Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/472/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109246834 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1109246834.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: D.. W. A., F.. XX.XX.XXXX, T. T. X, XXX XX T., proti odporcovi: E.. D. A., F.. XX.XX.XXXX, T. T. X, XXX XX T., zastúpený: JUDr. Boris Chovanec, advokát, Záhradníčka 41, 821 08 Bratislava, o vylúčenie odporcu z užívania časti nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 19C 383/2009-233 zo dňa 31.7.2012, pomerom hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 19C 383/2009-233 zo dňa 31.7.2012 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nepriznal navrhovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu 02.12.2009 domáha vydania rozsudku, ktorým by súd vylúčil odporcu z užívania časti nehnuteľnosti - rodinného domu a pozemkov zapísaných na A. Č.. XXXX a z užívania obytnej miestnosti nachádzajúcej sa nad samostatne stojacou garážou zapísanej na A. Č.. XXXX R. k. ú. Bratislava - Staré Mesto. Písomným podaním doručeným sudu dňa 19.04.2011 navrhovateľka požiadala súd o oslobodenie od súdnych poplatkov. Žiadosť odôvodnila finančnou tiesňou, keďže všetky finančné prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nehnuteľnosť odcudzil odporca, tieto zadržiava a zatajuje na neznámom mieste, a navrhovateľke násilne bráni v prístupe k nim. V dôsledku toho bola navrhovateľka nútená obrátiť sa o pomoc na orgány činné v trestnom konaní a na súd. Dňa 31.05.2012 navrhovateľka doručila sudu len vyplnené tlačivo účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (fyzická osoba). Vyplýva z neho, že navrhovateľka je vyštudovaná právnička a je zamestnaná na Okresnom sude Bratislava III. Navrhovateľka v tlačive nešpecifikovala druh vykonávanej práce a druh pracovného vzťahu a neuviedla výšku príjmu zo zamestnania. Býva v rodinnom dome, ktorého výlučným vlastníkom je odporca, pričom podľa tvrdenia navrhovateľky je jeho vlastnícky vzťah vyznačený podvodom. Navrhovateľka uhrádza alikvotnú časť výdavkov na energie a všetky náklady súvisiace s údržbou nehnuteľnosti v nešpecifikovanej výške. Majetkom navrhovateľky sú pozemky odcudzené odporcom a podiel na rodinnom dome odcudzený odporcom. Navrhovateľka tiež vlastní osobné motorové vozidlo, ktorého výlučným vlastníkom je podvodom vyznačený odporca a ktoré je zároveň predmetom súdneho sporu na Okresnom sude Bratislava I. Navrhovateľka ďalej má úspory v bankách, avšak tieto boli podvodom odcudzené odporcom, čo je tiež predmetom súdneho sporu na Okresnom sude Bratislava I. Navrhovateľka má peňažné pohľadávky voči manželovi v hodnote nad 750,- EUR, o ktoré sa tiež sporí na tunajšom sude. Počas manželstva si odporca výlučne sám zobral úver a založil podiel navrhovateľky na rodinnom dome bez jej vedomia. Z odcudzených peňazí z bezpodielového spoluvlastníctva manželov spláca úver, o čom sa vedie konanie pred Okresným súdom Bratislava I. Navrhovateľka sama živí dcéru Luciu, ktorá je študentkou vysokej školy, pričom na Okresnom sude Bratislava I sa vedie konanie o výživnom na plnoletú dcéru. Navrhovateľka je vydatá. Jej manžel je starobným dôchodcom, učiteľom, znalcom a podnikateľom, pričom ona výšku jeho príjmu nepozná. Manžel jej zatajuje, aký majetok vlastní. Okrem nezaopatrenej dcéry má navrhovateľka ešte jedno dieťa. Navrhovateľka sa od roku 2007 snaží brániť svoje práva a práva svojich detí pred domácim násilím vedeným odporcom. Dokazujú to všetky súdne konania vedené na Okresnom sude Bratislava I, okrem jedného sporu 26C 80/2007, ktorý je toho času predmetom konania pred Európskym súdom pre ľudské práva. Z obsahu spisu súd zistil, že navrhovateľka je sudkyňou na Okresnom súde Bratislava III. Z písomných podaní predložených navrhovateľkou vyplýva, že navrhovateľka je majiteľkou osobného motorového vozidla značky R. H., pričom v osvedčení o evidencii vozidla je zapísaný odporca. S odporcom vlastní aj spoločné motorové vozidlo W. T.. V podaní doručenom sudu dňa 27.09.2011 navrhovateľka dokonca uviedla, že odporca zadržiava ich spoločné finančné prostriedky v hodnote niekoľko miliónov slovenských korún. Z majetkového priznania sudcu za rok 2011 vyplýva, že navrhovateľka je bezpodielovou spoluvlastníčkou rodinného domu, záhrady, zastavaných plôch, nádvoria a garáže, ktoré nadobudla v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Navrhovateľka dosiahla v roku 2011 príjem z výkonu funkcie sudcu v celkovej hodnote 26.030,- EUR. Z katastra nehnuteľností súd zistil, že navrhovateľka nie je vlastníčkou nehnuteľností. Súd poukázal na ustanovenie § 138 ods. 1, 2 a 5 Občianskeho súdneho poriadku a konštatoval, že na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v konaní nie je právny nárok. Je vecou účastníka konania, aby sudu preukázal, že jeho pomery mu neumožňujú objektívne uhradiť súdny poplatok. Pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov musia byť kumulatívne splnené dve podmienky; a to, že oslobodenie od súdnych poplatkov odôvodňujú majetkové, zárobkové, osobné, rodinné, zdravotné pomery účastníka; a zároveň, že nejde buď o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie či bránenie práva. Ak súd rozhoduje o žiadosti účastníka o oslobodenie od súdnych poplatkov, je účelom tohto rozhodovania posúdenie pomerov účastníka a svojvôle alebo zrejmej bezúspešnosti pri uplatňovaní alebo bránení práva. Vo veci súd mal za preukázané, že navrhovateľka, ktorá je sudkyňou Okresného sudu Bratislava III, v roku 2011 mala príjem z výkonu funkcie sudcu v celkovej výške 26.030,- EUR, podľa vlastných tvrdení je bezpodielovou spoluvlastníčkou rodinného domu a garáže, a vlastníčkou osobného motorového vozidla. Aj s prihliadnutím na skutočnosť (ktorú navrhovateľka tvrdí), že sama živí plnoletú dcéru, hradí jej školné na súkromnej vysokej škole a má výdavky na vedenie domácnosti, navrhovateľka nespĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Bolo zistené, že disponuje majetkom a nadštandardnými príjmami v porovnaní s priemernou mesačnou mzdou zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky a zaplatenie súdneho poplatku nie je neprimeraným zásahom do jej majetkovej sféry. Ako štátny zamestnanec má pravidelný mesačný príjem a je spoluvlastníčkou nehnuteľností a motorového vozidla. Navyše sama vo svojom vyjadrení uviedla, že odporca zadržiava ich spoločné finančné prostriedky v hodnote niekoľko miliónov slovenských korún. Súd preto žiadosti navrhovateľky o oslobodenie od súdnych poplatkov nevyhovel. Uznesenie napadla odvolaním v zákonnej lehote navrhovateľka podaním doručeným súdu 14.9.2012. Poukázala na to, že konanie vo veci trvá od 2.12.2009, viac ako tri roky, pričom návrh podala z dôvodu domáceho násilia zo strany jej manžela. Súčasne prebiehajú aj iné súdne konania, o ktorých súdy nie sú schopné rozhodnúť už niekoľko rokov. Napadnuté uznesenie považuje za arbitrárne, ktoré vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu výlučne v jej neprospech. V súdnych sporoch sa snaží o sprístupnenie k majetku, ktorý je v BSM a ak by ho mala, bola by schopná uhradiť aj súdne poplatky. To, že je bezpodielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností na A. Č.. XXXX tvrdí už od roku 2006, ale v súdnom spore sa s tým súdy nestotožnili aj napriek právnemu názoru vysloveného Ústavným súdom SR v uznesení sp. zn. I ÚS 118/2012 zo dňa 14.3.2012. Podľa nej súd vyslovuje chaotické názory, keď na jednej strane vo veci sp. zn. 19C 383/2009 tvrdí, že nehnuteľnosť nepatrí do BSM, a v tomto neskončenom konaní tvrdí zrazu opak, keď ide o zaplatenie súdneho poplatku. O jej nepriaznivej majetkovej situácii svedčia niekoľko rokov prebiehajúce súdne konania, keďže bola okradnutá chorým manželom. Jej jediným reálnym majetkom je jej príjem, z ktorého sama živí nezaopatrenú dcéru - vysokoškoláčku. Súd od 30.11.2007 nevie rozhodnúť o výživnom na dcéru zo strany jej manžela, ktorý má podstatne vyššiu životnú úroveň. Je pravdou, že dcéra študuje na súkromnej vysokej škole. Nahovoril ju na to chorý manžel a sľuboval, že bude platiť školné. Tento záväzok si neplní a preto je ona nútená na štúdium dcéry investovať takmer celý svoj plat. Aj osobné motorové vozidlo je evidované výlučne na manžela a prístupu k nemu sa musí domáhať súdnou cestou. Na jej podiele na nehnuteľnostiach jej manžel spôsobil škodu tým, že ho založil, čo je tiež predmetom súdneho sporu. V tomto súdnom konaní preukázala súdu všetky formy násilia, ktorého sa voči nej manžel dopúšťa, na čo súd neprihliada a bagatelizuje to. Súd na jednej strane konštatuje jej tvrdenie, že odporca zadržiava spoločný majetok v hodnote niekoľko miliónov Sk, ale na druhej strane jej nechce pomôcť v prístupe k nemu. Žiada o zrušenie napadnutého uznesenia a navrhuje, aby jej odvolací súd priznal oslobodenie od súdneho poplatku. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v rozsahu podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Podľa § 138 ods. 1 O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú. Dôkazné bremeno na preukázanie majetkových pomerov je na žiadateľovi oslobodenia od súdnych poplatkov a súd preto nie je povinný vyzývať žiadateľa na predloženie akýchkoľvek dôkazov. Navrhovateľka vo vyplnenom tlačive pritom neuviedla skutočnosti o výške svojho príjmu a súd prvého stupňa to musel zistiť vlastným šetrením. Predmetom sporu je určovacia žaloba, za ktorú sa platí súdny poplatok podľa položky 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 99,50 Eur. Navrhovateľka mala z výkonu sudcovskej funkcie podľa majetkového priznania za rok 2011 priemerný mesačný príjem vo výške 2 169,- Eur. Vo výkone tejto funkcie pracuje doposiaľ. Ak by okrem príjmu sudcu nevlastnila žiadny ďalší majetok a sama živila nezaopatrenú dcéru počas vysokoškolského štúdia na súkromnej škole, stále disponuje vysoko nadštandardným príjmom a úhrada súdneho poplatku v tomto konaní rozhodne nemôže ohroziť zabezpečovanie jej základných životných potrieb. Prvostupňový súd pri vyhodnotení majetkových pomerov navrhovateľky vychádzal z jej vlastných tvrdení ohľadne vlastníctva nehnuteľností a motorového vozidla. Súčasne vychádzal aj z majetkového priznania navrhovateľky za rok 2011, v ktorom potvrdila vlastníctvo nehnuteľností. Tvrdená skutočnosť, že v momentálnej situácii k majetku navrhovateľka nemá prístup, nemôže byť rozhodujúca pre posúdenie jej schopnosti platiť súdne poplatky. Prechodná nepriaznivá finančná situácia nie je dôvodom na oslobodenie od súdnych poplatkov, pretože súdy musia posudzovať majetkové pomery účastníkov komplexne. Prvostupňový súd preto správne rozhodol, že navrhovateľka neosvedčila skutočnosti o takých majetkových a sociálnych pomeroch, ktoré by odôvodňovali jej oslobodenie od súdnych poplatkov. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnuté uznesenie potvrdil podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.