Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoE/132/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109237592 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Hirnerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1109237592.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávnenej: Q.. G. S., P., D. X, XXX XX S., H.: XX XXX XXX, zastúpenej: JUDr. Františkom Kočkom, advokátom, Pribinova 8, 040 11 Košice proti povinnému: H.. P. B. - R. - S. V., S. XX, XXX XX O., H.: XX XXX XXX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Máriou Hlavňovou, Exekútorský úrad Košice, Pribinova 8, 040 01 Košice, pod č. EX 1153/09, na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 339,57 eur s príslušenstvom a trovy exekúcie, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 03.10.2012, č.k. 1Er/920/2009 - 15, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 03.10.2012, č.k. 1Er/920/2009 - 15 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením (prvý výrok) súd prvého stupňa na základe podnetu súdneho exekútora exekúciu zastavil s poukazom na ustanovenie § 48 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKR) v spojení s ustanovením § 57 ods. 2 a 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (ďalej len Ex. por.). Druhým výrokom zaviazal oprávnenú, aby po právoplatnosti uznesenia zaplatila súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 69,07 eur (z uplatnenej sumy 78,16 eur), čo odôvodnil ustanovením § 203 ods. 1 a 2 Ex. por. s tým, že odmena bola určená v súlade s ustanoveniami § 14 ods. 1, 15 ods. 1 a 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z.. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška). Z uplatnených trov exekúcie súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za dva úkony exekučnej činnosti (doručenie príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu), čo odôvodnil gramatickým výkladom ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky a z dôvodu, že v exekučnom spise sa nachádzalo iba 9 doručeniek, mu nepriznal náhradu výdavkov za poštovné vo výške 4 eurá. Proti uzneseniu podala včas odvolanie oprávnená. V jeho odôvodnení uviedla, že uznesenie o vyhlásení konkurzu voči povinnému, zverejnené v Obchodnom vestníku č. 209/2011 zo dňa 31.10.2011, sa s poukazom na ustanovenie § 199 ods. 9 ZKR považuje za doručené dňom 01.11.2011; týmto dňom bolo exekučné konanie 1Er/920/2009 zo zákona zastavené, a preto uznesenie o jeho zastavení nemalo byť vydané. Podľa § 28 ods. 1 ZKR si mala súdna exekútorka uplatniť svoj nárok na náhradu trov exekúcie v konkurznom konaní, keďže jej právo na uplatnenie tejto náhrady v exekučnom konaní zaniklo. Oprávnená tiež vyslovila názor, že exekučný súd má podľa § 203 ods. 1 Ex. por. možnosť, ale nie povinnosť, uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Poukázala tiež na ustálenú judikatúru (napr. I. ÚS 256/08, I. ÚS 148/2010), v zmysle ktorej ustanovenie § 203 ods. 1 Ex. por. vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie v prípade, ak ich nebude môcť uhradiť povinný, pretože toto riziko exekútora je do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie (napr. IV.ÚS 236/08). Predpokladom uloženia povinnosti nahradiť trovy exekúcie je skúmanie skutočnosti, či oprávnený v rámci náležitej opatrnosti mohol predvídať zastavenie exekúcie z niektorého z dôvodov uvedených v Ex. por.. Keďže návrh na vykonanie exekúcie bol podaný viac ako dva roky pred zastavením exekúcie v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok povinného, zavinenie oprávneného je v danej veci vylúčené, a preto nie je možné konštatovať jeho zavinenie v zmysle ustanovenia § 203 ods. 1 Ex. por.. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p.; prejednal odvolanie odvolateľa podľa § 214 ods. 2 bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania je posúdiť, či je napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa - keď bola oprávnená bez zohľadnenia skutočností vyplývajúcich zo ZKR a Ex. por. zaviazaná na náhradu trov exekučného konania - vecne správne. Napadnuté uznesenie postráda náležité odôvodnenie, keďže súd prvého stupňa ustanovenie § 203 ods. 1 a 2 bez ďalšieho iba citoval. Z obsahu spisu súdu prvého stupňa odvolací súd zistil, že oprávnený dňa 06.10.2009 doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - vykonateľného rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/130/2004 - 38, čím sa v zmysle § 36 ods. 2 Ex. por. začalo exekučné konanie. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia bola Okresnému súdu Bratislava I doručená 12.10.2009. Dňa 09.01.2012 súdny exekútor s poukazom na ustanovenie § 48 ZKR predložil súdu exekučný spis na rozhodnutie o zastavení a súčasne žiadal, aby súd zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie vo výške 78,16 eur. Odvolací súd z Obchodného vestníka č. 170/2011, ktorý vyšiel 05.09.2011, zistil, že Okresný súd Bratislava I - ako súd konkurzný - uznesením zo dňa 25.08.2011 začal voči dlžníkovi (povinnému v tomto konaní) konkurzné konanie. Podľa § 14 ods. 3 ZKR zverejnením tohto uznesenia v Obchodnom vestníku sa začína konkurzné konanie (teda v danom prípade sa s poukazom na ustanovenie § 199 ods. 9 ZKR konkurzné konanie začalo 07.09.2011). Podľa § 14 ods. 5 písm. b/ na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú. Z ustanovenia § 48 ZKR, veta za bodkočiarkou, vyplýva, že už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Uvedené účinky začatia konkurzného konania i vyhlásenia konkurzu nastávajú ex lege, a preto sa o nich nerozhoduje osobitným rozhodnutím. Preto bolo potrebné prvý výrok napadnutého uznesenia bez ďalšieho zrušiť ako nadbytočný. Podľa § 200 ods. 2 Ex. por., ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. V danom prípade nedošlo k zastaveniu exekúcie rozhodnutím súdu, ale na základe vyššie citovaného ustanovenia ZKR, ktorý však logicky otázku trov exekúcie nerieši. Z ustanovenia § 47 ods. 4 ZKR totiž vyplýva, že po vyhlásení konkurzu sú prípustné len také konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúcemu konkurzu napr. návrhy, ktorými sa bude správca domáhať plnenia v prospech konkurznej podstaty alebo spory, ktoré je možné začať proti správcovi, pokiaľ to explicitne upravuje a pripúšťa ZKR (napr. incidenčné spory týkajúce sa popretých konkurzných pohľadávok, spory o vylúčení majetku zo súpisu, atď.). Konanie o trovách exekučného konania nie je uvedené medzi týmito konaniami, a preto nie je ani právne dovolené. Z dikcie ustanovenia § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku (účinného do 31.12.2011), ktoré upravuje výnimku zo zásady zakotvenej v ust. § 197 ods. 1 Ex. por., že trovy exekúcie znáša povinný, je zrejmé, že takúto právnu situáciu rovnako nepokrýva. Citované ustanovenie rieši náhradu trov exekúcie v prípade, ak exekúciu zastavil súd v dôsledku procesného zavinenia oprávneného (ods. 1) alebo pre nemajetnosť povinného v zmysle ods. 2. Vyhlásenie konkurzu na majetok povinného a následné zákonom o konkurze a reštrukturalizácii predpokladané zastavenie exekúcie štandardne nemožno považovať za procesné zavinenie oprávneného a tiež nie je možné predpokladať ani nedostatok majetku povinného, keďže práve existencia určitého majetku je hmotnoprávnym predpokladom pre vyhlásenie konkurzu. Nemožnosť riešenia problému kolízie exekučného a konkurzného konania lege artis vyústila do novelizácie ustanovenia § 203 Ex. por., ktorá bola vykonaná zákonom č. 348/2011 Z.z. zo dňa 13.9.2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, konkrétne článkom III s účinnosťou od 1.1.2012 (čl. VII). Ustanovenie § 203 Ex. por. bolo doplnené o odsek 3, ktorý otázku kolízie konkurzu a exekúcie - pokiaľ ide o trovy exekúcie - explicitne vyriešil: Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške. Vzhľadom na uvedenú novelizáciu Exekučného poriadku odvolací súd nemohol prihliadať na oprávnenou označené (za inej právnej situácie aktuálne) judikáty. Z uvedeného bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že začatím konkurzného konania, teda dňom 07.09.2011, bola exekúcia ex lege prerušená a súdny exekútor už nemohol vykonávať žiadne úkony exekučnej činnosti. Vzhľadom na to, že exekučný spis s riadnou časovou špecifikáciou jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a dokladmi preukazujúcimi dôvod a výšku hotových výdavkov, nie je súčasťou súdneho spisu súdu prvého stupňa, nie je možné ustáliť rozsah nevyhnutných trov exekúcie v zmysle citovaného ustanovenia § 203 ods. 3 Ex. por.. V nadväznosti na vyššie uvedené skutkové a právne dôvody a v zmysle zásady dvojinštančnosti súdneho konania (s cieľom neodňať oprávnenému i súdnemu exekútorovi možnosť konať pred súdom) bolo preto potrebné napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uznesenie bolo členmi senátu prijaté jednohlasne (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.