má na mysli pri vecnom oslobodení § 4 ods. 1 písm. j) zákona o súdnych poplatkoch. Z dôvodu, že navrhovateľka vyrubený súdny poplatok v súdom stanovenej lehote a ani do konca lehoty na podanie odvolania nezaplatila, je potrebné konštatovať, že postup súdu prvého stupňa v zmysle § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch bol správny. Súd prvého stupňa rovnako správne postupoval, keď navrhovateľku vyzval na úhradu súdneho poplatku nie uznesením, ale výzvou ( ktorú nemožno napadnúť odvolaním ). Neobstojí ani argument navrhovateľky, podľa ktorého sa mal súd prvého stupňa najprv vysporiadať s jej tvrdením, že jej v danom prípade prináleží vecné oslobodenie od súdnych poplatkov - tým, že súd prvého stupňa vyrubil navrhovateľke výzvou poplatkovú povinnosť, bolo zjavné, že sa s názorom navrhovateľky o vecnom oslobodení od súdnych poplatkov nestotožnil. Na základe vyššie uvedených záverov tak odvolací súd dospel ku zhodnému záveru so súdom prvého stupňa, a preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v tomto konaní plne úspešnému odporcovi 1/, 2/ ich náhradu nepriznal, pretože absentoval v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. návrh na ich priznanie ( resp. mu trovy odvolacieho konania nevznikli ). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.