Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/379/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109230413 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1109230413.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: H.. P. T., U. U. X, U.N., proti odporcom: 1/ Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, 2/ Slovenská republika - Národná rada Slovenskej republiky, Námestie Alexandra Dubčeka 1, Bratislava, o určenie, že odmeňovanie navrhovateľky je diskrimináciou pre rozpor so zásadou rovnakého zaobchádzania a náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 19C/277/2009-9 zo dňa 21.06.2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa domáhala určenia, že odmeňovanie navrhovateľky je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a žiadala náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 168 830,91 eur. Navrhovateľka súdny poplatok súčasne s návrhom nezaplatila. Súd navrhovateľku vyzval výzvou zo dňa 17.4.2012 na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 5 130,50 eur v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Výzvu na zaplatenie súdneho poplatku prevzala dňa 4.5.2012. V danom prípade navrhovateľka súdny poplatok v určenej lehote nezaplatila. Súd preto v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.. Proti predmetnému uzneseniu podala odvolanie navrhovateľka. Poukázala na ustanovenie § 4 ods. 1 písm. j) zákona č. 71/1992 Zb. v znení platnom v čase podania žaloby, podľa ktorého od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Poukázala na to, že nezákonný zásah vo veci odmeňovania sudcov bol konštatovaný v Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.5.2009 sp. zn. PL.ÚS 17/08. Priznanie funkčného príplatku sudcom na Špeciálnom súde bolo odôvodnené úvahou o inej (podstatne vyššej) miere ich ohrozenia v porovnaní so sudcami všeobecných súdov bez ohľadu na skutočnosť, že agendu, zverenú do pôsobnosti Špeciálneho súdu pôvodne vykonávali práve sudcovia všeobecných súdov, a to bez priznania takého finančného ohodnotenia, pričom zákonodarca na eliminovanie vyššej miery ohrozenia sudcov Špeciálneho súdu prijal aj ďalšie opatrenia v podobe obligatórneho zabezpečovania ochrany ich osôb, ich rodinných príslušníkov, ako aj ich obydlí. V danej veci došlo k nerovnakému zaobchádzaniu právnou úpravou zavedenou Zákonom č. 458/2003 Z.z. o zriadení Špeciálneho súdu a následnými zákonnými zmenami, dotýkajúcimi sa hodnotenia sudcov všeobecných súdov a Špeciálneho súdu, teda zákonmi, ktoré navrhli orgány verejnej správy, a ktoré prijala a schválila NR SR. Podľa záverov Ústavného súdu SR išlo o nezákonný zásah orgánov verejnej správy (nesúlad § 69 ods. 2 Zákona č. 385/2000 Z.z. s čl. 12 ods. 1 Ústavy v spojení s článkom 144 ods. 1 Ústavy). Uviedla, že svojím návrhom sa domáha ochrany svojich práv pred diskrimináciou v platových pomeroch na základe zákona. Na tomto základe je predmetné konanie od poplatku zo zákona vecne oslobodené podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. j) Zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Ide o zákonné vecné oslobodenie od súdneho poplatku. Ak ide o nárok, na ktorý sa vzťahuje vecné oslobodenie a zároveň sadzobník súdnych poplatkov určuje súdny poplatok, je potrebné prihliadať na to, že zákon má prednosť pred sadzobníkom. Vzhľadom k uvedenému žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p., preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 písm. a) zák. č. 71/1992 Zb. (v platnom znení) o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. Podľa ustanovenia § 8 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. (v platnom znení) o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako zákon o súdnych poplatkoch), poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. (v platnom znení) o súdnych poplatkoch, sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku sa ustanovuje sa tzv. percentnou sadzbou, t.j. percentom zo základu alebo pevnou sumou. Podľa § 7 ods. 1 veta prvá zák. č. 71/1992 Zb. (v platnom znení) o súdnych poplatkoch, pri percentnej sadzbe je základom poplatku cena predmetu poplatkového úkonu. Podľa položky 7d písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb., poplatok z návrhu na začatie konania vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa osobitného zákona s náhradou nemajetkovej ujmy je 66,- Eur a 3% z výšky uplatnenej nemajetkovej ujmy. Týmto osobitným zákonom je zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov. Ako vyplýva z návrhu na začatie konania navrhovateľka sa domáha určenia, že jej odmeňovanie je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania zakotvenou v zákone č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a zároveň sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 168 830,91 Eur. Ide teda o žalobu, ktorou sa navrhovateľka domáha ochrany svojich práv v súvislosti s diskrimináciou v platových pomeroch a nie o žalobu podľa piatej časti piatej hlavy § 250v a nasledujúce Občianskeho súdneho poriadku, ktoré konanie je podľa § 4 ods. 1 písm. j) zákona č. 71/1992 Zb. (v platnom znení) o súdnych poplatkoch od poplatku oslobodené. Týmto konaním je súdne konanie vo veciach ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Hoci pojem zásah Občiansky súdny poriadok priamo nedefinuje a nedefinuje ho ani iný zákon, za zásah sa obyčajne považujú aktívne úkony správnych orgánov alebo iných súčastí verejnej správy v rámci výkonu verejnej moci. Za zásah sa nepovažuje vydanie právneho predpisu ani vydanie rozhodnutia; nezákonný zásah podľa procesnej náuky nesmie mať ani formu, respektíve základ v rozhodnutí správneho orgánu, lebo navrhovateľ sa musí potom domáhať ochrany svojich dotknutých práv prostredníctvom iného mechanizmu súdnej ochrany, napríklad žalobou na odstránenie diskriminácie. Z dôvodu, že navrhovateľka správne vyrubený súdny poplatok v súdom stanovenej lehote nezaplatila, postup súdu prvého stupňa v zmysle § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch bol správny. Keďže navrhovateľka súdny poplatok nezaplatila ani do rozhodnutia odvolacieho súdu, odvolaciemu súdu nezostalo nič iné ako rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods.1 v spojení s ust. § 146 ods.1 písm. c/ O.s.p Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.