Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/227/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109225420 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1109225420.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: B.. M. E., U. XX.X.XXXX, R. W. XX, L., proti odporcovi: PARTNERS GROUP SK s.r.o., so sídlom Slávičie údolie 106, Bratislava, IČO: 36750701, zastúpený: Advokátska kancelária JURIKA KELTOŠ, s.r.o., Mickiewiczova 2, Bratislava, o zaplatenie 1 244,95 Eur s príslušenstvom , na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava č.k. 22C/263/2009 - 152 zo dňa 15. februára 2012, v pomere hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zastavil konanie v časti o zaplatenie 27,32 €; vo zvyšnej uplatnenej časti návrh navrhovateľa zamietol, uložil navrhovateľovi zaplatiť odporcovi náhradu trov konania spolu vo výške 486,55 Eur, z toho trovy právneho zastúpenia vo výške 412,05 € na účet právneho zástupcu odporcu a iné trovy konania vo výške 74,50 € . Vychádzal zo zistenia, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá podľa § 269 ods.2 a § 642 Obchodného zákonníka zmluva predmetom ktorej bol záväzok „sprostredkovateľa“ vykonávať pre odporcu sprostredkovanie poistenia. Odporca s účinnosťou 22.5.2008, od zmluvy odstúpil. Účastníci sa pre prípad ukončenia zmluvy v čl. 4.3 výslovne dohodli na zániku akýchkoľvek nároku na akékoľvek plnenia Sprostredkovateľovi zo strany Spoločnosti. Vychádzajúc nielen z tohto dojednania, ale aj samotného charakteru sprostredkovateľskej zmluvy, ktorej jedným z pojmových znakov je vznik nároku sprostredkovateľa na províziu ako jednorazové plnenie za ním poskytnutú „službu“ dospel súd k záveru, že nároku navrhovateľa nie je možné prisvedčiť ani v prípade, že by súd neprihliadol na uvedené ustanovenie, a to z toho dôvodu, že navrhovateľ v konaní svoj nárok nepreukázal žiadnymi relevantnými dôkazmi, a to nielen pokiaľ ide o ním uplatnenú výšku, ale samotný vznik nároku, ktorý mu podľa názoru súdu zo zmluvného vzťahu uzavretého odporcom ani nesvedčí. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a v konaní úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania spolu vo výške 486,55 €. Trovy konania vynaložené odporcom v konaní pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 412,05 € zaplateného súdneho poplatku za odpor podaný odporcom proti platobnému rozkazu vo výške 74,50 €. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol navrhovateľ, prioritne vytýkajúc súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie spočívajúce v tom, že vzťah medzi účastníkmi konania považoval za obchodnoprávny napriek tomu, že navrhovateľ - 2 - nevystupoval pri podpise zmluvy ako podnikateľ a obsahom predmetnej zmluvy nie je ani dohoda medzi účastníkmi o spravovaní sa zmluvného vzťahu Obchodným zákonníkom v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ak by napriek tomu odvolací súd považoval vzťah účastníkov konania za obchodnoprávny, prvostupňový súd v rozpore so znením článku 2.2.2 prílohy č. 1 Zmluvy rozšíril podmienky pre výplatu dohodnutej provízie od podmienku zakotvenú v článku 2.4.1. prílohy č. 1 Zmluvy čím učinil nesprávne skutkové zistenia. Navrhovateľ preukázal a odporca prisvedčil, že posledná provízia bola vyplatená za mesiac marec 2008, zatiaľ čo v mesiaci apríl ani máj 2008 kedy bola zmluva stále v platnosti, provízia vyplatená nebola, so skutočnosťou ktorou sa prvostupňový súd vôbec nevysporiadal. Nedôvodnosť nároku prvostupňový súd opiera o znenie článku 4.3 prílohy č. 1, pričom sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tvrdením o neplatnosti ustanovenia v dôsledku rozporu s § 574 ods. 1 Obč. zák. ani na rozpor čl. 4.3 prílohy č. 1 s článkami 2.2.3 a 2.4.8 prílohy č. 1. Prvostupňový súd s odvolaním na § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s čl. 4.3 prílohy č. 1 ustálil, že odstúpením od zmluvy zanikli všetky práva, pričom sa však nevysporiadal s argumentom navrhovateľa, že strata platnosti zmluvy o vykonávaní činnosti sprostredkovateľa nijako neobmedzila právo navrhovateľa na zmluvnú províziu z dôvodu znenia druhej vety článku 2.2.3 prílohy č. 1 poslednej vety článku 2.4.8 prílohy č. 1 a záveru prílohy č. 3, ktoré pojednávajú o problematike výplaty provízie po skončení platnosti zmluvy o vykonávaní činnosti sprostredkovateľa. S ohľadom na uvedené navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s ohľadom na ust. § 3 ods. 3 zákona o sprostredkovaní je nepochybné, že navrhovateľ mal v zmluvnom vzťahu založenom zmluvou rovnako ako odporca postavenie podnikateľa, a preto sa vzťah medzi účastníkmi konania riadi s ohľadom na ust. § 261 ods. 1 Obchodným zákonníkom. V prípade, ak by odvolací súd sa nestotožnil s touto argumentáciou, poukázal na čl. V ods. 5.1 prílohy č. 1 Zmluvy, v zmysle ktorého vo veciach, ktoré neupravuje táto zmluva a ktoré vznikajú pri jej plnení, sa zmluvné strany riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a preto s ohľadom na ust. § 262 ods. 2 je potrebné posudzovať zmluvný vzťah podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Pokiaľ navrhovateľ namietal nedostatočne zistený skutkový stav, v tejto súvislosti poukázal na prax pri vyplácaní odmien sprostredkovateľom tak, že odmena každého sprostredkovateľa bola naviazaná na platbu klientov, pričom ak klient v niektorom mesiaci neposkytol spoločnosti žiadne poistné, nemohla byť ani sprostredkovateľovi poskytnutá odmena, naopak ak v niektorom mesiaci uhradil klient niekoľko platieb naraz, tak aj odmena sprostredkovateľa bola znásobená podľa počtu mesiac, za ktoré klient zaplatil poistné. Z výpisov odmien vystavených odporcom vyplýva, že v prípade navrhovateľa odporca uskutočnil viaceré výplaty odmien, pričom mnohokrát bola ich výška zdvojnásobená alebo strojnásobená a zahŕňala tiež províziu za ďalšie mesiace, v tomto prípade mesiac apríl a máj 2008. Navrhovateľ napáda záver súdu týkajúci sa odstúpenia od zmluvy a dôsledkoch právneho úkonu s poukazom na ustanovenie § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka. Zmluvné strany žiadnym právnym úkonom, či už počas platnosti zmluvy, ako ani po strate jej platnosti, neprejavili vôľu, že by ustanovenia zmluvy týkajúce sa vyplácania provízií po strate platnosti zmluvy, mali trvať aj po ukončení zmluvy a tieto ani s ohľadom na samotný charakter zmluvy o sprostredkovaní nie sú ustanoveniami zmluvy, ktoré by mali trvať aj po skončení zmluvy, ba čo viac z ustanovenia čl. 4.4.3 prílohy č. 1 Zmluvy nepochybne vyplýva, že ukončením zmluvného vzťahu zanikajú všetky nároky navrhovateľa vrátane nároku na akékoľvek odmeny alebo iné plnenia. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a priznal náhradu trov odvolacieho konania. - 3 - Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací / § 10 ods. 1 O.s.p / prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania / § 214 ods. 2 O.s.p. /, preskúmal rozsudok v napadnutej časti ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, pretože súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, ako aj svojím postupom odňal účastníkom konania právo konať pred súdom v dôsledku čoho odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil / § 221 ods. 1 písm. h ) a f.) O.s.p / a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie / § 221 ods. 2 O.s.p. /. V posudzovanej právnej veci sa navrhovateľ žalobným návrhom domáhal zaplatenia sprostredkovateľskej odmeny Súd prvého stupňa v zdôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje, že právny vzťah medzi účastníkmi konania sa spravuje podľa Obchodného zákonníka, avšak z rozhodnutia súdu prvého stupňa (napriek spornosti) nie je možné ustáliť, akými úvahami sa pri posudzovaní záväzkovoprávneho vzťahu riadil, či ide o vzťah medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti ( § 261 ods. 1 Obch.zák.); alebo voľba aplikovateľnosti Obchodného zákonníka vychádza z dohody účastníkov ( § 262 Obch.zák.) čím zaťažil svoje rozhodnutie nepreskúmateľnosťou rozhodnutia. Prvostupňový súd s odvolaním sa na § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s čl. 4.3 prílohy č. 1 / Základné podmienky zmluvného vzťahu / ustálil, že odstúpením od zmluvy zanikli všetky práva, pričom sa však nevysporiadal s argumentom navrhovateľa, že strata platnosti zmluvy o vykonávaní činnosti sprostredkovateľa nijako neobmedzila právo navrhovateľa na zmluvnú províziu z dôvodu znenia druhej vety článku 2.2.3 prílohy č. 1, ako aj poslednej vety článku 2.4.8 prílohy č. 1 a záveru prílohy č. 3 / Plán odmien / , ktoré pojednávajú o problematike výplaty provízie po skončení platnosti zmluvy o vykonávaní činnosti sprostredkovateľa, zmluvné dojednania ktoré sú z hľadiska uplatneného nároku podstatné. Pomerne vágna je obrana odporcu, ktorú si nesprávne osvojil prvostupňový súd, spočívajúca v tvrdení, že odmena sprostredkovateľa je naviazaná na platbu klientov, pričom ak klient neposkytol spoločnosti v niektorom mesiaci žiadne poistné, nemohla byť poskytnutá ani odmena a naopak, ak klient uhradil v niektorom mesiaci niekoľko platieb naraz, tak aj odmena bola znásobená, pretože odmena sprostredkovateľa naviazaná na platbu klientov neoslabuje právo navrhovateľa na vyúčtovanie provízie za príslušný produkčný mesiac, pričom vzájomné odsúhlasenie vyúčtovania sa zrealizuje aj v prípade ukončenia Zmluvy (č.l. 2.2.3. Zmluvy), s dojednaním ktorým sa prvostupňový súd tiež nevysporiadal. Nemožno súhlasiť ani so záverom súdu prvého stupňa, že „ pokiaľ by aj navrhovateľovi svedčil uplatnený nárok, navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v jeho preukázaní“. Navrhovateľ v súlade s ust. § 120 ods. 1 O.s.p. označil súdu dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, s dôkazmi ktorými sa však súd nezaoberal, čím zaťažil rozhodnutie nedostatkom v zmysle ust. § 221 ods.1 písm. h) O.s.p. . Keďže prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. - 4 - Prvostupňový súd po vrátení veci odvolacím súdom ustáli akým režimom sa vzťah medzi účastníkmi konania riadi, posúdi nárok navrhovateľa na zmluvnú províziu v zmysle znenia druhej vety článku 2.2.3 prílohy č. 1, ako aj poslednej vety článku 2.4.8 Prílohy č.1 ku Zmluve. Ak po doplnení dokazovaní v naznačenom smere a právnom vyhodnotení založí svoje rozhodnutie opäť na znení čl. 4.3. Prílohy č. 1 vysporiada sa aj so znením § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to s odkazom na ustanovenie § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktoré ustanovenie rieši vzťah Obchodného zákonníka k Občianskemu zákonníku, ktorý je založený na zásade subsidiarity a na zásade lex specialis derogat legi generali (osobitný zákon ruší všeobecný zákon). To znamená, že ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka, riešia sa podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (resp. podľa predpisov občianskeho práva v širšom zmysle). Ide tu teda o vzťah osobitného (Obchodný zákonník) a všeobecného (Občiansky zákonník) predpisu. V prípade ak z výsledkov vykonaného dokazovania a právneho posúdenia v naznačenom smere sa mu bude javiť nárok navrhovateľa ako dôvodný zameria prvostupňový súd svoje ďalšie dokazovanie na ustálenie výšky provízie. O náhrade trov odvolacieho konania súd prvého stupňa rozhodne v novom rozhodnutí o veci (223 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.