Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/189/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109243859 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Ilčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1109243859.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek senátu JUDr. Zity Ilčíkovej a JUDr. Lenky Praženkovej v právnej veci žalobcu: AGH, s.r.o., 934 10 Dolný Štál č. 495, IČO: 36 233 315, zast. Mgr. Juraj Kindl, advokát, Krížna 21, Bratislava proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 25.421,35 Eur s príslušenstvom na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 32Cb/89/2009-70 zo dňa 26.1.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 32Cb/89/2009-70 zo dňa 26.01.2012 p o t v r d z u j e . Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom zamietol žalobu na zaplatenie 25.421,35 Eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody spôsobenej poistnou udalosťou. Doplňujúcim rozsudkom zo dňa 08.02.2012 súd rozhodol o trovách konania tak, že odporcovi nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože mu žiadne nevznikli. V rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá, súd uviedol, že vykonaným dokazovaním listinnými dôkazmi a prednesmi zástupcov účastníkov konania mal za preukázané, že podľa oznámenia došlo v čase od 19.30 hod. dňa 20.05.2008 do 06.30 hod. dňa 21.05.2008 k odcudzeniu nákladnej dopravnej súpravy pozostávajúcej z nákladného motorového vozidla - ťahača zn. SCANIA, číslo motora 5732086/1998 bielej farby, rok výroby 1998 a nákladného valníkového návesu zn. ASKO v celkovej hodnote 790.000,- Sk patriacej žalobcovi spolu s tovarom, vysávačmi a náhradnými dielmi zn. NILFISK. V predmetnej veci bolo začaté trestné stíhanie v zmysle § 199 ods. 1 Trestného poriadku dňa 21.05.2008. Trestné stíhanie bolo začaté na základe trestného oznámenia T. L., toto však bolo prerušené uznesením ČVS: OPR - 357/0EK - DS - 2008 dňa 30.06.2008 z dôvodu, lebo sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. Na pojednávaní konanom dňa 26.01.2012 právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca vykonával dňa 20.05.2008 medzinárodnú prepravu z Maďarska do Dánska, cez územie Českej republiky, počas vykonávania tejto prepravy bol v zmysle príslušných predpisov povinný vykonať 11 - hodinový odpočinok, avšak na trase, ktorú mal vytýčenú sa nenachádzalo žiadne strážené parkovisko, najbližšie strážené parkovisko v smere jeho cesty bolo pri Stupave, preto vodič vykonal povinný odpočinok v mieste svojho bydliska v Lehniciach. Poverená zástupkyňa žalovaného uviedla, že predmetné motorové vozidlo bolo odstavené na voľnej betónovej ploche. Pokiaľ ide o VPP v týchto žalovaný nešpecifikuje spôsob stráženia parkoviska, ktorý by bolo nutné zo strany žalobcu dodržať, hovorí sa vo všeobecnosti iba o „stráženom parkovisku“, a preto mal žalobca takéto bezpečné stráženie zabezpečiť. Ďalej tiež žalobca relevantným spôsobom nepreukázal namontovanie „zabezpečovacieho zariadenia“ v motorovom vozidle ako to vyplýva aj z bodu článku 10 ods. 1 písm. q) VPP. Spochybnila celkovú výšku škody ako aj dátum počítania úroku z meškania zo strany žalobcu. Súd poukázal na poistnú zmluvu zo dňa 28.01.2004 č. 410 000 961, predmetom ktorej bolo poistenie žalobcu ako dopravcu v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave pre prípad jeho zodpovednosti za škodu na zásielke do výšky poistnej sumy 10.000.000,-- Sk s dohodnutou spoločnosťou vo výške 20% z každej poistnej udalosti pre prípad krádeže a strany. Súd ďalej poukázal na čl. 10 ods. 1 písm. d.) VPP čl. 10 ods. 1 písm. d), i), j), k), q), VPP, ustanovenia § 813 ods. 1 Obč. zák., § 4 ods. 2, 3 zák. č. 381/2002 Z.z. a konštatoval, že sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že žalobca porušil ustanovenia článku 10 ods. 1 písm. d), i), j), k) a q) VPP. Žalobcovi mala v zmysle hlásenia škodovej udalosti táto vzniknúť v obci Lehnice, v priestoroch pred katolíckym kostolom, blízko jeho rodinného dumu, popisné číslo 51. Práve tu mal žalobcovi neznámy páchateľ nezisteným spôsobom a použitím násilia odcudziť ťahač aj s návesom, v ktorom sa nachádzal prepravovaný tovar. Súd prisvedčil tvrdeniam žalovaného, že ťahač s návesom bol na noc zaparkovaný pQ. v obci F., ktorú skutočnosť žalobca nepoprel. Trasa a plán cesty „pri dodržaní príslušných predpisov (Európska dohoda o práci posádok vozidiel v medzinárodnej cestnej doprave z 1. júla 1970 - AETR a Nariadenia číslo 561/2006 ES) vodičovi vyšla prestávka práve tak, že vozidlo objektívne musel odstaviť práve pred svojim domom v F.. Pred jeho domom sa však nenachádza žiadne parkovisko, dom je umiestnený na verejnej prístupnej komunikácii, oproti domu sa nachádza kostol a z druhej strany kostola je prípojná miestna komunikácia. Pred kostolom je betónová plocha, avšak táto nie je vyznačená ako parkovisko a už vonkoncom nie je určená pre kamióny. Plocha nie je nijako osvetlená a má k nej bezproblémový prístup akákoľvek osoba. Žalobca nepreukázal, že žalovaný porušil povinnosť vyplývajúcu zo všeobecne záväzného právneho predpisu a žalobca vzhľadom na hrubé porušenie VPP nemá nárok na žalovanú istinu s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej poistnou udalosťou. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že pre vec bolo rozhodujúce odstrániť rozpory ohľadne okolností krádeže ako aj zabezpečovacích prostriedkov vozidla. Namietal nedostatočne zistený skutkový stav ako aj nevykonanie ním navrhnutých dôkazov - výsluch vodiča, žalobcu a ďalšie, čím sa odňala možnosť žalobcovi konať pred súdom. Poukázal na to, že súd rozhodol na prvom pojednávaní, čomu predchádzala nečinnosť súdu vyše dva roky. Žalobca namietal nedostatočné právne posúdenie veci, keď podrobne neskúmal podmienky splnenia všetkých štyroch podmienok VPP, ktoré iba kumulatívne majú za následok zánik nároku na poistné plnenie. Jeho gramaticky výklad je nedostatočný, a ak existuje ohľadne výkladu spor, tak je ho potrebné vykladať v neprospech žalovaného, ktorý toto ustanovenie použil v rokovaní ohľadne uzatvorenia zmluvy. Súdom konštatované hrubé porušenie VPP nie je dôvodné. Žalobca ďalej namietal, že súd sa nevyjadril k vyjadreniu žalobcu ohľadne povinnosti vykonávať zákonné prestávky vodiča, ako aj nemožnosti splnenia povinnosti stráženia na stráženom parkovisku na území SR. Súd teda nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil, a aby vykonal, resp. nariadil ďalšie už navrhované dokazovanie a návrhu vyhovel, resp. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne a právne správny potvrdiť. Žalobcom uvádzané dôvody považuje za právne irelevantné, pretože žalobca jednoznačne porušil čl. 10 ods. 1 písm. d), i), j), k) a q) VPP, keď vozidlo neodstavil na stráženom parkovisku. Navyše, vozidlo nebolo vybavené dojednaným zabezpečovacím zariadením proti krádeži - dvoma vzájomne nezávislými funkčnými zabezpečovacími zariadeniami proti krádeži. Žalovaný nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože žalobca bol prítomný na pojednávaní, kde mu bolo umožnené prednášať procesné návrhy a k celej veci sa vyjadrovať. To, že súd nepripustil žalobcom navrhnutý dôkaz neznamená, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože súd vykonal všetky dôkazy, ktoré boli nevyhnutné pre meritórne rozhodnutie. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený v súlade s § 156 ods. 3 O.s.p. na úradnej tabuli súdu dňa 03.09.2013. Oboznámil sa s obsahom spisu, s dôkazmi vykonanými pred súdom prvého stupňa, s dôvodmi odvolania ako aj s vyjadrením k odvolaniu a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom prvostupňovým súdom, súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na náhradu škody spôsobenej nevyplatením poistného plnenia. Na doplnenie správnosti rozsudku odvolací súd uvádza nasledovné: Podľa čl. 3 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škodu dopravcu v cestnej nákladnej doprave, ktoré tvoria súčasť Poistnej zmluvy č. 410 000 961, uzavretej dňa 28.01.2004 poistnou udalosťou sa rozumie vznik povinnosti poisteného uhradiť poškodenému vzniknutú škodu, ak škoda a jej príčina vznikla v čase trvania poistenia a bola spôsobená náhodnou udalosťou a nie je týmto poistením vylúčená a poistený za škodu zodpovedá v dôsledku svojho konania alebo vzťahu za dobu trvania poistenia. Podľa § 822 Obč. zák., z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá. Podľa § 823 Obč. zák., náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. Z citovaných ustanovení vyplýva, že poistiteľ v prípade poistnej udalosti nahradí za poisteného škodu podľa poistných podmienok. Poistiteľ teda podľa poistných podmienok preberá za poisteného povinnosť nahradiť poškodenému škodu. Z ust. § 823 Obč. zák. vyplýva zásada, že náhradu platí poistiteľ poškodenému, pričom poškodený musí svoje právo na náhradu škody uplatniť voči tomu, kto za škodu zodpovedá, t.j. voči poistenému. V prípade, že poistený ako zodpovedný subjekt sám nahradí škodu, plní vlastne miesto poistiteľa, preto v takom prípade má poistený právo na plnenie voči poistiteľovi, a to v rozsahu určenom v poistných podmienkach. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi prvostupňového súdu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu článku 10 ods. 1 písm. d), i), j), k) a q) VPP, ktoré stanovujú povinnosti poisteného, a ktoré citoval vo svojom rozsudku už súd prvého stupňa. Podľa čl. 10 ods. 1 VPP, poistený je povinný i.) cestné motorové vozidlá (vrátane návesov a prívesov) prepravujúce zásielky, odstaviť uzamknuté na stráženom parkovisku. j.) motorové vozidlo musí byť vybavené funkčným zabezpečovacím zariadením proti krádeži, ktoré pri vzniknutí neoprávnenej osoby do vozidla vydá hlasný zvuk (alarm) k.) pri každom odstavení alebo opustení cestného motorového vozidla uviesť zabezpečovacie zariadenie do aktivovaného stavu. q.) vybaviť cestné motorové vozidlá, ktoré sa využívajú v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave, dvoma vzájomne nezávislými funkčnými zabezpečovacími zariadeniami proti krádeži. Zámky na dverách dopraveného prostriedku sa neberú ako zabezpečenie voči krádeži daného dopravného prostriedku. Podľa posledného odseku článku 10 VPP platí: „V prípade nedodržania povinnosti v bodoch i), j), k) a q) tohto článku, poisťovateľ neposkytne náhradu škody v prípade krádeže zásielky, ktorá bola dôsledkom krádeže cestného motorového vozidla.“ Z uvedených ustanovení vyplýva, že ak je čo i len jedna povinnosť v zmysle písmena i), j), k), a q) nedodržaná, môže poistiteľ odoprieť vyplatenie poistného plnenia. Z článku 10 VPP nevyplýva, že sa má jednať o kumulatívne splnenie všetkých štyroch podmienok, preto námietka žalobcu v odvolaní, že iba kumulatívne splnenie uvedených podmienok má za následok zánik nároku na poistné plnenie, je nedôvodná a nepreukázaná. Súd prvého stupňa dospel k správnemu zisteniu, čo nepoprel ani žalobca, že motorové vozidlo zaparkoval pred rodinným domom v Lehniciach na betónovej ploche, ktorá nie je vyznačená ako parkovisko, je nestrážená a má k nej prístup ktokoľvek. Odstavenie kamióna na takejto ploche nemožno považovať za strážené parkovisko. Je teda nepochybné, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu VPP (čl. 10), v dôsledku čoho nevznikla žalovanému povinnosť poskytnúť žalobcovi poistené plnenie. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou odvolateľa, že postupom súdu, keď nevykonal všetky ním navrhnuté dôkazy a nedostatočne odôvodnil rozsudok, došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom. V danom prípade sa súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými zásadnými otázkami, stručne a jasne uviedol, ktoré skutočnosti mal za preukázané, a o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia. Súd nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Z uvedených ustanovení vyplýva, že o tom, ktoré označené dôkazy budú vykonané, rozhoduje súd. Pokiaľ potreba vykonania určitého dôkazu z dokazovania nevyplynula, neznamená to, že došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom. Z čl. 10 písm. d.) VPP v spojení s Pokynmi a opatreniami na predchádzanie škôd pre posádku vozidla dopravcu vyplýva, že vodič motorového vozidla bol povinný naplánovať si trasu tak, aby zákonné prestávky uskutočňoval na platenom, uzavretom a stráženom parkovisku. Výsluch vodiča ako dôkaz bol teda nadbytočný, keďže všetky podstatné dôkazy súd prvého stupňa vykonal. Odvolací súd preto považuje dôvody odvolania v celom rozsahu za právne irelevantné a rozsudok prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.